Pre niektorého čitateľa je nepochopiteľné, že Kristus, Syn Boží, siaha na pomerne neznáme evanjelium, a nielenže na ňom stavia, ale ho tiež vysvetľuje, opravuje a prehlbuje, to znamená, aj dopĺňa.

Dôvod pre to je nasledovný:

Kresťanské konfesie a spoločenstvá, práve tak ako mnohí znalci biblie, majú „svoju bibliu“, ktorú považujú za úplnú a čistú pravdu, za svoje vlastníctvo. Mýlia sa v presvedčení, že slovo Božie je v ich biblii dané raz a navždy, a tým dokončené. Preto Kristus, Vykupiteľ všetkých duší a ľudí, nemohol v rámci ešte jestvujúcich kresťanských konfesií a na ne sa viažúcich spoločenstiev, túto knihu, ich bibliu, vysvetliť, opraviť a prehĺbiť.

Preto šiel Kristus inými cestami; On prejavil a prejavuje pravdu mimo kresťanských konfesií a viažúcich sa spoločenstiev. Lebo všetky bytosti a ľudia majú skúsiť Boha, večné svetlo, neobmedzenú pravdu. Všetkým je daná slobodná vôľa prijať ju, alebo odmietnuť.

Kristus, Syn živého Boha, Vykupiteľ všetkých ľudí a duší, je inšpirátorom vo Svojom Vykupiteľskom diele, v Univerzálnom živote – z ktorého vzíde Ríša pokoja Ježiša Krista. Na začiatku tohto desaťročia [1980] poprosil niekoľkých bratov – ktorí všetci až na jedného, boli znalcami biblie – aby vypísali esenciu pravdy, ako zo Starého zákona, tak aj z Nového zákona.

Kristovým prianím bolo a je, aby boli spísané skutočné udalosti o Jeho živote a myslení ako Ježiša z Nazaretu, aby boli v neskoršej dobe k dispozícii ako historická správa pre tých, ktorí žijú v Ríši pokoja Ježiša Krista a dosiahnu skrze Neho ďalekosiahle dokonalosť.

Vo Svojom prejave hovoril k týmto bratom v zmysle takto:

Vezmite do rúk texty biblie, ktoré vám Ja privediem, a nechajte svoje duchovné vedomie ísť po týchto textoch. To znamená: čítajte očami pravdy – a nie rozumom, lebo tento kalí zrak a zmysel pre pravdu. Oko pravdy padne potom na tie časti textu, ktoré obsahujú pravdu, ktorá má význam pre prítomnosť a pre prichádzajúcu dobu, lebo Ja to vložím do vášho srdca. Potom budem Ja skrze vás vysvetľovať, opravovať a prehlbovať. Sú to slová Božie, ktoré prijímali veľkí proroci a osvietení z Ducha pravdy ako pohľad na dnešnú a prichádzajúcu dobu.

Jeho pohnútkou bolo a je, aby tí Jeho, v prítomnosti a už ďalekosiahle dokonalí ľudia prichádzajúcej doby v Ríši pokoja, si mohli prečítať a pochopiť to, čo On ako Ježiš z Nazaretu ľudstvu priniesol – a kto On v Duchu bol a je. Lebo ak raz Ríša pokoja Ježiša Krista obopne Zem, potom je spasenie v ľuďoch ukončené, pretože do Ríše pokoja sa budú vtelovať len takmer dokonalé duše.

V Ríši pokoja Ježiša Krista sa duchovné poznanie stalo bezvýznamným, pretože ďalekosiahle dokonalí ľudia sa priblížili Božskému, lebo vlastnia múdrosť a nemusia ju viac hľadať skrze duchovné vedomosti. Aj mnohé výklady biblií, o ktoré sa v tejto dobe [1989] konfesie ešte opierajú, budú potom bezvýznamné. Lebo kto dosiahol božskú múdrosť, ten otvoril svoje duchovné vedomie a svoje čisté duchovné telo, v ktorom naplno pôsobí esencia nekonečna, je potom preňho knihou božskej múdrosti. Keď Ríša pokoja Ježiša Krista obopne Zem, nebudú viac jestvovať žiadne ľudské diela. Ľudskými dielami sú aj konfesie a ich biblie, do ktorých veľa pridali podľa vlastnej mienky, a z toho vyučovali to, čo sa im zdalo potrebné podľa svojho konfesionálneho myslenia.

Veľa duchovných bytostí išlo k vteleniu pre dielo Vykúpenia. Je to ako veľká mozaika, v ktorej sú obsiahnuté všetky štyri očisťovacie roviny, vrátane Zeme. Každá z týchto duchovných bytostí prijala poslanie vo Vykupiteľskom diele; ako svoju časť poslania zobrala jeden alebo viacero „mozaikových kamienkov“ do svojho duchovného tela, aby mohla v živote na Zemi splniť to, čo prijala ako poslanie. Táto časť poslania je teda vrytá do duše a musí byť splnená.

Niektoré duchovné bytosti prijali do svojich mozaikových kamienkov rôzné možnosti. To znamená: keď poslanie, pre ktoré sa duchovná bytosť vtelila, nebolo splnené, potom musí túto „povinnosť“, ktorá je tým zaznamenaná v jej duchovnom tele, splniť iným spôsobom – buď v ďalšom vtelení, alebo v očisťovacích oblastiach.

Ak však príde okamih, kedy tento mozaikový kamienok poslania musí byť na Zemi nasadený, potom preberú iné vtelené duchovné bytosti to, čo ich blížni v poslaní – v dôsledku zaťaženia alebo zvedenia satanom zmyslov – neurobili. Tento mozaikový kamienok, ktorý bol teraz splnený inými vtelenými duchovnými bytosťami, teda ľuďmi, je potom v potenciáli poslania pre Zem vymazaný. Ale dotyčná duchovná bytosť, ktorá premeškala v pravý čas vykonať svoju časť Vykupiteľského poslania, musí toto napraviť iným spôsobom.

Keď takýmto spôsobom tu a tam zostanú pre Krista zatvorené dvere, potom ide inými cestami, ako sa to napríklad stalo tu, pri tejto predloženej knihe „To je Moje Slovo“.

Ak Pán osloví duchovné dary v jednom človeku, ak napríklad pripomenie týmto bratom ich duchovné poslanie, tak má aj knieža tohto sveta možnosť podrobiť ich skúške a prípadne ich zviesť – teda aj tých, ktorí žijú ako ľudia medzi ľuďmi, aby prinášali pravdu a pokoj do sveta. Títo sa v Ríši svetla rozhodli, že v zemských šatách budú plniť diela Božie a slúžiť Kristovi a svojmu blížnemu vo svete, ktorý je územím temnoty. Avšak v každom okamihu stojí človek na rázcestí – pred rozhodnutím pre, alebo proti Bohu.

Tí bratia, ktorí išli ku vteleniu s duchovným poslaním, aby uskutočnili dielo, ktoré je významné pre prítomnosť a budúcnosť, podľahli ľudskému. Nemohli splniť poďla plánu to, čo zadali do svojho duchovného tela. Preto bola nastúpená iná cesta, teda otvorená iná možnosť: cesta skrze našu sestru, prorokyňu a posolkyňu Božiu. Lebo napísanie knihy „To je Moje Slovo“, je podstatným stavebným kameňom v diele Pána, v Univerzálnom živote, pretože bude mať svoj význam predovšetkým v Ríši pokoja Ježiša Krista. Obsahuje všetky dôležité udalosti, ktoré Kristus, Vládca Ríše pokoja, prežil a pretrpel ako Ježiš z Nazaretu. Lebo Svojím životom, myslením a láskou k ľuďom priniesol Vykúpenie.

Jedine Jeho činom Vykúpenia vznikne na Zemi Jeho Ríša pokoja. Blahoslavení, teda skoro dokonalí ľudia, budú na nej potom bývať a vlastniť ju čoraz viac, pretože moc temnoty sa skončí. Lebo od Jeho „Je dokonané“ na kríži, spútava sa satanské stále viac. Keď Ríša pokoja raz obopne Zem, potom bude satanské spútané. Toto bolo možné jedine skrze Vykupiteľský čin!

Kristus, Vykupiteľ všetkých ľudí a duší, má teda veľa ciest, aby dosiahol to, čo – pre dnešnú dobu [1989], a zvlášť pre Novú dobu – má význam.

Kniha „To je Moje Slovo“ nepatrila bezprostredne k poslaniu našej sestry, prorokyne a posolkyne Božej. Prijala možnosť, ktorá spočíva v tom, aby urobila knihu „Evanjelium Ježiša“*, základom pre dielo prejavu „To je Moje Slovo“. S touto knihou jej Kristus vyšiel v ústrety, lebo úloha prijať takéto dielo pre súčasnosť a budúcnosť nebola v jej bezprostrednom poslaní. Kristus hovoril k našej sestre, okrem iného, v zmysle:

Keďže teraz musí byť nastúpená iná cesta, ty však si predurčená pre duchovné úlohy tvojho bezprostredného poslania, chcem ti – pokiaľ je to na Zemi možné – vyjsť v ústrety s týmto písmom. Aby si mohla splniť svoje bezprostredné úlohy v tomto pozemskom živote, a nakoľko k tomu určený čas je vzácny, budem stavať na knihe „Evanjelium Ježiša“, skrze vysvetlenia, opravy a prehĺbenia.

Kniha, ktorá je ľuďmi nazývaná „Evanjelium Ježiša“, obsahuje – napriek prekladom a napriek slovám, ktoré majú v dnešnej dobe [1989] iný význam – hlboké nahliadnutie do udalostí, ktoré sa udiali počas Môjho pozemského života ako Ježiša z Nazaretu.

Ty žiješ v zemských šatách. Preto nemusí byť napísané s veľkým úsilím úplne nové dielo, lebo by ti dlhší čas bránilo, aby si vykonávala a spĺňala úlohy svojho bezprostredného poslania.

Preto stavia Kristus na pravde obsiahnutej v knihe „Evanjelium Ježiša“. Vysvetľuje, opravuje a prehlbuje ju a spĺňa tým skrze našu sestru to, čo stojí v posolstve Vykupiteľského diela: priniesť jedno historické dielo pre Ríšu pokoja Ježiša Krista, dielo „To je Moje Slovo“*.

Keďže vôľa našej sestry spočíva vo vôli Božej, ktorú spĺňa, vyrástlo z knihy „Evanjelium Ježiša“ dielo „To je Moje Slovo“.

Toto dielo dosiahne svoj plný význam až v Ríši pokoja Ježiša Krista.

Či už bude čítané ľuďmi v prítomnosti alebo v budúcnosti – až k plnému rozvoju Ríše pokoja – Kristus je a ostane ten istý: Spoluvládca nebies a my sme s Ním ako bratia a sestry od večnosti k večnosti.

Pokiaľ učím skrze našu sestru, prorokyňu a posolkyňu Božiu, nazývam sa pre ľudstvo brat Emanuel. V Duchu Božom som cherubom Božskej múdrosti, zodpovedný v diele Vykúpenia Ježiša Krista.

V Ríši pokoja pôsobí potom jedine večný zákon lásky. Potom už nie sú potrebné žiadne učenia a výklady večných zákonov.

Ja som a zostanem Božím zákonodarným anjelom, strážcom božskej múdrosti.

Pokoj!

Ja Som

Moje slová ako Ježiša z Nazaretu neboli šveholením Farizejov a učencov písma, ktorí k ľudu hovorili, aby sa mu zapáčili, aby dosiahli uznanie, chválu a odmenu. Moje slová ako Ježiša z Nazaretu, boli jasné a jednoznačné – tak ako aj Moje prejavy ako Krista plynuli skrze Môj nástroj, skrze Moju prorokyňu, lúč božskej múdrosti.

Len tí hriešnici, ktorí chceli zotrvávať v hriechu, hovorili ku Mne ako k Ježišovi z Nazaretu: „Tvoja reč je tvrdá! Kto ju môže počúvať?“ Večný zákon je absolútny. A kto ho počuje, ten spozná, že vyžaduje od človeka rozhodnutie a dôslednosť – buď pre, alebo proti Bohu. Kto by sa však nechcel rozhodnúť, lebo sám je smotanou na mlieku, aby – to mlieko – aj sám odstredil, to znamená, aby zo všetkého niečo získal, a z toho potom vyťažil úžitok pre seba, ten hovorí o tvrdosti večného zákona.

Ja Som zákon, absolútno. Nerozhodný je tvrdý voči svojim spolublížnym, avšak mäkký, ak ide o jeho osobné, o neho samého. Chce sa pohybovať len na povrchu – podobne ako smotana na mlieku – a hĺbku, to pravé, nechce preskúmať, lebo večný zákon vyžaduje od neho dôslednosť.

Kto číta Moje slová a odvráti sa od nich s argumentami niekdajších učencov písma a farizejov a ich prívržencov – „Jeho reč je tvrdá, kto ju môže počúvať?“ – ten nech to nechá, kým sa nespozná sám ako dnešný farizej a učenec písma, ktorý Krista, ktorý Ja Som, znovu nechce prijať, pretože sa nechce rozhodnúť pre pravdu.

Moje slová sú Všezákon, večný zákon; vyžadujú rozhodnutie pre Mňa, alebo proti Mne. Kto to môže pochopiť, nech to pochopí. Kto to chce nechať, nech to nechá. Každý nesie to, čo je – a za to, čím je, sám zodpovednosť pred Všezákonom, Bohom.

Ty si tvoj pocit, tvoja myšlienka, tvoje slovo a tvoje konanie. Podľa toho sa meraj!

V Mene Najsvätejšieho.

Amen

Tu začína evanjelium Ježiša, Krista, potomka Dávidovho skrze Jozefa a Máriu telom a Syna Božieho skrze božskú lásku a múdrosť Duchom.

Prológ

Od večnosti k večnosti

je večná myšlienka

a večná myšlienka je Slovo,

Slovo Božie je večné pravnímanie, *

je svetlo a sila

a Slovo je čin

a tieto tri sú jedno vo večnom zákone;

a zákon je u Boha,

a zákon vychádza z Boha.

Boh je večný zákon.

Žiari z centrálneho Praslnka

cez všetky ríše nekonečnosti

a cez všetky čisté bytosti,

cez všetko čisté Bytie.

Všetko je stvorené skrze zákon

a bez neho nie je nič stvorené,

čo jestvuje.

V Slove je život a substancia,

oheň a svetlo.

Slovo Božie je život a substancia,

je oheň a svetlo.

Láska a múdrosť

sú jedno k vykúpeniu všetkých.

Z lásky preto prišla múdrosť

a prebýva medzi ľuďmi,

aby títo prijímali,

čo im chce Boh, láska a múdrosť,

povedať –

dnes [1989] vo veľkej dobe

oslobodenia pokolení

zo života v tiesni a zármutku.

A svetlo svieti v temnote

a temnota ho nezakryje.

Svetlo je sila,

moc a mohutnosť.

Slovo je ten jeden životodarný oheň,

a tým, že osvetľuje tento svet,

stáva sa ohňom a svetlom v každej duši,

ktorá vstúpi do sveta.

Ja Som vo svete*

a svet je vo Mne;

a svet to nevie.

Ja Som vo svete

a Ja prežarujem svet –

avšak svet to nevie.

Ja prichádzam k Môjmu vlastnému domu,

a Moji priatelia Ma neprijmú.

Avšak všetkým, ktorí prijmú a poslúchajú,

je daná moc

stať sa synmi a dcérami Božími,

a taktiež tým, ktorí veria vo sväté Meno,

ktorí nie sú narodení z vôle mäsa a krvi,

ale z Boha.

Ja prichádzam k Môjmu vlastnému domu,

ku všetkým dušiam a ľuďom,

a Moji priatelia Ma neprijmú.

Avšak všetkým, ktorí Ma prijmú

a poslúchajú Ma

je daná moc,

aby sa vedome stali synmi a dcérami Božími,

a taktiež tým,

ktorí veria vo sväté Meno

a podľa toho žijú,

ktorí nepodliehajú

vôli mäsa a krvi,

ale spĺňajú vôľu Božiu.

Tí sú vedome narodení z Boha.

A slovo sa stalo telom a prebýva medzi nami

a videli sme Jeho nádheru plnú milosti.

Viďte láskavosť a pravdu

a krásu BOHA!

1. KAPITOLA

Zvestovanie narodenia Jána Krstiteľa

Ján Krstiteľ;

jeho pôvod a úloha v Diele Vykúpenia (4-6).

Vysvetlenie Zachariášovej nemoty (8)

1. V dobe Herodesa, kráľa Judey, žil kňaz z rodu Abiaša, menom Zachariáš, a jeho žena z Áronových dcér sa menovala Alžbeta.

2. Obidvaja boli pokorní pred Bohom a žili podľa všetkých prikázaní a zákonov Pána bez chyby. A nemali žiadne dieťa; lebo Alžbeta bola neplodná a obidvaja boli už v pokročilom veku.

3. A stalo sa, že podľa poriadku svojej služby mal vykonávať kňazský úrad. Podľa zvykov kňazského úradu padol na neho lós, aby pri vstupe do chrámu Jehova dymil kadidlom. A všetok ľud bol vonku a modlil sa v hodine kadiacej obety.

4. A zjavil sa mu anjel Pána a stál nad oltárom kadenia. A keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a prepadol ho strach. Ale anjel k nemu prehovoril: „Neboj sa Zachariáš, lebo tvoja modlitba je vypočutá a tvoja žena Alžbeta ti porodí syna a ty mu máš dať meno Ján.

5. A budeš plný radosti a blaženosti a mnohí sa budú tešiť z jeho narodenia. Lebo bude veľký v očiach Pána a nebude jesť mäso, ani piť silné nápoje a už v tele matky bude naplnený svätým Duchom.

6. A obráti veľa detí Izraela k Bohu, ich Pánovi. A bude Ho predchádzať v Duchu a v sile Eliáša, aby obrátil srdcia otcov k deťom a neposlušných k múdrosti spravodlivých a pripraví ľud, aby bol pripravený pre Pána.“ (Kap. 1, 1-6)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Tieto slová počul Zachariáš v tomto zmysle vo svojom srdci. Lebo Boh a Jeho anjeli nemajú reč ľudí.

V Jánovi nebol vtelený cherub božskej vôle, na Zemi zvaný Eliáš, ale duch Eliášov žiaril nad Jánom.

Bytosť, ktorá bola vtelená v Jánovi, je v duchu priamym potomkom cheruba božskej vôle.

Aj Ján mal už od Boha úlohu povolávať a učiť deti Izraela. Mali sa obrátiť a stať sa jedným ľudom, aby Ma prijali a pojali, ak by som Ja, ako Kristus, prišiel v Ježišovi do tela. Lebo s nimi som chcel splniť poslanie Vykúpenia. Dielo Vykúpenia som splnil – avšak nie s ľudom Izraela, ale osamelý v Bohu.

Pretože deti Izraela neposlúchli, plán Boží sa oneskoril. Napriek tomu sa splní, lebo Boh čas nepozná. On volá tak dlho, kým deti Božie nebudú jeden ľud a nesplnia Božiu vôľu. Potom bude Izrael a Jeruzalem tam, kde ľudia konajú Božiu vôľu.

7. A Zachariáš povedal anjelovi: „Ako to mám spoznať? Lebo ja som starý a moja žena je pokročilého veku.“ Anjel odpovedal a hovoril mu: „Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom a som zoslaný, aby som s tebou prehovoril a priniesol ti túto radostnú zvesť.

8. A pozri, budeš nemý a nebudeš môcť hovoriť až do toho dňa, kým sa to nestane; potom bude tvoj jazyk uvoľnený, aby si mohol veriť mojim slovám, ktoré sa naplnia, keď príde ich čas.“ (Kap. 1, 7-8)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Anjel Gabriel je cherubom božského milosrdenstva. Nie anjel Pána zobral Zachariášovi reč, ale zľaknutie sa pred mocným svetlom anjela a pochybnosť nad tým, čo videl a počul ochrnuli Zachariášove hlasivky. Zákon Boží neviaže. Neukladá dušiam a ľuďom ani tresty, ani utrpenia. Tieto sú účinkami príčin, ktoré boli vytvorené samým človekom.

9. A ľud čakal na Zachariáša a čudoval sa, že ostal tak dlho v chráme. A keď vyšiel von, nemohol s nimi hovoriť a oni spoznali, že sa mu v chráme zjavila tvár; lebo im dával znamenia a ostal nemý.

10. A stalo sa, keď bol skončený čas jeho služby, že išiel domov, do svojho domu. A po týchto dňoch otehotnela jeho žena Alžbeta a skrývala sa päť mesiacov a povedala: „A tak mi Pán učinil v dňoch, keď sa na mňa pozrel, aby mi odňal moju hanbu medzi ľuďmi.“ (Kap. 1, 9-10)

2. KAPITOLA

Čisté splodenie Ježiša Krista

Prvé upozornenie na rod Dávidov

a jeho poslanie (5). Vykupiteľská iskra – Oslobodiť sa od hriechu (6). Anjel Pána hovoril k Márii svetelnou rečou nebies (8). Stará predstava trestajúceho Boha; Kristom prejavený Boh lásky (17). Vypovedanie Starej Zmluvy – Nová

Zmluva – Hymna a prichádzajúcu Ríšu pokoja (25)

1. A v šiestom mesiaci bol anjel Gabriel vyslaný Bohom do mesta v Galilei, menom Nazaret, k jednej panne, ktorá bola zasnúbená s mužom menom Jozef, z domu Dávidovho, a táto panna sa volala Mária.

2. Teda Jozef bol statočný a rozumný muž a bol zručný vo všetkých druhoch drevárskych a kamenárskych prác. A Mária bola jemnocitná a vnímavá duša a tkala závoje pre chrám. A obaja boli čistí pred Bohom. A z týchto dvoch bol Ježiš-Mária, ten, ktorý je nazývaný Kristus.

3. A anjel prišiel k nej a povedal: „Buď pozdravená Mária, našla si milosť, lebo Božie materstvo je s tebou, si požehnaná medzi ženami a požehnaný je plod tvojho tela.“

4. A keď ho uvidela, bola zmätená jeho slovami a rozmýšľala, čo má tento pozdrav znamenať. A anjel k nej prehovoril: „Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha. Hľa, otehotnieš a porodíš syna, ktorý bude veľkým a bude sa nazývať Synom Najvyššieho.

5. A Boh, Pán, Mu dá trón Jeho otca Dávida a On bude vládnuť nad domom Jakubovým navždy a Jeho kráľovstvu nebude konca.“

6. Tu povedala Mária anjelovi: „Ako sa to má stať, keď ja žiadného muža nepoznám?“ ...

(Kap. 2, 1-6)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Dávid je telesným praotcom pre všetky bytosti svetla, ktoré stoja v poslaní Vykúpenia. Založia so Mnou Ríšu pokoja Ježiša Krista a budú ju budovať dlhé obdobia. Pritom sa bude hustá matéria postupne zjemňovať, až kým sa – v poslednej fáze Ríše pokoja Ježiša Krista – nestane jemnejšou, svetlolátkovou matériou. Preto je povedané: a Boh, Pán, mu dá trón Jeho praotca Dávida na Zemi.

Slová „Ako sa to má stať, keď nepoznám žiadneho muža?“, znamenajú v zmysle: ako sa to má stať, keď som s mužom ešte len zasnúbená?

... A anjel odpovedal a hovoril jej: „Svätý Duch naplní Jozefa, tvojho snúbenca a sila Najvyššieho ťa zatieni, ó Mária; preto bude aj to sväté, čo sa z teba narodí, nazvané Kristus, Boží Syn, a Jeho meno na Zemi má byť Ježiš-Mária; lebo On má ľudí vykúpiť z ich hriechov, vždy, keď ukážu ľútosť a poslúchnu Jeho zákon. (Kap. 2, 6)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

A stalo sa. Ja som to vykonal!

Moje svetlo Vykúpenia horí vo všetkých dušiach, až po štvrtú očisťovaciu oblasť – či sú v tele, alebo ako duša v ríši duší.

Každý – či duša alebo človek – sa zbaví hriechu a viny len vtedy, keď oľutuje a bude spĺňať večné zákony.

Hriech človeka a duše pôsobí v duši a v človeku. Vina sa rovná hriechu. Často viaže navzájom viac ľudí, ktorí spoločne zapríčinili rovnaké alebo podobné, aby si vzájomne odpustili a spoločne očistili to, čo ich spojilo.

7. Preto nemáš jesť ani žiadne mäso, ani piť silné nápoje; lebo dieťa od lona Svojej matky bude zasvätené Bohu a nemá požívať ani mäso, ani silné nápoje, a ani sa nemá nikdy britva dotknúť Jeho hlavy.

8. A hľa, Alžbeta, tvoja sesternica, je vo vysokom veku tehotná s jedným synom a je teraz v šiestom mesiaci, ona, ktorá bola nazývaná neplodnou. Lebo u Boha nie je žiadna vec nemožná.“ A Mária povedala: „Hľa, ja som služobnica Pána, nech sa stane podľa tvojich slov.“ A anjel od nej odišiel.

(Kap. 2, 7-8)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Anjel Pána hovoril k Márii rečou nebies, svetelnou rečou, ktorá prúdi do čistej duše. Naznačil len, čo sa udialo v Alžbete, ale nehovoril o mesiaci a neplodnosti.

9. A v ten istý deň sa anjel Gabriel zjavil vo sne Jozefovi a povedal mu: „Buď pozdravený, Jozef, si vyvolený; lebo otcovstvo Božie je s tebou. Si požehnaný medzi mužmi a požehnaný je plod tvojich bedier.“

10. A keď Jozef o týchto slovách rozmýšľal, bol zmätený. A anjel Pána mu povedal: „Neboj sa, Jozef, syn Dávidov; lebo si našiel milosť pred Bohom a hľa, splodíš dieťa a máš Mu dať meno Ježiš-Mária; lebo On vykúpi Svoj ľud od jeho hriechov.“

11. To sa teda stalo, aby bolo splnené, čo Pán povedal skrze proroka, ktorý tu hovorí: „Pozri, panna prijme a otehotnie a porodí syna a dá Mu meno Emanuel*, čo znamená toľko ako: Boh v nás.“

12. Keď sa Jozef prebudil zo spánku, vykonal ako mu anjel prikázal a šiel k Márii, svojej snúbenici a ona prijala Pána vo svojom lone.

(Kap. 2, 9-12)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

A tak boli pred Bohom spojení ako muž a žena. Ich zväzok bol Bohom požehnaný.

13. Mária ale vstala v tých dňoch a ponáhľala sa do hôr k jednému mestu v Judey a prišla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.

14. A stalo sa, keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, že poskočilo dieťa v jej tele. A Alžbeta bola naplnená silou Svätého Ducha a povedala jasným hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho tela.

15. A odkiaľ mi to prichádza, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Hľa, ako som počula hlas tvojho pozdravu, poskočilo od radosti dieťa v mojom tele. A požehnaná je tá, ktorá uverila. Lebo sa dokončí, čo jej je povedané Jediným svätým.“

16. A Mária povedala: „Moja duša oslavuje Teba, Večného, a môj duch sa teší v Bohu, mojom Spasiteľovi. Lebo On uvidel poníženosť Svojej služobnice; lebo hľa, odteraz ma budú velebiť všetky pokolenia.

17. Lebo Ty, ktorý si mocný, vykonal si na mne veľké veci a sväté je Tvoje Meno. A Tvoje milosrdenstvo je navždy s tými, ktorí sa Ťa boja.

(Kap. 2, 13-17)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Mária pripisovala blaženosť predovšetkým svojmu najvnútornejšiemu, svojej prebudenej duši – nie svojmu človeku. Ona je a ostane čistou nezištnou bytosťou v Bohu, Jeho služobnicou a aj služobnicou ľudí. Blažená, tak sa domnievala, je duša človeka, ktorý spĺňa Božiu vôľu.

Stará Zmluva prechádza z viery v mnohobožstvo do viery svetských bohov, k viere v pravého Jedného, ktorý je od večnosti k večnosti. Preto zaznieva vždy znovu trestajúci a karhajúci Boh, ktorého sa má človek báť. Ja vám ale hovorím: človek má mať hlbokú úctu pred Bohom, tým, že svedomite plní Božie prikázania. Ten pravý večný Jeden je láska. On netrestá a nekarhá. Trest a karhanie si človek uloží sám, tým, že sa prehrešuje proti Božím prikázaniam a tak prijíma, čo zasial – pokiaľ včas neoľutuje a neočistí to, čo spôsobil. Ja, Kristus v Ježišovi, som ľuďom prejavoval a vštepoval jedného Boha a Otca lásky, ktorý je pravda a život od večnosti k večnosti.

18. Ty si vykonával násilie Svojím ramenom, Ty si rozohnal tých, ktorí sú povýšení v namyslenosti svojich sŕdc.

19. Ty si zhodil mocných z ich trónov a pozdvihol si pokorných a dobromyseľných. Naplňuješ hladných dobrom a bohatých posielaš naprázdno preč.

20. Ty pomáhaš Tvojmu služobníkovi, Izraelu, v spomienke na Tvoje milosrdenstvo, ako si hovoril k našim otcom, k Abrahámovi a jeho potomkom, po všetky doby.“ A Mária ostala u nej tri mesiace; potom sa opäť vrátila domov.

21. A toto sú slová, ktoré povedal Jozef: „Si požehnaný Ty, Boh našich otcov a našich matiek v Izraeli; lebo v pravom čase si ma vypočul a v deň Vykúpenia si mi pomohol.

22. Lebo Ty si povedal: Ja ťa chcem ochraňovať a urobiť s tebou zväzok s ľudom, aby sa obnovila tvár Zeme a bezútešné miesta boli oslobodené z rúk ničiteľov.

23. Aby si Ty mohol povedať zajatcom: choďte odtiaľ a buďte slobodní, a tým, ktorí putujú v temnote: ukážte sa vo svetle. A nech sa pasú na cestách radostí a nech nikdy viac nepoľujú, ani nezabíjajú tvory, ktoré som Ja stvoril, aby sa predo Mnou radovali.

24. Nemajú viac trpieť hladom a smädom, ani horúčava ich nemá zahubiť, ani chlad zničiť. A na všetkých Mojich horách chcem urobiť cestu pre pútnikov a Moje výšiny, nech sú oslavované.

25. Spievajte nebesá a jasaj ty, Zem, ó vy púšte, zaznejte spevom! Lebo Ty, ó Bože, pomáhaš Tvojmu ľudu a utešuješ tých, ktorí utrpeli neprávo.“ (Kap. 2, 18-25)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Izraelský ľud ostal hluchý. Neprijal dary milosti Krista Božieho.

Teraz prišla nová doba: láska a múdrosť pôsobia vo Vykupiteľskom pláne. Boh, spravodlivý, Vše-Jediný, zrušil [1988] zväzok so starým Izraelom a uzavrel nový zväzok s tými, ktorí slúžia v Mojom diele Vykúpenia na Zemi. A potom to bude Nový Izrael a Nový Jeruzalem na Zemi. Z tohto ľudu vyjde v priebehu jeho evolúcie Ríša pokoja Ježiša Krista a stane sa, ako je napísané, v zmysle: „Choďte odtiaľto a buďte slobodní!“

A tí, ktorí doteraz putovali v temnote, pôjdu cestou k svetlu a podajú svedectvo o svetle. A budú sa pásť na cestách radosti a nebudú nikdy viac poľovať a zabíjať tvory, ktoré Večný stvoril. Nebudú viac ani hladovať, ani smädiť, ani trpieť, ani horúčava ich nespáli, ani chlad nezničí. Lebo v Ríši pokoja bude svietiť iné slnko a elementy nebudú stáť viac protikladne k prúdiacej láske. Spievajte nebesá a jasaj ty, Zem – lebo všetko bude úrodné, vrátane púští. Lebo Ty, ó Bože, pomáhaš Svojmu ľudu a utešuješ darmi Vnútorného života tých, ktorí neprávom trpeli.

3. KAPITOLA

Narodenie a pomenovanie Jána Krstiteľa

Praví proroci (5)

1. Keď nastal čas pre Alžbetu, že má porodiť, porodila syna. A jej susedia a príbuzní počuli, ako Pán na nej vykonal veľké milosrdenstvo a tešili sa s ňou.

2. A stalo sa, že prišli v ôsmy deň, aby dieťatko obrezali a chlapca pomenovali po jeho otcovi, Zachariášovi. Ale jeho matka povedala: „Nie tak, lebo sa má volať Ján.“ A oni jej povedali: „Veď nikto nie je v tvojom príbuzenstve, kto sa tak volá.“

3. A pokynuli jeho otcovi, ako by ho chcel pomenovať. A on si žiadal tabuľku a písal, a zároveň aj hovoril: volá sa Ján. A všetci sa čudovali, lebo zrazu sa jeho ústa otvorili a jazyk rozviazal a on hovoril a velebil Boha. (Kap. 3, 1-3)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Prijatie toho, čo bolo Zachariášovi zvestované skrze anjela a radosť z dieťaťa, ktoré Zachariáš verne nazval Jánom, uvoľnilo v Zachariášovi to, čo zapríčinil.

4. A všetkých, ktorí boli v blízkosti, sa zmocnila hlboká úcta a táto udalosť sa rozniesla po celom vrchovatom kraji Judey. A všetci, ktorí to počuli, vzali si to k srdcu a hovorili: „Čo to môže byť za dieťatko? A ruka Jehova bola s ním.“

5. A jeho otec Zachariáš bol naplnený Svätým Duchom, predpovedal a povedal: „Buď oslávený, ó Boh Izraela; lebo Ty si prijal a vykúpil Svoj ľud. A postavil si nám roh spásy v dome Tvojho služobníka Dávida. Tak si hovoril skrze ústa Tvojich svätých prorokov, ktorí jestvovali od počiatku sveta.

(Kap. 3, 4-5)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Slová majú často rozličné významy. Záleží na tom, aký pocit vloží človek do slova. Tak boli tiež slovami „Tvojich svätých prorokov“, mienení nielen tí proroci, ktorí sú zaznamenaní v knihách takzvaného Starého Zákona.

Len jeden je svätý: Boh, Večný.

Blahoslavení boli, a sú tí Bohom zoslaní proroci, ktorí plnili Jeho vôľu a podávali Božie slovo z vlastného naplneného života a napomínali ľudí, aby toto prijali a uskutočňovali. To sú praví proroci.

6. Že budeme zachránení pred našimi nepriateľmi a z rúk všetkých, ktorí nás nenávidia. Že Ty preukazuješ milosrdenstvo, ktoré si sľúbil našim otcom a spomínaš si na Tvoj svätý zväzok,

7. prísahy, ktorú si prisahal nášmu otcovi Abrahámovi, že nám poskytneš ochranu, aby sme oslobodeni z rúk našich nepriateľov mohli Tebe slúžiť, bez strachu, vo svätosti a spravodlivosti, po všetky dni nášho života.

8. A toto dieťa sa bude nazývať prorokom Najvyššieho; lebo bude kráčať pred Tvojou tvárou, ó Bože, aby pripravilo Tvoje cesty a prinieslo Tvojmu ľudu spoznanie spásy skrze odpustenie ich hriechov.

9. Láskyplným milosrdenstvom nášho Boha, skrze ktorých nás navštívil z výšin východ slnka, aby dal svetlo tým, ktorí tu sedia v temnote a v tieni smrti, a aby viedol naše kroky na ceste pokoja.“

10. A dieťatko vyrástalo a bolo silné na Duchu a jeho poslanie ostalo skryté až do dňa jeho vystúpenia pred ľudom Izraela. (Kap. 3, 6-10)

4. KAPITOLA

Narodenie Ježiša Krista

Ľud Izrael zlyhal – Vláda Krista v Ríši pokoja

sa pripravuje s inkarnovanými synmi a dcérami z rodu Dávidovho (5). „Zjavenie sa anjelov“ pastierom boli vnútorné zážitky (6-9). Uznávanie pozemských zákonov,

pokiaľ neodporujú božským zákonom (12)

1. Narodenie Ježiša, Krista, sa udialo takto: stalo sa v tom čase, že vyšlo nariadenie od cisára Augusta, aby bol spísaný celý svet. A každý v Sýrii išiel do svojho rodiska, aby sa nechal zapísať; bolo to uprostred zimy.

2. Tiež Jozef s Máriou sa vybral z Galilei, z mesta Nazaretu, do Judey, k mestu Dávidovmu, ktoré sa nazýva Betlehem, lebo bol z domu a z rodu Dávidovho, aby bol zapísaný s Máriou, jemu oddanou ženou, ktorá bola tehotná.

3. Keď tam boli, prišiel čas, že mala porodiť. A porodila svojho prvého Syna v kamennej jaskyni a zabalila Ho do plienok a položila do jaslí, ktoré boli v jaskyni; lebo v hostinci nemali inak žiadne miesto. A hľa, jaskyňa sa naplnila svetlom a žiarila ako slnko vo svojej nádhere.

4. A v jaskyni boli vôl, kôň, somár a ovca a vedľa jaslí ležala mačka so svojimi mláďatami; a boli tam aj holuby nad nimi a každé zviera malo svojho druha, samčeka alebo samičku.

5. Tak sa to stalo, že On sa narodil uprostred zvierat. Lebo prišiel, aby aj tieto oslobodil od ich utrpenia. Prišiel, aby vyslobodil ľudí z nevedomosti a sebeckosti, a aby im prejavil, že sú synmi a dcérami Božími. (Kap. 4, 1-5)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Ako Ježiš som prejavil Ríšu Božiu, učil a žil som Jeho zákony. So synmi a dcérami Izraela z rodu Dávidovho a so všetkými synmi a dcérami Božími, ktorí spĺňajú vôľu Večného, som chcel založiť a vybudovať Ríšu Božiu v Izraeli – a po Mojom návrate prísť znovu v Duchu do nádhery Môjho Otca a s ľudom Izraela ďalej budovať a riadiť Ríšu pokoja, ktorá dosiahne svoj vrchol v jemnej matérii. Avšak synovia a dcéry Božie, a aj Izraela, boli oslepení hriechom.

Po Mojom Vykupiteľskom čine volal Boh, Večný, v nasledujúcich storočiach stále znovu synov a dcéry z rodu Dávidovho a z iných pokolení, ktorí plnili Jeho vôľu, aby tak spoznali, čo je ich poslaním.

Teraz [1989] nastúpila nová doba: doba obratu zo starého do nového sveta, sveta Kristovho. Pripravujem Môj duchovný príchod – znovu skrze synov a dcéry z rodu Dávidovho a ďalších synov a dcéry Večného z iných pokolení, ktorí spĺňajú Božiu vôľu. Skrze vtelenú božskú múdrosť učím ich a všetkých, ktorí Ma nasledujú, aby sa stali vedomými synmi a dcérami Božími, ktorí plnia vôľu Božiu.

Tak sa uskutoční, čo je prejavené: Ja prídem v Duchu. Potom budú všetci ľudia žiť v pokoji a aj zvieratá budú skrze Mňa, Krista Božieho, vyslobodené zo svojho otroctva a utrpenia. Lebo kto svoj život postaví do synovstva a dcérstva Božieho, nebude zabíjať – ani ľudí, ani zvieratá.

6. A v tom istom okolí boli pastieri na poli a strážili v noci svoje stádo. A hľa, anjel Boží sa zjavil nad nimi a lesk Najvyššieho žiaril okolo nich a veľmi sa báli.

7. A anjel k nim prehovoril: „Nebojte sa, hľa, zvestujem vám veľkú radosť, ktorá postihne všetok ľud; lebo dnes sa vám v meste Dávidovom narodil Vykupiteľ, ktorý je Kristus, svätý Jediný Boží. A toto nech je vám znamením: nájdete dieťa zavinuté v plienkach ležať v jasliach.“

8. A zrazu bolo pri anjelovi množstvo nebeských zástupov, ktorí chválili Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsosti a na Zemi pokoj všetkým ľuďom dobrej vôle.“

9. A keď anjeli pred nimi vystupovali do nebies, pastieri medzi sebou hovorili: „Poďme teraz do Betlehema, aby sme videli, čo sa tam stalo, čo nám náš Boh zvestoval.“ (Kap. 4, 6-9)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Anjel hovoril pastierom. Oni ho však nevideli ľudským zrakom a nepočuli ľudským sluchom. Tiež nevideli a nepočuli ľudským zrakom a sluchom nebeské zástupy, ktoré oslavovali a chválili Boha. Niektorí z pastierov videli vo svojom vnútri svetlo a iní zase počuli vo svojich srdciach velebenie Boha. Lebo čo nenosí šaty tela, to nemá slovo tela, a ani zvuk slova. Slovo Božie a slovo bytostí Božích je vnímané vo vnútri človeka.

Anjel Pána nestál pred nimi ako človek. Oni stáli pri ohni a ohrievali sa. Videli, ako ohnivý stĺp šľahal do výšky. A mysleli si, že vidia v ohni postavu anjela, lebo niektorí z nich ho vnímali vo svojom srdci. Pastieri neboli jednotní v tom, čo videli a počuli. Avšak tí, ktorí pocítili zmysel posolstva vo svojich srdciach, sa vybrali do Betlehema.

Podobne ako vtedy, zvestujú aj dnes anjeli Boží: pripravte Pánovi cesty! Príde Kristus, Vykupiteľ, v Duchu – a On bude pastierom jedného stáda, ktoré je ľudom Božím na Zemi. Bude mu vládnuť vo Svojej Ríši na Zemi a oni budú s Ním v Duchu, lebo dodržiavajú zákony Božie.

10. A ponáhľajúc sa prišli a našli Máriu a Jozefa v jaskyni a dieťa ležiace v jasliach. A keď to videli, šírili slová, ktoré im boli povedané o tomto dieťati.

11. A všetci, ktorí ich počuli, divili sa tomu, čo im pastieri povedali. Ale Mária si to ponechala a zachovala vo svojom srdci. A pastieri sa znovu vrátili a velebili a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli.

12. A keď uplynulo osem dní a dieťa bolo obrezané, bolo Mu dané Jeho meno: Ježiš-Mária, ktoré bolo vyslovené anjelom ešte predtým, než bolo dieťa počaté v matkinom tele. A nakoľko uplynuli dni jej očistenia podľa zákona Mojžišovho, niesli dieťa do Jeruzalema, aby ho priniesli Bohu. (Ako je napísané v zákone Mojžiša: všetko mužské, čo otvorí materské lono, má byť zasvätené Pánovi.) (Kap. 4, 10-12)

Ja, Kristus, vysvetlujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Obrezanie je zákon Židov. Nakoľko tento pozemský zákon neodporuje večnému zákonu, je Bohom – výlučne pre človeka – tolerovaný. Ak sa bytosť z Boha stane skrze vtelenie človekom, potom človek podlieha zákonom prírody a má dodržiavať svetské zákony, ak tieto nestoja v rozpore so zákonmi Božími.

13. A hľa, jeden človek menom Simeon bol v Jeruzaleme a bol spravodlivý a bohabojný a čakal na útechu Izraela a Svätý Duch zostúpil na neho. A jemu bolo prisľúbené, že neuvidí smrť, kým neuzrie Krista Božieho.

14. A prišiel, vedený vnuknutím Ducha, do chrámu. A keď tu rodičia priniesli dieťatko Ježiša, aby vykonali, čo je určené zákonom, zjavilo sa mu dieťa ako keby bolo svetelný stĺp. Tu Ho vzal do náručia, chválil Boha a hovoril:

15. „Teraz prepúšťaš služobníka Svojho v pokoji, ako si povedal. Lebo moje oči videli Tvojho Spasiteľa, ktorého si Ty pripravil, aby bol pred tvárou celého ľudstva svetlom, aby osvietil pohanov a k sláve Tvojho ľudu Izraela.“ A Jeho rodičia sa tomu všetkému divili, čo bolo o Ňom povedané.

16. A Simeon ich požehnal a povedal Márii, Jeho matke: „Aj hľa, toto dieťa je ustanované k pádu a k vzkrieseniu mnohým v Izraeli a k znameniu, ktorému budú protirečiť (a vskutku, aj tvojou dušou prenikne meč), aby sa prejavili myšlienky mnohých sŕdc.

17. A bola tu Anna, prorokyňa, dcéra Fanuela z rodu Aser, a bola v pokročilom veku a neopúšťala nikdy chrám, ale slúžila Bohu pôstom a modlením dňom a nocou.

18. Aj ona pristúpila v tejto hodine k nim a velebila Pána a hovorila o Ňom všetkým, ktorí tu v Jeruzaleme očakávali vykúpenie. A keď všetko vykonali podľa zákona Pána, vrátili sa späť do Galilei, do svojho bydliska, Nazaretu. (Kap. 4, 13-18)

5. KAPITOLA

Uctievanie mudrcov a Herodes

Význam šiestich lúčov

hviezdy z Betlehema (5). Posolstvá Boha a Jeho anjelov sú pokyny, ale žiadne priame výpovede o možnom – Nepriame vedenie (13)

1. Keď sa Ježiš narodil v Betleheme, v krajine Judea, za čias kráľa Herodesa, hľa, tu prišlo niekoľko múdrych mužov z Východu do Jeruzalema. Očistili sa a neprijímali ani mäso, ani silné nápoje, aby mohli nájsť Krista, ktorého hľadali. A povedali: „Kde je novonarodený kráľ Židov? Lebo my na Východe sme videli Jeho hviezdu a prišli sme, aby sme sa Mu poklonili.“

2. Keď to kráľ Herodes počul, zľakol sa a s ním celý Jeruzalem. A nechal zvolať všetkých veľkňazov a učencov písma ľudu a chcel sa od nich dozvedať, kde sa má Kristus narodiť.

3. A oni mu povedali: „V Betleheme, v krajine Judea, lebo tak je to napísané u proroka: a ty, Betlehem, v krajine Judea, nie si najmenší medzi kniežatami Judey; lebo z teba má prísť vládca, ktorý bude vládnuť Môjmu ľudu Izraela.“

4. Tu Herodes tajne zavolal mudrcov k sebe a vyzvedel od nich presne, kedy sa mala hviezda objaviť. A poslal ich do Betlehema a povedal: „Choďte tam a hľadajte starostlivo dieťatko, a keď Ho nájdete, tak mi o tom podajte správu, aby som aj ja prišiel a poklonil sa Mu.“

5. Keď už vypočuli kráľa, vydali sa tam: a hľa, hviezda, ktorú videli mudrci z Východu a anjel hviezdy tiahli pred nimi, kým neprišiel a neostal stáť nad miestom, kde bolo dieťatko. A hviezda zažiarila šiestimi lúčmi. (Kap. 5, 1-5)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Čo znamená symbol šiestich lúčov? Syn Boží prináša zákon Boží, sedem základných lúčov nebies, na túto Zem. Šesť lúčov žiari v Duchu na Neho dole – siedmy lúč, milosrdenstvo, prebýva medzi ľuďmi: Syn Najvyššieho v zemských šatách, Kristus Boží v Ježišovi. Aj Mária niesla v sebe časť lúča milosrdenstva, lebo je v Duchu Pána spojená s cherubom božského milosrdenstva.

6. Putovali svojou cestou so svojimi ťavami a oslami, ktoré boli naložené ich darmi. A hľadeli pri hľadaní dieťaťa uprene na hviezdu na nebi, že na chvíľu zabudli na svoje unavené zvieratá, ktoré niesli záťaž a horúčavu dňa a boli smädné a vyčerpané. A hviezda zmizla z ich dohľadu.

7. Márne stáli a uprene pozerali vo svojom zdesení jeden na druhého. Tu si spomenuli na svoje ťavy a osly a ponáhľali sa im zložiť záťaž, aby si mohli odpočinúť.

8. A bola tam, blízko Betlehemu, pri ceste studňa. A keď sa nad ňu naklonili, aby nabrali vodu pre svoje zvieratá, hľa, tu sa zrkadlila na tichej vodnej hladine hviezda, ktorú stratili.

9. A keď to zbadali, boli naplnení veľkou radosťou.

10. A velebili Boha, ktorý im preukázal milosrdenstvo práve vtedy, keď sa zľutovali nad svojimi smädnými zvieratami.

11. A keď vstúpili do domu, našli dieťatko s Máriou, Jeho matkou, a padli k zemi a klaňali sa Mu. Otvorili svoje poklady a rozložili pred Ním svoje dary: zlato, kadidlo a myrhu.

12. A nakoľko boli Bohom vo sne varovaní, aby sa nevrátili k Herodesovi, tiahli inou cestou späť, do svojej vlasti. A zapálili podľa svojho zvyku oheň a v plameni uctievali Boha.

13. Keď však odchádzali, hľa, zjavil sa tu Jozefovi vo sne anjel Pána a hovoril: „Vstaň a zober dieťatko a Jeho matku a uteč do Egypta a ostaň tam dovtedy, kým ti nepoviem ďalšie; lebo Herodes sa Ho usiluje zabiť.“ (Kap. 5, 6-13)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Je napísané: „... lebo Herodes sa Ho usiluje zabiť.“ Slová anjela a inšpirácia z Ducha, zneli v zmysle: „Teraz uteč s dieťatkom a s Jeho matkou do Egypta a ostaň tam, až pokiaľ ti nepoviem ďalšie.“ Zvesť, že Herodes chce dieťatko zabiť, sa Jozefovi dostala z iných prameňov a zhodovala sa s výpoveďou anjela.

Pretože ľudia Novej doby – uskutočňovaním a plnením večných zákonov – poznajú slobodu v zákone života, budú pochybovať o tejto alebo o podobných výpovediach: „Herodes sa Ho usiluje usmrtiť.“ Lebo vedia: takéto alebo podobné priame výpovede Boh a Jeho anjeli nerobia. Tým by prisvedčili tomu, čo sa ešte len vznáša vo vzduchu.

Preto vysvetľujem, opravujem a prehlbujem Ja, Kristus, tieto a ďalšie výpovede tak, aby táto kniha pre mnohých bola dielom poznania.

Boh necháva človeka prinášať ľuďom posolstvá inými prameňmi, teda nepriamo, vtedy, keď – úmysel nejakého človeka bol týmto už vyslovený a druhým alebo tretím, ktorý to počuli, môže byť sprostredkovaný. Ak to má význam, dostane sa to tak nepriamo k dotyčnému. Týmto spôsobom vedie Boh – v zákone sejby a žatvy – nepriamo.

14. On vstal a zobral v noci dieťatko a Jeho matku a utiekol do Egypta a ostal tam približne sedem rokov, až do smrti Herodesa, aby sa naplnilo, čo Pán povedal skrze proroka, ktorý tu hovorí: z Egypta som povolal Môjho Syna.“

15. A aj Alžbeta, keď to počula, zobrala svojho synčeka a išla s ním do hôr a tam ho ukryla. A Herodes poslal svojich mužov k Zachariášovi do chrámu, aby sa ho spýtali: „Kde je tvoje dieťa?“ A on odpovedal: „Som služobník Boží a som neustále v chráme. Neviem, kde je.“

16. A poslal znovu k nemu, aby sa ho spýtali: „Povedz mi úprimne, kde je tvoj syn, nevieš, že tvoj život je v mojich rukách?“ Zachariáš odpovedal a hovoril: „Boh je svedok: keď preleješ moju krv, Boh prijme moju dušu, lebo preleješ krv nevinného.“

17. A Zachariáša zabili v chráme medzi Najsvätejším a oltárom; ľud sa o tom dozvedel skrze hlas, ktorý volal: „Zachariáš bol zabitý a jeho krv, nech nie je zmytá skôr, kým nepríde pomstiteľ.“ Po nejakom čase hodili kňazi lós, a lós padol na Simeona, ktorý zaujal jeho miesto.

18. Pretože Herodes teraz zbadal, že ho mudrci oklamali, bol mimoriadne rozhnevaný a vyslal svojich ľudí a nechal zabiť v Betleheme a v okolí všetky deti, ktoré boli dvojročné a mladšie, zodpovedajúc času, ktorý mu oznámili mudrci.

19. Tak sa splnilo, čo bolo predpovedané prorokom Jeremiášom: „V Ráme je počuť hlas, plač, nárek a veľký smútok. Ráchel plače za svojimi deťmi a nenechá sa utešiť; lebo ich už viac niet.“

20. Avšak keď zomrel Herodes, hľa, zjavil sa Jozefovi anjel Pána vo sne v Egypte a povedal: „Vstaň a zober dieťa a Jeho matku a vráť sa naspäť do Izraela: lebo tí zomreli, ktorí dieťaťu číhali na život.“

21. A on vstal a zobral dieťa a Jeho matku a vrátil sa do Izraela. A bývali v jednom meste, menom Nazaret. A On bol nazývaný Nazaretčanom.

(Kap. 5, 14-21)

6. KAPITOLA

Detstvo a mladosť Ježiša

Chrám Vnútra (4).

Ženích Kristus a nevesta (5). Sobáš ako zväzok vernosti pred Bohom – Skúsenosť ženského princípu pre Ježiša z Nazaretu – Utrpenie a smrť na kríži nemuseli byť (10). Správne pochopenie textu – Múdrosť Egypťanov (11). Krátka správa o živote Ježiša pred začiatkom Jeho vyučovania (12). Ježiš žil a dával zo všemohúcnosti a lásky Božej a spĺňal prikázanie „Modli sa a pracuj“ (14). Posledný zväzok uzavretý s Praobcou Nový Jeruzalem –

Temnota prehrala – Očisťujúci proces Zeme (17)

1. Teraz išli Jeho rodičia, Jozef a Mária, každý rok do Jeruzalema na Veľkonočnú slávnosť passah; oslavovali tento sviatok podľa zvyku ich bratov, ktorí zanechali prelievanie krvi a požívanie mäsa a silné nápoje. Keď mal Ježiš dvanásť rokov, šiel s nimi do Jeruzalema, podľa zvyku sviatku. (Kap. 6, 1)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Tým je prejavené, že Boh, Pán, nezasahuje do zákonov ľudí, pokiaľ sú to zvyky, ktoré neodporujú nebeskému zákonu. Tiež človek Ježiš dodržiaval tento zvyk a Pán Ho sprevádzal Svojím Duchom.

2. A keď sa dni skončili a oni sa vracali späť, dieťa Ježiš zostalo v Jeruzaleme a Jeho rodičia to nevedeli. Domnievali sa, že je v spoločnosti iných a prešli jeden deň cesty. Potom Ho hľadali medzi priateľmi a známymi. A keď Ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali Ho tam.

3. Stalo sa, že Ho po troch dňoch našli v chráme, v strede, medzi učencami. Sedel, počúval ich a dával im otázky. A všetci, ktorí Ho počúvali, žasli nad Jeho porozumením a Jeho odpoveďami.

4. Keď Ho Jeho rodičia uvideli, boli zdesení. A Jeho matka Mu povedala: „Syn môj, prečo si nám to urobil? Hľa, tvoj otec a ja sme Ťa plní starostí hľadali.“ A On im povedal: „Prečo ste Ma hľadali? Neviete, že musím byť v dome Môjho Otca?“ ...

(Kap. 6, 2-4)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Slovami „... že musím byť v dome Môjho Otca“, nemienil chlapec dom, chrám z kameňa, ale dom z mäsa a z kostí – človeka, v ktorom prebýva Duch Boží, ktorý hovoril skrze chlapca Ježiša. Ježiš myslel: Ja musím spočívať v Sebe, v chráme Vnútra, aby som ľuďom dával – a odpovedal tým, ktorí Ma o to prosili.

Každý človek je chrámom Božím. Kto tento chrám udržiava čistý, ten pociťuje, myslí, hovorí a koná tiež čisto, a tým žije vo vedomí Boha. Ježiš učil z tohto „Chrámu Vnútra“ v chráme v Jeruzaleme tých, ktorí Ho v chráme z kameňa chceli počúvať.

... A oni nepochopili slová, ktoré im povedal. Ale Jeho matka zachovala všetky tieto slová vo svojom srdci.

5. A jeden prorok, ktorý Ho videl, Mu povedal: „Hľa, láska a múdrosť Božia sú v Tebe zjednotené, preto sa máš v nadchádzajúcom období nazývať Ježišom, lebo skrze Krista vykúpi Boh ľudstvo, ktoré je dnes skutočne ako horké more; ale táto horkosť má byť premenená v sladkosť; ale tomuto pokoleniu sa nevesta ešte nezjaví, a ani nie v tom období, ktoré príde.“ (Kap. 6, 4-5)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehhlbujem slovo:

Prorok predpovedal pravdivo z Ducha. Medzitým prešli veky. Avšak ženích, Duch Krista, ktorý Ja Som, som sa teraz vydal na cestu, aby som povolal ľudí, ktorí vo Mňa veria a spĺňajú vôľu Otca, aby som ich viedol do zeme pokoja. Práve tak ako nevesta ozdobená okrasou a cnosťou Vnútorného života, prichádza mi v ústrety veľa duší a ľudí – a vždy bude viac tých, ktorí sa zmenia z horkosti v sladkosť a prídu k Mojej pravici.

6. A On s nimi šiel dole a prišiel do Nazaretu a bol im poslušný. A robil kolesá a jarmá a aj stoly s veľkou zručnosťou. A Ježiš rástol a pribúdalo Mu na milosti u Boha a ľudí.

7. A jedného dňa prišiel chlapec Ježiš k jednému miestu, kde bola postavená pasca na vtáky a stálo pri tom niekoľko chlapcov. A Ježiš im povedal: „Kto sem položil túto slučku na nevinné stvorenia Božie? Hľa, títo budú chytaní tým istým spôsobom do slučky.“ A zazrel dvanásť vrabcov, ktoré boli ako mŕtve.

8. A mával nad nimi Svojimi rukami a hovoril im: „Leťte preč a myslite na Mňa dovtedy, kým budete žiť.“ A oni sa zdvihli a odleteli s krikom preč. Židia, ktorí to videli, boli veľmi prekvapení a rozprávali to kňazom.

9. A iné zázraky toto dieťa konalo a bolo vidieť, ako vyklíčili kvety pod Jeho nohami tam, kde doteraz bola neplodná pôda. A Jeho druhovia začali mať pred Ním úctu.

10. Keď bol Ježiš osemnásťročný, oženili Ho s Miriam, s jednou pannou z rodu Juda a žil s ňou sedem rokov; a ona zomrela; lebo ju Boh zobral k sebe, aby On mohol kráčať ďalej, k vyšším úlohám, ktoré mal vykonať, a aby trpel za všetkých synov a dcéry ľudí. (Kap. 6, 6-10)

Ja, Kristus,vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Ja som nebol nikdy ženatý. V tejto generácii [1989] má slovo „ženatý“ iný význam. Pre človeka tejto doby to znamená sobáš pred úradom, prípadne s ceremóniou v pozemskom kostole pred kňazom a s kňazom.

Tiež slovo „oddanie“, má v Duchu iný význam ako „sobáš“. Oddanie v Duchu Božom znamená: dvaja ľudia uzavrú zväzok s Bohom a usilujú sa, aby sa v Bohu zjednotili. Sobáš je rozhodnutie podľa zákonov tohto sveta. Oddanie, naproti tomu, je zväzok vernosti s blížnym pred Bohom, v ktorom sa dvaja ľudia rozhodnú Božie zákony uskutočňovať a viesť spoločne čistý, Bohom naplnený život.

V tejto knihe má slovo „zosobášený“ význam: spojený skrze Božiu lásku.

Ježiš bol v Duchu spojený so všetkými ľuďmi a bytosťami, s celým Bytím – tak ako Som Ja ako Kristus.

Ako Ježiš, to znamená ako Syn človeka, musel som zakúsiť aj tento vzťah k ženskému pohlaviu, aby som ho pochopil a mohol mu pomáhať. Ako Ježiš z Nazaretu som mal hlboký čistý vzťah k tejto žene, ktorá bola Mojej bytosti veľmi blízka. Zákon znie: rovnaké priťahuje rovnaké. Táto žena mala niekoľko Mojej duši podobne vibrujúcich bytostných aspektov. Prostredníctvom nich sme boli v hlbokej komunikácii. Ja som sa cítil v nej a ona vo Mne. Pritom som zažíval pocitový svet ženského princípu v zemských šatách, a tak som pochopil aj tých veľa žien, ktoré boli počas rokov Mojej vyučovacej činnosti so Mnou.

Krátko pred Mojimi rokmi vyučovania uplynul čas tejto ženy na Zemi. Boh, náš večný Otec, ju povolal späť k Sebe, ako neskôr aj veľa mužov a žien z Môjho sprievodu. Lebo v tomto svete je príchod a odchod duší zákonitosťou, ktorá nepodlieha ľubovôli, ale chodu zákona sejby a žatvy, alebo svetelnému zákonu Boha.

Mojím poslaním ako Ježiša z Nazaretu, Krista Božieho, bolo zapustiť vykupiteľskú iskru do duší všetkých ľudí. Moje utrpenie a fyzická smrť boli znamením neoblomnosti ľudí. Keby sa synovia a dcéry Božie z pokolenia Dávidovho boli nechali zavolať Jánom a Mnou, a keby boli verne nasledovali Krista v Ježišovi, tak by sa boli pridali ďalší synovia a dcéry Božie z iných pokolení, aby Ma verne nasledovali. Z toho by sa bol vytvoril ľud, ktorý mohol byť vedome ľudom Dávidovým pre Ríšu pokoja Ježiša Krista. Keďže pokolenie Dávidovo, ktoré stojí v poslaní Vykupiteľského diela, zotrvalo v hriechu, zaobalil som sa jednou časťou jeho viny, ako aj časťami viny jednotlivcov z iných pokolení. Tak som mohol byť zajatý. A tak sa začalo utrpenie.

Keby pokolenie Dávidovo nebolo zotrvalo v hriechu, aj tak by som bol priniesol Ja Vykupiteľskú iskru všetkým dušiam a ľuďom; avšak utrpenie a fyzickú smrť na kríži by som nemusel vytrpieť. Tak som trpel za synov a dcéry ľudí, pretože sa nestali vedome synmi a dcérami Božími tým, že by plnili vôľu Božiu.

Keby pokolenie Dávidovo stálo pri Mne, tak by celé dianie prebiehalo inak. A keby bol celý židovský ľud – vrátane jeho učencov písma a farizejov – Syna Božieho prijal a pojal tým, že by plnil zákon Boží, tak by bola zostala čiastková sila v Prasile. Lebo kto spĺňa večný zákon, nepotrebuje oporu.

11. A keď Ježiš ukončil štúdium zákona, šiel zase dolu do Egypta, aby sa naučil múdrosti Egypťanov, ako to urobil Mojžiš. ... (Kap. 6, 11)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Nakoľko mnohé texty tejto knihy nie sú chápané v zmysle, ale podľa slova, musí byť vždy znovu niečo vysvetľované a opravované.

Ja som už prejavil, že niektoré slová mali pri vzniku tejto knihy iný význam ako dnes [1989]. Takisto aj človek, ktorý vtedy slovo prijal a zapísal, mal určitú slovnú zásobu; len táto mohla byť použitá. Tiež prekladatelia mali vždy svoju vlastnú slovnú zásobu pri prekladaní. Preto by sa malo všetko, čo je z Božského podávané slovom, chápať v zmysle. Kde je bezpodmienečne nutné vysvetľovať, opravovať alebo prehĺbiť, tam budem vždy Ja znovu pôsobiť a vysvetľovať, opravovať alebo prehlbovať skrze Môj nástroj dnešnej doby [1989].

Tiež v tomto texte opravujem slová: „... išiel opäť dole do Egypta, aby sa naučil múdrosti Egypťanov, ako to robil Mojžiš.“ V zmysle to má znamenať: On sa stále znova stretával s Egypťanmi, aby s nimi hovoril o múdrosti Božej. Nešiel som však do Egypta, aby som sa naučil múdrosť Božiu od Egypťanov. Ako dieťa som bol s Mojimi rodičmi, ktorí Ma vychovávali v Egypte, ale ani vtedy nie preto, aby som sa naučil božskú múdrosť.

Okrem toho som sa stretával v púšti stále znovu s mužmi a ženami, aby sme sa modlili, a aby som hovoril s nimi o večnej pravde. Medzi nimi bolo vždy čoraz viac Egypťanov. Už ako v chlapcovi Ježišovi bola vo Mne prejavená Božia múdrosť; aj hovorila skrze Mňa. Preto som hovoril už ako chlapec Ježiš z múdrosti Božej s takzvanými učencami v chráme. Múdrosť Božia teda vo Mne pôsobila. Načo sa ju potom ešte učiť!

... A išiel do púšte, meditoval, postil a modlil sa a dostal plnú moc svätého Mena, skrze ktorú konal veľa zázrakov.

12. A počas sedem rokov sa rozprával s Bohom tvárou v tvár a naučil sa reč vtákov a zvierat a liečivé sily stromov, bylín a kvetov a skryté sily drahokamov, a naučil sa tiež pohyby Slnka a Mesiaca a hviezd a moc písomných znakov, mystériu uhlovej miery a kruhu a premenu vecí a foriem, číslic a znakov. Odtiaľ sa vrátil naspäť do Nazaretu, aby navštívil Svojich rodičov, a tam vyučoval a v Jeruzaleme učil ako uznávaný Rabbi, dokonca v chráme, a nikto Mu nebránil. (Kap. 6, 11-12)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Všetko, čo Boh stvoril a udržiava, je v duši človeka. Kto žije v Bohu, ten prijíma z Boha a bude – aj ako človek – poučovaný Bohom. Ako Ježiš z Nazaretu som žil v Bohu a prijímal od Boha, Môjho Otca, s ktorým som bol v neustálej komunikácii.

Z Ježišovho vnútra prúdila božská múdrosť a On hovoril so zvieratami vo vode, vo vzduchu, v zemi a na nej. A Ježiš, v ktorom som žil, zažil v sebe život rastlín a kameňov.

Z vnútra som ako Ježiš zažil pohyb súhvezdí, o čom som veľa hovoril s Egypťanmi, medzi ktorými boli praví mudrci.

Pretože som Ja ako Ježiš učil v chráme, mnoho ľudí Ma nazývalo Rabbi. Ja som však bol prorok a Boží Syn – v zemských šatách Syn človeka, ktorý učil a žil zákony Božie a obetoval sa, aby Vykúpenie v dušiach ľudí a v dušiach, ktoré žili v ríšach pádu, mohlo prebiehať.

13. Po nejakom čase išiel do Asýrie a Indie a do krajiny Chaldejcov. A navštevoval ich chrámy a hovoril s ich kňazmi a s ich mudrcmi dlhé roky a konal mnohé zázračné skutky a liečil chorých, kým putoval krajinami.

14. A zvieratá na poli pociťovali pred Ním úctu a vtáky nemali z Neho strach; lebo On ich nevystrašil, áno, dokonca divé zvery púšte cítili v Ňom moc Božiu a slúžili Mu dobrovoľne a niesli Ho z osady do osady. (Kap. 6, 13-14)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Ako Ježiš som sa stretol s mnohými ľuďmi rozdielneho stavu a rôznych jazykov a hovoril som s Asýrčanmi, Indami, Peržanmi, Chaldejcami, s Izraelitmi a s ďalšími mužmi a ženami z rôznych rodov. Ale neputoval som do ich alebo iných zemí, aby som sa naučil Božej múdrosti. Prišiel som do niektorých zemí a až po niektoré hranice krajín. Často bola reč prekážkou. Ale keď sme hovorili o zákonoch lásky, každý vedel, čo blížny chcel povedať. Reč srdca nepozná žiadne hranice – ani dnes nie, v dobe blízko roku dvetisíc.

Z lásky k ľuďom vytryskla aj liečivá sila – aby pomáhala ľuďom a vydávala svedectvo o tom, čo vo Mne, Ježišovi, prebývalo; všemohúcnosť Božia.

Dnes [1989] umožňuje ešte jestvujúca technika, aby sa Moje slovo rýchlejšie prekladalo a prenášalo tak, aby sa prebudili srdcia ľudí a naučili sa reč lásky; pochopia ju všetci tí, ktorí myslia srdcom.

Mnoho ľudí je toho názoru, že som bol mnoho rokov na cestách, aby som zbieral múdrosti a konal diela lásky. Ako Ježiš z Nazaretu som síce bol veľa na cestách, aby som učil a konal diela lásky a milosrdenstva. Ale nezabúdal som plniť prikázanie „Modli sa a pracuj“.

Tak ako Jozef a Moji telesní bratia, uskutočňoval som ako tesár, čo prikázal Boh ľuďom: „Modli sa a pracuj“.

Zmysel výpovede „a nosili Ho z osady do osady“, znamená: mnoho zvierat šlo dlhý kus cesty so Mnou, niektoré z osady do osady. Kto Boha miluje, ten miluje tiež prírodné ríše. A prírodné ríše slúžia tomu, kto miluje Boha. Lebo všetko Bytie je život z Boha – a kto Boha miluje, tomu slúži všetko Bytie.

15. Lebo Duch božskej ľudskosti Ho naplnil, a tak napĺňal všetky veci okolo Neho a všetko Mu podriadil; a tak sa splnili slová prorokov: „Lev má ležať pri teliatku a leopard pri kozliatku a vlk pri jahniatku a medveď pri somárovi a sova pri holubici. A dieťa ich má viesť.

16. A nikto nemá zraňovať alebo zabíjať na Mojej svätej hore; lebo Zem má byť naplnená poznaním Svätého, práve tak ako vody pokrývajú dno mora. A v týchto dňoch chcem Ja ešte raz uzavrieť zväzok so zvieratami Zeme a s vtákmi vo vzduchu a s rybami mora a so všetkými stvoreniami Zeme. A chcem zlomiť luk a aj meč a všetky nástroje vojny chcem zo Zeme vypovedať, a nech sú odložené do bezpečia, aby všetci žili bez strachu.

17. A Ja sa ti chcem zasľúbiť navždy v spravodlivosti a v pokoji a v dobrote srdca a ty máš poznať svojho Boha a zem má priniesť zrno a víno a olej a Ja poviem tým, ktorí nie sú Mojím ľudom: ty si Môj ľud, a oni Mi povedia: Ty si náš Boh“. (Kap. 6, 15-17)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Toto sa stalo!

Nakoľko Izraeliti Mňa, Krista, neprijali a nepojali ako svojho Vykupiteľa, zhromažďujeme Večný a Ja, Kristus, synov a dcéry Božie v inej časti Zeme. Tam je teraz „Izrael“ a tam je tiež nový „Jeruzalem“.* Lebo Boh sa neviaže na jedno miesto a na sľub ľudí, ktorí svoj sľub nedodržia, ktorí neplnia, čo im On prikázal.

Iný ľud stojí vo zväzku. Je to Môj ľud a Ja budem Jeho pastierom. Odtiaľ teraz budú stúpať prvé sily Ríše pokoja nahor.

Boh vypovedal s ľudom Izraela zväzok a uzavrel nový zväzok – posledný zväzok – s týmto iným ľudom, s ľuďmi, ktorí sa usilujú plniť Božiu vôľu. Oni sú z veľkého rodu Dávidovho a z iných rodov, ktorí dodržiavajú prikázania života.

Večný a Ja, Kristus, sme volali a voláme do tohto sveta skrze ústa proroka a zhromažďujeme všetkých ochotných synov a dcéry Božie: ten už jestvujúci malý ľud vyrastie v mohutný národ Boží.

Posledný zväzok je uzavretý a má platnosť. Prinesie tým, ktorí ho dodržiavajú, zo zákona Božieho mnohé pomoci. Ja, Kristus, stojím v čele tohto národa Božieho a nemám žiadneho človeka ako zástupcu. Praobec Nový Jeruzalem, ktorá sa stala Obcou zväzku, je týmto ľudom Božím. Je to centrálne svetlo v Univerzálnom živote.

Ľud Boží bude musieť ešte prekonať niektoré prekážky. Avšak Duch pravdy a života je s ním a všetci, ktorí s úprimným srdcom stoja vo zväzku, budú zakladateľmi a budovateľmi Ríše Božej na Zemi. V tejto dobe – blízko roku dvetisíc – sa ukazuje, ako je napísané, v zmysle: Ja, váš Pán a Boh, uzavriem zväzok s iným ľudom.

Temnota prehrala; zväzok je uzavretý; Zem sa čistí – tak ako bolo prorokované.

Zem sa otrasie, otvorí sa a pohltí veľa ľudí. Avšak predtým, než sa toto všetko stane, prídu na ľudí choroby, utrpenie, rany osudu a oveľa viac. Anjel smrti chodí sem a tam a strháva stále viac ľudí preč. Nečisté pominie. Moria vystúpia zo svojich brehov a pokryjú všetko protikladné a súhvezdia budú svojím žiarením čistiť Zem. Potom je meč zlomený a všetky nástroje vojny. Tak vznikne na celej Zemi Ríša pokoja a na Zemi budú žiť ľudia, ktorí spĺňajú Božiu vôľu. A nastane pokoj. Potom je splnené, čo je napísané:

„Lev má ležať pri teliatku a leopard pri kozliatku a vlk pri jahniatku a medveď pri somárovi a sova pri holubici. A má ich viesť dieťa.“ Toto všetko sa stane!

18. A jedného dňa šiel horským chodníkom na okraji púšte; stretol tu leva, ktorého prenasledovalo množstvo ľudí s kameňmi a oštepmi a chceli ho zabiť.

19. Ale Ježiš ich napomenul slovami: „Prečo lovíte stvorenia Božie, ktoré sú šľachetnejšie ako vy? Skrze ukrutnosť mnohých generácií, stali sa nepriateľmi ľudí, ktoré vlastne mali byť ich priateľmi.

20. Tak ako je v nich viditeľná moc Božia, tak sa tiež ukazuje Jeho trpezlivosť a Jeho súcit. Prestaňte prenasledovať tohto tvora. Nechce vám ublížiť. Nevidíte, ako pred vami uteká a je vystrašený vaším násilím? (Kap. 6, 18-20)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Slovom „súcit“ mieni Božiu pomoc. Priniesol som Vykúpenie pre všetkých ľudí a duše. Vo Vykúpení je aj oslobodenie zvierat. Lebo Vykúpením bude v evolučnom procese všetko pozdvihnuté k jednote, do svetla Božieho, ktoré je jednota, život, substancia a sila.

21. A lev prišiel a ľahol si k Ježišovým nohám a ukázal Mu svoju lásku. A ľud veľmi žasol a povedal: „Pozrite, tento človek miluje všetky tvory a On má dokonca moc nad zvieratami púšte a oni Ho poslúchajú.“ (Kap. 6, 21)

7. KAPITOLA

Jánova kázeň o pokání

Význam symbolov

a ceremónií (4). Súd: zákon sejby a žatvy – Čírenie

duše (10)

1. V pätnástom roku panovania cisára Tibéria, keď bol Pontius Pilátus miestodržiteľom v Judey a Herodes tetrarchom v Galilei (Kaifáš velkňazom a Annáš hlavou Sanhedrímu), vošlo slovo Božie na púšti k Jánovi, Zachariášovmu synovi.

2. A Ján prišiel do krajín pri Jordáne a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov. Ako stojí napísané u prorokov: „Ajhľa, Ja posielam Môjho posla pred Tebou sem, ktorý pripraví pred Tebou Tvoju cestu. Je to hlas volajúceho na púšti: pripravujte cestu Svätého a vyrovnajte chodníky pre pomazaného.

3. Všetky údolia nech sú naplnené a všetky vrchy a kopce majú byť znížené a čo je krivé, má sa vyrovnať a hrboľaté cesty majú byť rovné. A všetko vtelené uvidí Vykúpenie Božie.“

4. Ale Ján mal odev z ťavej srsti a rovnaký opasok okolo bedier a jeho potravou boli plody hrachového stromu a divý med. A chodil k nemu Jeruzalem a celá Judea a všetci z krajiny pozdĺž Jordánu a boli ním krstení v Jordáne a priznali si svoje hriechy.

(Kap. 7, 1-4)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Aj v tejto správe človek poznáva, že Boh pripúšťa obyčaje a zvyky, ktoré nie sú proti večnému svätému zákonu: tu je to krst vodou.

Či si človek ešte chcel ponechať vodu ako symbol očistenia, kým nie je pokrstený Duchom života, to ponechá Boh Svojim ľudským deťom.

Kto však vyvinul lásku k Bohu a k svojmu blížnemu, ten je pozdvihnutý Duchom Božím, to znamená, je preniknutý Duchom pravdy.

Kto je duchovne zrelý, ten potrebuje stále menej symbolov a ceremónií. Žije vo vnútri tak, ako je to v nebesiach: čisto! Čistý je naplnený Duchom pravdy a preniknutý Duchom života: je teda pokrstený Duchom Božím.

5. Tu prehovoril k ľudu, ktorý prichádzal, aby bol ním pokrstený: „Ó, ty neposlušné pokolenie! Kto vás varoval, aby ste ušli pred hnevom, ktorý príde? Preto prinášajte spravodlivé plody pokánia a nezačínajte sami sebe hovoriť: máme Abraháma za otca.

6. Lebo ja vám hovorím: Boh môže Abrahámovi z týchto kameňov prebudiť deti. A už je sekera priložená ku koreňu stromov a každý strom, ktorý neprinesie dobré plody, bude sťatý a hodený do ohňa.“

7. A bohatí sa ho opýtali a hovorili: „Čo teda máme robiť?“ On odpovedal a hovoril im: „Kto má dva kabáty, ten nech dá tomu, ktorý nemá žiadny a kto má pokrm, nech koná tak isto.“

8. Tiež prišli niekoľkí colníci, aby sa dali pokrstiť a povedali mu: „Majster, čo máme robiť my?“ A on im povedal: „Nepožadujte viac ako je vám predpísané a buďte zhovievaví podľa svojho uváženia.“

9. Práve tak sa ho opýtali vojaci: „Čo máme robiť my?“ A on im povedal: „Nečiňte nikomu násilie, ani neprávosť a uspokojte sa so svojím žoldom.“

10. A hovoril ku všetkým a povedal im: „Zdržiavajte sa krvi zahrdúsených a mŕtvych tiel vtákov a zvierat a stráňte sa všetkých ukrutností a všetkého bezprávia. Snáď si nemyslíte, že krv zvierat a vtákov môže zmyť hriech? Ja vám hovorím: nie. Hovorte pravdu! Buďte spravodliví, buďte milosrdní voči svojim blížnym a voči všetkým tvorom, ktoré tu žijú a putujte pokorne so svojím Bohom.“ (Kap. 7, 5-10)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Slovom „hnev“, je myslený súd, ktorý príde na toho človeka, ktorý sa neobráti v pravý čas: kto nerešpektuje božský zákon, ten bude trpieť tým, čo zasial. Žiadny človek nemôže utiecť pred svojím vlastným súdom, pred účinkami svojich vlastných príčin. Jedine ľútosť a prosba o odpustenie, odpustiť a tiež napraviť dobrom – ak to je ešte možné – umyjú dušu od hriechu. To, čo človek zaznamenal do svojej duše, svetlo a tieň, to nosí so sebou dovtedy, kým to nie je odpykané. Jedno, v ktorej dobe, jedno, na ktorom mieste sa nachádza – nosí v sebe ako tieň to, čo do svojej duše sám zaznamenal – dovtedy, kým to nie je odpykané.

Slová „A sekera je už priložená ku koreňu stromov a každý strom, ktorý neprinesie dobré plody, bude sťatý a hodený do ohňa“, znamenajú: každá neodpykaná príčina má byť odnosená. Sekera je zákon sejby a žatvy. Stromom je človek, ktorý neoľutuje svoje hriechy a nenapraví to, čo zapríčinil. Oheň znamená čírenie duše; je to aktívne pôsobenie na vykonaný neodpykaný čin, príčinu.

Kto v tom, čo je napísané, dokáže pochopiť zmysel, ten spozná, že duša a človek sa očistia len vtedy, keď svoje chyby a hriechy spoznajú, oľutujú, odpustia, prosia o odpustenie a činia pokánie – to znamená napravia a nekonajú viac rovnaké alebo podobné.

Spoznajte: celá príroda, zvieratá, rastliny a kamene, sú záhradou Božou, Jeho stvoriteľským dielom. Kto si to neváži, ten hreší – a bude vždy znovu stáť pred svojimi hriechmi, kým nespozná, neoľutuje a nekoná pokánie. A tak, keď viac nehreší a dodržiava prikázania, bude žiť vo Mne a Ja vedome skrze neho.

Kto svojho blížneho nezištne miluje, ten nebude viac ani zabíjať a požívať zvieratá. Takýto človek sa stane čistým vo svojej duši a plody, ktoré prinesie, budú životom vo Mne.

11. Ľud bol ale v očakávaní a všetci premýšľali vo svojich srdciach, či Ján je, alebo nie je Kristus. Ján odpovedal a prehovoril ku všetkým: „Ja vás krstím vodou; ale po mne príde Mocnejší, ktorému ja nie som hoden rozviazať remienky na topánkach.

12. On vás pokrstí vodou a ohňom. V Jeho ruke je lopatka a On vymetie Svoje humno a pozbiera pšenicu do Svojej stodoly a plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ A ešte oveľa viac povedal ľudu vo svojej kázni o pokání. (Kap. 7, 11-12)

8. KAPITOLA

Krst Ježiša, Krista

Boh a Kristus dnes prejavujú celú pravdu

skrze serafa božskej múdrosti – Rod Dávidov pripravuje s Kristom Ríšu pokoja (3)

1. A bolo to uprostred leta a desiaty mesiac. Tu prišiel Ježiš z Galilei k Jordánu k Jánovi, aby sa ním nechal pokrstiť. Ale Ján Mu bránil a hovoril: „Ja by som sa mal nechať pokrstiť Tebou, a Ty prichádzaš ku mne?“ Ježiš odpovedal a hovoril mu: „Ber to teraz tak, lebo nám patrí, aby sme splnili všetku spravodlivosť.“ Tu Mu to dovolil.

2. A keď bol Ježiš pokrstený, vystúpil ihneď z vody, a hľa, nebesá sa nad Ním otvorili a žiariaci oblak stál nad Ním a za oblakom dvanásť svetelných lúčov a z nich na Neho zostúpil Duch Boží v podobe holubice a žiaril okolo Neho. A hľa, hlas z nebies hovoril: „Toto je Môj milovaný Syn, v ktorom Ja mám zaľúbenie. A v tento deň som Ho Ja splodil.“

(Kap. 8, 1-2)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Voda symbolizuje očistenie duše a tela. Voda je tečúca – Duch je tečúci.

Udalosť po krste Ježiša, o ktorej sa tu hovorí, sa prihodila v Duchu. Ján to videl vo svojom vnútri v týchto symboloch. Slovo „splodil“, znamená „povolal“. Povolaním Večného som Ja, Kristus, vykonal to, čo sa v Ježišovi stále viac prejavovalo.

3. A Ján dal svedectvo o Ňom a povedal: „Tento to bol, o ktorom som povedal, že On príde po mne, a je postavený predo mňa; lebo On bol skôr, než ja. A z Jeho plnosti sme prijímali všetci milosť nad milosť. Lebo zákon je daný skrze Mojžiša len čiastočne, ale milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista v plnosti.

(Kap. 8, 3)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Večná pravda žiari teraz do tohto sveta v nespočetných fazetách. V mnohých generáciách dával Večný z večnej pravdy, ktorou On je, vždy tie fazety pravdy, ktoré mohli ľudia usilujúci sa ísť k Bohu chápať a mohli podľa nich žiť. Tak dal skrze Mojžiša zodpovedajúce fazety pravdy pre vtedajšie generácie. Ja, Kristus v Ježišovi, som dával plnosť z pravdy. Avšak pochopiť Ma mohli len máloktorí.

Teraz [1989] nastala doba, v ktorej prejavujem všetky fazety pravdy. Kto to môže pochopiť, nech to chápe!

Spoznajte: večná pravda sa teraz bude rozširovať po celom svete a všetko nepravdivé prepadne ohňu, takže plnosť, celá pravda, bude prejavená. Božskú múdrosť som zvolil z Ducha ako pra-matku Ríše pokoja Ježiša Krista. Ženský lúč, seraf Božej múdrosti, je dnes v tele a pôsobí pre Večného a pre Mňa ako prorokyňa a posolkyňa Božia. Skrze ňu sme volali a voláme Večný a Ja, Kristus, do tohto sveta a a prinášame všetkým ochotným ľuďom – pokiaľ je to v slove možné – celú pravdu.

Podľa vôle Božej je Dávid, z ktorého vzišlo pokolenie Dávidovo, pra-otcom Ríše pokoja Ježiša Krista, po tele. Lebo priniesol semeno a z neho gény do tohto sveta, ktoré tvoria pokolenie Dávidovo.

Bytosti z Boha sa vteľujú do tých ľudí, v ktorých sú Dávidové gény aktívne. Stoja s ďalšími synmi a dcérami z iných pokolení v poslaní Vykúpenia, v Mojom diele, v Univerzálnom živote.

Dávid je podľa toho pra-otcom Ríše pokoja Ježiša Krista po tele a lúč božskej múdrosti duchovnou pra-matkou.

Dávid teda priniesol semeno a gény pre Boží ľud podľa tela; božská múdrosť prináša celú pravdu v pozemskom slove skrze jej inkarnovanú časť lúča, serafa božskej múdrosti.

Duše v tele sú volané.

Skrze prorokyňu a posolkyňu Božiu prijímajú duše a ľudia odo Mňa, Krista, v prejavenom slove celú pravdu. Vtelená časť lúča božskej múdrosti učí večné zákony aj detailne a ukazuje všetkým ochotným, ako môžu byť tieto vo svete spĺňané.

Čas nadišiel. Svet kráča k roku dvetisíc. Ja pripravujem Môj príchod ako Kristus, skrze vyvolený ľud Boží, s ktorým sme Večný a Ja, Kristus, vo Vše-sile, Bohu, uzavreli posledný zväzok. Len tie duše a tí ľudia budú stáť po Mojej pravici, ktorí poznajú celú pravdu a tú aj plnia.

4. Nikto Boha nikdy nevidel. Len v tom jedinom narodenom, ktorý prichádza z lona Večného, je Boh prejavený.“ A toto je Jánova výpoveď, keď Židia vyslali z Jeruzalema kňazov a levítov, aby sa ho spýtali: „Kto si?“ A on nezapieral, ale priznal: „Ja nie som Kristus.“

5. A oni sa ho pýtali: „Kto si teda? Si ty Eliáš?“ A on hovoril: „Nie som.“ „Si tým prorokom, o ktorom Mojžiš hovoril?“ A on odpovedal: „Nie.“ Tu k nemu prehovorili: „Kto si teda? Aby sme dali odpoveď tým, ktorí nás vyslali. Čo povieš sám o sebe?“ A on povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti. Pripravte cestu Svätému, ako povedal prorok Izaiáš.“

6. A tí, ktorí boli vyslaní, boli od farizejov a pýtali sa ho: „Prečo krstíš, keď nie si ani Kristus, ani Eliáš, ani ten prorok, o ktorom hovoril Mojžiš?“

7. Ján im odpovedal a hovoril: „Ja krstím vodou; ale tu stojí Jeden medzi vami, ktorého nepoznáte. On bude krstiť vodou a ohňom. On je to, ktorý príde po mne, a predsa bude kráčať predo mnou; ja nie som hoden, aby som Mu rozviazal remienky na topánkach.“

8. To sa stalo v Bethabare, na druhej strane Jordánu, kde Ján krstil. A Ježiš v tomto čase dosiahol tridsať rokov, po tele skutočne syn Jozefa a Márie, ale po Duchu Kristus, Syn Boha, večného Otca, ako bolo zvestované mocou Ducha Svätosti.

9. A Jozef bol syn Jakuba a Elišeby a Mária bola dcérou Eliho (zvaného Joachim) a Anny, ktoré boli deti Dávida a Bethseby od Júda a Šely, od Jakuba a Ley, od Izáka a Rebeky, od Abraháma a Sáry, od Sétha a Maaty, od Adama a Evy, ktorí boli deťmi Božími. (Kap. 8, 4-9)

9. KAPITOLA

Štyri pokušenia

Temnota sa smie merať so svetlom (1). Kto žije v Bohu, ten je spojený so všetkým Bytím a nie je nikdy

osamelý (5).

1. Ježiš bol Duchom vedený do púšte, aby bol diablom pokúšaný. A divé zvery púšte boli okolo Neho a slúžili Mu. A preto, že sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, bol hladný. (Kap. 9, 1)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Satan smel skúšať Ježiša. Duch Môjho večného Otca túto skúšku pripustil. Satan sa tiež mal pri tom spoznať a zmerať, aby zistil, že tí, ktorí žijú v Bohu, sú silnejší ako moc temnoty.

Je to zákonitosť z Božej lásky a milosti, že vtedy, keď ľudia dosiahli vedomosti a múdrosť z Boha, smie sa temnota na nich merať. Tým dostáva aj najhlbšie padnutá duša možnosť k sebaspoznaniu: na svojej porážke smie spoznať sama na sebe, že nad Satanom má prevahu ten, kto žije v Bohu; jemu slúži to čisté. Kto ešte nerozvinul Božieho Ducha vo svojom vnútri, ten je podriadený Satanovi, lebo mu slúži v mnohých aspektoch svojho pozemského života.

Slovo „postiť sa“, znamená: prijímať málo jedla.

2. A pokušiteľ k Nemu pristúpil a povedal: „Ak si Boží Syn tak povedz, aby sa tieto kamene stali chlebom; lebo je napísané: chcem Ťa živiť najjemnejšou pšenicou a medom a zo skaly Ťa chcem nasýtiť.“

3. Ale On odpovedal a hovoril mu: „Je napísané, že človek nie je živý len chlebom, ale každým slovom, ktoré vychádza z Božích úst.“

4. Potom diabol postavil pred Neho ženu neobyčajnej krásy a pôvabu a jemného ducha a bystrého rozumu a povedal Mu: „Zober si ju, keď chceš, lebo ona po Tebe túži a Ty máš užívať lásku a šťastie po celý Tvoj dlhý život a uvidieť Svoje vnúčatá. Lebo nie je napísané, že nie je dobré, aby bol človek sám?“

5. A Ježiš hovoril: „Odíď preč! Lebo je napísané: nenechaj sa zviesť krásou ženy; lebo všetko mäso je ako tráva a ako kvety na poli; tráva vyschne a kvety zvädnú, ale slovo Večného trvá naveky. Mojou úlohou je poučovať a liečiť ľudské deti a ten, kto je zrodený z Boha, ponechá svoje semeno v sebe.“

(Kap. 9, 2-5)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Zmysel slov „ponechá svoje semeno v sebe“, je: ľudia v Bohu nebudú plytvať svojou silou kvôli pôžitku a očareniu. Kto žije v Bohu, ten miluje vnútorné hodnoty človeka, vnútornú krásu a cnosť. Kto miluje vnútro človeka, ten je spojený so všetkými ľuďmi a bytosťami. Nebude nikdy sám a opustený, lebo zachováva v sebe dobro svojho blížneho. Len týmto spôsobom sa splní prikázanie „Nie je dobré, aby bol človek sám.“

Boh je jednota – a kto žije v Bohu, ten žije v spojení so všetkým Bytím. A všetko Bytie, to čisté, je s ním a pôsobí skrze neho.

Osamelý je len ten človek, ktorý odmieta a ponižuje svojich blížnych.

6. A diabol Ho zaviedol do svätého mesta a postavil Ho na okraj cimburie chrámu. A povedal Mu: „Ak si Boží Syn, tak skoč dole, lebo je napísané: On rozkáže Svojim anjelom, aby Ťa chránili a nosili na svojich rukách, aby si si azda neudrel Svoju nohu o kameň.“

7. A Ježiš odpovedal a povedal mu: „Je tiež napísané: nemáš pokúšať Pána, tvojho Boha.“

8. Tu Ho diabol zaviedol na veľmi vysokú horu uprostred veľkej nížiny a okolo nej ležalo dvanásť miest s ich obyvateľmi. Ukázal Mu odtiaľ všetky kráľovstvá sveta v jednom okamihu. A diabol Mu povedal: „Všetku túto moc Ti chcem dať, i jej nádheru; lebo je mi odovzdaná. A ja ju dám, komu chcem; lebo je napísané: Ty máš vládnuť od mora k moru, Ty máš vládnuť Svojmu ľudu v spravodlivosti a chudobným s milosrdenstvom a urobiť koniec všetkému utláčaniu. A ak sa mi chceš Ty teraz pokloniť, potom nech je toto všetko Tvoje.“

9. A Ježiš odpovedal a hovoril mu: „Odíď odo Mňa, Satan; lebo je napísané: Ty máš Boha uctievať a jedine Jemu slúžiť. Bez moci Božej nemôže prísť koniec zla.“

10. A pretože bol diabol so všetkými pokušeniami na konci, vzdialil sa od Neho na nejaký čas. A hľa, prišli anjeli Boží a slúžili Mu. (Kap. 9, 6-10)

10. KAPITOLA

Jozef a Mária

pripravujú Ježišovi oslavu –

Ondrej a Peter nájdu Ježiša

Ľuďom Novej doby:

nezabudnúť na Vykupiteľský čin Ježiša (2). Charakterizovanie nasledovníkov Ježiša z Nazaretu – Pozemské dávanie mena a žiariace meno duše (10)

1. Keď sa Ježiš vrátil z púšte, pripravili Mu v ten istý deň Jeho rodičia oslavu. Odovzdali Mu dary, ktoré Mu v Jeho detstve priniesli mudrci. A Mária povedala: „Tieto dary sme pre Teba opatrovali až do dnešného dňa.“ A dali Mu zlato, kadidlo a myrhu. A On si vzal kadidlo, zlato ale daroval Svojim rodičom a chudobným a z myrhy dal Márii, nazývanej Magdaléna.

2. Táto Mária bola z mesta Magdaly v Galilei. A bola veľkou hriešnicou a zviedla mnohých svojou krásou a pôvabom. A v noci prišla k Ježišovi a vyznala sa Mu zo svojich hriechov a Ježiš vystrel Svoju ruku a vyliečil ju. A vyhnal z nej sedem démonov a povedal jej: „Choď v pokoji; lebo tvoje hriechy sú ti odpustené!“ A ona vstala a všetko opustila a nasledovala Ho a slúžila Mu svojím majetkom, pokiaľ pôsobil v Izraeli.

(Kap. 10, 1-2)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

K lepšiemu porozumeniu, aby bol spoznaný večný zákon: bola to Mária, zvaná Magdaléna, ktorá hovorila o siedmich démonoch, ktorí ju vraj mali opustiť. Bola toho názoru, že sa to stalo. Osvietený o tom nehovorí. Pomáha a lieči, pokiaľ je to pre dušu dobré.

Toto vysvetlenie je dané predovšetkým ľuďom súčasnosti [1989] a začínajúcej Novej doby, ktorí poznajú zákony Božie.

Kniha „To je Moje Slovo“, má predovšetkým význam pre ľudí Novej doby. Lebo oni zažijú Krista ako Vládcu sveta a už nie ako Vykupiteľa. Preto bude pre nich táto kniha historickým dielom.

Ľudia Novej doby by nemali zabudnúť na podstatu, na základe ktorej bola postavená Ríša pokoja Ježiša Krista – na Vykúpenie. Myslenie, život, pôsobenie a utrpenie Syna Božieho v Ježišovi z Nazaretu, ktorý je teraz Vládcom Zeme a Vodcom Ríše Božej na Zemi, malo by zostať ľuďom Novej doby v pamäti.

3. Na druhý deň vidí Ján prichádzať Ježiša k sebe a hovorí: „Hľa, baránok Boží, ktorý skrze spravodlivosť sníma hriechy sveta. Tento je to, o ktorom som povedal: On bol skôr ako ja. A ja som Ho nepoznal, ale aby bol zjavený v Izraeli, prišiel som preto krstiť vodou.“

4. A Ján podal svedectvo a povedal: „Videl som Ducha zostúpiť z nebies v podobe holubice a spočinúť na Ňom. Ja som Ho nepoznal; ale Ten, ktorý ma poslal, aby som krstil vodou, ku mne prehovoril: Ten, nad ktorým uvidíš zostupovať Ducha a na Ňom spočinúť, Ten je to, ktorý bude krstiť vodou, ohňom a Duchom. A ja som to videl a svedčím, že to bol Syn Boží.“

5. Na druhý deň bol Ján pri Jordáne so svojimi dvomi učeníkmi. A keď videl Ježiša putovať, povedal: „Ajhľa, Kristus, baránok Boží! A obidvaja učeníci ho počuli, čo hovorí a nasledovali Ježiša.

6. Ježiš sa obrátil a videl, že Ho nasledujú a povedal: „Čo hľadáte?“ Oni Mu ale odpovedali: „Rabbi (to znamená Majster), kde je Tvoj príbytok?“ On im povedal: „Poďte a uvidíte.“ Oni prišli a uvideli, kde býval a zostali u Neho v ten deň; ale bolo okolo desiatej hodiny.

7. Jeden z tých dvoch, ktorí od Jána počuli a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. Tento nájde svojho brata Šimona a hovorí mu: „Našli sme Mesiáša (čo znamená: Kristus).“ A zaviedol ho k Ježišovi. A tu, keď ho Ježiš uzrel, povedal: „Ty si Šimon Bar Jona, máš sa volať Kephas (to znamená: skala).“

8. V nasledujúci deň ide Ježiš do Galilei a nájde Filipa a hovorí mu: „Nasleduj Ma!“ Filip bol z Betsaidy, z mesta Ondrejovho a Petrovho. Filip nájde Nathanaela, zvaného Bar Tholmai, a hovorí mu: „Našli sme Toho, o ktorom písal Mojžiš v zákone a i proroci, Ježiša z Nazaretu, Syna Jozefa a Márie.“ A Nathanael mu hovorí: „Či môže vzísť z Nazaretu niečo dobré?“ Filip mu povedal: „Poď a uvidíš!“

9. Ježiš vidí Nathanaela prichádzať k Nemu a hovorí o ňom: „Hľa, pravý Izraelita, v ktorom nie je žiadna faloš!“ Nathanael Mu povie: „Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš odpovedal a hovoril mu: „Skôr než ťa Filip zavolal, kým si bol pod figovníkom, Ja som ťa videl!“ Nathanael odpovedal a hovoril Mu: „Rabbi, Ty si Boží Syn, Ty si kráľ Izraela. Áno, našiel som Ťa pod figovníkom.“

10. Ježiš odpovedal a hovoril mu: „Nathanael Bar Tholmai, ty veríš, pretože som ti povedal, že som ťa videl pod figovníkom; uvidíš ešte väčšie ako toto.“ A On mu hovorí: „Veru, veru, Ja vám hovorím, odteraz budete vidieť otvorené nebesá a anjelov Božích vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“

(Kap. 10, 3-10)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

To, čo bolo už v tejto knihe pred dlhšou dobou napísané, zodpovedá podľa zmyslu v mnohých výpovediach skutočnému dianiu. Preto by nemala byť každá výpoveď chápaná doslova, ale má sa rozumieť podľa zmyslu.

Boli veľké rozpory medzi tými, ktorí vo Mňa verili a nasledovali Ma – či sú menovite uvedení, alebo nie. Často to boli otázky viery alebo životné situácie, ktoré rozpaľovali mysle: jeden veril okamžite v Moje poslanie, iný o tom pochyboval, pretože mnohé z Mojej reči k nemu a k jeho blížnym nemohol pochopiť. Jeden Ma chcel nasledovať, iný mal ešte svetské záujmy, ktoré boli preňho dôležitejšie, ďalší si zase chceli zobrať celý svoj majetok na putovanie, aby ho na vhodných miestach rozmnožovali. Predstavy a záujmy boli rozličné a myslenie tak rozdielne, ako ľudia sami. U mnohých bolo dlhé váhanie sem a tam, pre a proti. Nerozhodnosť sa mnohým stala osudnou. Zostali nejakú dobu – potom sa znovu odo Mňa odlúčili. Bol to malý, pestrý ľud veriacich, pochybovačov, záujemcov a takých, ktorí skrze Mňa, Moje myslenie a život ako Ježiša z Nazaretu, chceli robiť obchody.

Tí, ktorí sa rozhodli zo srdca a uskutočňovali Moje učenie, stáli po Mojej pravici a zostali po Mojej pravici. Aj dnes stoja v Duchu po Mojej pravej strane. Spravodliví uzreli anjelov, ktorí slúžili Synovi človeka. Mnohí z nich pôsobia v Duchu pre veľký celok. Niektorí prichádzali a prichádzajú – podľa svojho duchovného poslania – vždy znovu do zemských šiat, aby pripravovali Môj príchod vo veľkom celku evolučného diania.

Každý človek má meno a priezvisko, ktoré mu je dané pri pozemskom narodení. Toto meno a priezvisko zodpovedá vibrácii duše v čase vtelenia. Ak ľudia v priebehu pozemských rokov zvládli jednu duševnú vývojovú fázu, tak sa zmení aj žiarenie ich duše. V kozmickom evolučnom dianí sa potom zmení aj žiariace meno duše.

Ak je napríklad medzi ľuďmi niečo očistené – taktiež medzi rodičmi a deťmi – potom sa zmenia aj žiariace mená duší. To sa deje ako v evolučnom procese človeka, tak aj v duši v očisťovacích oblastiach a v prípravných rovinách dovtedy, kým duchovná bytosť nenesie opäť svoje pra-meno z Boha, pretože sa znovu stala čistou.

Žiariace mená človeka sa teda menia zodpovedajúc vývoju duše. V očisťovacích miestach si toto duša uvedomuje z jedného evolučného stupňa k druhému evolučnému stupňu.

Na Zemi platia v mnohých prípadoch strnulé formy. Človek si tak ponechá svoje meno a priezvisko – zároveň ako doklad – po dobu svojho celého pozemského bytia. Podľa pozemského zákona zostáva strnulá forma dávania mena aj pri sobáši. V jednotlivých národoch žena potom nosí priezvisko muža, ktoré môže mať pre jej život pozitívny, alebo negatívny význam. V iných národoch si zase ľudia menia svoje mená podľa vlastných predstieraných hľadísk a rituálov.

Na rodnom mene môže lipnúť veľa ľudského – ako staré tradície alebo udalosti, ktoré už dávno pominuli, avšak meno ešte sprevádzajú ako spomienku. Preto som dal niektorým ľuďom, ktorí Ma chceli nasledovať, tie mená, ktoré zodpovedali ich súčasnému vyžarovaniu duše, a tiež ich novému okruhu pôsobenia.

Ak by pozemský zákon bral ohľad na evolučnú cestu duše a človeka, potom by sa mohli niektoré pozemské mená zodpovedajúc stupňu zrelosti duše zmeniť. Nebezpečie, že zo spomienok, z toho čo je splatené, sa znovu stanú nové zodpovedajúce zhody, by potom už nebolo tak veľké.

11. KAPITOLA

Pomazanie Ježiša Máriou Magdalénou

Rozsudok podľa pozemského meradla (6).

Osvietený vidí do hĺbky (10)

1. A jeden z farizejov Ho poprosil, aby s ním jedol. A On šiel do farizejovho domu a sadol si k stolu.

2. A hľa, v meste bola jedna žena z Magdaly, ktorá bola známa ako hriešnica. Keď sa dozvedela, že Ježiš sedí vo farizejovom dome pri stole, priniesla alabastrovú nádobu s masťou a postavila sa za Neho. Plačúc zmáčala Jeho nohy so slzami, usušila ich vlasmi svojej hlavy, pobozkala Jeho nohy a pomazala ich masťou.

3. Keď to však videl farizej, ktorý Ho pozval k sebe, pomyslel si: „Keby tento bol prorokom, tak by vedel, kto a aká žena to je, ktorá sa Ho dotýka; lebo ona je hriešnica.“

4. Ježiš k nemu prehovoril: “Šimon, Ja ti mám niečo povedať.“ On povedal: „Majster, hovor.“

5. „Jeden veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden bol dlžný päťsto grošov, druhý päťdesiat. A pretože nemohli zaplatiť, odpustil im obidvom ich dlh. Povedz mi teraz, ktorý z tých dvoch ho bude najviac milovať?“

6. Šimon odpovedal: „Myslím, že ten, ktorému daroval najviac.“ On mu ale povedal: „Správne si posúdil.“ (Kap. 11, 1-6)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

„Ty si správne posúdil“, znamená: posúdil si podľa pozemských meradiel.

Spoznajte: každý posudok je odsúdenie a podáva svedectvo o duchovnej nevedomosti. Aj keď dlžník, ktorému bol odpustený väčší dlh, miluje veriteľa viac, tak to predsa nie je Boh, ktorý určuje tieto meradlá. On miluje všetkých rovnako. Ten miluje Boha viac, kto Mu je bližšie.

7. A On povedal Šimonovi: „Vidíš túto ženu! Prišiel som do tvojho domu a nedal si Mi vodu na Moje nohy; táto však zmáčala Moje nohy slzami a usušila vlasmi svojej hlavy. Ty si Ma nepobozkal, ale táto žena mi neprestala bozkávať Moje nohy, odkedy Som Ja vošiel dnu. Ty si Moju hlavu nepomazal olejom; ona však pomazala Moje nohy masťou.

8. Preto ti Ja hovorím: jej sú odpustené mnohé hriechy, lebo ona veľa milovala, nielen ľudí, ale aj zvieratá a vtákov vo vzduchu, áno, dokonca ryby v jazere. Komu je však málo odpustené, ten málo miluje.“

9. A On jej povedal: „Tebe sú odpustené tvoje hriechy.“ A tí, ktorí s Ním sedeli pri stole, začali medzi sebou hovoriť: „Kto je tento, že On dokonca odpúšťa hriechy?

10. Lebo On nepovedal, Ja ti odpúšťam, ale tvoje hriechy sú ti odpustené; lebo spoznal skutočne v jej srdci vieru a ľútosť.“ Ježiš nepotreboval, aby ktokoľvek podával svedectvo za niekoho iného; lebo On sám vedel, čo v človeku je. (Kap. 11, 7-10)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Osvietený vidí dušu a človeka. Vidí čestnosť a úprimnosť a vidí aj hriech a pokánie. Vidí nečestnosť a pokrytectvo. Oslovuje ich aj neosobne, pokiaľ je to dobré pre dušu a človeka. Keď človek zo srdca oľutuje a neupadne viac do toho istého hriechu, potom mu je odpustené aj večným Otcom – ak mu blížny, na ktorom sa prehrešil, tiež odpustil. Komu Boh odpustí najväčšiu vinu, ten ju v Bohu splatil, a tak mu je odpustená.

12. KAPITOLA

Svadba v Káne – Uzdravenie v Kafarnaume

Inkarnované duchovné bytosti a ich poslanie

v diele Vykúpenia (9). Boh je láska, On nezatracuje – Ľudia vzdialení od Boha vytvárajú bohov pomsty – Modlárstvo je aj uctievanie pozemských mocností a mocnárov – „Večné zatratenie“ je vysmievanie sa Bohu (11). Nebesá a peklo sú v človeku samom – Atmosferická

kronika (12). Život v pravde – Tri kroky k pravde (16)

1. A ďalší deň bola svadba v Káne v Galilei, a matka Ježišova bola prítomná. A boli tam Ježiš a Mária Magdaléna a Jeho učeníci prišli tiež na svadbu.

2. A keďže sa nedostávalo vína, povedala Jeho matka Ježišovi: „Nemajú víno.“ Ježiš jej hovorí: „Žena, čo je Mňa a teba do toho? Ešte neprišla Moja hodina.“ A Jeho matka hovorí služobníkom: „Čokoľvek vám povie, to urobte.“

3. Teda bolo tam postavených šesť kamenných džbánov na vodu, podľa židovského zvyku očisťovania, každý obsahoval dve až tri miery. A Ježiš im povedal: „Naplňte džbány vodou.“ A naplnili ich až po okraj. A On im povedal: „Teraz z nich načrite a prineste ich správcovi kuchyne.“ A oni mu to priniesli.

4. Keď ale správca kuchyne túto vodu ochutnal, premenila sa na víno. Nevedel, odkiaľ sa to vzalo, zavolal ženícha a povedal mu: „Každý človek podáva na začiatku dobré víno, a keď hostia hodne vypili, až potom to horšie. Ty si ale uchoval dobré víno až do konca.“

5. Tento začiatok zázračných skutkov vykonal Ježiš v Káne v Galilei a prejavil Svoju nádheru. A mnohí z Jeho učeníkov uverili v Neho.

6. Potom odišiel do Kafarnaumu, On, Jeho matka a Mária Magdaléna, Jeho bratia a Jeho učeníci a zostali tam mnoho dní.

7. A tu, medzi niekoľkými Jánovými učeníkmi a Židmi, vznikla otázka o očisťovaní. A prišli k Jánovi a povedali mu: „Majster, ten, ktorý bol pri tebe na druhom brehu Jordánu, o ktorom si podal svedectvo, hľa, ten krstí a každý prichádza k Nemu.“

8. Ján odpovedal: „Človek nemôže nič prijímať, ak mu to nie je dané z nebies. Vy sami máte moje svedectvo, že som povedal: Ja nie som Kristus, ale som vyslaný, aby som Mu predchádzal.

9. Kto má nevestu, ten je ženíchom. Ale priateľ ženícha stojí pri ňom a počúva ho a veľmi sa teší ženíchovmu hlasu. Táto moja radosť je teda splnená. On musí rásť, ja ale sa musím zmenšovať. Kto je zo Zeme, je pozemský a hovorí o pozemských veciach. Kto ale prichádza z nebies, je nad všetkým.“

(Kap. 12, 1-9)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Veľa duchovných bytostí prišlo z nebies. Vrodili sa a rodia sa do rodu Dávidovho a do iných rodov. Ale bytosti, ktoré sú telom z pokolenia Dávidovho, nesú zodpovednosť za vznik Ríše pokoja Ježiša Krista, pretože sú poverené poslaním v Diele Vykúpenia. Títo a ďalší poslovia Boží prišli preto z nebies na Zem.

Tí, ktorí prišli do ľudského tela pre Mňa, nie sú z tejto Zeme. Prinášajú sily nebies. Prinášajú vo svojich dušiach z nebies so sebou to, čo je Zemi dané Bohom, Večným. Majú príkaz priniesť ľudom cestu k srdcu Božiemu, založiť a vybudovať Ríšu pokoja Ježiša Krista a pozdvihnúť Zem stále viac do svetla Božieho. Kým sa ich substancie nestanú jemnolátkovými a nebudú môcť vojsť do života, ktorý trvá večne – od večnosti k večnosti – dovtedy budú pôsobiť poslovia Boží. Moja Ríša na Zemi bude aj ich ríšou. Lebo kto prichádza z nebies, ten stojí nad všetkým ľudským a má sily Vše-Jediného, ktoré nasadí pre nebesá na Zemi. To sú tí nezištní okolo roku dvetisíc, a tiež všetci ľudia v Ríši pokoja.

Moje Dielo Vykúpenia prišlo na túto Zem, aby zachránilo duše a ľudí. A všetci, ktorí sú vykúpení, pozdvihnú so Mnou Zem a privedú ju do vyššieho žiarenia, tak, že starý svet zanikne a nový svet vznikne – svet Kristov. A kto dodržiava zákon lásky, ktorý som Ja skrze božskú múdrosť prejavil a prejavujem, ten sa stane synom a dcérou Božou, ktorí kráčajú predo Mnou, aby Mi pripravovali cesty.

10. A niektorí z farizejov sa priblížili a pýtali sa Ježiša a povedali: „Ako si to povedal, že Boh svet zatratí?“ A Ježiš odpovedal a hovoril: „Tak Boh miloval svet, že vydal Svojho jednorodeného Syna a vyslal Ho do sveta, aby všetci, ktorí v Neho veria, nezahynuli, ale mali večný život. Lebo Boh nezoslal Svojho Syna do sveta preto, aby svet zatratil, ale aby bol svet skrze Neho zachránený.

11. Tí, ktorí v Neho veria, nebudú zatratení, ale tí, ktorí neveria, tí sú už zatratení, lebo neuverili v Meno jednorodeného Syna Božieho. A to je zatratenie, že svetlo prišlo do sveta a ľudia milovali temnotu viac ako svetlo; lebo ich skutky boli zlé. (Kap. 12, 10-11)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Boh je láska!

Boh nezatracuje! Avšak človek, ktorý myslí, hovorí a koná proti božskému zákonu, vydáva sa svojmu vlastnému súdu a nazýva ho zatratením.

Slová „zatratiť“ a „zatratenie“, vznikli zo strachu z Boha a z viery v bohov pomsty. Bohovia pomsty nie sú ničím iným ako ľudskými predstavami, teda modlami, ktoré si sám človek vytvoril, pretože svojimi bohavzdialenými myšlienkami a konaním mu ubudla energia, a tým sa vzdialil od Pravého, Jedného, Večného. Negatívne myšlienky mu priniesli výčitky svedomia, lebo v hĺbke svojho vnútra spoznal, že protikladné, Bohu vzdialené, nie je jeho pravý život. Pretože jeho duchovné dedičstvo, božský zákon, nemohol už pre jeho hriech skrze neho viac pôsobiť, dostal strach, pretože už neovládal elementy, ale elementy ovládali jeho. Z toho vyvodil, že bohovia ovládajú elementy, ktorým musí prinášať obete, aby si ich priateľsky naklonil.

V nasledujúcich dobách sa ľudia sami povyšovali na bohov, nadobúdali bohatstvo a váženosť a vybudovali si moc, aby tým ovládali celé ľudstvo. Napokon sa tak stali bohatstvo, váženosť a moc modlami mnohých ľudí. Modly tohto sveta, ktoré si ľud váži ešte v dnešnej dobe [1989], sú aj svetská moc a cirkevná vrchnosť. Ich vysokí hodnostári disponujú veľkými majetkami, váženosťou a vplyvom, a tým ovládajú ľud. Kto ich uctieva, je na nich závislý a povyšuje ich na modly. Lebo viazanosť na ľudí, na ľudské sklony a predstavy je modlárstvo.

Keď potom prídu na človeka účinky, ktorých príčiny sám vytvoril svojím bohuvzdialeným myslením a konaním, dostane strach a obviňuje Boha a označuje Ho za Boha pomsty, ktorý zatracuje a trestá.

Ty sa však nemáš obávať svojho nebeského Otca, lebo On ťa miluje! Obávaj sa svojich ľudských myšlienok, svojich slov a svojho protikladného konania; lebo tieto ťa môžu zaviesť do dlhého „zatratenia“! Boh je láska! Neboj sa teda Boha, ale maj Boha v hlbokej úcte a uctievaj Ho vo všetkom, vo svojom myslení, hovorení a konaní – ale nie človeka. Ľudí, svojich blížnych, si máš vážiť, avšak nie uctievať, pretože jedine Bohu, Večnému, Vše-Jedinému prináleží úcta.

Boh je svetlo lásky a v Jeho svetle je všetko – aj tí, ktorí sa skrze svoj hriech proti zákonu života sami „zatracujú“. Akékoľvek modlárstva – aj uctievanie ľudského ja – pominú, lebo nič nemá trvanie, čo nie je z Boha. Aj tie mnohé náboženstvá a vyznania, ktoré ešte stále lipnú na predstave pomstychtivého Boha a z toho odvodzujú večné zatratenie, pominú.

Len ten človek, ktorý dodržiava zákony Božie, zakúsi v sebe jedného, večného Boha. Zažije Boha, ktorý nikdy nekarhá a netrestá, Boha, ktorý z lásky ponecháva každému človeku slobodu v rozhodovaní – pre, alebo proti Nemu. Zažije toho Boha lásky, ktorý nezatracuje žiadne zo Svojich stvorení. Pre neho je „večné zatratenie“ vysmievaním sa Bohu. On zakúsi Boha, ktorý hovorí k ľuďom o zákone sejby a žatvy, podľa ktorého človek zožne to, čo sám zasial. Lebo človek sám je rozsievačom svojich dobrých, menej dobrých a zlých skutkov. Žne, čo seje. Každá sejba nesie už v sebe plod a plod bude žať ten, ktorý zasial sejbu do poľa života.

Doba je blízko, v ktorej hriešny život zanikne a ľudia zasejú dobrú sejbu do poľa života. Plodom je zákon života, ktorý spĺňajú – a ktorý ich napĺňa. Potom zostane medzi ľuďmi len sama láska Božia, pretože nezištnú lásku k Nemu a k svojim blížnym už žijú. Z tohto vznikne Ríša pokoja Ježiša Krista, ktorej Vládcom Som Ja.

12. Všetci, ktorí konajú zlo, nenávidia svetlo a ani k svetlu neprídu, aby ich skutky neboli odsúdené. Ale tí, ktorí konajú to správne, prídu k svetlu, aby sa prejavili ich diela; lebo sú konané v Bohu.“

(Kap. 12, 12)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Všetci, ktorí vedome konajú proti zákonu, sú proti svetlu Otca a nechcú ani k svetlu prísť, lebo veria, že by potom boli odsúdení. V skutočnosti nesú v sebe svoj vlastný súd, lebo nebo a peklo sú v človeku samom. Avšak všetci ľudia, ktorí spĺňajú zákon, sa nachádzajú vo svetle a ich diela sú prejavené, lebo sú konané v Bohu.

Vykúpený* je ten človek, ktorý oľutoval, prosil o odpustenie, odpustil a odpykal a zapríčinené viac nekoná; potom je všetko rozviazané. Lebo Ja, Kristus, Som prišiel, aby som rozviazal – a nie, aby som viazal.

V mohutnej dobe premeny, ktorá sa v dnešnej dobe [1989] prejavuje, očisťuje sa postupne aj atmosferická kronika. Všetko, čo je tam z hriešneho ešte zaznamené, prechádza postupne na pôvodcov, nielen na duše v očisťovacích oblastiach, ale aj na ľudí. Všetko nezákonné – ba dokonca aj nezákonné úmysly jednotlivcov, to, čo ľudia ešte majú so Zemou v pláne a čo svojimi myšlienkami už uložili do atmosferickej kroniky – buď sa vymaže, alebo sa vráti na pôvodcu späť, podľa toho, ako sa v ďalšom priebehu duša človeka rozhodne: pre, alebo proti Bohu. Tiež všetky vedomosti – vedomosti z kníh a biblie – miznú z atmosferickej kroniky; len žitá pravda zostane pre duše a ľudí prejavená.

13. A bol tu jeden šľachtic, ktorého syn ležal chorý v Kafarnaume. Keď počul, že Ježiš prišiel do Galilei, šiel k Nemu a prosil Ho, aby prišiel dolu a uzdravil jeho syna; ktorý zomieral.

14. A Ježiš mu povedal: „Keď nevidíte znamenia a zázraky, tak neveríte.“ Šľachtic Mu povedal: „Pane, príď dolu skôr, než moje dieťa zomrie.“

15. Ježiš mu hovoril: „Choď, tvoj syn žije.“ A muž uveril slovu, ktoré mu Ježiš povedal a išiel svojou cestou. A vtom, ako kráčal dole, stretli ho jeho sluhovia a povedali: „Tvoj syn žije.“

16. Tu sa ich pýtal na hodinu, v ktorú sa mu začalo dariť lepšie. A oni mu povedali: „Včera, okolo siedmej hodiny, mu prestala horúčka.“ Tu otec vedel, že to bolo v tú istú hodinu, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn žije.“ A on teraz uveril a s ním celý jeho dom.

(Kap. 12, 13-16)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Viera prenáša hory a uzdravuje ľudí, ak je to pre ich duše dobré.

Ak budú ľudia žiť večnú pravdu, zákon života, tak prinesú na túto Zem nebesá. Kto v pravde žije, ten je hlasom pravdy, božským zákonom. Je zbavený akéhokoľvek zla. Lebo ľudia žijúci v pravde sa nachádzajú vo svetle pravdy a ich diela sú Božie diela.

Prichádzajúca Ríša Božia na Zemi, Ríša pokoja, ktorá sa zjemňuje od epochy k epoche, teda sa stáva svetlejšou, je vo svetle Krista a je svetlom Krista. V pravde žijúci sa budú vedome nazývať Božími synmi a dcérami. Kto v pravde žije, ten nebude smrť ani cítiť, ani ju nezakúsi. Dopomôže k životu všetkým tým, ktorí veria v život a konajú skutky nezištnej lásky.

Od počiatku mnohí ľudia lipnú jedine na slove „viera“. Sú toho názoru, že to stačí. Kto sa však výlučne drží slova „viera“, ten zostane slepý vo svojom srdci, pretože neurobí žiadny ďalší krok, ale iba verí.

Prvý krok k pravde je viera. Udržuje človeka ešte slepým. Druhý krok je dôvera v Boha, ktorou sa človek stane bdelým voči svojmu zákonnému, alebo nezákonnému mysleniu, hovoreniu a konaniu. Ak sa spoja viera a dôvera, tak nasleduje tretí krok: uskutočňovanie božských zákonov. Tým sa stáva človek vidiacim. Kto môže uzrieť pravdu vo svojom duchovnom tele, on je ten čistý: jemu je všetko prejavené.

13. KAPITOLA

Prvá kázeň v synagóge

Evanjelium lásky,

cesta k vnútornej slobode (2). Viera, dôvera a uskutočňovanie ako základ pre pomoc a uzdravenie z Ducha (4)

1. A Ježiš prišiel do Nazaretu, kde vyrástol a šiel podľa Svojho zvyku v deň sabatu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali Mu zvitok proroka Izaiáša.

2. Keď zvitok otvoril, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je so mnou, lebo ma pomazal, aby som chudobným zvestoval evanjelium; poslal ma, aby som uzdravoval zlomené srdcia, kázal zajatým, že budú oslobodení, aby som slepým vrátil zrak a tých, ktorí sú tu spútaní, oslobodil; aby som zvestoval rok milosti Pána.“ (Kap. 13, 1-2)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Čo Izaiáš hovoril a vykonal, to som Ja ako Ježiš z Nazaretu prehĺbil.

V dnešnej dobe, v tejto veľkej dobe premeny [1989], v ktorej sa obracia list zo starého hriešneho sveta do nového sveta, k dobe svetla, vzniká čoraz viac Ríša pokoja v srdciach verných, ktorí dodržiavajú zákony Božie; je to viditeľné aj vo svete. Napriek pribúdajúcemu svetlu milosti je stále viac chorých a trpiacich núdzou. Lebo v tejto dobe premeny zo starého hriešneho k novému čistému životu, prichádza v kratších odstupoch na ľudí všetko to, čo ešte nie je odpykané.

Kto však verí a dôveruje, ten pôjde cestou do vnútra a spozná slobodný život v Kristovi, ktorý popravde robí človeka bohatým. Kto žije vo Mne, ten nebude viac hľadieť na telo podliehajúce rozkladu, pretože našiel cestu do ríše Vnútra, svojho pravého dedičstva. Ak je duša preniknutá svetlom Krista, tak je aj telo zdravé.

Preto platí, kým neprevezmem vládu nad touto Zemou: oľutuj, odpúšťaj, pros o odpustenie a viac nehreš! Potom v sebe spoznáš a zažiješ, že som ti slúžil skrze tvoju živú vieru vo Mňa. Lebo Ja, Vykupiteľ a Spasiteľ všetkých ľudí, som ako Ježiš z Nazaretu zvestoval evanjelium lásky, ktoré oslobodzuje. Zvestujem ho opäť ako Kristus skrze tých, ktorí spĺňajú Božiu vôľu. Na ceste do Vnútra, ktorú som Mojim priniesol a prinášam, môže Ma každý nájsť.

Zmysel výpovede „... aby som zvestoval evanjelium chudobným“, znamená: Ja som priniesol a prinášam evanjelium chudobným v duchu a chudobným v krajine, lebo všetci ľudia majú byť bohatí v srdci, aby aj na Zemi vlastnili to, čo potrebujú, aby žili ako deti Božie.

„... aby som uzdravoval zlomené srdcia“, znamená: všetkým ľudom prinášať útechu a pomoc a Ducha pravdy, aby rástla ich viera a dôvera v Boha, a aby sa stali mierumilovnými.

„... aby som kázal zajatým“, znamená: všetkým ľuďom priblížiť božský zákon slobody, aby sa postupne zbavili svojich názorov a predstáv, ktoré ich robia väzňami svojho ja, tak, aby sa prebudili v božskej pravde, ktorá ich oslobodí.

„... aby som navrátil slepým opäť zrak“, znamená: vrátiť znovu duši a človeku zrak, pravé videnie, vnímanie, ktoré dosiahnu poslúchaním zákonov života, nezištnej lásky.

3. A zatvoril zvitok, dal ho sluhovi a posadil sa. A oči všetkých, ktorí boli v synagóge, boli upreté na Neho. A začal im hovoriť: „Dnes je splnené toto písmo, ktoré ste práve počuli.“ A prisviedčali tomu a čudovali sa láskyplným slovám, ktoré vyšli z Jeho úst. Povedali: „Či to nie je Jozefov syn?“

4. A niekoľkí priviedli k Nemu slepca, aby vyskúšali Jeho silu a povedali Mu: „Majster, tu je jeden syn Abrahámov, ktorý je od narodenia slepý: uzdrav ho, ako si uzdravil pohanov v Egypte.“ A On, keď ho zbadal, spozoroval jeho nedôveru a nedôveru ostatných, ktorí ho priviedli a ich želanie, nastaviť Mu pascu. A na tomto mieste nemohol vykonať žiadny mohutný čin, pre ich nedôveru. (Kap. 13, 3-4)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

„Dnes sa toto písmo splnilo, ktoré ste práve počuli“, znamená: Izaiáš, prorok vyslaný Bohom, zvestoval Môj príchod: Vykupiteľa a Mesiáša, ktorý oslobodí ľudí z ich otroctva. Slovo Izaiáša je splnené: po tomto slove nasledovali skutky Krista. Spĺňal som a spĺňam, čo Večný prejavil skrze Izaiáša.

Kto pochybuje a chce svojho blížneho podrobiť len skúške, ten nemôže prijímať z Ducha, lebo neverí, ale len skúša. Jeho pochybnosti, ktoré ho ovládajú, sú prekážkou pre uzdravenie a pomoc.

Kto Ma chce skúšať, ten neprijme! Tak som nemohol ani ako Ježiš z Nazaretu vykonať žiadne skutky tam, kde vládla nedôvera. Kde chýba základ viery a dôvery, kde ovplyvňuje človeka pochybnosť a sebeckosť, tam ani slová pravdy nepadnú do srdca a človek nedosiahne ani uzdravenie, ani pomoc z Ducha. Preto sú potrebné najprv učenia z pravdy. Ak človek prijal a uskutočnil učenie z večnej pravdy, potom vytvoril pravý základ viery a dôvery – a môže sa uzdraviť skrze silu Ducha na tele a na duši.

Či človek nazýva svojho blížneho pohanom, alebo pravoverným, o to pravý mudrc nedbá. Kto nie je schopný hľadieť do srdca svojho blížneho, ten pozerá len na zovňajšok a počuje len slovo. Nehľadí hlbšie. Kto však hľadí hlbšie do srdca svojho blížneho, ten uzrie, aký tento skutočne je. Potom už viac nehovorí o pohanovi, aj keď tento ešte možno má pohanské zvyky; ale dáva tomu, kto má otvorené srdce pre Boha – či je ľudmi nazývaný ešte pohanom, alebo už pravoverným. Tak som to Ja dodržiaval ako Ježiš, a tak to Ja zachovávam ako Kristus.

5. A oni Mu povedali: „Čokoľvek sme počuli o Tvojich skutkoch v Egypte, to konaj aj vo Svojej vlastnej krajine.“ A On povedal: „Veru, Ja vám hovorím, žiadny prorok nebude ocenený doma alebo vo svojej vlastnej krajine tak málo, ako aj lekár, ktorý nemôže vyliečiť tých, ktorí ho poznajú. (Kap. 13, 5)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Zmysel nie je: „o Tvojich skutkoch v Egypte“, ale: „o skutkoch medzi Egypťanmi“. Veru, prorok neznamená nič – ani vo svojej pozemskej rodine, ani vo svojej vlastnej krajine. Lebo ľudia vidia len toho človeka, ktorý kedysi s nimi žil a žije – avšak predsa v srdci nezmýšľal tak ako oni, keď sa jednalo o to ľudské.

6. Ale Ja vám porozprávam jednu pravdivú udalosť: bolo mnoho vdov v Izraeli za dní Eliáša, pretože nebesá boli uzavreté tri roky a šesť mesiacov a v celej krajine vládol veľký hlad. Ale Eliáš sám bol poslaný do Sarepty, mesta v Sidone, k jednej žene, ktorá bola vdova.

7. A mnoho malomocných bolo vtedy v Izraeli, kde prorok Eliáš žil a nikto nebol očistený, len sám Sýrčan Naaman.“

8. A keď to počuli, boli všetci v synagóge naplnení hnevom. Vstali a vyhnali Ho z mesta a viedli Ho na strmý okraj kopca, na ktorom bolo postavené ich mesto, aby Ho zhodili dolu. On ale prešiel ich stredom, šiel Svojou cestou a unikol im. (Kap. 13, 6-8)

14. KAPITOLA

Povolanie Ondreja a Petra –

Cvičiteľ psov – Bohatí

Cesta k nasledovaniu Krista až po usporiadaní

všetkých ľudských vzťahov a pomerov (1-3). Predpoklady k uzdraveniu (4). Prehrešovanie sa voči stvoreniu pohŕdaním a zabíjaním spolutvorov a následky – V dobe prelomu pôsobia príčiny rýchlejšie – Zjemňovaním Zeme ubúda možnosť inkarnovať sa – Doba prelomu je dobou katastrof – Kristus chráni Svojich – Život na očistenej Zemi

(6-7) Vonkajšie a vnútorné bohatstvo (11-12)

1. Herodes, Tetrarcha, pripojil ku všetkým ostatným zlým skutkom, ktoré už spáchal, ešte tento: nechal uvrhnúť Jána Krstiteľa do žalára po tom, keď mu tento dohováral kvôli Herodiade, žene jeho brata Filipa.

2. Ježiš začal kázať a povedal: „Čiňte pokánie, lebo Ríša Nebeská je blízko.“ A ako putoval okolo Galilejského jazera, uvidel Šimona, zvaného Peter, a jeho brata Ondreja, ako hodili sieť do jazera, lebo boli rybármi. A On im povedal: „Nasledujte Ma, chcem vás urobiť rybármi ľudí.“ A oni zanechali svoje siete a nasledovali Ho.

3. A ako tak šiel ďalej, stretol iných dvoch bratov, Jakuba, syna Zebedejovho, a jeho brata Jána a na lodi Zebedeja, ich otca, ktorí opravovali siete. A On ich zavolal. A oni hneď zanechali svoje siete a loď a svojho otca a nasledovali Ho. (Kap. 14, 1-3)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Vo všetkom by mal byť spoznaný zmysel výpovede, tak aj v zaznamenanom: „A oni okamžite zanechali svoje siete a loď a svojho otca a nasledovali Ho”, podľa zmyslu to znamená: zanechali lovenie rýb, usporiadali svoje rodinné záležitosti a nasledovali Ho.

Pokiaľ nevstúpili do Môjho nasledovníctva, bolo potrebné urobiť niekoľko opatrení a vysvetlení aj ich rodinám a príbuzným, ktorí ich nenechali len tak, bez všetkého, od seba odísť. Najprv muselo byť mnohé v dome, v gazdovstve, na poli a na pracovisku opatrené, usporiadané a objasnené tak, aby tí, ktorí ostali, nemuseli kvôli zmene v zmýšľaní tých, ktorí nasledovali Moje volanie, trpieť núdzu a ani nič postrádať.

Zákon znie: po ceste k večnej pravde sa môže kráčať len dobrovoľne. Kto teda ide dobrovoľne kvôli pravde cestou pravdy, ten zanechá všetko usporiadané a v dokonalom poriadku. Lebo v nasledovaní Krista Božieho si človek nemá brať so sebou ani hádky, ani nepriateľstvo, ani neporiadok. Keď sa človek od svojich blížnych odlúči v hádke a nepriateľstve, potom ho budú sprevádzať hádky a nepriateľstvo. Čo nie je očistené pred zákonom Božím, to si človek berie so sebou – je jedno, na ktoré miesto, do ktorej krajiny cestuje, a s ktorými ľuďmi putuje. Nevyriešené zostane a nevyriešené ostane na ňom lipnúť.

4. A Ježiš putoval po celej Galileji a učil v synagógach a kázal evanjelium Ríše Božej a liečil rozličné nákazy a mnohé choroby medzi ľudom. A povesť o Jeho zázračných činoch prenikla do celej Sýrie a priniesli Mu veľa chorých, postihnutých chorobami, telesnými vadami a utrpením každého druhu. A boli tam námesační a postihnutí lámkou a On ich všetkých uzdravil. (Kap. 14, 4)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Nie všetkým som mohol pomôcť a nie každého som mohol uzdraviť. Zákon Večného znie: ver, lebo podľa tvojej viery ti bude dané! Pros o odpustenie a odpusť, čo si zapríčinil a konaj dobro – potom choď a viac nehreš. Uzdravili sa teda len tí, ktorí boli naplnení vierou v život a z ich životného žiarenia sa dalo vyčítať, že sa odteraz budú neúnavne usilovať viac nehrešiť.

5. A nasledovalo Ho veľké množstvo ľudí z Galileji, z desiatich miest a z Jeruzalema, z Judey a z Jordánska.

6. Ako Ježiš išiel s niekoľkými učeníkmi ďalej, stretol muža, ktorý cvičil psov pre lov zvierat; a On tomuto mužovi povedal: „Prečo to robíš?” a muž odvetil: „Lebo z toho žijem. Aký úžitok už majú tieto zvieratá? Tieto zvieratá sú slabé, ale psy sú silné.” A Ježiš mu povedal: „Chýba ti na múdrosti a láske. Pozri, každé stvorenie, ktoré Boh stvoril, má svoj zmysel a účel. A kto môže povedať, čo je v ňom dobré a k akému úžitku je pre teba alebo pre ľudstvo?

7. A k tvojmu živobytiu: pozri na polia, ako na nich všetko rastie a sú úrodné a plodné stromy a byliny! Čo chceš ešte viac ako to, čo ti dáva poctivá práca tvojich rúk? Beda silným, ktorí svoju silu zneužívajú! Beda vychytralému, ktorý zraňuje Božie stvorenia! Beda poľovníkom! Lebo majú byť sami lovení.

(Kap. 14, 5-7)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Ja Som pravda! Kto koná proti životu, ten je tiež proti sebe, lebo aj on je život, pretože v ňom pôsobia všetky sily života – aj život zvierat a rastlín. Lebo všetko je život, ktorý prúdi z jedného Pra-prameňa, z Boha.

Človek trpí dovtedy, kým spôsobuje utrpenie svojmu blížnemu, či sú to ľudia, zvieratá alebo rastliny. Posledných dvetisíc rokov sa splnili Moje slová na ľuďoch o zákone sejby a žatvy a budú sa aj naďalej plniť – dovtedy, kým nebude zákon sejby a žatvy premenený, lebo všetci ľudia sa budú navzájom nežistne milovať.

Ríša Božia príde na túto Zem! V priebehu ďalších epoch sa zjemnia veľké oblasti na celej Zemi, na nich budú žiť svetlí ľudia. Budú so zvieratami a zvieratá budú s nimi. Jahňa bude ležať pri levovi a obaja si budú rozumieť, lebo ľudia už sú ďalekosiahle oslobodení od hriechov.

Mnoho zvierat preberá vibrácie ľudí a správajú sa podobne ako ľudia. Ak sa človek zmení a žije podľa zákona Božieho, potom budú aj zvieratá dôverčivé a stanú sa priateľmi ľudí.

Kým sa hriešny svet nezmení v Boží svet, bude ešte mnoho ľudí, zvierat a rastlín trpieť pod neoblomnosťou panovačného človeka, ktorý sa stavia proti Božiemu stvoreniu.

Ale všetka moc a nádhera je Otcom daná Kristovi Božiemu a nikdy nie tomu človeku, ktorý znevažuje zákony Božie. Beda poľovníkom a beda tým, ktorí požadujú potravu z mäsa! Nielen poľovníci, ale aj tí, ktorí podobne ako kanibali žiadostivo požívajú mäso zvierat, budú hnaní bôľom, žiaľom, bolesťou a utrpením zvierat. To isté platí pre tých, ktorí hanobia rastlinnú a minerálnu ríšu. Aj oni budú trpieť kvôli svojim zlým skutkom. Čo človek zaseje, to bude žať –alebo v pozemskom živote, alebo ako duša v očisťovacích oblastiach. Preto dbajte na svoje myšlienky, slová a skutky, lebo sa vám môžu stať osudnými.

Moja Ríša na Zemi bude Ríšou jednoty a pokoja, tak ako je prejavené: človek a zviera budú žiť spoločne v pokoji, lebo duše ľudí sú ďalekosiahle čisté.

Teraz, v tejto dobe mohutného prelomu, v ktorej sa prejavujú aj účinky nastávajúcich príčin rýchlejšie, pôsobím aj Ja, Kristus Boží, všestranne v tomto svete a skrze tých, ktorí sa usilujú plniť vôľu Božiu, aby ešte mnohí ľudia sami seba spoznali, následne oľutovali svoje hriechy a viac ich nekonali.

Spoznajte: duše niektorých ľudí, ktorí napriek lepšiemu vedomiu ďalej vytvárajú protikladné, sa tlačia stále znovu na Zem. Po ich telesnej smrti zostávajú ich neodpykané príčiny ešte v atmosferickej kronike. Tieto duše pri ďalšej inkarnácii privolajú to, čo je tam zaznamenané a žijú znovu v zemských šatách s tými istými sklonmi a prianiami.

Avšak teraz, počas premeny doby, bude atmosferická kronika vyčistená od všetkých ľudských predstáv, sklonov, mienok a všetkého nesplneného. Preto podľa zákona príčiny a účinku príde to zapríčinené, teda neodpykané, čo v atmosferickej kronike vibruje, rýchlejšie späť na človeka a dušu. V dôsledku toho bude nielen človek, ale aj duša ťažko trpieť. To sa môže pre niektorú dušu stať takzvaným peklom.

Vo veľkých obdobiach sa postupne prepadne materialistický svet. V evolučných cykloch vznikne zároveň Ríša Božia na tejto Zemi. Pre ťažko zaťažené duše to znamená, že keď bude Zem svetlejšia, nebudú sa môcť viac vrátiť na Zem. Planetárne trate k Zemi budú pre ťažko zaťažené duše čoraz viac obmedzené a nakoniec prerušené duchovnou vrstvou, univerzálnou atmosférou, Kristovou vrstvou, ktorá ožaruje Ríšu Božiu na Zemi. Do Ríše pokoja Ježiša Krista sa raz budú rodiť len duše ďalekosiahle očistené, lebo nová očistená Zem bude mať aj očistenú atmosféru.

V tejto mohutnej dobe prelomu prídu na celú Zem epidémie, choroby a živelné pohromy. Ale to ešte nie je koniec tejto ľudskej epochy. Kým človek chce ovládať Zem, bude sa táto otriasať a otvárať.

V tomto obrate doby žiari večný Duch zosilnene do všetkých materiálnych sĺnk a súhvezdí a z vesmíru žiari zosilnené svetlo, ktoré sa rovná ohňu. Privedie moria k silnejšiemu pohybu, takže vystúpia z korýt a zaplavia a prikryjú hlboko ležiace oblasti. A premenia súhvezdia nečisté na čisté.

Následkom pôsobenia svetla Božieho a súhvezdí na moria a na Zem, stane sa pozemská planéta znovu úrodnou.

Toto všetko sa stane ešte predtým, kým sa list celkom neobráti. Kto napriek týmto účinkom, ktoré prídu na ľudstvo, ostane Bohu verný, chváli a velebí Ho, ten je zachránený a bude obrábať a oživovať novú Zem sejbou a semenom lásky.

V tejto dobe prelomu zo starého hriešneho sveta do sveta Ducha, viem Mojich verných chrániť. Zachovám ich zariadenia pre Ríšu pokoja Ježiša Krista. Duch Boží obkľúči ľudí, ktorí sa nachádzajú vo svetle pravdy, teda tých, ktorí spĺňajú zákon Boží a uchráni ich od všetkého protikladného. Im je daná sila odo Mňa obrobiť očistenú Zem, založiť obce v Mojom Duchu a takto v láske si podrobiť pozemskú ríšu. Potom im slúži Zem a všetko, čo Zem prináša: kamene, rastliny, zvieratá. A nekončiac tým, žijú a pôsobia anjeli nebies so svetlými ľudskými bratmi a sestrami pre Ríšu Božiu na Zemi.

Muž v Mojom Duchu bude nosiť dobré semeno a lono duchovnej Zeme bude láskyplne prijímať a tí, ktorí sa zjednotia v Bohu, muž a žena, budú dodržiavať zväzok s Bohom a ich deti, ktoré sú deťmi Otca-Matky-Boha, ponesú svetlo Božstva. V ich dušiach je Vykúpenie už dokončené, pretože ich duše prichádzajú z vyšších svetelných oblastí. Zodpovedajúc svetlej duši muža – ktorý plodí pozemské telo – a svetlej duše ženy – ktorá nosí dieťa pod srdcom a rodí – budú tieto duše priťahované. Lebo kozmický zákon znie: rovnaké priťahuje rovnaké.

8. A ten muž bol veľmi prekvapený a prestal cvičiť psov pre lov a naučil ich zachraňovať život a nie ničiť ho. A prijal Ježišove učenie a stal sa Jeho prívržencom.

9. A hľa, tu prišli k Nemu dvaja boháči a ten jeden Mu povedal: „Dobrotivý Majster!” Ale On k nemu prehovoril: „Nemenuj Ma dobrotivým, lebo len sám Jeden je Všedobrotivý, a to je Boh.”

10. A ten druhý Mu povedal: „Majster, aký dobrý skutok mám urobiť, aby som žil?” Ježiš, ale povedal: „Zachovávaj zákon a prorokov.” On odpovedal: „Ja som ich dodržiaval.” Ježiš odpovedal a hovoril: „Choď a predaj všetko, čo máš, rozdeľ chudobným a nasleduj Ma.” Ale tieto slová sa mu nepáčili.

11. A Pán mu povedal: „Prečo si povedal, že si zachovával zákon a prorokov? Hľa, mnoho tvojich spolubratov je zaodených do špinavých handier, umierajú od hladu a tvoj dom je naplnený mnohými statkami a tamtí nedostanú z toho nič.”

12. A On povedal Šimonovi: „Je ťažké pre bohatých vojsť do Nebeskej Ríše; lebo bohatí sa starajú sami o seba a pohŕdajú inými, ktorí nič nemajú.”

(Kap. 14, 8-12)

Ja Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Ja Som pravda a život. Vonkajšie bohatstvo zatvrdí dušu a urobí ju chudobnou. Život v materiálnom bohatstve nie je životom vo Mne – je to len vonkajšie zdanie; týka sa len obalu duše, ale nie pravého Bytia. Ľudia, ktorých bohatstvom je len imanie a majetok tohto sveta, to vonkajšie, sa oddeľujú od jednoty so svojimi blížnymi. Tým sa zároveň vzdialia od Boha a schudobnejú vo svojich dušiach. Len ten je skutočne bohatý, kto dokáže svojich blížnych obohatiť skutkami nezištnej lásky. Zostáva v jednote so svojím blížnym, a tým je aj v jednote s Bohom; lebo Boh je v každom a každý je časťou Boha. Kto sa od svojho blížneho oddelí, ten sa vzdiali od Boha, lebo v blížnom pôsobí láska Božia.

15. KAPITOLA

Uzdravenie malomocného, chromého

a hluchého

Ľudia v Duchu Pána

1. Stalo sa, keď bol Ježiš v jednom meste, že sa jeden malomocný hodil pred Ním na zem a povedal Mu: „Pane, ak Ty chceš, môžeš ma očistiť!“ A Ježiš vystrel Svoju ruku, dotkol sa ho a hovoril: „Požehnaný si ty, ktorý veríš; Ja to chcem, buď očistený!“ A malomocenstvo ho hneď opustilo.

2. A Ježiš mu prikázal a povedal: „Nepovedz to žiadnemu človeku, ale choď a ukáž sa kňazovi a obetuj na dôkaz toho za svoje očistenie, ako prikázal Mojžiš.” Ale povesť o ňom sa šírila vždy viac a veľké zástupy pricházali k Nemu, aby Ho počuli a boli vyliečení zo svojich utrpení. On sa stiahol späť do púšte a modlil sa.

3. Prihodilo sa jedného dňa, keď učil, že farizeji a učenci písma sedeli pri Ňom, aby Ho videli. Prišli z každého mesta, z Galileji a z Judey a z Jeruzalema, a sila Božia bola prítomná a liečila ich.

4. A hľa, priniesli muža na lôžku, ktorý bol ochrnutý a pokúšali sa ho priniesť dnu, aby ho položili pred Neho. A keďže nenašli žiadny prechod pre množstvo ľudí, aby ho tam priniesli, vystúpili na dom. Spustili ho s lôžkom dole cez strechu, uprostred, medzi nich, pred Ježiša. A tu, keď On videl ich vieru, povedal mu: „Muž, tvoje hriechy sú ti odpustené.”

5. A učenci písma a farizeji začali uvažovať a povedali: „Kto je ten, ktorý vyslovuje takéto rúhania proti Bohu? Kto môže odpustiť hriechy, okrem Boha samého? Keďže Ježiš vnímal ich myšlienky, odpovedal a prehovoril k nim: „Na čo myslíte vo vašom srdci? Môže sám Boh odpustiť viny, keď ich človek neoľutuje? Kto povedal: Ja ti odpustím tvoje hriechy? Nepovedal som Ja oveľa viac: tvoje hriechy sú ti odpustené?

6. Čo je ľahšie povedať: tvoje hriechy sú ti odpustené? Alebo povedať: vstaň a choď? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na Zemi moc posúdiť a vysloviť odpustenie hriechov” – povedal k ochrnutému: „Hovorím ti vstaň, vezmi svoje lôžko a choď domov.”

7. A ten ihneď vstal pred nimi, zdvihol lôžko, na ktorom ležal, a šiel domov a velebil Boha. A všetci boli udivení a velebili Boha a boli naplnení hlbokou úctou a povedali: „Videli sme dnes úžasné veci.”

8. Keď prišiel Ježiš do jednej dediny, stretol muža, ktorý bol hluchý od narodenia. A tento neveril na šumenie vetra alebo na hrmenie alebo na rev zvierat alebo hlasy vtákov, ktoré nariekali od hladu alebo keď boli zranené a neveril tomu, že to iní počujú.

9. A Ježiš dýchol do jeho uší a tieto sa otvorili a on počul. A on vychutnával s nekonečnou radosťou zvuky, ktoré predtým popieral. A povedal: „Teraz počujem všetko.”

10. Ale Ježiš mu povedal: „Prečo hovoríš, že počuješ všetko? Môžeš počuť aj vzdychy väzňov alebo reč vtákov a zvierat, keď sa medzi sebou zhovárajú alebo hlasy anjelov a duchov? Mysli na to, koľko toho nemôžeš počuť a buď pokorný pre nedostatok svojich vedomostí.” (Kap.15, 1-10)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Tí, ktorí žijú v pravde, spĺňajú vôľu Božiu. Sú to tí čistí, ktorí už v dnešnom čase vnímajú nebeských anjelov a vidia život vo svojej mnohotvárnosti. Čítajú myšlienky ľudí a vnímajú ich vzdychy a vidia ich utrpenie. V Mojom mene a z Môjho Ducha pomáhajú a slúžia svojim blížnym.

Ľudia v Duchu Pána rozumejú aj reči zvierat. Spoznajú v šumení vetra, v blýskaní a v hrmení vševládnuci zákon, Boha. Kto v tomto vysokom božskom vedomí žije, ten je skutočne synom a dcérou Božou. Sú to Moji verní.

V tejto mohutnej dobe prelomu [1989] začínajú prvé kroky na ceste postupne vznikajúcej Ríše pokoja Ježiša Krista: Prasila privádza stále viac ľudí na cestu do Vnútra, do Ríše Božej, ktorá je vo vnútri každého človeka. Ľudia, ktorí sa na evolučnej ceste približujú ku Kristovmu vedomiu, sa vrátia späť k prareči lásky. Im sa znovu odhalí reč vesmíru.

16. KAPITOLA

Povolanie Matúša –

Nové víno v starých sudoch

Možnosť reinkarnácie a odpykania

je ohraničená

1. A potom šiel ďalej a videl vyberača daní, menom Lévi, sedieť na colnici. A On mu povedal: „Nasleduj Ma!“ A tento nechal všetko, vstal a nasledoval Ho. (Kap. 16, 1)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Aj Lévi, tak nazývaný, nasledoval Mňa, Ježiša, až potom, keď usporiadal všetko vo svojej rodine a na svojom pracovisku a postaral sa o svojich blížnych, ktorých opustil len navonok, aby slúžil pravde.

2. A Lévi Mu pripravil veľkú hostinu vo svojom dome. Bola to veľká spoločnosť colníkov a iných, ktorí s Ním sedeli pri stole. Avšak učenci písma a farizeji hundrali a povedali Jeho učeníkom: „Prečo jete a pijete s colníkmi a hriešnikmi?“

3. A Ježiš odpovedal a hovoril im: „Zdraví lekára nepotrebujú, ale chorí. Ja Som neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov k pokániu.”

4. A Oni mu povedali: „Prečo sa Jánovi učeníci tak často postia a modlia tak veľa, a práve tak učeníci farizejov? Ale Tvoji učeníci jedia a pijú?”

5. Ale On im povedal: „ S kým mám porovnať ľudí tohto pokolenia a s kým sa zhodujú? Nie sú rovnakí ako deti, ktoré sedia na rínku, pokrikujú na seba a hovoria. My sme pred vami pískali, a vy ste netancovali, my sme pred vami smútili, a vy ste nenariekali?

6. Lebo Ján Krstiteľ prišiel, nejedol a nepil, a vy ste povedali: je posadnutý diablom! Syn človeka príde, je a pije plody zeme a mlieko stáda a ovocie viniča, a vy hovoríte: hľa, aký labužník a pijan vína, priateľ colníkov a hriešnikov!

7. Môžete nechať svadobných hostí postiť sa, kým je ženích medzi nimi? Ale príde čas, keď im bude ženích odobratý. Potom sa budú postiť v tých dňoch.” (Kap.16.2-7)

Ja, Kristus, vysvetľujem opravujem

a prehlbujem slovo:

Ženíchom je Kristus Boží v Ježišovi. A ženích od nich odíde. Kto ho nezachová v srdci, ten nenaplní ani skutky lásky. On sa bude musieť postiť v deň hrôzy, ktorá na ľudstvo príde, lebo Zem, ktorá sa bude čistiť od ľudských podvodov, nedá viac chleba tým, ktorí prispeli k tomu, že sa rozplynuli vrstvy atmosféry a Zem a jej vody sú znečistené.

8. A On im povedal toto podobenstvo: „Nikto nezapláta kúsok novej látky na staré šaty. Lebo nové sa nehodí k starému a šaty by sa tým stali horšie.

9. A nikto neplní nové víno do starých sudov; lebo nové víno roztrhne sudy a rozleje sa a sudy sa zničia. Ale nové víno sa má plniť do nových sudov, takto sa oboje uchová.

10. A nie je nik, kto pil zo starého vína a hneď na to si praje nové. Lebo povie, staré je lepšie. Ale príde doba, keď nové sa stalo starým a potom sa bude žiadať nové víno. Lebo takisto ako sa staré šaty vymenia za nové, vymení sa aj mŕtve telo za živé telo a to, čo bolo, za to, čo príde. (Kap. 16, 8-10)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Pokiaľ existuje hriešny svet a duše žijú v kolese znovuzrodenia, budú vtelenia pripútaných duší na svet ešte možné. Odložia svoje staré telá a vkĺznu znovu do nových šiat, do novonarodených tiel. Ale do nových šiat prinesú so sebou vždy znovu to hriešne, ktoré neodpykali, ako v predchádzajúcich vteleniach, tak i v očisťovacích miestach. Ani jedna duša nemôže vstúpiť do vyšších a svetlejších ríš dovtedy, kým neodpykala pokáním, odpustením, prosbou o odpustenie a očistením to, čím sa zaťažila.

Keď v priebehu doby obratu – ktorý potrvá dlhé obdobia – sa duša v zemskom šate neočistí od toho, čím sa zaťažila, potom už nebude môcť ísť k vteleniu. Ako duša musi potom v ríšach duší vytrpieť to, čo by v zemskom šate prípadne mohla očistiť za roky. Lebo jej nie je viac určené žiadne nové telo, pretože potom na Zemi prebýva svetlo a tiene tam zatiaľ nemajú žiadny prístup.

17. KAPITOLA

Ježiš vysiela dvanástich

Pokrok Vykupiteľského diela

závisí od vernosti a vývoja poverených (3). Krst Duchom pravdy (6). Uzdravenie chorých a prebudenie mŕtvych – Skupinová vina – Vyháňanie diabla – Nevnucovať dary lásky (7). Peklo nie je miesto, ale stav duše (10). Bohu nie je nič skryté – Len ten, kto žije vo svetle pravdy, pozná slovo pravdy (13). Kto je proti Kristovi, je proti svojmu

blížnemu (14)

1. Ježiš šiel na jeden vrch, aby sa modlil. A potom, ako k sebe povolal Svojich dvanástich učeníkov, dal im plnú moc, vyháňať nečistých duchov a liečiť všetky druhy chorôb a nákaz. A mená dvanástich apoštolov, ktorí boli ustanovení pre dvanásť Izraelských rodov, boli:

2. Peter, zvaný Keifáš, pre rod Ruben; Jakub, pre rod Naftali; Tomáš, zvaný Dydimus, pre rod Sebulon*; Matúš, zvaný Lévi, pre rod Gad; Ján, pre rod Efraim; Šimon, pre rod Izašar.

3. Ondrej, pre rod Jozef; Natanael, pre rod Simeon; Tadeáš, pre rod Sebulon*; Jakub, pre rod Benjamín; Judáš, pre rod Dan; Filip, pre rod Asir. A Judáš Iškariotský, Levíťan, ktorý Ho zradil, bol tiež medzi nimi (ale nebol žiadnym z nich), a Matej a Barsabáš boli tiež pri tom. (Kap. 17, 1-3)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Slovami: „nečistých duchov“, sú myslené nečisté duše, ktoré visia často na ľuďoch ako hrozná.

Ako Ježiš z Nazaretu, poukázal som už na to prichádzajúce tým, že som vybudovanie dvanástich obcí preniesol na dvanástich učeníkov. Pretože aj oni – takisto ako ľudia v ďalších generáciách – sotva mohli pochopiť hĺbku Vnútorného života, ktorá hovorí: spĺňaj zákony a potom konaj – nemohli teda mnohé z toho, čo som im uložil splniť. Uložil som im to preto – lebo zažili veľa božských múdrostí a bolo by bývalo načase vliať ich do materiálnej formy. Aj napriek tomu všetkému, nasledovali od jednej epochy k druhej vždy ďalšie evolučné kroky Ríše pokoja Ježiša Krista.

Tiež v dnešnej dobe [1989], v ktorej sú na Zemi viditeľné prvé základy Ríše pokoja Ježiša Krista, pôsobí mnoho Mojich verných z rodu Dávidovho a z iných pokolení v Mojom diele Vykúpenia. Verní sú so Mnou a Ja pôsobím skrze nich. Tak ako vtedy, aj dnes sú medzi nimi niektorí, ktorí nezbierajú, ale rozptyľujú. Vytvárajú vždy znovu vstupné vráta pre temnotu. Preto to majú verní veľmi ťažké.

A predsa: Ja Som s nimi víťaz nad Zemou a nad očisťovacími miestami. Tak ako som vtedy vyslal apoštolov do sveta, tak vyšlem postupne Mojich do sveta ako duchovných učiteľov, ktorí splnia zákon života. Cez Mojich založím nové praobce vo Mne, v Kristovi, v Univerzálnom Duchu, tak, že mnoho ľudí nájde cestu cez tieto stanice obcí k centrálnemu svetlu: do Nového Jeruzalema na tejto Zemi, s jeho dvanástimi bránami.

4. A On povolal ešte ďalších dvanástich tým istým spôsobom, aby sa stali prorokmi, mužmi svetla s apoštolmi a On im ukázal tajomstvá Božie. A ich mená boli: Hermes, Aristobulus, Selénius, Néreus, Apollos a Barsabáš; Andronikus, Lucius, Apeles, Zacheus, Urbanus a Klementos. A potom vybral ďalších dvanástich mužov za evanjelistov a dvanástich za pastierov. Štyri krát dvanástich povolal a vyslal do dvanástich rodov Izraela, do každého štyroch.

5. A oni stáli okolo Majstra, oblečení v bielych plátených odevoch, povolaní k tomu, aby vytvorili svätý zástup pastorov Božích v službe pre dvanásť rodov, ku ktorým boli vyslaní. (Kap. 17, 4-5)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Podobne ako som poučoval a poučujem [1989] prorokov a duchovných učiteľov a všetkých Božích synov a dcéry z pokolenia Dávidovho a z iných pokolení prorockým slovom skrze inkarnovanú časť lúča božskej múdrosti a primerane podľa ich uskutočňovania vysielam do sveta, tak som to konal aj v zemských šatách ako Ježiš z Nazaretu.

Poučoval som verných a učil som ich uskutočňovať Božie zákony. Niektorí z nich začali prorocky hovoriť. Iní zas, v tejto knihe zvaní evanjelisti a pastieri, boli duchovnými učiteľmi a staršími, ktorí spolu s nimi mali zakladať obce a starať sa o ne.

Slovo: „zástup pastorov“, má nasledovný význam: sú to ľudia, ktorí sa usilujú plniť jedine vôľu Božiu, bez ceremónií a rituálov.

6. Ježiš vyslal týchto štyri krát dvanástich, dal im príkaz a hovoril k nim: „Ja chcem, aby Moji dvanásti apoštoli s vašimi druhmi boli ako svedectvo pre Izrael. Choďte do miest Izraela, k strateným ovciam Izraela. A keď tam pôjdete, kážte a hovorte: Ríša Nebeská je blízko. Ako som vás Ja krstil vodou, tak krstite všetkých, ktorí veria. (Kap. 17, 6)

Ja, Kristus, vysvetľujme, opravujem

a prehlbujem slovo:

V knihe je napísané: „Ako som vás Ja krstil vodou...“, v zmysle to znamená: tak ako ste boli pokrstení vodou, tak budem Ja ako Kristus Boží, všetkých, ktorých ste podľa zákona života poučili, a ktorí ho uskutočnili, krstiť Duchom pravdy a od tej chvíle budú hovoriť z Ducha pravdy.

7. Pomažte a uzdravujte chorých, očisťujte malomocných, prebúdzajte mŕtvych, vyháňajte diablov. Zadarmo ste prijali, zadarmo dajte. Nenapĺňajte svoje mešce ani zlatom, ani striebrom, ani medenými peniazmi, ani neberte na cestu žiadnu tašku, ani dva kabáty, ani topánky, ba ani palicu. Lebo robotník je hoden svojho pokrmu. A jedzte, čo vám predložia: ale nedotknite sa ničoho, čo stálo život; lebo to je pre vás nezákonné. (Kap. 17, 7)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

„Pomažte a uzdravujte chorých“, znamená: očisťujte a liečte chorých a malomocných a pomažte ich Duchom, tým, že ich poučíte o zákonoch života a pomôžete im tieto spoznať a uskutočňovať – to znamená, očistiť to hriešne a viac to nekonať.

„... prebúdzajte mŕtvych, vyháňajte diablov“, Ja som hovoril z „Nadzákona“, Absolutného zákona, ktorý stojí nad všetkým ľudským. Prebudiť mŕtvych je možné len vtedy, keď duša nie je zaťažená ťažkými príčinami a skupinovou vinou. Túto úlohu som udelil Mojim apoštolom a Mojim učeníkom. Ale zároveň som aj povedal, že to je možné len tomu, kto žije v Absolútnom zákone a z Absolútneho zákona pôsobí.

Prebudenie mŕtvych v Mojej dobe, ako Ježiša z Nazaretu, bolo možné, lebo vtedy chudobní mali zriedkakedy odpykávať skupinovú vinu. V dnešnej dobe [1989] nesie väčšina ľudí časť skupinovej viny, takže prebudenie mŕtvych je v tomto hriešnom svete sotva možné.

Skupinová vina vznikne, keď ľudia spoločne zabíjajú ľudí alebo zvieratá, ničia rastlinné alebo minerálne ríše.

Duša takzvaného mŕtveho môže byť privolaná späť do tela len vtedy, keď je duchovne prebudená a keď sa slobodne rozhodne k návratu. Inak by bolo prebudenie mŕtveho proti zákonu slobodnej vôle duše, lebo keď sú jej duchovné oči zakalené hriechom, nemôže sa slobodne rozhodnúť. A duša môže prísť len vtedy späť, pokiaľ je spojená s telom informačnou páskou.

„Vyháňať diabla“, znamená vyháňať pomätené duše z chrámu človeka, pripútané na Zemi. To je možné len tomu, kto spĺňa zákony Božie, kto hovorí s plnou mocou – a to tiež len vtedy, keď človek, ktorý túto pripútanú dušu na Zem privolal, viac nedrží myšlienkami, slovami a konaním, ktoré ju pritiahli.

Výpoveď „Nemáte si napĺňať svoje mešce zlatom, ani striebrom, ani medenými peniazmi, ani neberte žiadnu tašku na cestu, ani dva kabáty, ani topánky, ba ani palicu“, znamená: nemáte sa obklopiť záťažou tohto sveta a s námahou niesť to, čo máte nadbytočné, lebo cesty sú kamenisté a vy po nich kráčate svojimi nohami. Všetko nadbytočné je záťaž a na púti vás len zdržiava.

8. A do ktorého mesta aj vždy prídete, opýtajte sa, či tam niekto je, kto si to zaslúži. A tam ostaňte, až kým odtiaľ neodídete. Kamkoľvek ale prídete do domu, pozdravte ho. A keď je dom toho hodný, nechajte svoj pokoj na ňom spočívať; ak toho ale nie je hodný, nechajte svoj pokoj znovu sa vrátiť k vám. (Kap. 17, 8)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

„... ak ale toho nie je hodný, nechajte svoj pokoj znovu sa vrátiť k vám“, znamená: prineste lásku a pokoj do každého domu. Kto si nebeské dary nepraje, tomu ich nevnucujte. A keď nebudete prijatí, tak nebuďte nevrlí. Potom bude pokoj, ktorý ste domu a jeho obyvateľom priniesli, zase s vami.

9. Buďte chytrí ako hady a bez falošnosti ako holuby. Buďte nevinní a čistí. Syn človeka neprišiel, aby zničil, ale aby zachránil, nie aby život zobral, ale aby život dal, ako telu, tak i duši.

10. A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Obávajte sa oveľa viac toho, ktorý môže skaziť telo a dušu v pekle. (Kap. 17, 9-10)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Len človek sám ničí svoju dušu a svoje telo ľudským myslením, hovorením a konaním, čím vytvorí spojenie s temnotou. Čo je proti božskému zákonu, prinesie človeku skazu. Preto sa obávajte jedine svojich vlastných protikladných konaní, lebo čo človek seje, to bude žať. A spoznajte: peklo nie je žiadne miesto, ale stav duše, ktorá sa oddala protikladnému, „kniežaťu temnoty“.

11. Nekúpia sa dva vrabce za jeden halier? Napriek tomu nepadne ani jeden z nich na zem bez toho, že by to nebola vôľa Najvyššieho. Veru, dokonca aj vlasy na vašej hlave sú všetky spočítané. Preto sa neobávajte. Keď sa Boh stará o vrabce, nemal by sa tiež postarať o vás?

12. Pre učeníkov stačí, aby boli ako ich Majster a čeľadníci ako ich pán. Nazývali domáceho pána Belzebubom, o čo horšie budú nazývať jeho domácich druhov! Tak sa ich nebojte. Nič nie je skryté, čo nebude prejavené a nič nie je tajné, čo sa nebude vedieť.

13. Čo vám Ja hovorím tajne, to hovorte vo svetle, keď príde na to čas. Čo počujete uchom, to kážte na strechách. Preto, kto sa pred ľuďmi prizná k pravde, k tomu sa aj Ja priznám pred Mojím Otcom, ktorý je v nebesiach. Kto však zaprie pravdu pred ľuďmi, toho zapriem aj Ja pred Mojím Otcom, ktorý je v nebesiach.

(Kap. 17, 11-13)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Boh je všadeprítomný. A všetko čo je, pozná. Lebo On je život a sila vo všetkom. V každom zvierati je Jeho sila, a tak je zviera životom z Neho. V každom vlase je Božia sila, Jeho život. On je. A keďže On je, a je vo všetkom, tiež všetko pozná a vie o tom. A o čo viac pozná Večný Otec svoje dieťa, ktoré stvoril podľa Svojho obrazu! Jemu, Večnému, nie je nič skryté. Aj keď má človek pred iným tajnosti, tak Mu nie sú tieto zdanlivo tajné veci skryté. Keď však príde čas, bude všetko prejavené, to dobré, aj to menej dobré.

Preto by sa mal človek báť len svojho ľudského hriešneho, lebo to je jeho sejbou. Keď táto začne klíčiť a rásť, vyjde najavo a bude viditeľná tomu istému človeku, ktorý ju zasial, a aj tomu, ktorý je na nej zúčastnený, alebo ktorý sa tým nevinne dostal do opovrhnutia.

Preto buďte bdelí, aby ste siali len dobré semeno, aby vašou úrodou bola vnútorná zrelosť. Pravda má byť vyslovená. Je svetlom duše. A kto žije vo svetle pravdy, ten pozná slovo pravdy. Nebude ani posudzovať, ani súdiť, ale prijme a pojme svojho blížneho do svojho srdca, a tak bude so Mnou, s Kristom.

Uvedomte si vždy znovu, že ľudské slová môžu mať rôzny význam. Kto žije v Duchu pravdy, ten nezaprie svojho blížneho. Kto ho zaprie, vyhnal ho zo svojho srdca. Preto majú slová „... toho zapriem aj Ja pred Mojím Otcom, ktorý je v nebesiach“, znamenať: kto nežije zákon, pravdu, toho nemôžem viesť k Môjmu Otcovi a On ho nemôže pozdvihnúť do nebies – lebo nebo je pravda a pravda je zákon.

Spoznajte: kto zavrhne pravdu, pretože ju nechce prijať a uskutočňovať podľa prikázaní, ten sa nespozná ako bytosť svetla. Kto sa sám nespozná, ten nemôže ani vojsť do nebies, ktoré sú jeho pravým domovom. Až po očistení svojej duše sa sám spozná a vojde do nebies.

Čistý je z pravdy a hovorí z pravdy. Kto nežije pravdu, ten zapiera pravdu, ktorá je Boh, ktorému je všetko jasné. Pretože Boh je prejavená pravda, neostáva nič skryté a ani nič utajené.

14. Veru, Ja Som prišiel zoslať pokoj na Zem. Avšak hľa, keď vám Ja hovorím, nasleduje meč. Ja Som prišiel, aby som zjednotil; avšak hľa, syn bude proti svojmu otcovi a dcéra proti svojej matke a nevesta proti svokre. A nepriatelia človeka budú jeho vlastní spolubývajúci. Lebo nespravodliví nemôžu byť spolu so spravodlivými. (Kap. 17, 14)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

„Avšak hľa, keď Ja hovorím, nasleduje meč“, znamená: kto počuje slovo pravdy, a toto nedodržiava a len o tom hovorí, koná proti pravde, a tým proti Duchu Svätému. On sám si vytvorí meč, ktorý sa tiež nazýva príčina. A tak sú Moje slová, ktoré sú pravdou, mečom pre tých, ktorí ju neuskutočňujú.

„Ja Som prišiel, aby som zjednotil“, znamená: priviesť spolu všetkých ľudí a národy do j e d n é h o národa Božieho.

Kto koná proti zákonu života, jednote, ten je aj proti Bohu, ktorý je jednota a proti Jeho Synovi, Kristovi, ktorý Ja Som. Kto myslí, hovorí a koná na tejto Zemi proti Bohu a Môjmu pôsobeniu, ten rozdvojuje a nezjednocuje. Nedodržiava zákony života.

Kto nie je pre Mňa, ten je proti Mne. Kto je proti Mne, životu, ten je aj proti svojmu blížnemu. Tak nastáva, čo je napísané: „... syn bude proti svojmu otcovi a dcéra proti svojej matke a nevesta proti svokre. A nepriatelia človeka budú jeho vlastní spolubývajúci. Lebo nespravodliví nemôžu byť spolu so spravodlivými. Zákon Boží znie: rovnaké priťahuje rovnaké; nespravodliví tiahnu k nespravodlivým, spravodliví k spravodlivým.

15. A tí, ktorí nezoberú svoj kríž na seba a nenasledujú Ma, nie sú Ma hodní. Kto nájde svoj život, ten ho stratí; a kto stratí svoj život kvôli Mne, ten ho nájde.“ (Kap. 17, 15)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

„Kto nájde svoj život, ten ho stratí; a kto stratí svoj život kvôli Mne, ten ho nájde.“ Zmysel týchto slov je: kto svoj pozemský život vidí ako svoj pravý, ten ho stratí a nespozná sa ako duša a nenájde svoj domov. Kto si svoj pozemský život váži, ale svoj duchovný život postaví nad všetko, ten ho aj v sebe nájde. A spozná aj svoj domov, lebo je vedome synom alebo dcérou Božou v Ríši života.

18. KAPITOLA

Vyslanie sedemdesiatich dvoch

O podávaní pravdy ďalej (3.)

Správať sa ako hosť (6). Meradlá pre spolunažívanie ľudí; cieľ: nezištná láska (10-12)

1. Potom povolal Pán ešte sedemdesiatdva učeníkov k sebe a vyslal ich vždy po dvoch a dvoch dopredu, do každého mesta a miest tých rodov, do ktorých On sám chcel prísť.

2. Preto im povedal: „Úroda je skutočne veľká, ale robotníkov je málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov pre Svoju úrodu.

3. Choďte každý svojou cestou, hľa, Ja vás posielam preč ako ovce medzi vlkov. Nenoste ani vrecúško, ani tašku, ani topánky a po ceste nezdravte nikoho. (Kap. 18, 1-3)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

V tom čase, keď som Ja, Kristus, ako Ježiš putoval po tejto Zemi, obyčajní ľudia putovali peši, nejazdili, ani sa neviezli. Nohy niesli telá z miesta na miesto. Kto so sebou zobral veľa záťaže, ten šiel len pomaly dopredu. Slová „Nenoste ani vrecúško, ani tašku, ani topánky a po ceste nezdravte nikoho“, znamenajú:

zoberte si len toľko na svoju púť so sebou, aby ste sa dostali dopredu a prišli k tým, ktorí už nosia duchovné plody, a tiež k tým, ktorých duševné pole by sa malo najprv pripraviť. Tak uvidia aj zlodeji, že sa od vás nedá nič odniesť a nenastavia vám nástrahy.

„... a po ceste nezdravte nikoho“, znamená: neveďte žiadne neužitočné rozhovory, ale prineste ľuďom spásu života, pravdu. Choďte cieľavedome ďalej, lebo čas, v ktorom Ja medzi ľuďmi pobudnem, je odmeraný.

4. A vždy keď vstúpite do domu, najprv povedzte: pokoj tomuto domu! A keď tam bude Duch pokoja, potom bude váš pokoj na ňom spočívať; ale keď nie, potom sa znovu vráti k vám. (Kap. 18, 4)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Vojdite len vtedy do domu, keď máte sami pokoj. Noste teda svoj pokoj z domu do domu. Kde nebude prijatý, pôjde potom znovu s vami. Tam, kde pokoj, pravda života, nebude prijatý, nemá sa ani dlhšie hovoriť o pokoji, ani o pravde. Každý má slobodnú vôľu pokoj z Boha, pravdu, prijať, alebo odmietnuť. Preto o pravde nediskutujte. Prineste ju! Keď nebude pokoj, pravda, prijatá, tak neste dary spásy do iného domu. Potom si zachováte pokoj vo vás samých.

5. A do ktorého mesta prídete a prijmú vás, jedzte to, čo vám bude predložené, okrem žijúceho. A uzdravujte chorých, ktorí tam sú a hovorte im: Ríša Božia sa priblížila.

6. A ostaňte v tom dome a jedzte a pite, čo vám predložia bez prelievania krvi; lebo robotník je hodný svojej odmeny. Nechoďte od jedného domu k druhému. (Kap. 18, 5-6)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

„... jedzte to, čo vám bude predložené, okrem žijúceho“, „... jedzte a pite, čo vám predložia bez prelievania krvi“ – v obidvoch výpovediach spočíva nasledovný zmysel: keď chcú pre vás prelievať krv zvieraťa, potom to včas odmietnite, predtým, než bude kvôli vám vedené na porážku, lebo žiadne zviera nemá byť obetované – ani Bohu, ani ľuďom. Ľudské obete a obete zvierat sú pre Boha hrôzou. Boh, Jediný, hovoril proti obetovaniu zvierat a ľudí ako v Starom, tak aj v Novom zákone.

Keď vám však predložia jedlo, ktoré obsahuje mäso a rybu, a tieto dary boli pripravené už pred vaším príchodom, potom z toho jedzte a tých málo súst prineste v modlitbe Otcovi-Matke-Bohu. Jeho sila potom premení nízke na vyššie. Myslite na to: čo vyjde z úst, to sa môže stať hriechom, nie to, čo do úst vchádza a vo vedomí života z Boha je privedené telu.

7. A keď v nejakom meste nebudete prijatí, potom choďte svojou cestou ulicami a povedzte: „Dokonca prach, ktorý sa z vášho mesta na nás usadil, strasieme na vás; ale uvedomte si, že Ríša Božia sa k vám priblížila. (Kap. 18, 7)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Slová sú symboly. Preto chcem aj Ja slová, ktoré sú napísané v knihe zvanej „Evanjelium Ježiša“, práve teraz opraviť, tak ako by mali byť chápané v dnešnej dobe [1989], lebo slová majú z generácie na generáciu rôzny význam.

Kto nie je v meste rád videný, ten by mal striasť prach zo svojich nôh. To znamená: má ísť ďalej, a predsa zanechať požehnanie Božie. Lebo pozitívne sily pozitívnych ľudí pôsobia ďalej v ľuďoch, miestach a mestách, ktorým boli prinesené. A tak ten, kto je duchovne zrelý, prijme plody, pravdu. Lebo večná pravda je Ríša Božia, ktorá príde k tým, ktorí túžia po Ríši Božej a napĺňajú zákony života.

8. Beda ti, Chorazin! Beda ti, Betsaida! Keby sa boli takéto mohutné činy udiali v Týruse a v Sidóne ako sa udiali u vás, oni by sa boli už dávno predtým v ľanovom šate sypali popolom a činili pokánie. Ale im sa bude lepšie vodiť v súdny deň ako vám.

9. A ty, Kafarnaum, ktorý si vyvýšený až do nebies, budeš zvrhnutý až do pekla. Tí, ktorí vás počúvajú, počujú i Mňa. A tí, ktorí vami opovrhujú, opovrhujú aj Mnou a Tým, ktorý Ma vyslal. Avšak nechajte všetkých prísť vo svojom vlastnom duchu k spoznaniu.“

10. A Ježiš znovu k nim hovoril: „Buďte milosrdní, potom prijmete milosrdenstvo. Odpúšťajte iným a vám bude tiež odpustené. Akou mierou meriate, takou bude aj vám znovu merané.

11. A čo urobíte iným, to bude aj vám urobené. A ako dávate, tak bude aj vám dané. A ako súdite, tak budete aj vy súdení. A ako slúžite iným, tak bude aj vám slúžené.

12. Lebo Boh je spravodlivý a odmeňuje každého podľa jeho skutkov. Čo zasejete, to budete žať.

(Kap. 18, 8-12)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Dbajte na to, aby ste neupadli do pokušenia! Uchovajte Ma vo svojom srdci a potom dávajte z večnej pravdy. Lebo Ja Som prišiel, aby som učil ľudí pravdu a pripravoval ich uskutočňovať zákon Boží, ktorý je predsa život, pravda. Pravda je život. Boh je pravda, život. Jeho zákon, pravda, život, je nezištná láska. Dbajte na to, potom nepadnete do pokušenia.

Teraz k slovám, ktoré znejú v knihe zvanej „Evanjelium Ježiša“:

„Tí, ktorí vás počujú, počujú aj Mňa. A tí, ktorí vami opovrhujú, opovrhujú aj Mnou a Tým, ktorý Ma vyslal. Avšak nechajte všetkých prísť k spoznaniu vo svojom vlastnom duchu.“ „Buďte milosrdní, potom prijmete milosrdenstvo. Odpusťte iným, potom vám bude tiež odpustené. Akou mierou meriate, tak bude aj vám znovu merané. A čo urobíte iným, to bude i vám urobené. A ako dávate, tak bude i vám dané. A ako súdite, tak budete i vy súdení. A ako slúžite iným, tak bude i vám slúžené. Lebo Boh je spravodlivý a odmeňuje každého podľa jeho skutkov. Čo sejete, to budete žať“:

Tieto pokyny a napomenutia majú platnosť pre všetkých ľudí z generácie na generáciu, až kým nevznikne také ľudské pokolenie, ktoré bude žiť zákonom nezištnej lásky. Potom tieto pokyny a napomenutia nie sú viac potrebné.

Kým však toto pokolenie Vnútorného života nevyrástlo z tmy a nestojí ešte vo svetle pravdy, platia ešte tieto pokyny a napomenutia. Vedú k zákonu nezištnej lásky, k pravde, k svetlu, ktoré v ľuďoch a skrze ľudí žiari v Ríši pokoja Ježiša Krista. Je to svetlo pravdy, ktoré Ja Som: Kristus.

19. KAPITOLA

Ježiš učí modliť sa

Správne a falošné modlenie (2-4). Esencia

všetkého Bytia je v najhlbšom Vnútri každej duše – Kto žije vedome v spojení s Bohom, tomu slúži Jeho Všemohúcnosť skrze všetky životné formy (6). Napomenutie z lásky a z vážnosti (8). Vážiť si život rastlín a zvierat (9). Zodpovednosť uzdraveného (10)

1. Keď bol Ježiš na kopci, aby sa modlil, prišlo niekoľko Jeho učeníkov k Nemu a jeden z nich povedal: „Pane, nauč nás, ako sa máme modliť.“ A Ježiš mu povedal: „Keď sa modlíš, tak choď do svojej tichej komôrky. A keď si zatvoril dvere, modli sa k Otcovi, ktorý je nad tebou a v tebe. A tvoj Otec, ktorý všetko vidí, ti otvorene odpovie.

2. Avšak keď ste spolu a spoločne sa modlíte, potom nepoužívajte žiadne prázdne opakovania; lebo váš nebeský Otec vie, čo vám treba, skôr, než ste Ho o to prosili. Preto sa máte modliť takto:

3. ‚Otče náš, ktorý si nad nami a v nás, posvätené je Tvoje Meno. Tvoje kráľovstvo, príď ku všetkým v múdrosti, láske a spravodlivosti. Tvoja vôľa nech sa stane, ako v nebesiach, tak i na Zemi, daj nám dennodenne účasť na Tvojom svätom chlebe a daj nám plody živého viniča. A tak ako nám Ty odpustíš naše viny, tak máme i my odpúšťať všetkým, ktorí sa voči nám previňujú. Vylej Tvoju dobrotu na nás, aby sme to i my robili iným. V hodine pokušenia osloboď nás od zlého.

4. Lebo Tvoje je kráľovstvo, sila a nádhera: od večnosti k večnosti. Teraz a na veky vekov. Amen.‘ – (Kap. 19. 1-4)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Slovo za slovom predpísané modlitby, ktoré sú len opakované, majú málo sily, lebo prichádzajú z hlavy, a nie zo srdca. Len tak vyslovené slová nie sú oduševnené. Nedosiahnu Boha v najhlbšom Vnútri človeka, pretože ich človek neoduševnil životom z Boha. Rozumové modlitby môžu ešte viac voviesť do bludu toho, kto už svojím nesprávnym spôsobom myslenia a života poblúdil. Kto sa modlí, ale inak sa správa ako v modlitbe hovorí, ten upadne ešte do ďalších zaťažení.

Preto sa máte modliť srdcom. A keď svoje modlitby hovoríte nahlas, mali by byť oduševnené Vnútorným životom, ktorý Ja Som. Preto má význam modliť sa jedine srdcom a nehovoriť len slová. Teda nemáte opakovať predpísané modlitby presne podľa slov. Aj modlitba, ktorá je tu napísaná, sa nemá chápať a modliť doslova. Každá modlitba má byť prijatá podľa zmyslu, lebo reč srdca je rečou pocitov duše. Ak sa pocity srdca obalia do slov, ale blížnym sú prijaté doslova, tak stratia zmyslový obsah.

Moji, ktorí Ma verne nasledujú, budú spieť stále viac do dokonalosti života. Ich modlitby budú potom život vo Mne, to znamená plnenie večných zákonov. Kto otvoril v sebe Ríšu Božiu, život, k tomu prišla aj Ríša Božia a on od tej chvíle žije život z Boha.

„Daj nám dennodenne účasť na Tvojom svätom chlebe a daj nám plody živého viniča.“ Týmito slovami je myslený Vnútorný život, Duch, ktorý v materiálnej substancii udržiava aj materiálne telo.

Zmysel výpovede „V hodine pokušenia osloboď nás od zlého“, znie: Pane, Ty nás vedieš v pokušení, aby sme našli cestu z labyrintu ľudského ja a neboli viac poslušní pokušiteľovi zla.

5. A všade, kde sú zhromaždení siedmi v Mojom mene, tam Som Ja v ich strede; áno, aj keď sú len traja alebo len dvaja. A dokonca, keď sa len jeden modlí v tichosti, tak Som Ja s týmto jedným.

6. Zdvihnite kameň a nájdete Mňa. Rozštiepte drevo a Ja Som tam. Lebo v ohni a vo vode, práve tak aj v každej životnej forme, je Boh prejavený ako ich život a ich substancia. (Kap. 19, 5-6)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Vážte si, chráňte a ctite Stvoriteľskú silu vo všetkom Bytí! Pozrite: všetko, čo má silu a svetlo, nosí každý človek v najhlbšom Vnútri svojej duše. Duchovné telo v človeku je substancia všetkého Bytia, pretože Boh, Večný Otec, dal každému jednému zo svojich detí všetko ako esenciu, ako dedičstvo. Vo všetkých životných formách je Večný Duch a On prúdi aj zo všetkých životných foriem.

Keď sa človek stal vedome dieťaťom Božím, potom mu slúži Božia Všemohúcnosť skrze všetky životné formy; skrze kameň, drevo, oheň a vodu, skrze kvety, trávu, rastliny a zvieratá. Všetky súhviezdia slúžia tomu, kto žije vo Mne, Duchu pravdy. Keď dokáže Stvoriteľská sila preniknúť stvorenie, lebo jeho duša je plná svetla a sily, potom je opäť vedome dieťaťom, synom alebo dcérou nekonečnosti a nastúpilo znovu dedičstvo, Všesilu.

Každý pozemský deň je darom človeku, aby sa v ňom spoznal a našiel. Prírodné ríše sa človeku ponúkajú. Slúžia mu oheň a voda, a tiež súhvezdia vo dne a v noci. Spoznajte, aký je deň bohatý pre každého jednotlivca! Bohatý je každý človek, ktorý odhalí vnútorné bohatstvo. Skutočne bohatý je ten, kto je v spojení so Všemohúcim, a tak sa znovu stáva všemohúcnosťou. Boh je všemohúci, pretože On je všadeprítomný a čistá bytosť je Všemohúcnosť z Neho. Je božská.

7. A Pán hovoril: „Keď tvoj brat zhrešil slovami sedemkrát za deň a sedemkrát za deň to oľutoval, prijmi ho.“ Tu sa Ho Šimon spýtal: „Sedemkrát za deň?“

8. Pán odpovedal a povedal mu: „A Ja ti hovorím, aj sedem krát sedem; lebo dokonca u prorokov, potom ako boli pomazaní Duchom Svätým, našli sa ešte prejavy hriechu. (Kap. 19, 7-8)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Každé rozčúlenie alebo výrok, ktorý má človeku vymedziť jeho hranice, avšak neprúdi z ohňa Ducha Svätého, teda neprichádza z Božej lásky, vážnosti a sily, nie je v Duchu, ani z Ducha, ale z človeka, a je hriechom.

Preto dbajte, aby to, čo poviete, prúdilo z ohňa Ducha Svätého. A nech je to akokoľvek vážne, čo poviete, a človeka to vyburcuje, musí to aj tak byť povedané z nezištnej lásky a z božskej vážnosti. Všetko ostatné je proti Duchu Svätému. To platí pre všetkých ľudí, či sa usilujú spieť k Bohu, alebo nie – alebo dokonca sú povolaní, ako napríklad proroci.

Nech vám je povedané ešte nasledovné: ak je pravý prorok, ktorý je povolaný Bohom a podriadil sa Jeho vôli, trápený spolublížnymi tak dlho a zapletený do udalostí, až kým to nevojde do substancie jeho vnútornej sily, tak potom prijme od Boha doplňujúcu energiu. Ak sa v tejto situácii rozčúli nad neuskutočňovaním a neplnením alebo nad protikladnými skutkami svojich blížnych, ktoré sa stali napriek lepšiemu vedomiu, potom prijíma túto dodatočnú energiu, ktorá v ňom odstráni to, čo sa v rozčúlení stalo. Lebo to neprišlo z jeho zodpovedajúcej zhody, ale preto, že bol zožieraný.

9. Buďte teda ohľaduplní, dobrotiví, spolucítiaci a priateľskí nielen so seberovnými, ale tiež s každým stvorením, ktoré sa vo vašej opatere nachádza; lebo vy ste pre nich ako bohovia, ku ktorým hľadia vo svojej biede. Chráňte sa pred hnevom, lebo mnohí hrešia v hneve a oľutujú, keď ich hnev prejde.“

(Kap. 19, 9)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Božie dieťa je obrazom Boha-Otca, a je preto – v sebe – večne tvoriaca sila, lebo nesie v sebe všetky substancie večnej sily. Všetky sú v ňom dokonale vyvinuté. Preto hľadia zvieratá, rastliny a kamene hore, k obrazu Božiemu, a želajú si jednotu s vyzretými bytosťami z Boha, ku ktorému sa čoraz viac sformovaný život duchovne vyvíja nahor.

Cíťte preto spojenie s celým stvorením a so všetkými kameňmi a rastlinami a chráňte život, ktorý vám bol zverený! Kvety a trávy sú obetné dary z ruky Božej. Preto ich pre vašu potrebu berte len vtedy, keď ich vonkajší život odkvitá. A snažte sa ponechať korene v zemi. Zoberte to, čo z koreňov pučí, avšak len vtedy, keď pre túto životnú formu prišiel čas. A keď ju vyberiete s koreňmi, nechajte ich ležať na tienistom mieste, aby sa život mohol postupne stiahnuť späť a vrátiť sa do prasubstancie, v ktorej sú všetky sily zjednotené. Robte všetko v pravej láske a s porozumením, lebo všetko žije.

Nezabíjajte nikdy zviera pre vašu osobnú potrebu. Pozrite, príroda, život stvoriteľstva, sa o vás stará. Plody polí, záhrad a lesov, nech vám postačia. A nikdy nešliapte svojvoľne život, ani zvierat, ani rastlín. Kto svojvoľne rozšliape život, ten vytvára príčiny. Zároveň šliape na svoj vlastný život a bude pod tým trpieť.

10. Jeden muž, ktorého ruka bola vyschnutá, prišiel k Ježišovi a povedal: „Pane, bol som murárom a zarábal som si na živobytie svojimi rukami. Na kolenách Ťa prosím, vráť mi späť moje zdravie, aby som nemusel ísť hanebne žobrať o svoj chlieb.“ A Ježiš ho uzdravil a povedal: „Jestvuje dom, ktorý nie je postavený rukami, hľaď, aby si aj ty v ňom býval.“ (Kap. 19, 10)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Človek, ktorého ruka ochorela zodpovedajúc zákonu sejby a žatvy, dostal do svojej ruky späť život, aby si mohol znovu zarábať na svoje živobytie. Ale Ja som mu dal so sebou toto ponaučenie na jeho životnej ceste: obývaj dom, ktorý nie je postavený ľudskou rukou – vráť sa do svojho Vnútra, lebo to je chrám Boží. Keď sa človek tomuto oddá, potom v ňom naďalej pôsobí sila prijatá odo Mňa. Ak to neurobí, potom mu je len prechodne dané to, čo som mu Ja daroval: život v jeho rukách. Kto ďalej hreší, napriek tomuto daru života, ten privolá znovu späť to, čo som Ja zrušil; lebo vtedy to bolo len odložené.

Boh dáva! Čo človek potom z toho urobí, záleží jedine na zvážení duše a človeka. Človek dostal upozornenie z večného zákona, aby viac nehrešil, a aby sa vrátil do chrámu, do svojho Vnútra. Týmto nie je viac nevedomý. Vediaci nesie tým zodpovednosť za to, čo vie.

20. KAPITOLA

Návrat sedemdesiatich dvoch

Úspech alebo neúspech

Kristom vyslaných – Zjemnenie matérie – Zemské fľaky, zvyšky negatívnych energií: základňa pre posledné povstanie démonov na konci Ríše pokoja – Odpútanie duše Zeme – O „duchoch“ (3). „Mudrci“ sveta nespoznajú sily vesmíru; sú riadení a bojujú proti svetlu (4). Kristus prejaví Svoj vlastný postoj a Svoj vzťah k Bohu, dianie pádu a Jeho Vykupiteľský čin (5). Kristus v zemských šatách a Jeho poslovia mohli a môžu byť spoznaní len tými, ktorí rozvinuli schopnosť vnútorne vidieť a počuť – Kto počúva Kristove prikázania a uskutočňuje ich, tomu sa odhalí božský zákon a on žije v Ňom (6). Silné vyžarovanie večnej pravdy skrze múdrosť

v dobe obratu (7)

1. Po nejakom čase sa vrátili sedemdesiati dvaja zasa s radosťou späť a povedali: „Pane, dokonca diabli sú nám podriadení v Tvojom mene.“

2. A On im povedal: „Videl som Satana ako blesk padnúť z neba.

3. Pozrite, Ja som vám dal moc stúpať po hadoch a škorpiónoch a po všetkom násilí nepriateľa; a nič vám neuškodí. A netešte sa tomu, že duchovia sú vám podriadení. Tešte sa oveľa viac, že vaše mená sú zapísané v nebesiach.“

(Kap. 20, 1-3)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Nie všetci muži a ženy, ktorých som podľa zmyslu označil učeníkmi, zostali verní zákonu Božiemu. Niektorí podľahli zvodom tohto sveta. Vrátili sa späť s prázdnymi rukami. Nemáte sa viazať ani na číslo sedemdesiatdva. Pozerajte na toto číslo ako na symbol, ktorý znamená: bolo ich mnoho. Všetkých, ktorých som vyslal, a ktorí sa zasa vrátili späť, boli kedysi v Mojom sprievode. Všetci, ktorí ostali v Duchu pravdy, pôsobili z Ducha Otca a v mnohých ľuďoch premohli satana-zmyslov a viedli ich tak k vyššiemu životu. So slovami „Dokonca diabli sú nám podriadení v Tvojom Mene“, mienili satana-zmyslov, lebo mnohí ktorým priniesli učenie života toto prijali a aj ho nasledovali.

Tak to bolo, keď som putoval v zemských šatách po tejto Zemi: tí, ktorých som vyslal a tí, ktorí tento život vo Mne žili, postavili sa protikladnému do cesty. Ich takzvaní nepriatelia nemali žiadnu moc nad nimi, lebo boli zákonom života chránení, pretože ho dodržiavali. Tak je to i v dnešnej dobe [1989]: všetci tí, ktorí satanskému odolajú, budú vedome deti Božie, ktoré vlastnia pozemskú ríšu. Ich mená sú už teraz zapísané v nebesiach. Mojou silou dosiahnu to, čo je ešte pre mnoho ľudí nepredstaviteľné: premenu svojho ľudského ja a premenu tohto sveta zo satanského k Božskému. Im bude všetko slúžiť – Zem a všetko, čo na Zemi je. Lebo oni sú to, ktorí v Mojom mene vlastnia Zem.

Po uplynutí niekoľkých epoch Ríše pokoja, budú ľudia v Ríši Božej jedného ducha, lebo premohli vo svojich dušiach satanské a budú žiť vedome vo Mne, Kristovi. Skrze nich vykonám ďalšie diela lásky na Zemi.

Hoci budú pozemský obal a atmosféra Zeme ďalekosiahle očistené súhvezdiami a moriami, zostanú ešte existovať oblasti Zeme, takzvané zemské fľaky, ktoré majú hrubšiu matériu. Sú to centrá nahromadených negatívnych energií. Tieto ešte jestvujúce negatívne energie sú zvyšky z predošlých dôb, v ktorých na Zemi pôsobila temnota a zvyšky zo spracovaného atómu, zvyšky z chemických substancií a všetkého ďalšieho protikladného, čo človek Zemi spôsobil. Tieto energie ostanú dlhú dobu neaktívne, lebo budú prikryté lávou.

Aj v novej atmosfére ostanú miesta, v ktorých sú ešte zaznamenané aspekty utrpenia ľudí a zvierat. Tieto oblasti zostávajú neaktívne rovnako dlho, ako zemské fľaky na Zemi.

Na konci Ríše pokoja s jej jemnejšou matériou – predtým než sa uskutoční táto premena Zeme – sa bude môcť pomocou týchto negatívnych zvyškov energií Satan – teda démonické sily – ešte raz merať na ľuďoch a Zemi. Ešte raz dá Večný vo Mne, Kristovi, možnosť protivníkovi, aby sa sám spoznal – predtým než si v duchovných evolučných poliach sám založí reťaze. Démonické bytosti bojujú až do konca, aby zachránili svoje teritórium. Boh-Otec vo Mne, Kristovi, dá aj týmto svojim deťom ešte raz možnosť k sebaspoznaniu a k obráteniu sa. Tie duše, ktoré nevyužijú túto poslednú možnosť, sa budú musieť znovu vybudovať na duchovných evolučných poliach, lebo čiastková štruktúra ich duchovného tela bola poškodená. Takéto deformované duševné telo potrebuje teda regeneráciu skrze duchovné sily vedomia zvierat, rastlín, alebo dokonca minerálov.

Taktiež duša Zeme – avšak až po mnohých energetických svetelných rokoch – sa od Zeme odpúta. Toto sa uskutoční podobne, ako keď sa duša človeka odpúta z materiálneho tela a prejde do jemnolátkových ríš. Človek nazýva tento proces smrťou tela.

Keď sa duša Zeme zbaví zemského obalu, tento sa roztriešti; to je potom rozplynutie Zeme. Až do tohto všemohutného procesu premeny bude musieť Zem ešte veľa zniesť. Ako človek, tak i Zem, ešte veľa zažijú.

Vo výpovedi „Avšak netešte sa nad tým, že sú vám duchovia podriadení“, chcem Ja, slovo „duchovia“ opraviť:

Pred dvetisíc rokmi, a tiež v neskorších storočiach, nazývali sa zaťažené duše „duchmi“. Takisto boli ako „duchovia“ označené aj prírodné bytosti a nevysvetliteľné fenomény. Sú to však duchovne sformované energie, ktoré sú pre človeka neviditeľné.

Skutočnosť je Večný Duch, všetkým prúdiaci život, z ktorého vychádzajú substancie, sformované bytosti, ako: duchovné bytosti, prírodné bytosti, zvieratá, rastliny, minerály. Duch je ten večný, čistý, všeprúdiaci život, ktorý udržiava duchovné bytosti, ľudí, zvieratá, rastliny, minerály, áno, všetko.

4. V tú hodinu sa Ježiš v duchu tešil a povedal: „Ďakujem Ti, Svätý Otče nebies a Zeme, že si Ty toto skryl múdrym a učeným a prejavil neplnoletým. Áno, Vše-Svätý, lebo tak sa to zdá byť dobré v Tvojich očiach. (Kap. 20, 4)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Slovom „múdrym“, sú tu myslení tí ľudia, ktorí jedine na základe svojho intelektu, to znamená na základe svojich rozumových vedomostí, sa pokladajú za múdrych. Skutočne múdry je však len ten človek, ktorý spĺňa zákony Božie.

Mnohí, ktorí sa kvôli svojmu intelektu pokladajú za „múdrych“ a rozumných, urobili zo Zeme úhor. Nepoznajú ešte sily Otca a Jeho Syna, Krista, ktorý Ja Som – tie sily, ktoré budú viac a viac pôsobiť skrze synov a dcéry Božie v zemských šatách, a ktoré zmenia svet. Tieto sily vesmíru sú ešte skryté tým, ktorí držia svoje srdce pre zmysel života uzavreté. Ešte stále veria, že musia vykonávať to, čo zodpovedá ich rozumu, a považujú to za správne a podstatné. Veria, že v tom musia vyjadrovať svoju múdrosť a učenosť.

Vy, ľudia v nastávajúcej, rastúcej Ríši pokoja Ježiša Krista, ktorí v budúcich generáciách budete čoraz viac vlastniť zemskú ríšu, spoznajte: až do plného rozvoja Ríše pokoja sa budú svetsky orientovaní ľudia vždy znovu spájať s horlivosťou, aby bojovali proti dielam Pánovým. Mnohí z nich nespoznajú, že sú už svetlom pravdy ožiarení a oslnení. Nevedomí a posadnutí, s otrockou horlivosťou reagujú, ako im je démonmi vnuknuté – a bojujú proti svetlu.

Mojim verným v dnešnej dobe [1989], ktorí sa usilujú o cestu k pravej múdrosti Božej hovorím: ostaňte pravdiví! Lebo sa začala doba, v ktorej Ja, Kristus, zaplavím ľudí dobrej vôle stále viac božskou láskou a múdrosťou a urobím ich pravými nástrojmi Božími.

Cesta k srdcu Božiemu, ktorú som vyložil v Reči na hore a vysvetlil, doplnil a prehĺbil v mnohých prejavoch, je cestou k láske a múdrosti Božej, k pravému ľudstvu. Toto v dnešnej dobe pochopte [1989]!

To by mali vedieť tiež ľudia vo všetkých fázach vývoja v Ríši pokoja, Ríši Božej na Zemi, aby spoznali, že Ja Som už v dnešnej dobe [1989] bol zosilnene s Mojimi, že som ich Ja učil a viedol.

5. Všetko je Mi zverené Mojím Otcom. A nikto nepozná Syna, len Otec; kto je Otec, vie len Syn a ten, komu to Syn chce prejaviť“ (Kap. 20, 5).

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

„Všetko je Mi zverené Mojím Otcom“. Ja Som Otcov prvouztretý a prvorodený Syn. Spoluvládca nebies. Ja Som všadeprítomný v štyroch stvoriteľských silách, v štyroch bytostnostiach Božích – poriadok, vôľa, múdrosť a vážnosť. V týchto štyroch bytostnostných prúdoch prúdi Moje duchovné dedičstvo. Je to v štyroch stvoriteľských silách všadeprítomné žiarenie v praprincípe Boh.

Tým Som Ja Boh v stvoriteľskom Duchu Otca v štyroch bytostnostiach – poriadku, vôli, múdrosti a vážnosti. Tri Božie vlastnosti – trpezlivosť, láska a milosrdenstvo, sú vlastnosťami detskosti. V týchto Som Ja Synom medzi všetkými synmi a dcérami Božími. Boh znamená: najvyššiu všadeprítomnú energiu, ktorá všetko vytvorila a vytvára, a ktorá je od večnosti k večnosti.

Z tejto všadeprítomnej energie, z večne prúdiaceho prapotenciálu, Ducha, uvoľnil Som Ja veľkú časť Môjho duchovného dedičstva a zasadil som ho ako iskry do duší, ktoré sa zaťažili nedodržiavaním zákonov v troch vlastnostiach a štyroch bytostnostiach Božích – ktoré sú z pohľadu celku siedmymi základnými silami stvorenia – ktorých životná energia je teda stransformovaná nadol, až k štyrom spodným ríšam pádu. Tieto štyri spodné ríše pádu sa stali po Mojom „Je dokonané“, očisťovacími oblasťami. Od „Je dokonané“, je padnutým dušiam Vykupiteľská iskra oporou a podporou, aby sa ich duchovná substancia vo večne prúdiacom Duchu nerozplynula.

Lebo v prvej myšlienke pádu spočívalo prianie k rozplynutiu všetkých duchovných foriem. Týmto chceli protikladné bytosti ovplyvniť nový začiatok stvorenia. Večný Otec, ktorého Synom Som Ja, Mi odovzdal silu vykonať to, čo Jeho vôľa vo večnom zákone je: zachovať všetko Bytie ako celok. Vykupiteľským činom prijala každá ťažko zaťažená duša Vykupiteľskú iskru. Týmto je duša podopretá, a tým je vylúčená možnosť, že sa rozplynie vo všadeprítomnom Duchu, v Božom prúde a prejde do neho ako prúdiaca energia. Vykúpením sa duša znovu stane duchovnou bytosťou a ostane v duchovnej forme dieťaťom Božím. Keby som Ja Moje dedičstvo nebol býval uvoľnil a nedal ako podporu a vyvíjajúcu sa silu deťom pádu, boli by sa potom mnohé duchovné telá v dôsledku vzrastajúceho zaťaženia rozplynuli. Tým by sa narušila vyváženosť stvorenia a následkom toho by bolo nevyhnutné rozplynutie všetkých duchovných foriem.

Mne je teda Otcom zverené pôsobiť ako Vykupiteľ pre všetky hlboko padnuté duše a ľudí a tieto Jeho deti znovu priviesť späť k Jeho srdcu. Pre každú dušu Som preto Ja dovtedy Vykupiteľom, kým neprekoná tieto štyri očisťovacie oblasti. Ak duša zaktivovala tieto štyri božské lúče vedomia, potom bude priťahovaná tromi oblasťami vlastností, prípravnými oblasťami – nazývanými tiež vyvíjajúce sa oblasti k absolútnosti – sú to sily detskosti, princípu-Otca-Matky. V týchto troch oblastiach vlastností aktivuje nastávajúca duchovná bytosť znovu celý zákon žiarenia, večný prazákon. Ak celkový prazákon je znovu v duchovnom tele aktívny, potom vchádza čistá bytosť znovu do absolútna, do večného Bytia.

Ak duša na ceste k dokonalosti vyvinula štvrtú očisťovaciu oblasť, vedomie božskej vážnosti, potom sa v nej uskutoční Vykúpenie. Časť Môjho dedičstva, ktorá ako iskra Vykúpenia dušu podporovala, udržiavala a viedla, sa potom vracia späť do Prasily, do Všesily. Na ceste tromi prípravnými oblasťami do absolútna prijíma nastávajúca duchovná bytosť potom vedome znovu Božiu detskosť.

Ako Ježiš z Nazaretu som nemohol ešte učiť vo všetkých detailoch o Vykupiteľskom čine, o vyliatí Môjho dedičstva, lebo Ja Som ešte dielo Vykúpenia nenaplnil. Moje dedičstvo bolo ešte v prazákone. Pri Mojom krste Jánom v Jordáne, kde zostúpil na Mňa Duch v symbole holubice, aktívne zosilnelo Moje dedičstvo v prazákone. Na Golgote vytieklo pri Mojom slove „Je dokonané“ a rozdelilo sa na duchovné iskry. Každá hlboko padnutá duša z toho dostala podporu, Vykupiteľskú iskru.

Význam výpovede „... nikto nepozná Syna, len Otec“, je nasledovný: človek, ktorý myslí len ľudsky a matériu pokladá a uznáva za to jediné a pravdivé, ten necíti v sebe Ducha Večného Otca. Len ten, kto sa sám spozná ako dieťa Božie, lebo spĺňa zákony lásky, ten v sebe naplní tiež Otca, život. Otec je preto pociťovaný len tými, ktorí spĺňajú zákon lásky, ktorý som Ja ako Ježiš z Nazaretu učil a ako Kristus Boží prejavujem a učím tých, ktorí Boha milujú viac ako tento svet.

6. A On sa obrátil k Svojim učeníkom a v dôvere im povedal: „Blahoslavené sú tie oči, ktoré vidia to, čo vy vidíte. Lebo Ja vám hovorím: mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vy vidíte, a nevideli to a chceli počuť, čo vy počujete, a nepočuli to. (Kap. 20, 6)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Ja Som v Bohu, vo vašom a v Mojom Otcovi, Syn Boží a Boh vo večných štyroch stvoriteľských silách.

Slová „blahoslavené sú tie oči, ktoré vidia, čo vy vidíte“, znamenajú: Ja, Syn Boží, Spoluvládca nebies, bol som v zemských šatách uprosted ľudí. Blahoslavená bola duša v zemských šatách, ktorá Mňa, Syna Božieho, spoznala v zemských šatách. Človek Ma videl iba takého, akým som Ja ako človek medzi ľuďmi bol. Duše blahoslavených spoznali vo Mne verný obraz Večného Otca. Mnohí, ktorí prišli na túto Zem po Mojej telesnej smrti, Ma vnímali prorockým slovom. Ale Ja som k nim viac nehovoril bezprostredne; lebo kto nemá viac pozemské telo, nemá ani hlas človeka. Potom je potrebné sprostredkovanie slov Božích skrze proroka.

Práve tak je vnútorné videnie len sprostredkované, a nie bezprostredné; je také, aké ho ľudia v trojdimenzionálnom svete vidia. Dával som a dávam prorockými ústami slovo života, ako po Mojej telesnej smrti, tak i v dnešnej dobe [1989], aby Moji našli cestu ku Mne a dosiahli blaženosť a po odpútaní svojho pozemského tela hľadeli Večnému Otcovi tvárou v tvár.

Kto teda plní slová života, ten po telesnej smrti uvidí Otca a spozná Ho. Bude vedome v Ňom – tak ako Ho Ja poznám a Som v Ňom. Kto však Moje slová len počúva alebo číta, ale nepojme do svojho života, ten nepocíti v sebe ani Otca, ani Ho po smrti tela neuzrie, a ani Ho nebude poznať. Pretože Večný je zákonom života. Kto ho neuskutočňuje, ten je duchovne mŕtvy. Len tá duša a tí ľudia sú vedome v Otcovi, ktorí Moje slová prijmú a podľa nich žijú. Stanú sa znova Jeho verným obrazom.

Podobne ako to bolo za čias Môjho pozemského života, je to tak i v dnešnej dobe [1989]. Ja, Kristus v Ježišovi, som stál počas Mojej pozemskej púte pred Mojimi apoštolmi a učeníkmi ako verný obraz Otca. Avšak väčšina tých, ktorí Ma nasledovali a videli Ma, nespoznali Ma. Len niektorí apoštoli a učeníci Ma videli ako Krista v Ježišovi. Tak ako to bolo vtedy, tak je to i v dnešnej dobe: Kristus je viditeľný len pre tých, ktorí otvorili svoje duchovné oči skrze život podľa večného zákona lásky.

Mnohým ľuďom som priniesol Ja posolstvo nebies a hovoril k nim o Mojom príchode ako Krista. Avšak málo ich pochopilo posolstvo spásy. Okrem iného nechceli žiadneho Mesiáša v šatách, skromného muža, Ježiša z Nazaretu, ktorý bol synom tesára Jozefa. Pretože chceli pozemského kráľa, ktorý im ich záťaže odoberie, bez toho, aby sa museli o niečo pričiniť. Mnohí ľudia Mňa, Nazaretčana, počuli hovoriť, a predsa Ma nepočuli, lebo videli len Nazaretčana a počuli len slová Nazaretčana. Nepochopili slovo Božie, ktoré hovorilo skrze Mňa, Nazaretčana, pretože počuli len Ježiša, Nazaretčana, a nie Boha skrze Jeho Syna v zemských šatách.

Aj v dnešnej dobe plynie Moje slovo v plnosti skrze vtelenú časť lúča božskej múdrosti – ľudské dieťa medzi ľuďmi, ktoré v sebe nesie blízkosť Božiu. Jednota s večným Otcom v nej je rovnako málo spoznaná, ako som kedysi nebol ani Ja, Syn človeka, medzi ľuďmi spoznaný.

Je to stará predstava ľudí, že každý z jeho spolublížnych musí byť taký, ako je on sám. Preto rozoznáva mnoho ľudí len navonok medzi bohatstvom a chudobou, avšak nie medzi vnútorným bohatstvom a duševnou chudobou. Nedokážu spoznať a rozoznať vnútorné pochody. Preto vidia každého človeka z perspektívy svojho ľudského ja. Ich spolublížni majú pre nich len ten význam, ktorý im ich ľudské ja prisúdi. Preto poslovia Boží nie sú v zemských šatách spoznaní a slová života, ktoré plynú skrze nich, budú prijaté len niektorými ako slovo Božie, zákon života.

Tak je slovo Večného skrze poslov Božích v zemských šatách pre mnohých ľudí len slovom ľudí – a predsa je a ostane slovom Božím skrze Jeho poslov, vyslaných k ľuďom.

7. Buďte požehnaní, vy vo vnútornom kruhu, ktorí Moje slovo počujete, a ktorým budú odhalené tajomstvá, vy, ktorí neuväzníte alebo nezabijete žiadne nevinné stvorenie, ale vo všetkom hľadáte dobro, lebo takým patrí večný život. (Kap. 20, 7)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Vysvetľujem výpoveď „Buďte požehnaní vy vo vnútornom kruhu, ktorí počujete Moje slovo a tí, ktorým budú odhalené tajomstvá“. Kto počul slová Otca skrze Mňa, Jeho Syna Ježiša v zemských šatách, a pochopil, ten aj podľa toho žil. Bol skutočne požehnaný a vstúpil do vnútorného kruhu Môjho zástupu a bol vedome vo Mne a Ja v ňom ako svetlo sveta. Veru, bohato prúdilo požehnanie skrze Mňa, Ježiša, k mnohým ľuďom a k Mojim apoštolom a učeníkom.

Podobne prúdi požehnanie slova Ja Som v tejto dobe [1989], skrze časť lúča vtelenej božskej múdrosti. Je dané všetkým ľudom a plynie aj dnes znovu do vnútorného kruhu k tým, ktorí sa zhromažďujú okolo Môjho svätého slova. Dávam ho skrze človeka, v ktorom je vtelená svetelná bytosť, ktorú som Ja v dnešnej dobe, na začiatku mohutnej doby premeny, vyslal k ľuďom, aby počuli skrze ňu Moje slovo a podľa toho žili. A keď uskutočnia Moje sväté slovo, ktoré ich znovu učím a dodržiavajú Moje prikázanie navzájom sa nezištne milovať – tak ako ich Ja, ako Kristus, milujem – stanú sa znovu Mojimi pravými učeníkmi, synmi a dcérami Božími, ktorí vedome pripravujú Môj príchod.

Ako Ježiš z Nazaretu som učil Mojich apoštolov a učeníkov večné zákony. Kto z nich Moje učenie uskutočnil, tomu boli odhalené takzvané „tajomstvá“, lebo spadli z neho závoje ľudského ja, a tým žil v pravde. Podobným spôsobom teraz znovu učím ako Kristus skrze vtelenú časť lúča božskej múdrosti zákon lásky. Kto ho uskutoční, ten odhalí večný zákon. Jeho závoje sebeckosti sa rozplynú a duša a človek stoja potom vo svetle pravdy.

Ľuďom v Duchu je všetko prejavené, lebo spĺňajú zákon života. Dnes [1989] vyučujem Ja vo všetkých podrobnostiach cestu k nezištnej láske a vediem všetkých ochotných, ktorí sú odhodlaní zanechať svoje ľudské ja, aby sa stali božskými, do Ríše Božej, ktorá je vo vnútri každého človeka.

Len tá duša a ten človek, ktorí sú naplnení Mojím Duchom dodržiavajú, čo som im Ja prikázal. Ľudia Ducha nebudú väzniť žiadne nevinné stvorenia, držať ich v zajatí, alebo dokonca zabíjať. Kto v pravde žije, ten vie, že v každom stvorení vládne a pôsobí nekonečná láska. Ľudia v Duchu pravdy žijú s prírodou a so všetkými jej stvoreniami.

Na ceste k srdcu Môjho Otca učím Ja [1989] ľudí, aby sa sami spoznali a prijali sami seba ako bytosti z Boha a nachádzali vo všetkých ľuďoch a vo všetkom, čo na nich príde, dobro. Kto spozná svoje pravé Bytie, ten dodržiava prikázanie prikázaní: „Milujte sa navzájom nezištne, tak ako som vás Ja ako Ježiš miloval a ako Kristus milujem.“ Moje učenie je zákon života. Kto ho uskutoční, ten je naplnený Duchom Otca a žije vo Mne, Kristovi. Všetci tí, ktorí dodržiavajú prikázanie prikázaní, žijú vo Mne a ja pôsobím skrze nich. Lebo Ja plním skrze nich, čo je prejavené: Ríša Božia na tejto Zemi.

Ľudstvo sa nachádza vo veľkej dobe obratu. Ja, Kristus, pripravujem Môj príchod a podávam Moje posolstvo skrze synov a dcéry Božie ďalej, ktorí stoja v poslaní Môjho Vykupiteľského činu, tak, aby mnohí našli cestu ku Mne a zjednotili sa pod širokým plášťom Univerzálneho života – lebo Boh je univerzálny život, univerzálne Bytie.

8. Nech sú požehnaní, ktorí sa všetkého zriekajú, čo bolo získané prelievaním krvi a zabíjaním, a ktorí vykonávajú právo a spravodlivosť. Požehnaní ste; lebo vy dosiahnete blaženosť.“ (Kap. 20,8)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

V obrate zo starej doby, doby pod kauzálnym zákonom, do Novej doby, doby svetla, sa Ja prejavujem zo všetkých siedmich základných lúčov Božích, skrze časť lúča božskej múdrosti. Mohutný žiariaci zväzok lúčov večnej pravdy plynie skrze božskú múdrosť k ľuďom. Ešte raz je im priblížené Moje myslenie a život ako Ježiša z Nazaretu. Ja tiež vyučujem všetkých, ktorí stavajú na Mne, Kristovi, znovu zákony života a ich zákonné uplatnenie. Kto ich uskutočňuje, ten začína vstupovať do naplneného života a je spolubudovateľom Ríše pokoja Ježiša Krista, o ktorej v predošlých epochách zvestovali proroci a osvietení.

Veru, veru, blahoslavení sú tí, ktorí sú so Mnou, s Kristom, tým, že spĺňajú prikázanie prikázaní. Nebudú ani viazať, ani zabíjať. Budú vykonávať právo a spravodlivosť, aby nastal pokoj medzi ľudmi. Lebo prišla doba [1989], v ktorej Ja zbieram zo všetkých štyroch strán tých, ktorí sa usilujú dodržiavať to, čo som im Ja prikázal.

Vedzte: napriek Mojim príkazom a učeniam sa zničia ešte mnohí ľudia sami svojimi príčinami, ktoré si stále znovu vytvárajú, napriek lepšiemu vedomiu. Ale ich duše zostanú zachované skrze Mňa, Vykupiteľa. Všetci tí, ktorí napriek lepšiemu vedomiu nerešpektujú zákony života, budú dovtedy stáť po Mojej ľavici, kým Mňa, svojho Vykupiteľa, neprijmú a nepojmú, a kým nenájdu a nedodržiavajú v sebe pokoj a lásku – aby sa tak stali zákonom lásky. Potom prejdu z ľava do prava a budú so Mnou, až kým všetky duše nebudú stáť po Mojej pravici, ktoré Ja potom znovu privediem k Otcovi, ako Jeho verné obrazy Božie.

21. KAPITOLA

Ježiš karhá krutosť voči koňovi

Sebecký, na seba upriamený človek

ovláda a trápi zvieratá – Kto žije v Bohu, je so všetkými stvoreniami zajedno (2-4). Človek hanobí a ničí život na Zemi – Vymieranie mnohých druhov zvierat – Význam mnohých zvierat pre ekologickú rovnováhu – Zákon sejby a žatvy platí aj pri zaobchádzaní so stvorením (5). Nezištná láska, kľúč k pochopeniu a pomoci blížnemu a k nahliadnutiu do kauzálneho zákona a jeho prekonanie – Hlad a smäd duše po vnútornom prameni (7). Zabíjanie zvierat, aj ako obeť, je Bohu hrôzou – Každý človek by mal dobrovoľne obetovať svoje ja – Falošný obraz o Bohu – „Oko za oko, zub za zub“ (8) a „Tak vás chcem zavrhnúť“, správne pochopené – Podanie a interpretácia biblických slov (10). Pozemské bohatstvá a vnútorné bohatstvo (11). Vonkajšie bohatstvo je len prepožičané, aby sa použilo pre mnohých (12-13). Zákon Boží je absolútny a splní sa – Krst vodou, symbol – „Je dokonané“ – Kristus teraz učí celú pravdu (14). Plánovanie a príprava Vykupiteľského poslania a diela Vykúpenia – Mnoho duchovných bytostí stojí v poslaní dovtedy, kým sa všetky

padnuté bytosti nevrátia späť (16)

1. Stalo sa, že Pán odchádzal z mesta a prechádzal so svojimi učeníkmi cez pohorie. A tu prišli na jeden kopec s veľmi strmými chodníkmi. Stretli tam jedného muža s ťažným zvieraťom.

2. Ale kôň sa zrútil, lebo bol preťažený. Muž ho bil, až kým netiekla krv. A Ježiš k nemu pristúpil a povedal: „Ty syn krutosti, prečo biješ svoje zviera? Nevidíš, že je pre svoj náklad priveľmi slabé a nevieš, že trpí?“

3. Muž ale odpovedal: „Čo máš Ty s tým čo dočinenia? Ja môžem svoje zviera biť ako sa mi páči; lebo patrí mne a kúpil som ho za peknú sumu peňazí. Opýtaj sa tých, ktorí sú pri Tebe, sú z môjho susedstva a vedia to.“

4. A niektorí z učeníkov odpovedali a hovorili: „Áno, Pane, je to tak ako hovorí, boli sme pri tom, keď koňa kupoval.“ A Pán odvetil: „Nevidíte, že krváca a nepočujete ako vzdychá a narieka?“ Oni ale odpovedali a hovorili: „Nie, Pane, nepočujeme, že vzdychá a narieka!“ (Kap. 21, 1-4)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Aj keď človek nejaké zviera získal, napriek tomu nie je jeho vlastníctvom. Tak ako patrí duchovné telo, duša v človeku, k večnému Bytiu, pretože Večný stvoril duchovné telo a duchovná bytosť žije skrze Večného vo večnom Bytí, tak bolo aj zviera stvorené večným Stvoriteľským Duchom a patrí k tomu životu, ktorý je a večne trvá – k Bohu.

Celá večnosť je slúžiaca láska, slúžiaci život: aj človek je volaný Mnou, Kristom, aby slúžil svojmu blížnemu nezištným spôsobom. K tomu patrí aj poblížny, zviera. Lebo aj zviera je vybavené darmi nezištného slúženia a slúži rado a ochotne človeku, ktorý ho miluje.

Keď človek nemiluje nezištne svojich blížnych, teda svojich spolublížnych, nebude im ani nezištne slúžiť. Svoju sebeckosť prenáša potom práve tak na zvierací, rastlinný a minerálny svet.

Zviera nevie hovoriť. Ticho trpí a znáša to a sotva môže prejaviť svoju bolesť a utrpenie. Len ten vníma, čo zviera vytrpí bolesti a trápenia, kto nezištne miluje ľudí, zvieratá, rastliny a kamene.

Sebecký panovačný človek očakáva, že mu budú jeho spolublížni slúžiť. Požaduje aj od zvieraťa, aby mu slúžilo nad svoje možnosti a sily. On sám určuje – a neslúži. Preto spôsobuje ľuďom a zvieratám nepredstaviteľné muky. Keď človek robí svojich spolublížnych závislými na sebe – zároveň otrokmi – potom si zotročí aj zvieratá. Kto viac nepočúva svoje svedomie, ten zatvrdne srdcom voči človeku a zvieraťu. Pozerá len na svoje záležitosti a na svoj vlastný zisk. Pokladá seba samého za veľmi dôležitého a pritom zabudne, že jeho blížni a poblížni, zvieratá, trpia pod jeho sebeckou nadvládou. Potom už viac ani nepociťuje, čo jeho blížny a zviera potrebujú. Keď sú zmysly človeka surové, potom je celý človek citovo chudobný. Ale o to citlivejšie reaguje, keď je oslovené jeho vlastné ja a keď sa spochybní jeho konanie.

Spoznajte: kto je len s týmto svetom, ten hľadí len na svoj malý ohraničený svet svojho ja. Tým sa stane tupým voči zákonu života a tak sa stáva duchovne mŕtvym. Duchovne mŕtvi sú tupí a hluchí pre pravý život. Budú sa dovtedy znovu vteľovať do matérie, kým to ešte je možné podľa zákona vtelenia, aby v premene svojich osudov zakúsili a zažili, že ich blížny, ktorý stojí vedľa nich, a práve tak aj zviera, cíti a trpí – obzvlášť, keď všetci majú život z Boha.

Blaho tým, ktorí spoznajú, že ich ďalší život môže znamenať utrpenie alebo slobodu, lebo človek žne, čo zasial.

Priblížila sa doba, v ktorej ťažko zaťažené duše nebudú môcť viac vyhľadať časovosť, lebo potom bude na Zemi prebývať svetlo. Tiene ľudského ja už nemôžu potom viac ovládať svet, lebo sa bude žiť podľa vôle Božej a tá bude viditeľná.

Kto svoj život zasvätil Bohu, ten sa stal nezištným. Jeho život potom slúži nezištne blížnemu. Človek v Duchu Pánovom nehovorí viac o mojom a tvojom. Žije v Božej plnosti, od večnosti k večnosti – v tom, čo od Boha zdedil: všetko Bytie, večnosť.

Kto teda skutočne žije, ten vidí, čo duchovne mŕtvi nevidia – počuje, čo duchovne mŕtvi nemôžu počuť: život, ktorý prúdi z človeka, zvieraťa, rastliny a kameňa, z celej nekonečnosti. Lebo ten, kto žije vo Mne, je zajedno so všetkými ľuďmi, bytosťami, zvieratami, rastlinami, kameňmi a s celou nekonečnosťou. Rozumie reči lásky.

5. A Pán zosmutnel a povedal: „Beda vám, keď kvôli otupenosti vášho srdca nepočujete ako zviera narieka a kričí k svojmu nebeskému Stvoriteľovi o zmilovanie a trikrát beda tomu, proti komu kričí a stená vo svojom utrpení!“ (Kap. 21, 5)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Beda tým, ktorí hrešia proti človeku, zvieraťu, rastline a všetkému, čo im Boh dal k životu v Ňom! Myseľ mnohých ľudí otupela. Ich ľudské ja premýšľa len o vlastných výhodách. Pritom sebecký človek zneužíva svojich spolublížnych a vykorisťuje aj prírodné ríše. Človek dnešnej doby [1989] položil a kladie ruku na veľkého pozemského človeka, Zem. Znečisťuje Zem, hanobí život na nej a zasahuje do atmosféry svojím zaobchádzaním s atómovou energiou, práve tak s chemikáliami a iným. A tak hanobí Zem a všetko, čo na nej žije a ničí jej atmosferický plášť, ktorý poskytuje jej a všetkému pozemskému životu ochranu.

Práve v tejto dobe obratu zo starej hriešnej doby do doby svetla, volajú druhy zvierat a rastlín so svojimi pocitovými silami s rečou ich vedomia k svojmu Stvoriteľovi o pomoc a záchranu. Nepredstaviteľne trpia zvieratá a rastliny pod neprístojnosťami ľudského ja, ľudskej ziskuchtivosti. Zotročený život volá o zmilovanie a vykúpenie.

Boh, Môj Otec, Stvoriteľ všetkých životných foriem, vypočul zotročené stvorenia. Mnoho druhov zvierat vymiera kvôli protikladnému spôsobu konania ľudí. Ich duchovné sily sa sťahujú alebo späť do duše Zeme, alebo do čistých oblastí večného Bytia. Pre mnohé je to vykúpenie. Mnohé z nich však prídu zasa znovu, keď svetlo na Zemi bude prebývať, lebo ľudia žijú už v jednote s Bohom.

Vedzte: každý neodpykaný zlý skutok a každé týranie – nech je to na človeku, zvieratách, rastlinách, dokonca na kameňoch, teda na celej Zemi a armosfére – padne späť na pôvodcu. Spoznajte: mnoho zvierat je daných ľuďom, aby im slúžili. Mnohé sú dané, aby zachovali ekologickú rovnováhu. Avšak správne obojstranné slúženie, môže byť len vtedy, keď človek rozvinul detskú lásku z Otca-Matky-Boha a stvoriteľskú lásku, ktorá pôsobí vo zvierati, v rastlinách a v kameňoch. Potom môže komunikovať aj so všetkým Bytím.

Kde je čistá komunikácia, tam plynie aj večná kozmická energia. Kde sú však sily lásky zviazané, tam je nemilosrdnosť, sebectvo a otroctvo. Tam nejestvuje ani porozumenie, ani tolerancia, tam je len branie a žiadne prúdenie z dávania a prijímania.

Je zákon: čo človek urobí, tomu najnepatrnejšiemu z Mojich bratov, svojmu spolublížnemu, to urobil Mne, Kristovi – a koniec koncov aj sebe samému, lebo čo človek seje, to bude žať. Žatva zodpovedá vždy sejbe. Keď sa človek previní proti večnému zákonu nezištnej lásky, odvráti sa od večných energií, ktoré potrebuje k zdravému životu, k blahu svojej duše, a tiež svojho tela. Kto sa teda obráti k svetu a jeho tieňom, ten sa odvráti odo Mňa, od svetla. A kto sa odo Mňa odvráti, ten vstúpi do tieňov ľudského ja. Kto stojí v tieni, ten trpí a chradne a stáva sa otrokom svojho ja a urobí zase otrokmi svojich blížnych.

Spoznajte: len ten sa nechá zotročiť človekom pánom, kto sám stojí v tieni, a tým je už zotročený. Predá sa potom človeku pánu za pár strieborných a zradí tým svojho pravého Pána. To sa stáva voči ľuďom, zvieratám, rastlinám, Zemi a atmosfére.

6. A On kráčal ďalej, dotkol sa koňa, zviera sa zdvihlo a jeho rany boli vyliečené. Ale mužovi povedal: „Choď teda svojou cestou a v budúcnosti ho viac nebi, keď dúfaš, že aj ty nájdeš zmilovanie.“

7. A keď videl prichádzať ľud, povedal Ježiš Svojim učeníkom: „Kvôli chorému som Ja chorý, kvôli smädnému trpím Ja smädom.“ (Kap. 21, 6-7)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

„Kvôli chorému som Ja chorý“, znamená: kto nezištne miluje, ten je otvorený pre svojho blížneho a môže tiež vo svojom srdci pocítiť a vycítiť bolesť, utrpenie a chorobu u svojho spolublížneho. Ľudia, ktorí sú nezištne pre svojich blížnych tu, prijmú odo Mňa silu dať chorému útechu a pomoc. Ľudia v Mojom Duchu slúžia nezištne svojim blížnym, ak si to želajú.

Spoznajte: každý človek má slobodnú vôlu a nikto sa nemá svojmu blížnemu vnucovať. Preto má človek poskýtnúť pomoc len vtedy, keď je táto žiadaná.

Duch lásky prúdi skrze nezištne slúžiacich ľudí k mnohým Jeho ľudským deťom a poskytuje im pomoc. Boh pomáha svojim ľudským deťom v každej situácii, aj skrze ľudí, ktorých srdcia bijú nezištne pre Boha a pre ich spolublížnych. Kto nezištne miluje, ten aj nezištne slúži. Tým prichádza dobro do tohto sveta: Boh.

Kto spozná svoje vlastné príčiny, ten spozná aj reťazce prebiehajúcich príčin na tomto svete, ktorých účinky viedli a vedú k rozmanitým chorobám, utrpeniam a trápeniam. Kto vidí do zákona sejby a žatvy, ten pozná aj cestu von zo zmätku a zápletiek ľudského ja. A kto vychádza von cestou bolesti, trápenia, choroby a chradnutia, ten bude vytvárať stále menej príčin. Tým sa zmenší zlá sejba v poli života. V ňom potom vzklíči dobrá sejba, život vo Mne, Kristovi.

„... kvôli hladnému trpím Ja hladom, kvôli smädnému trpím Ja smädom“, znamená: ako Ježiš z Nazaretu som pociťoval a ako Kristus viem, prečo mnohé z Mojich ľudských detí majú nedostatok potravy a prečo sú smädní. Ja som ako Ježiš videl nedostatky a ako Kristus ich poznám. Nedostatky sú nedostatočné svetlo duše. Prebudená duša hladuje a smädí po Mne, Kristovi. Jedna vo Mne prebudená duša nebude odpočívať skôr, kým človek nespozná, prečo hladuje a smädí. Ak človek spoznal biedu duše a Mojou silou očistí to spoznané, ktoré viedlo k chudobe svetla duše, potom si duša vydýchne a človek sa uzdraví.

Spoznajte: duša žije jedine zo svetla Božieho. Ak má z neho málo, potom ochorie telo – alebo človek musí hladovať a smädiť; podľa toho, akú sejbu zasial do poľa svojej duše.

Každý smädný túži po prameni, po vode. Ak prameň vnútorného života preteká v človeku len nepatrne, lebo sa odvrátil od prameňa, potom trpí duša a človek. Kto žije v Bohu, pociťuje bolesť svojich blížnych a nebude odpočívať dovtedy, kým sa všetky duše a ľudia nedostanú k prameňu života a kým sa duše nezjednotia s prapôvodom prameňa, aby sa znovu stali sami prameňom.

Kým všetci ľudia a duše nebudú žiť v tomto duchovnom vedomí, budem Ja ako Vykupiteľ s ľuďmi a dušami a budem spolucítiť s ich chorobami, ich hladom a smädom, hlad tíšiť a smäd hasiť – kým všetko ľudské nebude zrušené a kým sa duša znovu sama nestane prameňom z Boha, duchovnou bytosťou nebies, verným obrazom Božím.

8. A On tiež povedal: „Ja Som prišiel odstrániť obete a krvavé slávnosti. Ak neprestanete obetovať a jesť mäso a krv zvierat, tak neprestane na vás prichádzať hnev Boží; práve tak ako prišiel na vašich predkov v púšti, ktorí sa oddávali vychutnávaniu mäsa a boli naplnení hnilobou a pohltení nákazami. (Kap.21, 8)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo

„Ja Som prišiel odstrániť obete a krvavé slávnosti“, znamená: Ja Som prišiel, aby som vás učil evanjelium a zákon lásky a žil vám ho, aby ste spoznali, že len ten človek je vo vnútri bohatý na duchovnú silu, ktorý dodržiava zákony Božie. Ľudom, ktorí vlastnia vnútorné hodnoty, nebude nič chýbať. Lebo kto je vo svojom srdci bohatý, ten je so svojím blížnym, a nie proti nemu – a tým pre Boha, život, ktorý je plnosť. Ľudia s vnútornými hodnotami sú tiež so zvieracím a rastlinným svetom, a nie proti stvoreniam Božím. Kto je proti svojmu blížnemu, bude proti nemu bojovať a zabije ho. A kto je proti svojmu blížnemu, ten nebude ani pre iný život – ani pre život zvierat, ani rastlín a kameňov.

Kto je proti životu vo Mne, Kristovi, ten hladuje a smädí po úspechu, bohatstve, moci a váženosti. Pre svoje slávnosti a pôžitky zabíja zvieratá a požíva ich mäso. Tým ukazuje, že je vzdialený od Boha.

Bohu, Večnému, sú aj obete zvierat hrôzou. On nechce, aby Mu boli zvieratá obetované alebo zasväcované. Boh dal všetkým formám Bytia život, tak aj zvieratám. Načo by Mu mali byť obetované, keď predsa On, život, sám v nich prebýva?

Keby však človek obetoval Mne, Kristovi, svoje ľudské ja, svoje vášne a náruživosti, teda viedol a usiloval sa o bohumilý, Bohu zasvätený život, tak by to prispelo k jednote všetkých životných foriem. Boh je Duch lásky a slobody! Preto by mal každý človek dobrovoľne obetovať svoje ja. Až potom sa stane dobromyseľným a zo srdca pokorným a nájde cestu k veľkej jednote: Bohu. Tento vývoj človeka k Nemu Boh na Svojich deťoch miluje.

A kto sa oddá večnému Otcovi-Matke-Bohu tým, že premení svoje ľudské v Božské, ten nebude zabíjať žiadne zvieratá a požívať ich mäso, a ani žiadne zviera svojvoľne zabíjať. Takí ľudia budú aj so svetom rastlín zaobchádzať s nezištnou láskou, pretože aj ten je Stvoriteľským darom Boha Jeho ľudským deťom. A rastliny a plody poľa a lesa sa človeku ochotne darujú a chcú mu slúžiť ako potrava a liečivý prostriedok pre jeho choré telo.

„Hnev Boží“ pochádza zo sveta predstáv pohanov, ktorý bol v Starom zákone ešte veľmi živý: verilo sa, že „bohovia“ by sa ľuďom pomstili. Bolo by dobré, keby hriešny človek spoznal, že on sám stvoril takzvaný „Hnev Boží“. „Hnevajúci sa Boh“ je ľudské ja, ktoré sa pomstí za to, čo ono samo zapríčinilo; lebo čo človek seje, to bude žať.

Tiež slová „Oko za oko, zub za zub“, boli a sú nesprávne vyložené. Človek sa nemá pomstiť svojmu blížnemu a odplácať rovnaké rovnakým. Jemu je prikázané odpustiť svojmu blížnemu, poprosiť ho o odpustenie a rovnaké alebo podobné viac nekonať. Kto toto prikázanie neposlúchne, ten sa sám vydáva do zákona odpykania. Ten znie: „Oko za oko, zub za zub“. Potom bude žať – „Oko za oko, zub za zub“ – čo sám zasial.

Spoznajte: skôr alebo neskôr sa zlostné panovačné ja, ja-boh človeka, zrúti – najneskôr vtedy, kým z duše nevytečú príčiny: to, čo človek zasial.

Spoznajte ďalej: utrpenie zvierat a mäso svojvoľne zabitých zvierat, ktoré bolo požité, požiera zase mäso ľudí. Následkom toho sú choroby a epidémie. Sú to účinky týchto a podobných príčin.

9. A Ja vám hovorím, aj keď ste zhromaždení v Mojom lone, ale nedodržiavate Moje prikázania, tak vás zavrhnem. Lebo keď nechcete splniť skryté vedomosti v malom, ako vám mám dať potom to väčšie?

10. Kto je verný v najmenšom, bude verný aj vo veľkom; a kto je nespravodlivý v najmenšom, bude nespravodlivý aj vo veľkom. (Kap. 21, 9-10)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

„A Ja vám hovorím, aj keď ste zhromaždení v Mojom lone, ale nedodržiavate Moje prikázania, tak vás zavrhnem“, má znamenať: aj keď človek volá „Pane, Pane!“ a veľa hovorí o Mne a o evanjeliu lásky, ale vo svojom živote neuskutočňuje a neplní to, o čom hovorí, zavrhne sa sám – svojím ľudským ja. Tým vystúpi von zo zákona lásky a vytvára príčiny, ktorých účinky ho postihnú, keď ich včas nespozná, neoľutuje a takéto viac nekoná. Nie to Ja Som, Boh, zavrhuje dušu a človeka. Človek sa odvracia sám od zákona lásky a života; tým vytvára svoj vlastný zákon, pod ktorým potom trpí. Lebo človek dostane to, čo zasial. Preto sa usilujte zostať v Mojom lone skrze život vo Mne, Kristovi, nezištnou láskou a nezištnými skutkami.

Výpoveď „Tak vás Ja zavrhnem“, neprichádza nikdy z Ducha Božieho, ktorý Ja Som. Zmysel tejto výpovede je: svojím vlastným malým ja uvrhnete svoju dušu do údolia príčin, pod ktorými potom budete trpieť. Lebo jedine ľudské ja vytvára v duši a vo fyzickom tele zákon sejby a žatvy.

Do mnohých starých textov, ktoré boli dané v skoršej dobe, a ktoré boli stále znovu redigované a prekladané, plynuli slovné obraty z doby pred a po Starom zväzku. Ak tí, ktorí tieto texty redigovali a prekladali, boli ešte uväznení v tomto svete predstáv, tak používali znovu tieto pojmy a preberali ich do nových obsahov textov – v tej viere, že tento pred nimi daný text, správne pochopili, a preto aj správne redigovali a preložili.

Tiež do vašich takzvaných biblií boli stále znovu prevzaté takéto staré pojmy. To sa stáva ešte aj dnes [1989]. Aj preto nemôžu mnohí znalci biblie a teológovia pochopiť Moje prejavené slovo pre dnešnú dobu, Novú dobu, dobu svetla. Strnulým použitím takýchto pojmov sa dostalo do biblií veľa ľudského diela. Nie vždy bolo vedome do textov interpretované – často to vplynulo nevedome z ľudského presvedčenia. Staré tvary reči a staré pojmy, ktorými bola božská pravda znovu podávaná ľudskými slovami, majú však v dnešnej dobe [1989] často iné zmyslové obsahy a významy.

Keby bolo ľudstvo počúvalo Bohom vyslaných prorokov – aj vo vnútri cirkevných inštitúcií – a keby bolo splnilo to, čo Boh skrze Svoje nástroje učil; keby bolo ľudstvo poslúchalo aj to, čo som Ja ako Ježiš z Nazaretu učil a ako príklad žil, potom by bola táto epocha plná svetla, teda pravdy – a prorokov by už viac nebolo treba.

Spoznajte: kto nesplní najmenšie prikázanie mať pochopenie a toleranciu voči svojim spolublížnym a neberie ohľad na ich slobodnú vôľu, ten nemôže splniť ani najväčšie prikázanie, prikázanie lásky. Kto neuznáva zákon sejby a žatvy, a odsúdi preto svojho blížneho ako vinníka, ako môže prijať potom to väčšie, zákon lásky, pravý život?

Vedomosť nie je múdrosť. Božská múdrosť ostáva zahalená tomu, kto vedomosti len zbiera.

Kto je sebe samému verný, úprimný a poctivý v najmenších veciach, ten je taký aj voči svojmu blížnemu. Takýto ľudia potom vykonajú aj veľké veci, ktoré pretrvávajú, lebo žijú v Mojej vôli. Kto je však v najmenšom chamtivý, závistlivý, žiarlivý a žiadostivý, ten bude aj vtedy, keď pôjde o väčšie veci a záležitosti zodpovedajúc tomu rozmýšľať, hovoriť a konať.

Vedzte: zo závisti, žiarlivosti, chamtivosti a sváru vznikli vojny, vražda, ničenie a rozdelenie ľudstva.

Povedané pre ľudí vo svetlej Ríši pokoja: tak to ešte bolo aj v tej epoche, v ktorej som Ja prejavil toto dielo skrze vtelenú časť lúča božskej múdrosti na začiatku mohutnej doby obratu.

11. A keď ste neboli verní v hriešnych pozemských majetkoch, kto vám zverí pravé bohatstvá? A keď ste neboli verní v tom, čo patrí inému, kto vám potom dá to vaše? (Kap. 21, 11)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Keď považujete vaše pozemské majetky za svoje vlastníctvo a myslíte len na to, aby ste ich rozmnožovali pre vaše účely, tak ste vo svojom najvnútornejšom schudobnelí, lebo nespravujete majetok zákonne – k dobru mnohých. Boh vám potom nezverí pravé bohatstvá: vynášať zákon života do tohto sveta. Lebo kto nesplní zákon lásky a života, ten je duchovne schudobnelý. A keď ste ukrátili svojich blížnych, nezostali ste verní zákonu života a lásky – ako môžete dosiahnuť nebeskú ríšu, nezištný život?

Kto chce vojsť do nebies, ten musí byť vo vnútri bohatý – bohatý na vnútorných hodnotách a Božskosti. Kto si nadobudol na Zemi bohatstvo a považuje ho za svoje vlastníctvo, ten je v Duchu života chudobný. Lebo čo mu bolo dané na vonkajšom bohatstve, bolo mu zverené len preto, aby tým podporoval spoločné blaho na Zemi, to znamená: jeden za všetkých – a všetci za Jedného.

Kto však považuje pozemské bohatstvo za svoj majetok a za svoju zásluhu, ten nie je lepší ako ten, ktorý svojmu blížnemu závidí jeho majetok a statok a snaží sa, aby mu ho zobral alebo sa chce na ňom obohatiť.

Kto sa však usiluje najprv o Ríšu Nebeskú, ten v sebe spoznal večný život a vedome ho prijal a pojal.

Kto rozvíja vnútorné bohatstvo, tomu nebude ani ako človeku nič chýbať. Lebo Boh, Otec-Matka-Boh, sa o Svoje pozemské deti stará, aby nemuseli živoriť. Keď však ľudia živoria a hladujú, potom odopreli vo svojom predošlom živote svojim ľudským bratom a sestrám chlieb a odmietli poskytnúť pomoc alebo ako vediaci ich neviedli často v súlade so zákonom podľa prikázania „Modli sa a pracuj“.

Mnohým ľudom zveril Boh vonkajší majetok, aby ho použili pre spoločné dobro a správnym spôsobom rozmnožovali pre blaho všetkých. Kto trpí a živorí, mal by byť potešený a dostať pomoc od tých, ktorým dal Boh k tomu dary, aby tieto rozdeľovali správnym spôsobom Jeho hladujúcim a biedou trpiacim deťom. Avšak malo by to byť rozdelené zákonite, podľa prikázania „Modli sa a pracuj“.

12. Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Lebo buď musí jedného nenávidieť a druhého milovať; alebo musí držať s jedným a toho druhého znevažovať. Nemôžete slúžiť Bohu a zároveň mamone. A farizeji, ktorí boli chamtiví, počuli všetky tieto slová a vysmievali sa Mu.

13. A On im povedal: „Vy ste tí, ktorí sa pred ľuďmi vyhovárate; ale Boh pozná vaše srdcia: lebo čo je medzi ľudmi vysoko hodnotené, je pred tvárou Božou ohavnosť. (Kap. 21, 12-13)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Kto sa však zverí jednému Pánovi, Otcovi-Matke-Bohu, tým, že plní vôľu Božiu, ten bude slúžiť Bohu aj vo svojom blížnom a nebude seba považovať za viac ako svojho blížneho. Kto však nazýva vonkajšie bohatstvo svojím majetkom, ten bude pozerať na svojich blížnych zhora a bude ich nízko hodnotiť. Takýto ľudia sú často sebeckí, bojazliví a úzkoprsí a nedôverčiví a podozrievaví voči svojmu blížnemu, lebo sú toho názoru, že ich blížny by ich mohol podviesť a odcudziť im bohatstvo, ktoré podľa zákona života vôbec nevlastnia – ktoré im je len prepožičané, aby ho použili správnym spôsobom pre mnohých. Takíto ľudia milujú len seba a svoje zdanlivé bohatstvo a stavajú sa proti všetkým, o ktorých si myslia, že ich chceli okradnúť.

Po všetky doby boli a sú farizeji, ktorí vedú pekné reči a majú veľa argumentov a výhovoriek, aby udržali to, čo si privlastnili ako svoje zdanlivé vlastníctvo.

Spoznajte: každý, kto sa obhajuje a vyhovára, sa obžalováva a dáva svedectvo o tom, kto je. Boh pozná všetky Svoje deti! Nepozerá na reči jednotlivcov, ale do ich sŕdc. Večnému nie je nič skryté. Keď príde čas, prejaví všetko, aby sa každý hriešnik sám spoznal, aby oľutoval, prosil o odpustenie, odpustil, napravil dobrom a viac také nekonal, a tak sa znovu našiel v Bohu.

K tomu učím Ja, Kristus, v tejto dobe [1989] znovu Vnútornú cestu, aby sa všetci ľudia, ktorí sú dobrej vôle spoznali, znovu našli Boha a dospeli k jednote s Ním a so svojimi blížnymi skrze Syna, ktorý Ja Som.

14. Zákon a proroci mali platnosť až po Jána a od tohto času sa káže Ríša Božia a každý vniká do nej. Avšak ľahšie sa pominú nebesá a Zem, než by sa nesplnila čo len jedna bodka zákona.“ (Kap. 21,14)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

„Zákon a proroci mali platnosť až po Jána“, znamená: zákon, ktorý vyučovali proroci, bol prejavovaný až do objavenia sa Jána. Čo proroci vyučovali zo zákona Božieho ešte okrem toho, to som Ja prehĺbil a žil ako príklad ľuďom. Na tomto som budoval Ja ako Ježiš a začal som zvestovať Ríšu Božiu a jej zákony, ktoré proroci ohlásili už pred Jánom. Každá duša, ktorá uskutočňuje a dodržiava zákony života, vojde do Ríše Božej.

Boží zákon je absolútny. Z neho nemôže byť odňatá žiadna jóta. Zákon Večného sa splní na zemi a v zemi a v očisťovacích miestach, vo všetkých fazetách života. Ja Som prišiel ako Ježiš z Nazaretu, aby som splnil zákon Boží; a kto vstúpi a pôjde v Mojich stopách, bude ho dodržiavať tak, ako som to učil, predchádzal príkladným životom, a tým prikázal.

V tejto epoche [1989] učím Ja, Kristus, skrze Moju prorokyňu a posolkyňu znovu večný zákon a vediem Mojich do Ríše Vnútra. Znovu ich učím aj večné zákony pre Ríšu Božiu na tejto Zemi. Kto kráča v Mojich stopách, v stopách Nazaretčana, ten je spoluzakladateľom a spolubudovateľom Ríše pokoja Ježiša Krista na Zemi.

Ja, Kristus, som teda prišiel ako Ježiš do tohto sveta, aby som zvestoval Ríšu Božiu na Zemi a učil zákony Ríše Božej.

Slovami „Učte a potom krstite“, som mienil krst Duchom Svätým. Lebo kto prijal a splnil učenia z Ducha, ten je duchovne pokrstený; nepotrebuje viac krst vodou. Krst vodou môže platiť len ako symbol. Lebo každý človek, ktorý uskutočňuje zákony Božie, je pokrstený Duchom života a môže vojsť do nebies, lebo spĺňa zákon života, Boha vo Mne, Kristovi.

Ja, Ježiš, som prijal krst vodou od Jána ako symbol a odvtedy som začal kázať a učiť a prinášať ľuďom bližšie Ríšu Božiu. Zároveň prišla aj čiastková sila z Prasily, potenciál svetla pre všetky padnuté a zaťažené duše v pracentrálnom Slnku čoraz viac do akcie. A tak, keď som Ja ako Ježiš z Nazaretu kázal Ríšu Božiu a cestu do nej, zákon lásky, učil a podľa neho žil ako príklad, tak to konali všetci ďalší proroci, ktorých som vyslal po Mojom „Je dokonané“ – a tak to budem aj Ja naďalej robiť – dovtedy, kým mnohí ľudia nebudú žiť v naplňovaní večných zákonov.

Spoznajte: skrze „Je dokonané“, je každej duši predurčená evolučná cesta do večných nebies. Žiadna duša nezaostane, lebo vo všetkých, ba dokonca v démonovi, je Vykupiteľské svetlo – svietidlo duše – ktoré ju zachráni pred rozplynutím.

Len ten, kto sa znovu stal absolútnym zákonom lásky, duchovnou bytosťou, vráti sa do príbytkov, ktoré má večný Otec pre ňu pripravené. Lebo každá duša, ktorá sa stala znovu čistou, musí zákon Boží úplne splniť; nesmie čo len jedna bodka zo zákona ostať nesplnená.

Ja, Kristus, sa znovu prejavujem v tejto dobe obratu [1989], ktorá vedie do Novej doby, do Ríše pokoja Ježiša Krista. Skrze božskú múdrosť prichádza všeobsahujúci zákon Boží znovu na túto Zem, vo všetkých podrobnostiach. Všetci, ktorí sú dobrej vôle, nájdu nielen cestu von zo zákona sejby a žatvy; ale dostanú aj ponaučenia a pokyny, ako môžu večný zákon života na tejto Zemi všestranne používať.

Ja, Kristus, vyučujem teda v tejto dobe celú pravdu. Kto je z pravdy, pochopí zmysel Mnou prejaveného slova a písma. Lebo ľudia, ktorí sa priblížia k Večnému, nelipnú viac na slove, a ani na písmene. Slová a písmená sú len znaky.

Ľudia, ktorí idú vedome Vnútornou cestou lásky krok za krokom, nebudú sa viac pýtať, čo sa nachádza za takzvanými Božími tajomstvami. Im bude všetko prejavené, lebo človek, ktorý sa priblíži k Vnútornému životu, otvorí svoje duchovné vedomie, čiže sa ponorí do večného zákona, Boha, ktorý je uzavretý len pre tých, ktorí ho neuskutočňujú a nedodržiavajú.

Už teraz sú ľudia, ktorí putujú cestou lásky bohatí na Ducha života a udržiavajú spoločenstvo so svojím blížnym. Môžu si byť istí, že už teraz stoja po Mojej pravici.

Ja opakujem: tento tu predložený text z knihy „Evanjelium Ježiša“, vysvetľujem a opravujem Ja, Kristus, potiaľ, ako vtedajšie pojmy a slová nezodpovedajú viac pojmom a slovám dnešnej doby, lebo je im pripísaný iný význam obsahu. Tiež podstatné nezákonné interpretácie, ktoré tam vplynuli – aj prekladmi – Ja opravujem. Ja prehlbujem aj výklady a pridávam k nim ďalšie zákonnosti. Tým majú všetci tí, ktorí budú žiť v Ríši pokoja Ježiša Krista nielen nahliadnuť do toho, čo sa udialo v Mojom čase ako Ježiša z Nazaretu, ale aj do toho, čo sa prihodilo až do prebúdzajúcej sa Ríše pokoja Ježiša Krista.

15. A prišlo k Nemu viac žien, ktoré priniesli svoje dietky, držiac ich na hrudi, aby ich požehnal. Ale niektorí povedali: „Prečo obťažujete Majstra?“

16. Avšak Ježiš ich napomenul a povedal: „Z týchto tu prídu tí, ktorí Mňa budú zvestovať ľuďom.“ A On ich zobral do Svojho náručia a požehnal ich. (Kap. 21, 15-16)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Slovami „Z týchto tu prídu tí, ktorí Ma budú ľuďom zvestovať“, poukázal som na príchod tých, ktorí sú Mnou poverení Otcom-Matkou-Bohom, priviesť všetky padnuté a zaťažené duše a ľudí späť k srdcu lásky.

Vo večnom Bytí, vo večnom meste Jeruzalem, bol za prítomnosti večného Otca plánovaný a pripravený Vykupiteľský čin vo všetkých detailoch. Každá bytosť, ktorá sa rozhodla toto poslanie prijať, priniesla jeden alebo viac stavebných kameňov z veľkej mozaiky Vykupiteľského plánu ako svoj potenciál lásky a pomoci pre padnuté a zaťažené duše do pracentrálneho Slnka a do prizmových sĺnk, to znamená, do sĺnk bytostností a vlastností. Vychádzajúc z pracentrálneho Slnka a zo sĺnk bytostností a vlastností, ktoré sú základnými silami nekonečnosti, žiarilo poslanie pre Vykúpenie do všetkých svetov pádu a do atmosféry tejto Zeme.

Počas tohto mohutného diania prebrali synovia a dcéry Božie svoj podiel na diele Vykúpenia do svojho duchovného tela.

Mnohí synovia a dcéry Božie sa rozhodli vykonať Vykupiteľský čin so Mnou, s Kristom, až kým nebude posledná duša znovu vo večnom Bytí. Avšak nie každá duchovná bytosť, ktorá stojí vo Vykupiteľskom poslaní bude pôsobiť až do konca so Mnou, s Kristom, to znamená dovtedy, kým všetky bytosti nedosiahli znovu čistotu. Táto mohutná pomocná akcia – dovtedy, kým sa posledná duša nevráti domov – prináleží tým bytostiam, ktoré sa pre túto povinnosť zaviazali, a ktoré prichádzajú prevažne z centra všetkého Bytia, zo Svätyne, kde začal pád. Sú to tí, ktorí prišli do tohto sveta cez Dávidovo pokolenie a budú tak dlho stále znovu prichádzať na túto Zem, kým Ríša pokoja Ježiša Krista nedosiahne svoj najvyšší bod. Stoja so Mnou až do konca vo Vykupiteľskom poslaní a sú so Mnou, s Kristom, hlavní zodpovední v Mojom diele Vykúpenia.

Každá duchovná bytosť, ktorá na seba zobrala zodpovednosť pre Vykupiteľské dielo, priniesla zo základu svojej duchovnej mentality zodpovedajúci duchovný potenciál. Tento prinesený duchovný potenciál synov a dcér Božích pripravil Mne, Kristovi, a im samým cesty cez ríše pádu, ktoré sa stali po „Je dokonané“ očisťovacími oblasťami. Ich prinesený duchovný potenciál sú ich rozdielne duchovné mentality, s ktorými vyvíjajú v ľudských šatách zodpovedajúce schopnosti pre Ríšu pokoja Ježiša Krista.

Tak vniesli teda mnohí Boží synovia a dcéry, ktorí stoja v poslaní Vykúpenia, jednu časť svojho duchovného potencionálu do poslania priviesť všetky deti Božie domov a teraz pôsobia v diele Vykúpenia. Prebudené duše, ktoré sa v zemských šatách rozhodli pre Mňa, zoraďujú sa zodpovedajúc svojmu poslaniu do veľkého celku a slúžia v diele Vykúpenia, ktoré je aj ich dielom. Nesú v sebe žiariacu úlohu priviesť domov všetky duše a bytosti do veľkého večného Prasvetla, Boh.

Pokolenie Dávidovo a synovia a dcéry Božie z ďalších pokolení tvoria veľký mohutný ľud, ľud Boží na tejto Zemi. Niektorí z nich sa v inkarnáciách zaťažili a nemôžu byť Mnou, Kristom Božím, ešte oslovení, lebo ich srdce je ešte ďaleko odo Mňa. Iní synovia a dcéry Božie, ktorí stoja v poslaní, sa nachádzajú ešte na ceste, aby vyplnili tú časť poslania, ktorá im patrí. Niektorí z nich išli znovu späť do „sveta“, nakoľko boli ešte priveľmi pripútaní na svet. Avšak ich duše zachytili Moje volanie a v danom čase sa vrátia znovu späť k svojmu poslaniu v diele Vykúpenia. Ich návrat nemusí byť v tejto inkarnácii, v tomto pozemskom bytí [1989]. Môže sa tak stať aj v ďalších vteleniach, lebo Moja Ríša pokoja na tejto Zemi je ešte len vo výstavbe.

Iní synovia a dcéry Božie zasa postupne dorastajú do svojich úloh a vedome prijímajú svoje poslanie.

Ďalší stoja už naplno v úlohe a spĺňajú to, čo zadali v duchovnom potenciáli do pracentrálneho Slnka, do siedmich základných síl stvorenia, do padnutých svetov a do atmosféry, pre túto úlohu.

Mnohí synovia a dcéry Božie, ktorí stoja v poslaní a ďalšie deti lásky, ktoré sa prebudili v Duchu života, budú zvestovať Syna Božieho ako Vykupiteľa všetkých duší a ľudí dovtedy, kým všetky duše neprijmú vedome Vykúpenie a nevydajú sa na cestu k dokonalosti.

Tí synovia a dcéry Božie, ktorí prišli a prídu do sveta cez pokolenie Dávidovo, zostanú v poslaní Vykúpenia dovtedy, kým nebude všetko dokončené. Toto som Ja už ako Ježiš z Nazaretu naznačoval, keď Mi niektoré ženy priniesli svoje deti, aby som ich požehnal. Na žiarení detí som spoznal, ktorá duša patrí k poslaniu Vykúpenia. Každá bytosť, ktorá stojí v poslaní Vykúpenia, má vo svojom duchovnom tele žiariacu pečať. Táto vyžaruje aj cez pozemské telo, skrze Kristovo centrum, ktoré pôsobí v blízkosti srdca.

22. KAPITOLA

Prebudenie Jairovej dcéry

Predpoklady pre uzdravenie tela – Kristus

je v tebe (2-5). Prebudenie „mŕtvych“ (6-12)

1. A hľa, tu prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairus. A keď Ho uvidel, padol Mu k nohám a úpenlivo Ho prosil a povedal: „Moja malá dcéra zomiera. Prosím Ťa, príď a polož Tvoje ruky na ňu, aby sa uzdravila a žila.“ A Ježiš šiel s ním a pridalo sa k Nemu mnoho ľudí a tlačili sa okolo Neho.

2. A bola tu jedna žena, ktorá krvácala už dvanásť rokov a liečená mnohými lekármi vytrpela veľa a vydala všetko za to, čo vlastnila; a nič sa nezlepšilo, ba dokonca zhoršilo.

3. Keď počula o Ježišovi, pretlačila sa za Neho a dotkla sa Jeho rúcha. Lebo si povedala: „Keď sa dotknem len Jeho rúcha, tak sa uzdravím.“ A krv prestala ihneď tiecť. A cítila to vo svojom tele, že bola uzdravená od svojho trápenia.

4. A Ježiš cítil hneď sám, že z Neho vyšla sila a obrátil sa k ľudu, ktorý sa okolo Neho tlačil a povedal: „Kto sa dotkol Môjho rúcha?“ A Jeho učeníci povedali: „Ty vidíš, že sa zástup ľudí tlačí a hovoríš: Kto sa Ma dotkol?“

5. A On sa obzrel po tej, ktorá to urobila. Žena sa ale bála a triasla sa (lebo vedela, čo sa s ňou stalo), prišla a padla pred Ním na kolená a povedala Mu celú pravdu. On jej ale povedal: „Dcéra Moja, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď vyliečená z tvojej choroby.“ (Kap. 22, 1-5)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Čo sa vtedy stalo, to sa môže stať aj dnes. Pozrite, vy, ktorí čítate Moje slová, lebo Kristus neputuje už viac po tejto Zemi v Ježišovi – Kristus, ó ľudské dieťa, je v tebe! Kdekoľvek sa nachádzaš, kamkoľvek aj ideš: Ja Som v tebe sila Vykúpenia, ktorá pôsobí aj na vyliečenie tvojho tela, ak je to dobré pre tvoju dušu. Ty, ó človeče, Ma nepotrebuješ hľadať – nájdeš Ma v sebe! Nepotrebuješ ísť sem alebo tam – Ja Som v tebe! A všade, kde si ty, tam Som Ja. Utiahni sa do svojej komory a vstúp do komôrky srdca, aby si sa modlil zo srdca. Prines v modlitbe Mne, ktorý Ja v tebe prebývam, svoje naliehavé prosby srdca a ver, že Ja zmôžem všetko.

A keď nepripustíš vo svojej viere vo Mňa žiadne pochybnosti, stane sa to, čo je pre teba dobré a slúži blahu tvojej duše. Tak ako vtedy, tak aj dnes platí zákon: tvoja viera ti pomohla a keď viac nehrešíš – tým, že sa usiluješ dodržiavať zákony života – tak je tvoja prosba v tvojej duši už vypočutá. V tvojej duši a na tvojom tele sa prejaví blaho vtedy, ak to slúži k ďalšiemu vývoju tvojej duše.

6. Zatiaľ, kým On hovoril, prišli niekoľkí zo služobníctva predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra zomrela. Prečo obťažuješ ďalej Majsra?“

7. Akonáhle ale Ježiš počul tie slová, ktoré tu boli povedané, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, ale len ver!“ A nedovolil nikomu nasledovať Ho, okrem Petra, Jakuba a Jána, brata Jakubovho.

8. A On vošiel do domu predstaveného synagógy a videl zhluk ľudí a spevákov z chrámu a všetci plakali a nahlas nariekali.

9. A ako vošiel dnu hovoril im: „Prečo robíte taký hluk a plačete? Dievča nezomrelo, len spí.“ A oni Ho vysmiali; lebo si mysleli, že je mŕtva a neverili Mu. Avšak po tom ako ich všetkých vyhnal, zobral Svojich dvoch učeníkov so sebou a vošiel dnu, kde ležalo dievča.

10. A On chytil dievča za ruku a hovoril k nej: „Talitha Kumi!“ To znamená toľko ako: „Dievča, Ja ti hovorím, vstaň!“

11. A dievča sa ihneď zdvihlo a chodilo vôkol. Mala dvanásť rokov. A žasli nesmierne.

12. A On im prísne nakázal, aby to nikto neoznamoval a prikázal, aby jej dali niečo jesť.

(Kap. 22, 6-12)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Spoznajte v hĺbke vášho srdca Moje pôsobenie – nielen ako Ježiša z Nazaretu, ale tiež ako Krista Božieho! Lebo Ja Som prišiel znovu k vám v Duchu lásky, aby som vám pomáhal a slúžil.

Kým strieborná šnúra – zvaná aj informačná páska – ktorá spája telo a dušu, nie je ešte oddelená od tela, trvá ešte duchovný obeh a životné energie ešte pretekajú z nezaťažiteľného bytostného jadra, Boha, do duše – z duše do tela a z tela zasa naspäť k duši a k bytostnému jadru, Boh. Ja som to u dievčaťa videl a najprv som hovoril potichu so silou Môjho Otca vo Mne, vo vnútri prítomnému Ja Som. Potom som vytvoril duchovné spojenie k duši dieťaťa a cez toto som nechal striebornej páske pritiecť rozmnožene kozmické sily. Cez bytostné jadro duše potom prúdila táto zosilnená životná energia do duše a cez dušu do mozgových buniek a do organizmu dieťaťa. Tak som prebudil človeka z takzvanej smrti.

Týmto spôsobom som priviedol všetkých späť, do tela, ktorým čas v zemských šatách ešte neuplynul. Boli by odišli zo Zeme len kvôli vonkajším okolnostiam, ktoré duši zobrali oporu, a tým by ju boli skôr ako jej bolo podľa kozmických zákonov určené, vyhnali z tela.

V zákone života je napísané, že v každej duši v zemských šatách je predurčený určitý pozemský životný cyklus. Tento obsahuje možnosť skoršej a neskoršej smrti zemského šatu. Pozemská smrť môže nastať aj počas tohto časového obdobia. V tomto časovom období som mohol Ja, ako Ježiš z Nazaretu, zavolať silou Ducha duše znovu späť do pozemského bytia.

Tieto diela lásky som vykonal, keď to bolo dobré pre dušu a človeka. Ja som to spoznal na vyžarovaní vedomia duše, či sa duša a človek v ďalšom pozemskom bytí znovu zaťažia, alebo či zosilnia v sebe vieru vo Večného, odpustením, prosbou o odpustenie a znovu napravením v dobro.

Prikázanie pre všetkých ľudí znie: ak je vaša viera aspoň tak veľká ako horčičné zrno, potom sa môže vo vás a na vás mnohé udiať zo skutkov božskej lásky.

23. KAPITOLA

Ježiš a Samaritánka

Voda života, pravda, večne plynúca sila (3-7).

Kto vážne hľadá, nájde pravdu – Skúšajte tých, ktorí hovoria o pravde – O hodnote vonkajších foriem uctievania – Kto je dnes ľud Izrael? – Nový Jeruzalem –

Posledný zväzok (16)

1. Ježiš prišiel do jedného mesta v Samárii, ktoré sa volalo Sichar, blízko toho poľa, ktoré dal Jakub svojmu synovi Jozefovi.

2. Práve tu bola Jakubova studňa. Keďže bol Ježiš unavený z cesty, posadil sa na okraj studne. Bolo okolo šiestej hodiny.

3. A tu prichádza žena zo Samárie, aby nabrala vodu. Ježiš jej hovorí: „Daj sa Mi napiť.“ (Lebo Jeho učeníci išli do mesta, aby nakúpili potravu.)

4. Tu Mu samaritánska žena hovorí: „Ako je to možné, že Ty, Žid, prosíš mňa, ženu zo Samárie, o nápoj?“ (Lebo Židia nemajú žiadne spoločenstvo so Samaritánmi.)

5. Ježiš jej odpovedal a hovoril: „Keby si spoznala dar Boží a kto je Ten, ktorý k tebe hovorí: ¸daj sa Mi napiť´, tak by si prosila Boha, aby ti dal živú vodu.“

6. Tu Mu žena povie: „Pane, Ty však nemáš nič, čím by si načrel a studňa je hlboká; odkiaľ máš ale živú vodu? Si Ty snáď väčší, ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a z nej pili on a jeho deti a jeho ťavy a voly a ovce?“

7. Ježiš odpovedal a hovoril jej: „Kto z tejto vody pije, toho bude znovu smädiť. Kto ale bude piť vodu, ktorú mu Ja dám, ten nebude nikdy viac smädný, ale voda, ktorú mu dám Ja v ňom vytryskne ako prameň vody do večného života.“ (Kap. 23,1-7)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Voda života tečie silnejšie do tohto sveta od Môjho pôsobenia ako Ježiša z Nazaretu – a ešte silnejšie od Môjho „Je dokonané“.

Kto pije z vody života, ten čerpá z prameňa večnej pravdy, lebo sa vrátil do prapôvodu, všetkého Bytia. Jeho nebude nikdy viac smädiť, ani mu nebude nikdy nič chýbať. Má čo potrebuje a ešte naviac.

Ľudia v Duchu pravdy sú sami duchovnou studňou pravdy. Dávajú a dávajú – a nikdy nevyschnú, lebo Duch Boží, ktorý pôsobí skrze nich, je večne prúdiaca sila, pôvod prameňa a prameň sám, pravda.

Spoznajte: Ja Som voda života. Kto urobí Môj život ako Ježiša z Nazaretu svojím životom, tým že dodržiava to, čo som mu Ja prikázal, ten bude žiť vo Mne, živej vode, a bude studňou živej spásy, z ktorej nepretržite tečie voda života. Až potom môže podať mnohým ľuďom pravý svieži dúšok živej vody. Títo už nebudú od tej chvíle hľadať pravdu, lebo našli pravdu, ktorá Ja Som. Viac už nebudú smädní, lebo pijú z večného prameňa pravdy.

Kto prijíma z vody života, ten nezostáva žiadnym samotárom, a ani nepláva s prúdom starej hriešnej doby. Vesluje proti prúdu tým, že viac nepodporuje ľudské, ale silou lásky ho pozdvihne. Tak nájde v sebe večnosť, život, pravdu, prapôvod, Boha.

Týmto spôsobom vznikne postupne doba svetla a nové ľudské pokolenie vo Mne, Kristovi: ľudia, ktorí vybudujú a udržia Ríšu pokoja, lebo sú sami naplnení pokojom.

8. Tu Mu žena hovorí: „Pane, daj mi z tejto vody, aby ma nesmädilo, a aby som nemusela sem chodiť naberať.“ Ježiš jej hovorí: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem.“ Žena odpovedala: „Nemám žiadneho muža.“

9. Ježiš sa na ňu pozrie a hovorí: „Ty si správne povedala: nemám žiadneho muža. Mala si päť mužov a ten ktorého máš teraz, ten nie je tvojím mužom. Povedala si pravdu.“

10. Tu Mu žena povedala: „Pane, spoznávam, že si prorok. Naši otcovia sa modlili na tejto hore a vy hovoríte, že Jeruzalem je to miesto, kde sa má vzývať Boh.

11. Ježiš jej hovorí: „Žena, ver Mi, príde doba, keď sa nebudete modliť k Bohu ani na tejto hore, a ani v Jeruzaleme. Vy neviete čo uctievate, my ale vieme čo uctievame. Lebo spása príde z Izraela.

12. Ale príde doba, a tá je už tu, kedy skutoční vzývajúci budú uctievať Vše-Otca v Duchu a v pravde. Lebo takýchto vzývajúcich chce Vše-Svätý mať. Boh je Duch, a tí, ktorí Ho vzývajú, musia Ho vzývať v Duchu a v pravde.“

13. Tu Mu žena hovorí: „ Viem, že príde Mesiáš, ktorý sa tu nazýva Kristus. Keď tento príde, potom nám všetko zvestuje.“ Ježiš jej hovorí: „Ja Som to, ktorý k tebe hovorí.“

14. A medzitým prišli Jeho učeníci a divili sa, že sa rozprával s touto ženou. Avšak nikto sa nespýtal: „Čo hľadáš?“ alebo „Prečo sa Ty s ňou rozprávaš?“

15. Tu nechala žena džbán stáť a pobrala sa cestou do mesta a povedala ľuďom: „Poďte a pozrite sa na muža, ktorý mi všetko povedal, čo som kedy urobila. Nie je tento Kristus?“

16. Tu išli a prišli k Nemu a mnohí Samaritáni uverili v Neho a prosili Ho, aby zostal u nich. A On tam ostal dva dni. (Kap. 23,8-16)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Slová toho, kto hovorí z pravdy, sú večným životom. Sú preniknuté životom a silou, ktorou Ja v Otcovi-Matke-Bohu Som. Kto skutočne hľadá vodu života, pravdu, ten nájde človeka, ktorý mu bude vedieť ukázať cestu k prapôvodu prameňa a nájde život, pravdu, vo svojom najhlbšom vnútri.

Slová života sú slovami pravdy. Kto žije podľa zmyslu živého slova, ten napĺňa zákon života a prebýva v Duchu pravdy. Preto skúmajte ľudí, ktorí hovoria o prameni živej spásy, či prinášajú vodu života, pravdu, alebo či ešte len stoja pri studni pravdy.

Spoznajte: kde je svetlo, tam sa zhromažďujú tí, ktorí idú v ústrety svetlu. Ale tiež sú medzi nimi mnohí, ktorí o pravde len hovoria a majú na mysli temnotu. Preto skúšajte meradlom vašej úprimnosti, aby ste spoznali ich skutky. Nepozerajte sa na tých, ktorí vedú nečisté reči a nepočúvajte ich – ani vtedy nie, keď sa nazývajú „Rabbi“. Skúšajte zmysel ich slov a ich správanie voči blížnym – a budú pre vás otvorenou knihou. Ľudia Ducha sú skromní, pokorní a dobromyseľní, lebo ich bytosť je prežiarená a ožiarená tým, ktorý Ja Som: Kristus, živá voda.

Kto žije v pravde, ten žije z pravdy – a ten vidí pravdu a vidí aj nepravdivé. Očami pravdy som ako Ježiš z Nazaretu videl ženu pri studni. Videl som jej minulý a súčasný život. Z toho som oslovil v nej to, čo jej v ten deň malo slúžiť k spoznaniu.

Vo všetkých dobách, ešte aj v dnešnej dobe [1989], si ľudia vytvorili a vytvárajú vonkajšie znaky a znamenia, aby uctievali Boha. Tieto vonkajšie obrazy, znaky a znamenia k uctievaniu ako napr. sochy, synagógy, chrámy, miesta, pahorky, hory, alebo tiež rituály a ceremónie, si človek vytvára dovtedy, kým neuzná Boha, Ducha pravdy v sebe, a kým nedodržiava „chrámový poriadok“, prikázania života.

Každý človek je chrámom Božím. Preto nie je potrebné žiadne miesto k uctievaniu Boha. Vzývaj Boha v najsvätejšej svätyni svojho vnútra a udržuj svoj chrám čistý šľachetnými myšlienkami, Bohom naplnenými slovami a skutkami: tak dodržiavaš „chrámový poriadok“ – a Boh ti dá odpoveď na tvoje modlitby, lebo si s Ním v komunikácii.

Aj v dnešnej dobe [1989] mnohí ľudia ešte nevedia, koho alebo čo uctievajú. Oni napodobňujú tých, ktorí vytvorili a udržiavajú kulty, pretože sú ešte v srdci schudobnelí. Kedže im je pravý všemohúci Boh, Boh vnútra, cudzí, potrebujú vonkajšieho Boha. Tento však nie je nikdy Bohom pravdy, ale modlou.

Vysvetľujem slová „Lebo spása príde z Izraela“. Izrael je tam, kde ľudia plnia Božiu vôľu.

Dnešný Izrael nie je už viac tým Izraelom, v ktorom som Ja žil ako Ježiš z Nazaretu. Je to len meno, ktoré táto krajina ešte nosí: veľká časť Izraelitov nedodržala zväzok s Bohom a neprijala Ma ako svojho Vykupiteľa. Preto obnovil Boh, Večný, zväzok s jednou časťou ľudí, ktorí boli kedysi vtelení v starom Izraeli, a ktorí sú v dnešnej dobe vtelení v inej krajine a sú ešte stále viazaní poslaním.

Boh, Večný, uzavrel teraz zväzok [1989] aj s tými, ktorí v dobe Môjho pozemského bytia neboli inkarnovaní v Izraeli, ktorí však v minulých storočiach prichádzali stále znovu do zemských šiat a pripravovali Dielo návratu domov. Aj títo stoja v poslaní Vykupiteľského činu. Uzavrel aj zväzok s tými ľuďmi, ktorí v diele Vykúpenia spĺňajú dobro pre svojich blížnych, a tým sa podieľajú na úlohe Diela návratu domov.

Teda Izrael je tam, kde sú vtelení ľudia, ktorí stoja v poslaní Vykupiteľského činu, a ktorí sú ochotní plniť vôľu Božiu.

Z veľkého potenciálu posolstva pre Vykúpenie, boli v dobe Mojžiša vtelené mnohé duchovné bytosti a aj v dobe Môjho pozemského putovania v starom Izraeli. Hriech rozptýlil do všetkých štyroch strán mnoho ľudí, ktorí stoja v poslaní Vykupiteľského činu. Avšak Ja ich znovu zhromažďujem v inej krajine. Tam bude Nový Izrael.

Už teraz [1989] sa zhromažďujú mnohí bratia a sestry v tej krajine, kde vyučuje a pôsobí vtelená časť lúča božskej múdrosti: v Novom Jeruzaleme. S bratmi a sestrami v Novom Jeruzaleme v nastávajúcom Izraeli, uzavrel teda Večný posledný zväzok.

Boží ľud na tejto Zemi sa stane mocným národom. Preto prichádza stále viac ľudí, aby uzavreli s Bohom večný zväzok. Lebo Ja, Kristus, ich volám – a oni prichádzajú. Zhromažďujú sa, aby pôsobili pre Novú dobu, dobu svetla. Neuctievajú už viac Večného pred pomníkmi a sochami. Nemajú žiadne vonkajšie chrámy. Nechodia na hory, aby tam Večného hľadali, vo viere, že Ho tam nájdu. Nemajú žiadne ceremónie a rituály. Modlia sa k Večnému vo svojom chráme, vo svojom vnútri; lebo tam prebýva ten Jeden Večný, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba, Duch večného Otca, ktorého deťmi sú všetky duchovné bytosti, ľudia a duše. Stretávajú sa síce na miestach, avšak nie preto, aby tam hľadali Boha, ale aby spoločne žili v jednote a modlili sa spoločne k Tomu, ktorý je životom: Boh, Duch pravdy, ktorý prebýva v každej duchovnej bytosti, v každej duši a v každom človeku.

Boh je tiež stvoriteľský Duch, ktorý stvoril všetko Bytie, ktorý žije v každej rastline, v každom kameni, v každom zvierati, v každom atóme – v celom Bytí. Boh je Duch, a tí, ktorí Ho skutočne uctievajú, uctievajú Ho v Duchu a v pravde a dodržiavajú zákony.

Veru, Já vám hovorím: ako Ježiš som odišiel od vás, ako Kristus, Vzkriesený, som prišiel k vám, aby ste vo Mne, Vykupiteľovi, boli vzkriesení, aby ste znovu vošli v Bohu, do Praprúdu.

Vedzte: Ja ako Ježiš som ostal dlhú dobu s ľuďmi – ako Kristus Boží prebývam Ja vo vás. A ostanem vo vás večne; lebo Ja Som vo večnom Otcovi a Otec je vo Mne a My sme jeden Duch pravdy, ktorý prebýva vo všetkých ľuďoch.

24. KAPITOLA

Ježiš odsudzuje ukrutnosť –

Uzdravuje chorých a vyháňa diablov

Všetky previnenia proti zákonu života

padnú späť na človeka; príroda a tvory na Zemi sú dary Boha pre blaho ľudí (1). Vysvetlenie „vyschnutého ramena“ (3). Spása a uzdravenie tela, ak je to dobré pre dušu (7). Farizeji včera a dnes – Boj proti vzrastajúcemu svetlu na Zemi a v miestach očisťovania ešte v dobe Ríše pokoja – V dobe obratu bude položený základ Ríše pokoja a nadobudne podobu – Napomenutie ľuďom v Ríši pokoja: nezabudnite na pionierov a vteleného serafa božskej múdrosti, Moju prorokyňu a posolkyňu – Boj za hmlovou stenou trvá ďalej (8). Vysvetlenie „zázraku

nasýtenia“ (12-13)

1. Keď Ježiš prechádzal cez jednu dedinu, zbadal skupinu povaľačov. Títo trápili mačku, ktorú našli a týrali ju nehanebným spôsobom. A Ježiš im rozkázal, aby to nechali a začal ich karhať, ale oni na Jeho slová nedbali a nadávali Mu (Kap. 24,1)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Kto trápi a týra ľudí a zvieratá, ten raz zakúsi týranie a ubližovanie na vlastnom tele. To isté platí pre poklesky na rastlinných a minerálnych ríšach. Lebo čo je prejavené ako forma života v matérii, to je tiež ako duchovná substancia v duši. Kto sa teda prehrešuje proti životu, ten súdi sám seba, pretože zaťažuje časť svojho duchovného dedičstva. Lebo všetko, čo je z Boha, je tiež ako esencia v duši človeka.

Spoznajte: Zem prináša výživu pre ľudí. Ľudia tiež potrebujú strechu nad hlavou a oblečenie. Nemôžu si potravu, prístrešie a ošatenie zaobstarať ako anjeli v nebesiach. Zem je nositeľkou života pre všetko. Nemá byť ani znesväcovaná, ani vykorisťovaná. Zem a všetko čo na nej žije, zvieratá, rastliny a kamene, chcú ľuďom slúžiť. Predpokladom je, že človek svoju Zem prijme a pojme, teda sa o ňu stará, lebo Zem je veľký žijúci organizmus.

Boh, ten Večný, dal ľuďom zvieratá a rastliny a daroval im zo zeme ovocie, zeleninu a obilie. Dal to ľuďom a povedal im: „Podmaňte si Zem“, čo v správnom význame znamená: vážte si a starajte sa o život všetkých životných foriem a oni vám budú slúžiť.

Spoznajte: čisté životné formy zvierat sú stvorené Bohom a každá rastlina patrí k veľkému stvoriteľskému potenciálu Boha, ktorý sa v evolučnom cykle ďalej vyvíja. Tým je každá životná forma časťou veľkého celku.

Človeku je Bohom prikázané, aby si vážil a miloval život a dodržiaval prikázanie „Modli sa a pracuj“. Preto je život takzvaných povaľačov plytvaním dennými silami. Sú to ľudia, ktorí kradnú Božiu energiu. Kto nevyužije deň, ale ho len použije, aby využil svojich spolublížnych, alebo aby hanobil zvieratá a rastliny, ten koná proti zákonu života.

Ľudia, ktorí myslia len na svoje dobro, budú trápiť zvieratá a vykorisťovať Zem a život na nej otrávia, lebo ich myšlienky sú otrávené chamtivosťou a závisťou. Lebo ľudia, ktorí sa sami nepoznajú, trápia ľudí a zvieratá a sú proti prírode. Konajú len to, k čomu ich ženie ich egoistické myslenie. Sú sami štvancami, a preto chcú zahnať všetko, čo je okolo nich, lebo ich všetko ruší, čo nezodpovedá ich predstavám. Ich ľudské ja robí takýchto ľudí zároveň nepríčetnými.

Nepoznajú prikázanie prosby o odpustenie, odpustenie a napravenie dobrom. So svojím blížnym zúčtujú: oko za oko, zub za zub. Pritom však zaťažia svoju vlastnú dušu tým, čo zapríčinia svojmu blížnemu! Lebo čo človek vykoná svojmu blížnemu – aj zvieraťu, rastline, áno dokonca celému organizmu Zem – to urobí sebe samému. Tak to bolo a je ešte i v dnešnej, hriešnej dobe [1989]. Avšak nové pokolenie dorastá a kráča do Novej doby, do spoločného života a s Bohom.

2. Tu urobil bič zo zauzlených šnúr a vyhnal ich preč a hovoril: „Z tejto Zeme, ktorú stvoril Môj Otec k šťastiu a radosti, ste urobili najhlbšie peklo vašimi činmi násilia a krutosti.“ A oni uhýbali pred Jeho pohľadom. (Kap. 24, 2)

Ja, Kristus, vysvetlujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Bič symbolizuje zákon príčiny a účinku. Kto pohŕda svojimi blížnymi, a tiež svojimi poblížnymi, zvieratami a trápi ich, kto sa dopúšťa násilia a krutosti na človeku a zvierati, na rastlinách a mineráloch a na ďalšom živote v Zemi a na Zemi, ten zažije pôsobenie svojich príčin – iba vtedy nie, ak zavčasu koná pokánie.

Zákon príčiny a účinku bude biť bičom všetkých tých, ktorí zaobchádzali a zaobchádzajú zle so životom – jedno v akej forme a v akom stave vedomia sa prejaví. Zem je ľuďom daná, aby si znovu uvedomili, že sú deťmi Božími, že ich život – ako všetok život – je z Boha, aby sa naučili vážiť si život a milovať ho. Ak človeka stretne život a prejaví sa v akejkoľvek forme a v akomkoľvek stave vedomia: vo všetkom je Boh – život.

Všetko čisté chce nezištne slúžiť, tak aj Zem s jej prírodnými ríšami. Kto spozná, že jeho život je z Boha, a podľa toho žije, ten udržiava pokoj s celým stvorením, so všetkým, čo je dané z lona Božieho pre radosť a blaho ľudí. Boh si želá pokojom naplnené a radostné deti. Kto však nechce uznať Boha a prijať Jeho vládu, ten je proti Nemu a proti všetkému, čo je ľuďom dané z Jeho rúk. Tým sa stane mrzutým, nešťastným, starostiplným a chorým.

3. Ale jeden, ešte horší než tí ostatní, sa vrátil naspäť a ohrozoval Ho. A Ježiš vystrel Svoju ruku a rameno mladého muža vyschlo. A všetkých zachvátil veľký strach. A jeden z nich povedal: „On je čarodejník.“ (Kap. 24, 3)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

„A Ježiš vystrel Svoju ruku a rameno mladého muža vyschlo." Táto udalosť bola zle pochopená a preto podaná týmto spôsobom ďalej. Nikdy nezasahuje človek, ktorý žije v zákone Božom do zákona príčiny a účinku, aby urýchlil to, čo si jeden lotor sám sebe zapríčiní a určí.

Kto pácha násilie, ten bude rovnaké alebo podobné žať. Keby som bol, ako je napísané, nechal rameno vyschnúť, bol by som Ja zasiahol do zákona sejby a žatvy. Príhoda prebiehala podľa zákona sejby a žatvy: pri týraní zvieraťa si zločinec udrel svoje rameno na drsnom tvrdom predmete. Krv sa zrazila, ruka zmodrala a visela ochabnuto nadol. Ja som vystrel Moju ruku a poukázal na účinok, aby som mu vysvetlil príčinu. Keďže ľudia vtedajšej doby poznali zákon sejby a žatvy len vo forme slov „oko za oko, zub za zub“ a ešte k tomu ho aj nesprávne vysvetľovali, tak si mysleli, že som to Ja vyvolal, a že som čarodejník.

Týmto spôsobom som stále ukazoval ľuďom, že budú žať, čo sejú. Kto prináša zlú sejbu do poľa života, bude mať aj zlú úrodu, lebo plod spočíva už v semene.

Ale kto včas spozná svoje chyby, oľutuje a viac sa ich nedopustí, ten prijíma zákon Boží a naučí sa postupne milovať všetky formy života. Potom prijíma z milostivých rúk Večného a jeho duša a telo dosiahnu svetlo a spásu a uzdravenie.

Spoznajte: nie vždy prinesie sejba okamžite úrodu. Čo človek zaseje v tomto pozemskom živote, teda zapríčiní – aj zvieracím a rastlinným ríšam – to bude žať, ak nie v tomto pozemskom bytí, tak v niektorom budúcom pozemskom živote alebo ako duša v miestach očisťovania.

Preto žite vedome každý deň! Lebo každý deň ukazuje každému človeku, čo je na ňom dobré a menej dobré, a čo môže dnes, v tento deň, znovu napraviť.

4. Nasledujúci deň prišla matka mladého muža k Ježišovi a prosila Ho, aby znovu uzdravil jeho rameno. A Ježiš im hovoril o zákone lásky a jednoty celého života v tej jednej rodine Božej. A nato im povedal: „Ako sa budete chovať v tomto živote k vašim spolustvoreniam, tak sa aj vám bude dariť v nasledujúcom živote.“

5. A mladý muž uveril a priznal svoje hriechy. A Ježiš vystrel Svoju ruku a vyschnuté rameno bolo zdravé ako to druhé. A ľud chválil Boha, že dal takúto moc jednému človeku.

6. Ako Ježiš odtiaľ odchádzal, hľa, tu Ho nasledovali dvaja slepí. Kričali a povedali: „Pane, Ty Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami.“ A keď vošiel do domu, prišli slepí k Nemu a Ježiš k nim prehovoril: „Veríte, že Ja Som toho schopný?“

7. A oni Mu povedali: „Áno, Pane.“ A Ježiš sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa stane podľa vašej viery.“ A ich oči sa čoskoro otvorili. Ale Ježiš im prísne prikázal: „Hľaďte, aby ste to nikomu nerozprávali.“ Ale oni ako vyšli von, rozširovali Jeho slávu po celej krajine. (Kap. 24, 4-7)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Kto verí, tomu bude dané!

Uzdravenie z Ducha života nie sú žiadne zázraky, ale zákonnosti.

Božia láska a milosť pomáhajú Jeho ľudským deťom. Správna viera prichádza zo srdca. Ľudia s hlbokou vierou ostanú vytrvalí, nech príde na nich čokoľvek a prijímajú spásu pre svoju dušu – lebo milosť a pomoc Božia sa vlievajú najprv do duše. Odtiaľ prichádza spása a uzdravenie tela, ak je to dobré pre dušu, ak sa teda človek naďalej nedopúšťa tých istých hriechov, ktoré viedli k utrpeniu alebo chorobe tela.

„Čoskoro“, znamená: uzdravenie nenastalo bezprostredne, ale podľa prikázania viery, lebo Ja najprv pamätám na dušu. V nej je zákon života, zákon, Boh. Ak ho človek dodržiava potiaľ, pokiaľ si ho uvedomuje, dosiahne potom spásu a uzdravenie v tele a na ňom.

Nie vždy sa prejavia dary milosti pre dušu v tomto pozemskom bytí, v tomto tele a na ňom. Môžu sa rozvinúť aj v ríši duší – vtedy, keď je duša zbavená tela – alebo až v ďalšom vtelení. Pritom sa pozvoľna mení protikladné v duši na pozitívnu silu, ktorá potom prúdi do tela. To znamená, že duša je od toho oslobodená a ani telo nemusí viac odnášať to, čo človek raz zapríčinil.

8. A keď títo odišli, hľa, priniesli k Nemu človeka, ktorý bol nemý a posadnutý démonom. A keď bol démon vyhnaný, nemý hovoril. A ľud sa čudoval a povedal: „Takéto niečo ešte v Izraeli nikdy nikto nevidel.“ Ale farizeji povedali: „Vyhnáňa diablov najvyšším z diablov.“ (Kap. 24, 8)

Ja, Kristus, vysvetlujem, opravujem

a prehlbujem slovo

Ako Ježiš z Nazaretu som pôsobil tam, kde Ma Môj Otec postavil. Mnohým ľudom som mohol priniesť skrze moc Otca úľavu a uzdravenie a priviesť ich živým slovom k spoznaniu.

Nie každému človeku, ktorý prišiel ku Mne, som mohol pomôcť a slúžiť. Na mnohých som položil ruku a neuzdravili sa. Taktiež nie každá temná sila, ktorú som oslovil v človeku, z neho ustúpila. Lebo zákon života znie: podľa tvojej viery ti bude dané! A: odteraz viac nehreš! Zákon života hovorí ďalej: ver aj vtedy, keď na svojom tele ešte nepociťuješ, čo sa už v duši vykonalo. V tele a na tele bude pôsobiť len to, čo človek spozná z chýb a hriechov – oľutuje a poprosí o odpustenie a odpustí – a čoho sa viac nedopustí.

Spoznajte: každý človek, ktorý inak hovorí ako myslí, je farizejom.

Ešte aj dnes [1989] používajú farizeji tie isté osočujúce reči ako vtedy, keď som ako Ježiš z Nazaretu putoval po Zemi a takisto sa posmievajú a vysmievajú, aby štvali ľud. Kto však dokáže nahliadnuť do sŕdc ľudí, ten spozná, že v podstate každý farizej je ustrašený človek, ktorý ustavične dbá o to, aby sa jeho stavba lží nezačala kývať. Práve farizeji a učenci písma zasadili do sveta už veľa nepravdivého a rozšírili medzi ľudí.

Zaslepení farizeji, vodcovia ľudu a mnohí muži cirkvi hovoria nevedome a čiastočne aj vedome mnoho nepravdy. Vedome hovoria nesprávne zo strachu, aby nestratili svoju váženosť. Nevedome hovoria nesprávne, lebo nekontrolujú svoje pocity a myšlienky a márnia svoje pozemské dni bez spoznania samých seba. Neočisťujú svoje chybné správanie a nechávajú svojim agresiám, ktoré sú podnietené strachom, voľný priebeh.

Farizeji, mnohí učenci písma a muži cirkvi obviňujú svojich spolublížnych z nepravdy a odsudzujú tých, ktorí hovoria z večnej pravdy. Kto dáva falošné svedectvo proti svojmu blížnemu, ten sa bojí večnej pravdy, ktorá je Boh.

Mnohí farizeji, ktorí nosia duchovný cirkevný odev, sú presvedčení, že sú kompetentní v otázkach viery. Obviňujú svojho blížneho, že je satanský, alebo „diablov“, pretože oni sami mu viac či menej slúžia svojím životom a myslením. Preto sa chráňte pred tými, ktorí zavrhujú svojich blížnych a zle o nich hovoria, lebo sami sú vo zväzku so zlým.

Pre ľudí, ktorí budú potom žiť v Ríši pokoja Ježiša Krista je dôležité aby vedeli, že boj temnoty proti svetlu sa udial v dobe Môjho pozemského života ako Ježiša z Nazaretu a pretrvával aj v nasledujúcich dobách a dnes [1989] sa ešte raz stupňuje.

Všetko, čo som ako Ježiš z Nazaretu zažil, zažili v nasledujúcich storočiach mnohí verní muži a ženy. Aj nimi opovrhovali, vysmievali sa im a ohovárali ich kvôli pravde. A predsa prichádzali po telesnej smrti ich duše stále znovu do zemských šiat, aby pripravovali Ríšu Božiu na Zemi – a aby ju teraz [1989] založili a vybudovali.

Prvé kroky do doby svetla boli vykonané – pre svetských ľudí najprv neviditeľne – skutkami lásky k blížnemu. V priebehu doby boli potom diela Božie na Zemi čoraz viac viditeľné. Ľudia s vyšším vedomím viedli svojich spolublížnych, svojich spolubratov a sestry na ceste do Vnútra ku Mne, Kristovi Božiemu. Získali pôdu a pozemky a založili kresťanské zariadenia, v ktorých začali ľudia uskutočňovať Reč na hore, zákon Boží pre túto Zem. Vždy znovu boli tieto zariadenia zničené protikladnými silami.

Čo prebiehalo v týchto dobách boja, v ktorých sa na Zemi stretávali svetlo a temnota, to teraz ešte stále prebieha na stupňoch pre vás neviditeľných v očisťovacích rovinách – zatiaľ čo vy žijete v dobe svetla na Zemi. Tam ešte stále pôsobia mnohí bývalí učenci písma, farizeji a muži cirkvi, ktorí sa vtedy [1989] nachádzali v zemských šatách. Naďalej ovplyvňujú duše kedysi im poddaných ľudí, aby vyvolali nepokoj aj v očisťovacích oblastiach.

Vy, ktorí žijete v dobe svetla, v Ríši Božej na Zemi, máte vedieť, čo sa kedysi stalo na Zemi a ešte sa stále deje v nízkych ríšach duší, v oblasti poriadku. Keď opustíte po telesnej smrti tento svet a pôjdete cez hmlovú stenu, ktorú fyzické oko nemôže preniknúť, máte byť o tom poučení. Lebo kto – ako duša – prekročí hmlovú stenu, je si vedomý ešte o pôsobiacich príčinách, nezľakne sa potom a neklesne na mysli, ale začne hneď učiť a duše, ktoré mu budú privedené poúčať, aby sa dozvedeli o svetle pravdy, ktoré už prebýva na Zemi: Kristus Boží, ktorý Ja Som.

Všetci tí, ktorí skoro dvetisíc rokov po Mojom živote ako Ježiša z Nazaretu pôsobili a bojovali pre Ríšu Božiu a boli prenasledovaní, sú pre vás, ktorí žijete v Ríši pokoja Ježiša Krista, pioniermi Novej doby. Vykonali veľké veci. V rôznych epochách po Mojom zemskom živote prichádzali vždy znovu do zemských šiat a tvorili a zväčšovali stále viac duchovný potenciál pre Ríšu Božiu na Zemi. Najprv to bol neviditeľný duchovný potenciál, ktorý sa potom celkom postupne manifestoval na Zemi, predovšetkým v atmosfére. Tu a tam sa občas z toho niečo uskutočnilo, teda bolo viditeľné: tam, kde ľudia začali žiť a pracovať podľa Reči na hore.

Potom nastal obrat doby, tá epocha [1989], ktorá odhalila Ríšu pokoja Ježiša Krista vo všetkých podrobnostiach. Znovu prišli pionieri na túto Zem. Sú to vtelené duchovné bytosti, ktoré stoja v poslaní Vykupiteľského činu, z rodu Dávidovho a z iných rodov. Teraz [1989] sa stalo viditeľným to, čo pripravovali v minulých generáciách.

Tu a tam sa stala veľká rodina Božia na Zemi viditeľnou. Mnohí žili v kresťanských praobciach. Centrálným prasvetlom, medzi nimi bola Obec zväzku „Nový Jeruzalem“, ktorá už vtedy niesla zodpovednosť za všetky vznikajúce praobce a pre nastávajúcu Ríšu Božiu na Zemi. V svetlolátkovej Ríši pokoja teraz tvorí ako mesto Jeruzalem centrum, z ktorého sú riadené všetky praobce.

Praobce v Univerzálnom živote, ktoré sa vytvorili ešte uprostred hriešneho sveta, jestvovali predovšetkým z ľudí Ducha, ktorí žili čoraz viac vo Mne, Kristovi, a tým v zákone Božom. Vytvárali spoločné zariadenia, ktoré potrebovali ako ľudia k životu. Nadobúdali a stavali domy, v ktorých žili v spoločenstvách. Založili remeselnícke dielne, v ktorých uskutočňovali zákon „Modli sa a pracuj“; spoločne založili a postavili kliniky, starobince, detské jasle, školy, otca-matky-domy, stravovacie domy a všetko, čo okrem toho ešte je potrebné pre ľudí k životu na tejto Zemi.

Medzi nimi neboli ani predstavení, ani podriadení. Všetci sa vedome cítili ako deti Božie, súhlasili s tým, že sú synmi a dcérami v našom večnom Otcovi. Podľa svojich schopností pôsobili pre veľký celok, pre spoločné dobro.

Medzi týmito pioniermi pre Novú dobu vo Mne, Kristovi, žila, ako už bolo prejavené, žena, vtelený seraf božskej múdrosti. Pôsobila pre Mňa ako prorokyňa a posolkyňa a predchádzala všetkým ako žiarivý príklad v naplňovaní večných zákonov. Skrze ňu, inkarnovanú časť lúča božskej múdrosti, a jej duchovný duál, pozitív božskej múdrosti, som oznámil a zahájil Novú dobu. Lebo láska a múdrosť pôsobia vo Vykupiteľskom čine a s nimi všetky bytosti, všetci synovia a dcéry Božie, ktorí si dali za úlohu priniesť to, čo im bolo dané Bohom: silu, lásku a múdrosť, poriadok, vôľu, vážnosť, trpezlivosť a milosrdenstvo – pre Novú dobu.

Všetky vtelené bytosti svetla pôsobili podľa svojho duchovného pôvodu, svojich duchovných mentalít, ktoré vytvárali ich pozemské schopnosti pre Ríšu Božiu na Zemi. Títo pionieri pre dobu svetla takisto trpeli potupovaním, posmechom a výsmechom. Aj im bolo pripísané veľa zlého. A predsa sa usilovali žiť vo Mne a Ja som bol s nimi.

Ja opakujem a hovorím vám, vy, ktorí teraz žijete v Novej dobe, aby ste to uchovali vo vašich srdciach: vždy znovu bojovali farizeji, mnohí učenci písma a muži cirkvi vtedajšej doby [1989] proti pionierom. Zlým ohováraním štvali ľud proti nim. Avšak ako to bolo už za Mojej pozemskej doby, tak to bolo aj v tejto epoche [1989]: pravda zvíťazila. Neotrasiteľne, aj keď im ohovárači pribásnili čokoľvek, pôsobili ďalej, aby Mne, Kristovi, pripravili cesty do doby svetla. Skrze nich bolo viditeľné čoraz viac to, čo Novej dobe slúži.

Tešte sa vy, ktorí teraz žijete v pokoji – a plníte vďačne zákony lásky! Pamätajte na vašich bratov a sestry, ktorí Mne ako pionieri pripravili cesty do Novej doby a pre vás nadobudli, založili a vystavali to, čo sa v žiarení stále znovu menilo pre dobu svetla – čo vy teraz vlastníte v Mojom mene.

Avšak nezabudnite: za hmlovou stenou ešte nie je život vo Mne! Tam je ešte boj medzi svetlom a temnotou. Avšak atmosféra Zeme vás chráni pred týmito silami, aby ste mohli žiť na Zemi v pokoji.

Skrze tieto Moje slová máte skúsiť a spoznať, že Vykúpenie nie ešte ukončené vo všetkých oblastiach. Mnohí z vás sa stretnú za hmlovou stenou v nízkych ríšach duší s podobným ako to, čo sa kedysi odohralo na Zemi – tak, ako som to Ja vám tu prejavil a tak ako je to ako história zapísané v tejto knihe „To je Moje Slovo“. Pre mnohých z vás to bude znovu sprítomnené, keď odložíte pozemské šaty a so svojím duchovným telom vstúpite za hmlovú stenu. Lebo po vašej telesnej smrti máte prísť pripravení k boju do týchto ríš a pomáhať, aby všetko, čo ešte nezodpovedá božskému poriadku, bolo usporiadané a všetko, čo je ešte viazané, bolo uvoľnené.

9. A Ježiš obchádzal všetky mestá a dediny a učil v ich synagógach, kázal evanjelium o Ríši Božej a liečil každú nákazu a všetky choroby ľudu.

(Kap. 24, 9)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Liečil som mnoho nákaz a chorôb – avšak nie „Každú nákazu a všetky choroby“, som mohol vyliečiť. Lebo mnoho ľudí myslelo len na svoje telo. Neboli ochotní myslieť najprv na svoju dušu. Mnohí trpiaci mysleli len na to, aby zachránili svoje pozemské telo. Kto takto myslel, ten nemohol prijímať. Nedosiahol ani pomoc, ani uzdravenie – ako pre svoju dušu, tak pre svoje telo. Mnohí odtiaľ odišli sklamaní preto, lebo sa v nich a na nich nič neudialo. Ďalej hovorili proti Mne a zároveň hovorili po vôli farizejom a učencom písma. Aj týmito rečami sklamaných ľudí boli farizeji a mnohí učenci písma povzbudení, aby útočili proti Mne, Kristovi v Ježišovi.

10. Ale tu keď uvidel tie zástupy, zmocnil sa Ho súcit, lebo boli malátni a roztrúsení ako ovce, ktoré nemajú pastiera. (Kap. 24, 10)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo

„Súcit“ znamená spolucítiť: Ja som videl ich utrpenie a biedu a trpel som s nimi. Vidieť utrpenie z milosrdenstva znamená mať zľutovanie a pomôct, kde je pomoc potrebná.

11. Tu hovoril k Svojim učeníkom: „Úroda je naozaj preveľká, ale je málo robotníkov. Preto proste Pána úrody, aby poslal robotníkov k Svojej úrode.“

12. A Jeho učeníci Mu priniesli dva malé koše plné chleba a plodov a krčah plný vody. A Ježiš položil chlieb a plody pred nich a i vodu. A všetci jedli a pili a boli nasýtení.

13. A čudovali sa; lebo každý z nich mal dosť a ponechal si ešte z toho čo zvýšilo, a predsa ich bolo štyritisíc. A ako odtiaľ odchádzali, velebili Boha za všetko, čo počuli a videli. (Kap. 24, 11-13)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Bolo to mnoho ľudí, skoro štyritisíc. Všetci počuli slová Všemohúceho skrze Mňa, Ježiša. Slovo Božie je substancia a sila. Mnohí z nich zobrali slovo Božie ako potravu z nebies. Predsavzali si jesť denne viac z tohto chleba a z týchto plodov – to znamená, zasvätiť Bohu, zákonu života svoj život. Tým boli uvoľnené pozitívne energie.

Jednu časť týchto pozitívnych energií – ktoré vznikli prianím a vôľou mnohých prítomných uskutočňovať v sebe denne čoraz viac duchovný chlieb a duchovné plody – prebral som Ja a zhustil duchovné energie, ktoré potom boli pre hladný zástup – chlebom, plodmi, vodou a tiež rybami, hlavnou potravou týchto ľudí. Zhustením duchovnej energie bola manifestácia svetla z Ducha Božieho. Obsahovala sama duchovný život ako v chlebe, tak aj v plodoch, vo vode a v rybách. Čo je manifestované z Ducha, nie je čistá materiálna substancia. Nenesie v sebe pozemský život a ani pozemský rast. Manifestovaná duchovná substancia nemôže byť usmrtená.

Prítomní ľudia boli v pozdvihnutej vibrácii. Videli plné koše, plné nádoby s vodou, videli chlieb, plody, vodu pred sebou a brali dary života z košov a nádob – a predsa prebehlo všetko v nich a z nich. Čerpali tieto dary zo seba, lebo vyvinuli pre to vyššie energie, dobrou voľou zasvätiť svoj život Bohu, zákonu a rozmnoženiu Božích síl v sebe. Boli nasýtení a ich smäd bol uhasený.

Pretože sa teda zástup nachádzal v pozdvihnutom vedomí, mohol som Ja, Kristus v Ježišovi, previesť manifestáciu svetla.

25. KAPITOLA

Reč na hore (1. diel)

Reč na hore, Vnútorná cesta k dokonalosti –

Blahoslavení – „Chudobní“ – Znášaj svoje utrpenie správne – Dobromyseľnosť, vlastnosť nezištne milujúcich – Desatoro prikázaní a Reč na hore ako cesta k pravde a spravodlivosti – Milosrdenstvo, brána k večnému Bytiu – Čisté duše v absolútnom zákone Božom – Nositelia pokoja majú pokoj v sebe – Boj pionierov na viacerých frontoch – Muži cirkvi, farizeji, vlci v ovčom kožuchu – Bojisko za hmlovou stenou – Modlite sa za neosvietené duše (2-4). Pozemské bohatstvo ako povinnosť a úloha – Nesprávne použitie bohatstva má ťažké následky – Varovanie posmievačom – Boháči, mocnári, falošní proroci, lichotníci, zdanliví kresťania: nástroje Satana (5). Spravodliví sú soľou Zeme, ktorí prinášajú nespravodlivosť na svetlo (6). Povolanie a poslanie prorokyne a posolkyne Božej – Pôsobenie pionierov pod priamym školením a vedením – Nový Jeruzalem (7). Oslobodiť sa od zákona sejby a žatvy skrze Krista, väzba na zákon pádu cez náboženstvá a dogmy – Kristus vedie dnes do celej pravdy (8). Falošní a praví učitelia (9). Záchrana len cez vieru a uskutočňovanie (10). Kristus premení dobrovoľne Jemu odovzdaný hriech (11). Očistiť skôr, než vznikne ťažká karma – Zdanlivý nepriateľ, tvoje zrkadlo (12-13). Každý prijíma, čo sám zasial (14) – Dávajte nezištne lásku (15). Osobné priania vedú k väzbe na ľudí a veci – „Život v mláke“ (16). Lietajúce semienka do duševného poľa

tvojho blížneho – Cesta očisťovania pionierov až

po Ríšu pokoja (17-18)

1. Keď Ježiš uzrel zástup ľudu, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, prišli k Nemu dvanásti. Vzhliadol k Svojim učeníkom a prehovoril:

2. „Blahoslavení v duchu sú chudobní, lebo ich je Ríša Nebeská. Blahoslavení sú tí, ktorí znášajú utrpenie, lebo majú byť utešení. Blahoslavení sú tí, ktorí sú dobromyseľní, lebo budú vlastniť zem. Blahoslavení sú tí, ktorí hladujú a smädia po spravodlivosti, lebo majú byť nasýtení.

3. Blahoslavení sú milosrdní, lebo dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení sú tí, ktorí sú čistého srdca, lebo uzrú Boha. Blahoslavení sú tí, ktorí sú nositeľmi pokoja, lebo sa budú nazývať deťmi Božími. Blahoslavení sú tí, ktorí trpia prenasledovaním pre spravodlivú vec, lebo ich je Ríša Božia.

4. Áno, blahoslavení ste, keď vás ľudia nenávidia a vyobcujú vás zo svojho spoločenstva a budú proti vám hovoriť rozličné zlo a vaše meno zneuctievať kvôli Synovi človeka. Tešte sa v ten deň a vyskakujte od radosti, lebo hľa, vaša odmena v nebesiach je veľká. Lebo to isté robili ich otcovia prorokom.

(Kap. 25, 1-4)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Reč na hore je Vnútorná cesta k srdcu Božiemu, ktorá vedie k dokonalosti.

Blahoslavení uzrú Krista a budú so Mnou, s Kristom, so všetkou mierumilovnosťou a pokorou vlastniť zem. Blaho tomu, kto vidí vo všetkom nádheru Otca-Matky-Boha. Stal sa živým príkladom pre mnohých.

Vediem Svojich k spoznaniu pravdy.

Kto je z pravdy, počuje Môj hlas, lebo je pravdou, a preto pravdu aj počuje a vidí.

Blahoslavení sú bez strachu a sú radostní, lebo vidia a počujú to, čo nevidia a nepočujú tí, ktorí sa ešte skrývajú za svoje ľudské ja a toto držia s najväčším úsilím, aby neboli spoznaní.

Blahoslavení však vidia do väzenia ľudského ja a spoznajú najskrytejšie myšlienky svojich blížnych. Svietia silou svojho jasného vedomia dovnútra a volajú k svojim blížnym:

„Blažení v duchu sú chudobní, lebo ich je Ríša Nebeská!“

Slovami „chudobní“ nie je mienená materiálna chudoba. Nie táto prináša blahoslavenosť v duchu, ale oddanosť Bohu, v ktorej človek spl'ňa, čo je vôľa Božia. Tá je vnútorým bohatstvom.

Slovami „chudobní“ sú mienení všetci tí, ktorí sa neusilujú o vlastný majetok a nezhromažďujú žiadne statky. Ich myslenie a snaženie patrí životu v spoločenstve, v ktorom spravujú zákonným spôsobom majetky, ktoré Boh daroval všetkým. Nepremýšľajú o svetskom a neusilujú sa oň. Slúžia všeobecnému blahu, vystierajú svoje ruky k Bohu a vedome kráčajú cestou k Vnútornému životu. Ich cieľom je Ríša Božia v ich vnútri, ktorú chcú zvestovať a prinášať všetkým ľuďom dobrej vôle. Ich vnútorné bohatstvo je život v Bohu, pre Boha a pre svojich blížnych. Žijú podľa prikázania „Modli sa a pracuj“.

Smerujú k Duchu Božiemu a prijímajú pre svoj pozemský život od Boha to, čo potrebujú, ba ešte viac. To sú blahoslavení v Duchu Božom.

„Blahoslavení sú tí, ktorí znášajú utrpenie, lebo majú byť utešení.“

Utrpenie človeka nie je od Boha, ale trpiaci si ho zapríčinil buď sám – alebo jeho duša prevzala v ríši duší časť viny niektorej bratskej, či sesterskej duše, aby pre ňu v pozemskom bytí túto vinu odnosila, aby mohla bratská, či sesterská duša vstúpiť do vyšších oblastí Vnútorného života.

Kto znáša svoje utrpenie bez toho, aby obviňoval svojho blížneho a v utrpení spozná svoje chyby a slabosti, tieto oľutuje, prosí o odpustenie a odpustí, tomu sa dostane Božieho milosrdenstva. Lebo Boh, Večný, chce Svoje deti utešiť a odňať im to, čo nie je dobré a hojivé pre ich dušu. Lebo keď utrpenie opustí dušu, keď sú teda odpykané príčiny, ktoré pôsobili v duši, dostane sa človek bližšie k Bohu.

„Znášaj svoje utrpenie“, znamená: nenariekaj nad tým; neobviňuj Boha a ani svojich blížnych. Nájdi vo svojom utrpení svoje hriešne správanie, ktoré k tomuto utrpeniu viedlo.

Oľutuj, odpusť a pros o odpustenie a nerob viac to, čo si spoznal ako hriech. Potom môže Boh duševnú vinu vymazať a ty okrem toho prijmeš od Neho viac sily, lásky a múdrosti.

Keď stretneš človeka, ktorý znáša utrpenie a je utrpením skúšaný a on ťa prosí o pomoc, tak stoj pri ňom a pomôž mu, pokiaľ je to tebe možné a pre jeho dušu dobré. A keď spoznáš, že tvoj blížny pomoc vďačne prijme a pomocou nej sa vzchopí, potom mu daj aj viac, pokiaľ je ti to možné.

Ty však, ktorý prinášaš pomoc, konaj to nezištne. Ak to konáš len navonok, z povinnosti, tak nedostaneš za to žiadnu duchovnú odmenu – a ani nepreukážeš žiadnu službu duši toho, kto znáša utrpenie a je ním skúšaný, ale len telu, vozidlu duše.

„Blahoslavení sú dobromyseľní, lebo budú vlastniť zem.“

Dobromyseľnosť, pokora, láska a dobrota idú ruka v ruke. Kto sa stal nezištnou láskou, ten je i dobromyseľný, pokorný a dobrotivý. Je naplnený múdrosťou a silou.

Ľuďom v Mojom Duchu, nezištne milujúcim, bude patriť zem. Ó hľaďte, cesta k srdcu Božiemu je cestou do srdca nezištnej lásky. Z nezištnej lásky prúdi pokoj Boží.

Ľudia, ktorí putujú k srdcu Božiemu a tí ľudia, ktorí už žijú v Bohu, pôsobia pre Novú dobu tým, že učia všetkých ochotných ľudí cestu k Bohu. Tým berú zem viac a viac do vlastníctva v Mojom Duchu.

Sú to nezištne milujúci, ktorí budú žiť v Ríši Božej na Zemi, v Ríši pokoja. Tešte sa vy, ktorí už teraz [1989] kráčate cestou k srdcu Božiemu! Vy ste vo Mne pripravovatelia cesty a pionieri pre Novú dobu. Mnohí z vás sa vrodia do Novej doby, do ríše svetla, a prinesú zo sebou naplnenie v Bohu, lebo už teraz kráčajú po ceste tam. Tešte sa a buďte vďační za čírenie a očistenie vašich duší, lebo potom Ma uvidíte a budete vedome vo Mne žiť a byť.

„Blahoslavení sú tí, ktorí hladujú a smädia po spravodlivosti, lebo majú byť nasýtení.“

Kto hladuje a smädí po Božej spravodlivosti, je pravdu hľadajúci, ktorý túži po živote v Bohu a s Bohom. Ten má byť nasýtený.

Môj brat, Moja sestra, ty, ktorý túžiš po spravodlivosti, po živote v Bohu a s Bohom, buď potešený a pozdvihni sa z hriešneho ľudského ja! Teš sa, lebo prišiel čas, v ktorom sa priblíži Ríša Božia tým ľuďom, ktorí sa snažia dodržiavať prikázania života.

Hľa, Ja, tvoj Vykupiteľ, Som pravda v tebe samom. A tak Som Ja cestou, pravdou a životom v tebe samom.

Pravda je zákon lásky a života. V Desatoro prikázaniach, ktoré sú výňatkami zo všeobsahujúceho zákona Božieho, nájdeš pomôcky na cestu k pravde. Dbaj na Desatoro prikázaní a tak sa dostaneš čoraz viac na cestu Reči na hore, v ktorej je od základu vysvetlená cesta k pravde.

Cesta k pravde je cestou k srdcu Božiemu, k večnému životu, ktorý je nezištnou láskou. Reč na hore je cesta do Ríše Božej, do zákonov pre Ríšu pokoja Ježiša Krista. Ak sa do nich zahĺbiš a splníš ich, potom dospeješ k božskej múdrosti.

Čítal si už, že sa časť lúča božskej múdrosti nachádza v zemských šatách [1989], aby podávala slovo Božie a vykladala zákony Božie. Cez tento Môj nástroj prejavujem teraz Reč na hore vo všetkých podrobnostiach a vediem a sprevádzam ochotných na Vnútornej ceste učením a lekciami, ktoré – ak budú uskutočňované – povedú k Otcovi, k večnému svetlu. Okrem toho učím cez Môj nástroj Absolutny zákon, zákon večnosti.

Spoznaj: nikto nemá hladovať alebo smädiť po spravodlivosti. Vykonaj prvý krok do Ríše lásky tým, že budeš najskôr spravodlivý k sebe samému. Cvič sa v pozitívnom živote a myslení, a tak sa postupne staneš spravodlivým človekom. Nielenže prinesieš spravodlivosť Božiu do tohto sveta, ale ju aj obhájiš, lebo splníš vôľu Božiu, vôľu Pána, z Jeho lásky a múdrosti.

Spoznaj: blízko je doba, v ktorej sa stane, čo bolo prejavené. Lev bude ležať pri jahniatku, lebo ľudia dosiahli víťazstvo sami nad sebou – skrze Mňa, svojho Vykupiteľa. Vytvoria veľkú rodinu v Bohu a budú žiť v jednote so všetkými zvieratami a s celou prírodou.

Tešte sa, Ríša Božia sa priblížila – a s Ríšou Božou i Ja, váš Vykupiteľ a Nositeľ pokoja, Vládca Ríše pokoja, svetovej ríše Ježiša Krista.

„Blahoslavení sú milosrdní, lebo dosiahnu milosrdenstvo.“

Milosrdenstvo Boha zodpovedá dobromyseľnosti a dobrote Božej a je pre všetky duše bránou k dokonalosti života. Ľudia, ktorí rozvinuli vo svojich dučiach skrze Mňa, Krista, ktorý žijem v Otcovi-Matke-Bohu, všetkých sedem základných síl života – zákon od poriadku až po milosrdenstvo – vojdu znovu ako čisté duchovné bytosti bránou milosrdenstva do nezištnej lásky, do Ríše Božej, do nebies, a budú žiť v pokoji. Bránu k večnému Bytiu tvorí siedma základná sila, milosrdenstvo – v Duchu Božom zvaná dobrota a vľúdnosť. Všetci ľudia, ktorí sa cvičia v milosrdenstve, milosrdenstvo aj dosiahnu a budú pomáhať tým, ktorí sa nachádzajú na ceste k milosrdenstvu.

Spoznajte: cesta k srdcu Božiemu je cestou jednotlivca v spoločenstve s rovnako zmýšľajúcimi. Lebo Boh je jednota a jednota v Bohu je spoločenstvo v Bohu, s Bohom a s blížnymi.

Kto vykonal prvé kroky na ceste k dokonalosti, ten plní prikázanie jednoty: jeden za všetkých, Kristus – a všetci za Jedného, Krista.

Reč na hore je, ako bolo prejavené, evolučná cesta smerujúca k Vnútornému životu. Všetci tí, ktorí postúpili dopredu na tejto ceste vývoja k srdcu Božiemu, pomáhajú zasa tým, ktorí stoja ešte len na začiatku cesty. Vo všetkých a nad všetkými žiari Kristus, ktorý Ja Som.

„Blahoslavení sú tí, ktorí sú čistého srdca, lebo uzrú Boha.“

Čisté srdce je čistá duša, ktorá sa opäť pozdvihla nahor, k absolútnej duchovnej bytosti, skrze Mňa, Krista, v Otcovi-Matke-Bohu.

Čisté duše, ktoré sa znovu stali bytosťami nebies, sú potom opäť verným obrazom večného Otca a hľadia Večnému znovu tvárou v tvár. Vidia, žijú a zároveň vnímajú zákon večného Otca, lebo sa stali opäť duchom z Jeho Ducha – sami večným zákonom.

Kým musia ľudia a duše ešte v sebe načúvať Duchu Božiemu, nie sú ešte duchom z Jeho Ducha, nie sú ešte sami zákonom lásky a života.

Kto sa však stal opäť zákonom lásky a života, ten uzrie večného Otca tvárou v tvár a je s Ním v neustálej vedomej komunikácii. Aj zákon Boží, život z Boha, vidí ako celok, lebo sám je životom a láskou a pohybuje sa v nich. Kto sa pohybuje v Absolútnom zákone Božom, ten ho aj úplne rozvinul – od poriadku až po milosrdenstvo. Jemu slúži všetkých sedem základných síl nekonečnosti, lebo je v absolútnej jednote a harmónii so všetkým Bytím.

„Blahoslavení sú tí, ktorí sú nositeľmi pokoja, lebo sa budú nazývať deťmi Božími.“

Tieto slová majú tento zmysel: blahoslavení sú tí, ktorí udržiavajú pokoj. Prinesú na túto Zem aj pravý pokoj, lebo sa sami v sebe stali mierumilovnými. Sú vedome deťmi Božími.

Mnohí synovia a dcéry Božie, ktorí nosia v sebe pokoj a prinášajú ho do sveta, sú vtelené bytosti, ktoré stoja v Božom poslaní a bojujú pre Novú dobu, aby vzniklo duchovné ľudstvo, ktoré žije v Ríši pokoja Ježiša Krista, v dobe svetla.

Slová Vládcu Ríše pokoja na Zemi k ľuďom Novej doby:

Vy, ľudia v Novej dobe, stále v svetlejšej nastávajúcej Ríši pokoja Ježiša Krista, ktorí čítate túto knihu, „To je Moje slovo“, spoznajte, že Kristovi pionieri museli zároveň bojovať na viacerých frontoch proti satanskému, aby dopomohli k prelomu oznámenej Ríše Božej na Zemi.

Vy teda žijete v pokoji, vo Mne, Kristovi, vašom božskom bratovi, Vládcovi Ríše pokoja.

Za hmlovou stenou však žijú a pôsobia tie duše, ktoré sa nenechali uchopiť Rečou na hore, cestou do Vnútorneho života, ktoré žijú ešte stále vo väzení svojho ľudského ja. Ako ľudia nechceli počuť volanie putujúcich k srdcu Božiemu. Uzavreli si svoje uši a oči a svoje srdcia pre pravdu a ukryli sa za svoje ľudské ja, za svoje predstavy, mienky a teologické názory. Aj v prípravnej dobe zo starej do Novej doby, doby svetla, zostali farizejmi, pokrytcami, prenasledovateľmi a ohováračmi.

Vedzte, vo všetkých dušiach, až po štvrtú očisťovaciu rovinu, žiari svetlo Vykúpenia. Tak nie sú ani ony stratené. Za hmlovou stenou pôsobia v Mene Pána mnohé čisté bytosti – medzi nimi aj mnohí synovia a dcéry Božie, ktoré Mne, Kristovi, pripravovali na Zemi v rozdielnych zemských šatách, v rozličných epochách, cesty do stále svetlejšej Ríše pokoja. Tam, v ríši duší, pôsobia ďalej v nezištnej službe svojim blížnym. Spravodliví muži a ženy, ktorí priniesli zákon lásky a života do tohto sveta, to mali vo vtedajšej epoche [1989] veľmi ťažké.

Spoznajte, vy bratia a sestry, ktorí teda žijete v Ríši Božej na Zemi: Kristovi pionieri pre Novú dobu sa v onej veľkej dobe obratu zo starej, materializmom razenej doby, do Novej doby, doby svetla, postavili aj proti satanskému a démonickému.

„Blahoslavení sú tí, ktorí pre spravodlivú vec znášajú prenasledovanie, lebo ich je Ríša Božia.“

Čo sa stalo ďalej vo vtedajšej prípravnej dobe [1989]? Kristovi pionieri pre Novú dobu trpeli prenasledovaním kvôli Ríši Božej na Zemi. Boli znevažovaní a ohováraní farizejmi a učencami písma, cirkevnými mužmi a všetkými tými, ktorí ich poslúchali. Pravda bola vedome postavená do falošného svetla a skreslená. Tí, ktorí verne bojovali za pravdu, boli zosmiešnení pre pravdu. Ľudia, ktorí Mňa, Krista, nosili na perách, avšak nie v srdciach, kázali vo svojich kostoloch, a aj pomimo kostolných múrov, proti nim, ohovárali a diskriminovali ich. Nadávali im a obvinili ich z falošného učenia.

Pravých nasledovníkov Krista popreli zdanliví kresťania, že sú kresťanmi, lebo sami nežili tak, ako som im Ja ako Ježiš z Nazaretu prikázal. Aj za Mojej doby, ako Ježiša, síce kázali zo svojich biblií a pobožne predstierali ľuďom vieru vo Mňa – a predsa boli vlkmi v ovčom kožuchu. Pretože nerobili, čo som Ja ľuďom prikázal: navzájom sa nezištne milovať, tak, ako ich Ja milujem; preto sú farizejmi a pokrytcami. A kto znevažuje prikázanie milovať svojho nepriateľa, ten pohŕda Kristom, ktorý Ja Som.

Kto toto číta neskôr, nech si spomenie na Kristových pionierov, ktorí pripravovali pôdu a atmosféru Zeme pre Novú dobu. Priniesli jednu časť večného zákona žiarenia na Zem a do jej atmosféry. Pripomeňte si ich v láske, lebo mnohí z nich viac neprídu do zemských šiat, aby žili a pôsobili v Ríši pokoja na Zemi. Bojujú ďalej v očisťovacích oblastiach. Zápasia o duše, aby sa aj tieto oslobodili od svojich hriechov a mohli vojsť do nádhery, ktorou Ja v Otcovi Som.

Spoznajte: čo duše na Zemi neočistili, to zoberú so sebou za hmlovú stenu. Tam musia spoznať a odpykať, čo zapríčinili v zemských šatách. Kto ako človek nedosiahol sebaspoznanie, a preto nekonal ani pokánie, ten vegetuje ako duša za hmlovou stenou takmer námesačne ďalej, tak ako predtým, v zemských šatách – čo nazýval životom. Mnohí, ktorí boli kedysi v zemských šatách pokrytcami a farizejmi, osočujú znovu svojich spolusúrodencov aj v ríši duší, zosmiešňujú ich aj tam, popierajú že sú kresťanmi a chcú sa tým sami postaviť do dobrého svetla. To sa bude diať dovtedy, až kým nespoznajú – dokonca pod najväčším utrpením a bolesťou – čo zapríčinili, a v ktorých srdciach Kristus naozaj bol vzkriesený.

Podľa kozmického zákona príťažlivosti zažije duša na svojom duševnom tele to, čo zapríčinila v zemských šatách svojim blížnym a čo neočistila. Duša vidí obrazne svoje hriechy a sama zároveň prežíva na svojom duševnom tele tie bolesti a utrpenia svojich blížnych, ktoré im ako človek spôsobila. Tieto, teraz v nej aktívne hriechy, pôsobia na ňu dovtedy, kým duša zo srdca neoľutuje a nepoprosí o odpustenie, a kým nie je ochotná odpustiť svojmu blížnemu. Až potom sa premení hriešna energia v božskú silu a duša bude svetlejšia a čistejšia.

Modlite sa za tých, ktorí sa za hmlovou stenou správajú podobne ako kedysi na Zemi, v zemských šatách! Modlite sa, aby sa spoznali a konali pokánie. Mnohí ohovárači spoznajú, zažijú a prípadne musia znášať vo svojich dušiach tieseň a utrpenie pionierov, kým si neuvedomia, že Ja, Kristus, som bol s pioniermi, s Mojimi bratmi a sestrami, a teraz Som s nimi ako božský brat.

Modlite sa, aby včas spoznali a cítili, že boli v protikladnom, po moci túžiacom svete, podriadení temným mocnostiam! Temnota zneužívala dokonca Moje Meno, aby zviedla ľudí a sťažila pionierom, synom a dcéram Božím na Zemi, prácu v Pánovej vinici.

Spoznajte: kto Mňa nasledoval, ten nebol svetskými ľuďmi uznávaný, lebo aj Ja som bol ako Ježiš nimi znevažovaný. Vo všetkých dobách museli ľudia, ktorí vstúpili do pravého nasledovníctva Nazaretčana, veľa znášať a vytrpieť.

Ale mnohí z pionierov pre Novú dobu išli neotrasne dopredu a zostali v Mojich stopách. Spomeňte si na tých odvážnych mužov a ženy, ktorí neotrasne s vierou vo Mňa viedli spravodlivý boj pre Novú dobu.

Tešte sa, vy, ktorí žijete v Novej dobe, v Ríši pokoja, ktorá bude čoraz viac svetlolátková. Ste s nimi spojení. Mnohí z vás boli vo veľkej dobe obratu ako pionieri v zemských šatách, aby dosiahli prelom pre Ríšu Božiu. Boj a víťazstvo pre Mňa, Krista, zostalo vo vašich dušiach ako spomienka. Intuitívne cítia niektorí z vás, že spolupôsobili vo vtedajšej epoche ako pionieri. Vnímajú aj, že v onej dobe príčiny pôsobili vždy rýchlejšie a to pozitívne, doba svetla, doba Kristova, nastúpila s mocou, v ktorej teraz znovu žijete – v šatách z jemnejšej matérie.

5. Beda vám, ktorí ste bohatí! Lebo vy ste prijali v tomto živote svoju útechu. Beda vám, ktorí ste nasýtení, lebo budete hladovať. Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete smútiť a plakať. Beda vám, keď všetci ľudia dobre o vás hovoria, lebo tak to robili aj vaši otcovia s falošnými prorokmi.

(Kap. 25,5)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

„Beda vám, ktorí ste bohatí! Lebo vy ste prijali v tomto živote svoju útechu.“

Ľudia, ktorí hľadia na svoje bohatstvo ako na svoje vlastníctvo, sú chudobní v duchu. Mnohým na pozemské majetky bohatým bola pre ich pozemský život daná do kolísky duchovná úloha, byť príkladom pre tých bohatých, ktorí sa so zatvrdnutým, nepoddajným srdcom viažu na svoje bohatstvo, a ktorých jedinou myšlienkou a snažením je rozmnožovať ho pre seba. Človek, ktorý je bohatý na pozemské majetky a spoznal, že jeho bohatstvo je dar, ktorý dostal od Boha len preto, aby ho priniesol pre veľký celok, pre blaho všetkých a spravoval ho zákonným spôsobom pre všetkých – ten uskutočňuje zákon rovnosti, slobody, jednoty a bratstva. Prispieva ako nezištný darca k tomu, aby chudobní nežili v nedostatku a bohatí v luxuse.

Týmto spôsobom sa postupne vytvorí rovnováha, pozdvihnutá stredná vrstva pre všetkých tých, ktorí sú pripravení plniť nezištne zákon „Modli sa a pracuj“. Takto celkom postupne vyrastie pravé ľudstvo jedného spoločenstva, ktorého členovia nezhromažďujú pozemské bohatstvo vzťahujúce sa na osobu, ale pokladajú všetko za spoločný majetok, ktorý je im daný od Boha.

Keď boháč pokladá peniaze a majetok za svoje vlastníctvo a je vo svete vážený pre svoje bohatstvo, bude – v dôsledku svojich príčin – žiť v nasledujúcich pozemských životoch v chudobných krajinách, kde bude žobrať o chlieb, ktorý kedysi ako bohatý odoprel chudobým. Je to dané dovtedy, kým sú takéto vtelenia ešte možné.

Duša takéhoto boháča nenájde pokoj ani v očisťovacích oblastiach. Duše chudobné na svetlo, ktoré museli v zemských šatách znášať kvôli nemu utrpenie a hlad, ho opäť spoznajú ako toho, ktorý im upieral to, čo by im bolo pomohlo dostať sa von zo zapletenia svojho ľudského ja. Mnohé ho obžalujú, a potom jeho duša sama pocíti, ako tieto trpeli a hladovali. Týmto spôsobom môže duša, ktorá bola v zemských šatách ako človek bohatá a vážená, utrpieť veľkú biedu; táto bieda je oveľa väčšia, ako keby bola musela žobrať o chlieb v zemských šatách.

Spoznajte: podľa zákonov Večného patrí každému, kto nezištne dodržiava prikázanie „Modli sa a pracuj“, to isté; lebo Boh dáva každému čo potrebuje a nad to viac. Ale kým sa ešte všetci ľudia nedržia tohto prikázania, sú na Zemi takzvaní boháči. Ich úlohou je rozdeliť svoje nahromadené bohatstvo a žiť tak isto ako tí, ktorí nezištne spĺňajú prikázanie „Modli sa a pracuj“. Keď týmto spôsobom nemyslia na svoje blaho, ale na blaho všetkých, tak sa postupne obráti vnútorné bohatstvo navonok a žiadny človek nebude hladovať alebo živoriť.

Beda vám, vy bohatí, ktorí nazývate svoje peniaze a majetok svojím vlastníctvom a nechávate svojich blížnych pracovať, aby sa váš majetok rozmnožoval! Ja vám hovorím: neuzriete trón Boží, ale budete naďalej žiť tam, kde sú Božie chodidlá – na Zemi, vždy znovu v zemských šatách, dovtedy, kým je to ešte možné. Aj keď podporujete sociálne zariadenia, ale sami ste oveľa bohatší ako tí, ktorých z toho podporujete, tak ste aj napriek tomu poslušní satanovi zmyslov, ktorý chce rozdiely medzi chudobnými a bohatými.

Týmito rozdielmi vzniká moc a podriadenosť, závisť a nenávisť. Z toho vznikajú hádky a vojny. Preto slúžia tí, ktorí pevne držia svoje bohatstvo, aj vtedy, keď niekedy sociálne myslia, Satanovi zmyslov a konajú proti zákonu života: proti rovnosti, slobode, jednote a bratstvu.

Kto pokladá peniaze a majetok za svoje vlastníctvo a hromadí ich pre seba, namiesto toho, aby nechal tieto hmotné energie plynúť, ten je podľa zákona života zlodejom, lebo upiera svojim blížnym časť ich duchovného dedičstva. Lebo všetko je energia. Kto ju viaže cez „moje a mne“, koná proti zákonu, ktorý je plynúcou energiou.

„Beda vám, ktorí ste nasýtení, lebo budete hladovať.“

Bohatý, sýty človek, ktorý plní jedine „svoje“ stodoly, je v srdci prázdny. Pozná len „moje“ a „tvoje“. Jeho zmysly a myšlienky sa točia len okolo „moje“ vlastníctvo, „môj“ majetok, „môj“ chlieb, „moje“ jedlo. „To všetko patrí mne“ – to je jeho svet. Takýto človek bude raz hladovať a živoriť, dovtedy, kým nepochopí: všetko je Bytie; všetko patrí Bohu a všetkým ľuďom, ktorí sa snažia konať Božie diela: spĺňať nezištnú lásku a zákon života pre túto Zem „Modli sa a pracuj“.

Ľudia, ktorí hovoria len o „mojom“ a „tvojom“, sú ľudia chudobní na svetlo, ktorí si už v tomto vtelení pripravujú ďalšiu pozemskú cestu alebo dlhé putovanie svojej duše v ríši duší, zakaždým v šatách žobráka.

Duša oslepená materiálnym, cíti nevedome hlad po svetle, lebo je chudobná na svetlo. Nasilu sa toto pokúša vyrovnávať vonkajšími vecami, ako pozemským bohatstvom, chamtivosťou, obžerstvom, opilstvom alebo inými žiadostivosťami a pôžitkami. Je nenásytná.

„Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete smútiť a plakať.“

Kto sa svojim blížnym posmieva a haní ich, ten bude raz veľmi smutný a bude plakať sám nad sebou – lebo neuznal tých, ktorým sa posmieval, a ktorých hanil. Bude musieť spoznať, že vlastne vysmieval, opovrhoval a hanobil sám seba. Lebo kto odsudzuje a posudzuje svojho blížneho, vysmieva sa mu, opovrhuje ním a hanobí ho, ten posudzuje, odsudzuje, vysmieva sa, opovrhuje a hanobí Mňa, Krista.

Spoznajte: kto sa prehreší na najnepatrnejšom z Mojich bratov, ten sa prehreší na zákone života a bude musieť tým trpieť. Zároveň sa pripútal k tým, ktorými opovrhoval. Preto buďte opatrní a učte sa sebakontrole. Nie to, čo vojde do úst, znečisťuje vašu dušu, ale to, čo z úst vychádza, zaťažuje dušu a človeka.

„Beda vám, keď všetci ľudia o vás dobre hovoria, lebo tak to robili aj ich otcovia s falošnými prorokmi.“

Keď lichotíte svojim spolublížnym preto, aby vás chválili a uznávali, tak sa rovnáte falšovateľom peňazí, ktorí platia falošnou mincou vo svoj prospech.

Podobne sa správali a správajú aj falošní proroci. Ľud ich uznával a uznáva, lebo mu lichotili a držali s nimi aj predstavení ľudu, pretože si od toho sľubovali osobný prospech a úžitok.

Spoznajte, vy, ľudia v Ríši pokoja: v hriešnom svete boli mnohí spravodliví proroci a osvietení muži a ženy osočovaní a prenasledovaní pozemskými boháčmi a mocnármi tohto sveta, cirkevnými vodcami a ich prívržencami a mnohí z nich boli mučení a zavraždení. Satanské používalo vo všetkých dobách ako nástroj tých, ktorí chceli pre seba držať a rozmnožovať svoje pozemské bohatstvo, ktorí sa snažili o moc, ako aj tých, ktorí boli poslušní boháčom a mocnárom.

To musíte vedieť, aby ste pochopili, prečo starý hriešny svet takým hrozným spôsobom zanikol.

Falošní proroci boli okrem toho aj iní, ktorí síce kázali evanjelium lásky, ale sami podľa neho nežili. A boli to aj všetci tí, ktorí sa nazývali „kresťanmi“, ale vo svojom živote sa nekresťansky správali. Často boli vychvaľovaní pre rečnícke umenie a vážení a chválení pre bohatstvo a váženosť.

Ó, pozrite, napriek tomu prispeli v priebehu dôb všetci praví proroci a osvietení k tomu, že sa krištáľ Vnútorného života so svojimi mnohými fazetami večnej pravdy stále viac trblietal a žiaril. Týmto spôsobom sa postupne budovala Ríša Božia na Zemi.

Pre vás, milí bratia a sestry v Ríši pokoja, platí, aby ste tento, teraz dokonalý, trblietajúci a žiariaci krištáľ, tento Vnútorný život, hájili a pestovali ako vzácny kvet, chránili a uchovávali ho: je to zákon lásky a múdrosti Božej, Jeho poriadok, Jeho vôľa, Jeho múdrosť, Jeho vážnosť, Jeho dobrota, Jeho nekonečné vyžarovanie lásky a Jeho dobromyseľnosť.

6. Vy ste soľou Zeme, lebo každá obeť musí byť posolená soľou, ale keď soľ stratila svoju chuť, čím sa má soliť? Potom už je nanič, alebo aby bola vysypaná a pošliapaná nohami. (Kap. 25,6)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Spravodliví sú soľou Zeme.

Budú stále znovu upozorňovať na nedostatky v tomto svete a klásť prst na ranu hriechu. Lebo v tomto ešte hriešnom svete sa dialo a deje veľa zla – a mnohí ľudia sa stali obeťou kvôli evanjeliu.

Spravodliví, ktorí sa stali obeťou, majú byť rehabilitovaní spravodlivými mužmi a ženami, lebo všetko sa má prejaviť cez soľ Zeme. Teraz, v dobe prelomu zo starého, hriešneho sveta do Novej doby, doby svetla, vynesú spravodliví nespravodlivosť na svetlo, a táto bude prejavená, aby sa tí, ktorí vykonali bezprávie, sami spoznali a konali pokánie.

Chráňte sa však, vy spravodliví, ktorí ste soľou Zeme, aby nestratila chuť, aby ste teda zotrvali v spravodlivosti a nedali sa zviesť. Lebo kto má prinášať spravodlivosť do tohto sveta, a kto má poukazovať na nešváry a hriechy, ktoré spôsobili ľudia? Predsa len tí, ktorí poznajú Moje meno, a ktorí stoja v knihe baránka.

Kto nie je viac soľou Zeme, ten sa dostane medzi tých, ktorí zneužili a zneužívajú Moje meno na svoje účely, a ktorí prenasledovali, osočovali a vraždili spravodlivých.

Keď soľ Zeme stratí chuť a človek znevažuje svojich blížnych, tak podľahne svojim vlastným príčinám; obrazne povedané: sám sa rozšliape. Jeho neodpykané príčiny vyvolajú potom chorobu, živorenie a utrpenie. Na svetlo chudobná duša bude živoriť a pociťovať na svojom vlastnom duševnom tele to, čo zapríčinila svojmu blížnemu.

7. Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré je vystavané na kopci, nemôže byť skryté. Svetlo sa tiež nezapaľuje a nekladie sa pod nádobu, ale na svietnik a dáva svetlo všetkým, ktorí sú v dome. Nechajte teda svietiť vaše svetlo pred ľuďmi, aby mohli vidieť vaše dobré skutky a velebiť vášho Otca v nebesiach. (Kap. 25, 7)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Ja Som svetlo sveta.

Cez Mojich verných, cez mužov a ženy, ktorí plnia vôľu Večného, žiarim už zosilnene do tohto sveta.

Moje svetlo som postavil na svietnik božskej múdrosti a spravodlivosti, aby svietilo všetkým, ktorí sú dobrej vôle.

Moji bratia a sestry v Ríši pokoja Ježiša Krista, dôležité je pre vás vedieť nasledovné: vo vtelenej časti lúča božskej múdrosti som priviedol postupne Moje svetlo k žiareniu. Povolal som ľudské dieťa, v ktorom bol vtelený ženský princíp cheruba božskej múdrosti, a oznámil som mu jeho duchovné poslanie, ktoré potom bolo v jeho duši čoraz viac prejavené.

Vedzte, keď začne v inkarnovanej duši pulzovať duchovné poslanie, zákon chce, aby človek bol naň upozornený a opýtaný, či prijme to, čo je v jeho duši aktívne.

Ľudské dieťa súhlasilo v zmysle: Večný, som Tvojou služobnicou, nech sa mi stane podľa Tvojej vôle.

Potom pre ňu začalo veľké, všestranné duchovné poverenie, stať sa Mojou prorokyňou a posolkyňou pre celú Zem. Stále svetlejšie a silnejšie žiarilo Moje svetlo v jej duši, až kým neprežiarilo človeka celkom. Keď bol posilnený aj človek, aby podával Moje sväté večné slovo, vyslal som ju do tohto sveta: vedená Mojím Duchom, navštívila krajiny a mestá na rozličných kontinentoch. Podával som skrze ňu Moje sväté slovo v nespočetných prejavoch.

V mnohých fazetách večnej pravdy žiarilo Moje svetlo do tohto sveta, na túto Zem. Je to múdrosť z Boha.

Na Mojom svetle sa v mohutnej dobe obratu zapaľovalo stále viac sŕdc. Ľudia spoznali večnú pravdu v Mojom slove. Stále viac ľudí išlo Vnútornou cestou a prijímali dar života, učenie a lekcie z večnej pravdy, aby sa priblížili k Bohu, večnému Bytiu.

Mnohí muži a ženy sa stali Mojimi vernými, lebo plnili vôľu Božiu. Stali sa bratmi a sestrami v Mojom Duchu a stali sa priekopníkmi pre Novú dobu, oni položili základ Ríše Božej na Zemi a na tomto začali budovať.

Stále viac ľudí hľadalo svetlo. Na ceste k Vnútornému životu rozdúchali čoraz viac svoj vnútorný plameň na Mojom svetle a zjednotili sa s pioniermi, aby spolupôsobili pre Novú dobu.

Spoznajte ďalej: z hlbokých ponaučení, ktoré som dal skrze inkarnovanú božskú múdrosť, spoznali večné zákony a zostávali viac a viac v spravodlivosti Božej.

Pionieri museli zvládnúť po všetky doby aj niekoľko porážok. Ale v každej porážke spoznali svoju vlastnú slabosť, a tak ju zvládli so Mnou, s Kristom. Oľutovali svoje protikladné správanie, chválili a velebili Boha za Jeho neúnavné vedenie – aj za vyvedenie z porážok. Týmto spôsobom zosilneli muži a ženy vo Mne, Kristovi.

Víťazstvá vo Mne, Kristovi, si nepočítali ako vlastné víťazstvá. Ďakovali, chválili a oslavovali večné Meno a tešili sa, že Večný skrze Mňa a Ja cez nich a s nimi, som mohol uskutočniť to, čo bolo treba vykonať pre dobu svetla, v ktorej teraz žijete.

Uskutočňovaním večných zákonov Mi prichádzali verní muži a ženy vždy bližšie a uvedomili si Moje vedenie. Skrze vtelenú časť lúča božskej múdrosti hovoril s nimi Večný, Boh, Otec nás všetkých a Ja, Kristus. Opätovne sme napomínali pionierov, aby odložili svoje ešte jestvujúce chyby. Súčasne Môj Otec a Ja, Kristus, sme ich viedli k sebaspoznaniu tým, že sme ich – zodpovedajúc zákonu slobodnej vôle – vždy upozornili, akonáhle sa previnili proti večnému zákonu. Vysvetlili sme im, ako by mohli napraviť svoje chyby. Vo všetkých podstatných otázkach a situáciách sa prejavil Večný a Ja, Kristus, a viedli sme ich k zákonnej odpovedi a k vyriešeniu. Ihneď očistili, čo bolo treba napraviť, takže mohlo byť zrušené to, čo nezodpovedalo večnému zákonu.

Pionierska doba bola veľká doba, lebo pionieri sa zhovárali s Bohom, ktorý sa im prejavoval skrze veľké svetlo božskej múdrosti. Týmto hlbokým spojením s Otcom-Matkou-Bohom a so Mnou, ich Vykupiteľom a božským bratom, zosilneli vo svojom vnútri. Stále viac a viac boli naplnení láskou a múdrosťou.

Čo Ja prejavujem tu, v tejto knihe, „To je Moje slovo“, sa udialo v evolučnom procese cez celé generácie. Prví pionieri pre Novú dobu ešte nespoznali veľké svetlo, ktoré žilo medzi nimi, lebo vtelená časť lúča božskej múdrosti sa správala ako sestra medzi súrodencami, bez toho, že by chcela vyniknúť. Toto jednoduché súrodenectvo, ktoré vyvieralo z veľkej pokory a z hlbokej úcty k Bohu, spôsobilo ďalej aj medzi niektorými z pionierov pravé súrodenectvo. Pre nich bola vysoká nositeľka svetla sestrou, ktorá im mohla radiť v každej situácii, lebo jej duchovné telo bolo zajedno s Bohom, so životom.

Spoznajte, vy, ktorí žijete v Novej dobe: toto všetko – a oveľa viac, čo nebolo zaznamenané – sa muselo stať, aby Moje svetlo mohlo žiariť stále silnejšie v tomto svete. Žiarilo mohutne do doby obratu a pripravovalo skrze Mojich verných Novú dobu.

Pionieri vo Mne boli duchovne bojovou skupinou, ktorá bojovala podľa zákona života, lásky a slobodnej vôle.

Po uzavretí zväzku zmluvy s Bohom, Večným, žili a pôsobili z centrálneho prasvetla z Obce zväzku Nový Jeruzalem v nastávajúcom Novom Izraeli. Z Obce zväzku Nový Jeruzalem vzniklo v ďalších generáciách mohutné mesto Jeruzalem, na stále sa zjemňujúcej matérii Zemi.

Mesto Nový Jeruzalem, ktoré je vybudované na kopcoch, nemôže byť skryté. Svieti a žiari ako centrálne Prasvetlo pre celú Zem.

Z mesta, ktoré je postavené na kopcoch, Nového Jeruzalema, budú dávané impulzy von, pre celú svetovú Ríšu Ježiša Krista. Mesto Nový Jeruzalem je centrálnym spínajúcim miestom pre Ríšu pokoja Ježiša Krista. Tak to bolo prejavené – a tak to je.

8. Nemyslite si, že Ja som prišiel, aby som zničil zákon alebo prorokov; Ja Som neprišiel, aby som zničil, ale aby som splnil. Lebo veru, Ja vám hovorím: Kým nepominú nebesá a Zem, nezmizne ani najmenšie písmeno, ani bodka zo zákona a z prorokov, kým sa všetko nesplní. Avšak hľa, je tu jeden väčší ako Mojžiš, a ten vám dá vyšší zákon, dokonca dokonalý zákon, a tomuto zákonu máte byť poslušní. (Kap. 25, 8)

Ja, Kristus vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Ako Ježiš z Nazaretu som učil mužov a ženy, ktorí Ma nasledovali a všetkých, ktorí Ma počúvali, časti z dokonalého zákona, z Absolútneho zákona. Vysvetľoval som im tiež, že Absolútny zákon lásky žiari do zákona sejby a žatvy, lebo Duch je všadeprítomný a pôsobí aj v zákone sejby a žatvy, v zákone pádu.

Skrze Mňa ako Ježiša z Nazaretu, vteleného Krista, a skrze všetkých ďalších pravých Božích prorokov, poúčal a napomínal Večný Svoje deti v nedokonalých rovinách, že zákon pádu, zákon sejby a žatvy, je stále aktívny. Kto sa zavčasu nespamätá a neobráti, ten bude musieť vytrpieť svoje príčiny ako účinky. Večný sa usiloval a usiluje aj v dnešnej dobe [1989] viesť Svoje ľudské deti a všetky duše k Svojmu srdcu, k zákonu večnej lásky, skôr než príde na nich žatva – účinky nimi spôsobených príčin. Večný ich viedol a vedie skrze Mňa, Krista, k sebaspoznaniu. On im dal a dáva silu očistiť to, čo spoznali a spoznávajú ako hriech a chybu.

Kristus, ktorý Ja Som, prišiel v Ježišovi z Nazaretu na túto Zem, do tohto sveta, aby ako Syn človeka učil ľudí večnému zákonu a podľa neho príkladne žil, tak, aby spoznali cestu k večnému Otcovi a plnili Jeho zákon – aby mohli opäť vojsť do večných príbytkov, ktoré On má pripravené pre všetky Svoje deti.

Ľudia, ktorí Ma nasledovali v Mojej pozemskej dobe a uskutočňovali večné zákony, boli Mojimi pravými nasledovníkmi.

V nasledujúcich generáciách potom existovalo kresťanstvo a predstierané kresťanstvo: praví nasledovníci, ktorí Mňa, Krista, dobrovoľne nasledovali, tým, že dodržiavali zákony Reči na hore – a pokryteckí kresťania, ktorí o Mne, Kristovi, len hovorili, a predsa konali proti zákonom. Okrem toho existovalo ešte takzvané nanútené nasledovníctvo: toto vzniklo z násilne uskutočňovaného pokresťančovania más cirkvami.

Spoznajte: vo večnom zákone nejestvuje žiadne nútenie. Boh, Večný, dal všetkým Svojim deťom slobodnú vôľu. Kto sa slobodne rozhodne, ten má slobodným rozhodnutím silu na to, čo vytvára pravé kresťanstvo: rovnosť, slobodu, jednotu, bratstvo a spravodlivosť. Všetko násilie pochádza zo zákona sejby a žatvy, ktorý sa nazýva aj zákonom pádu. Človeku je prikázané zvoliť si slobodne svoju duchovnú cestu. Ja, Kristus, som ponúkal a ponúkam cestu k srdcu Božiemu, ale nenútim žiadneho človeka ňou ísť. Kto núti svojich blížnych, ten žije sám pod nátlakom zákona pádu a stelesňuje myšlienku pádu.

Niektoré takzvané kresťanské konfesie nútia svojich veriacich ku krstu vodou. Už malé deti, ktorých slobodná vôla ešte nie je vyvinutá a nemôžu sa preto ešte sami rozhodnúť, sú krstom vodou nútené k členstvu v jednej cirkvi, a tým prinútené zúčastňovať sa na jej ostatných rituáloch.

To je zásah do slobodnej vôle jednotlivca a zároveň násilné pokresťančovanie. Takto prebieha zákon pádu.

Pre ľudí, ktorí Mňa, Krista, neprijmú a nepojmú dobrovoľne, z najhlbšieho vnútorného presvedčenia, majú to často veľmi ťažké pochopiť a prijať správným spôsobom Desatoro prikázaní, výňatky z večného zákona, lebo tieto boli zatlačené do pozadia mnohým spovrchnením, dogmatickými formami, rituálmi, zvykmi a kultmi. V konfesiách sa stali tieto spovrchnenia prvoradými; ale s vnútorným kresťanstvom, s Vnútorným náboženstvom, nemajú nič spoločné, lebo sčasti pochádzajú bezprostredne z doby mnohobožstva a modlárstva, a tým z oblastí rovín pádu.

Až vtedy, keď sa ľudia dobrovoľne zbavia nanútených dogiem a strnulých foriem, rituálov a kultov, ako aj svojich vlastných predstáv o Bohu, môžu byť postupne vedení do svojho Vnútra do svojej pravej bytosti. Tam, v ich vnútornom Bytí, sa potom nájdu ako pravá bytosť v Bohu a ako obyvateľ Ríše Božej, ktorá je vo vnútri každého človeka. Tento Vnútorný život je pravé náboženstvo, Vnútorné náboženstvo.

Spoznajte: večný, všeobsiahly univerzálny zákon, zákon nebies, je nezvratný. Je to zákon všetkého čistého Bytia. Pádom vznikol zákon sejby a žatvy a môže byť zrušený len uskutočnením večných zákonov. Nedá sa však obísť. Zákon sejby a žatvy pôsobí v každej duši, dovtedy, kým nebudú hriechy spoznané, očistené, odpykané a odovzdané Mne, Kristovi Božiemu. Potom je v duši zrušený zákon pádu. Duša je potom ďalekosiahle zbavená svojej nečistoty. Stáva sa opäť čistou bytosťou v Bohu, ktorá žije Absolútny zákon, lebo sa opäť približuje k absolútnemu, vševládnucemu zákonu lásky a života.

Zákon sejby a žatvy má platnosť dovtedy, kým nebude všetko protikladné splatené a premenené v pozitívnu energiu, a kým každá bytosť nežije opäť v Bohu, z ktorého vzišla. Do tej miery, do akej všetky bytosti z Boha vošli opäť do srdca Božieho, do Absolútneho zákona, premenia sa všetky očisťovacie roviny – všetky sčasti-materiálne a materiálne roviny, vrátane Zeme – na kozmickú energiu a budú znovu vibrovať v Absolútnom zákone. Potom je zákon pádu zrušený a Božia láska je vedomá a vševládnuca vo všetkom Bytí, v každej bytosti.

Z večného zákona, ktorý priniesli praví proroci predo Mnou a po Mne, a ktorý som Ja, ako Ježiš z Nazaretu príkladne žil, nebude odobratá ani len „bodka“.

Ak to znamená: „ani najmenšie písmeno“, tak je tým mienený jednotlivý aspekt večnej pravdy, nie písmeno a slovo ľudí ako také. Ľudské slová sú často len symboly, ktoré skrývajú to najvnútornejšie. Až keď sa človek dokáže vcítiť do reči symbolov, spoznáva pravdu a zmysel života, ktorý je hlboko ukrytý v ľudských slovách.

„Vyšší zákon“ je krok do dokonalého zákona. V prípravných rovinách, ktoré sa nachádzajú pred nebeskou bránou, je tento zákon vysvetľovaný ďalekosiahlo čistým bytostiam, ktoré prichádzajú zo Zeme a z ríše duší. Vyšší zákon je posledným stupňom učenia pred nebeskou bránou. Ukazuje ďalekosiahle čistým bytostiam, ako sa zákonné žiarenie v duchovnom tele opäť aktivuje, aby mohlo byť používané v nekonečnosti.

Ako Ježiš z Nazaretu som učil časti z dokonalého zákona, Absolútneho zákona. Celá pravda musela byť ešte pred vtedajšími ľuďmi ukrytá, lebo ešte veľmi lipli na viere v bohov a boli orientovaní na rôzne vierovyznania vtedajšej doby. Preto som hovoril v tomto zmysle: keď príde čas, vovediem vás Ja, Duch pravdy, do celej pravdy.

Na hore Golgote – čo znamená: miesto popravy – som bol ukrižováný Rimanmi, lebo Ma židovský ľud ako Mesiáša neprijal a nepojal. Hoci som v údolí Jordánu hore a dole kázal, učil, liečil a dával veľa znamení Môjho Božstva, ostal tvrdošijný židovský ľud poslušný templárom a z toho dôvodu sa stal spoluvinným na smrti Ježiša z Nazaretu.

So slovami v zmysle: „Je dokonané“, vošli Vykupiteľské iskry do všetkých zaťažených a padnutých duší. Tým som sa stal a Som Ja Vykupiteľom všetkých ľudí a duší.

Ako Kristus Boží som pôsobil a pôsobím naďalej. Vo všetkých generáciách až do dnešnej doby [1989], som sa prejavil a prejavujem skrze pravé Božie nástroje, skrze ľudí s ďalekosiahle očistenými dušami.

V tomto mohutnom čase obratu, v ktorom doba svetla prichádza k ľudom stále bližšie, učím večný zákon vo všetkých jeho fazetách a čoraz viac ľudí ide cestou do Vnútra k láske Božej.

Teraz prišiel čas, ktorý som ohlásil ako Ježiš z Nazaretu: „Dnes to ešte nemôžete uniesť, teda pochopiť, ale keď príde Duch pravdy, vovedie vás do celej pravdy.“ Teraz Som Ja v Duchu medzi Mojimi, vernými pútnikmi do večného Bytia, k vedomiu Môjho Otca, a učím ich absolútny večný zákon, aby aj tí, ktorí budú žiť v Ríši pokoja, ho plnili, a tým žili vo Mne a Ja skrze nich.

Moje slová sú život, sú večný zákon. Zostávajú uchované v pútnikoch k večnému životu, a tiež v mnohých písomných záznamoch – ako aj s touto knihou pre Ríšu pokoja Ježiša Krista.

Spoznajte: jedine večný zákon lásky robí človeka slobodným – ale nie zákon sejby a žatvy. Tento mu prináša iba utrpenie, chorobu, biedu a živorenie.

9. Kto teda poruší jedno z týchto prikázaní, ktoré bude On dávať, a učí ľudí konať tak isto, ten sa bude nazývať najmenším v Nebeskej Ríši. Kto ich však dodržiava a učí, ten bude nazývaný veľkým v Nebeskej Ríši. (Kap. 25, 9)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Desatoro prikázaní, ktoré dal Boh skrze Mojžiša Svojim ľudským deťom, sú výňatky z večného zákona života a lásky. Kto sa proti týmto prikázaniam previňuje, tieto svojich blížnych iba učí, ale sám ich nedodržiava, ten je falošný učiteľ. Hreší proti svätému Duchu. To je najväčší hriech. Tento falšovateľ používa Božiu lásku, zákon života, k vlastnému účelu. Tým zneužíva večný zákon. Každé zneužitie je krádež; a každý zlodej je prenasledovaný a štvaný, kým nebude skôr či neskôr dostihnutý a usvedčený svojimi vlastnými činmi, svojimi vlastnými príčinami. Lebo Boh je spravodlivým Bohom; skrze Neho sa všetko prejaví, tak dobré, ako aj menej dobré a zlé.

Kto však dodržiava zákon lásky a života, to znamená spl'ňa ho v každodennom živote a učí ľudí to, čo sám uskutočnil, ten je pravým duchovným učiteľom. Podáva ľuďom chlieb nebies, a tým nasýti mnohých. Kto dáva z vlastného naplnenia, ten je naplnený božskou múdrosťou a silou a bude potom, keď príde čas, žiariť ako hviezda na nebi. Lebo Bohom naplnený človek čerpá z prúdu spásy a dáva nezištne tým, ktorí hladujú a smädia po spravodlivosti.

Spoznajte: skrze takýchto spravodlivých mužov a ženy prichádza večný zákon lásky a života do tohto sveta. Kto teda dodržiava večný zákon a vyučuje ho, ten sa bude nazývať veľkým v Nebeskej Ríši; to znamená: zožne v nebesiach bohatú odmenu.

10. Veru, tí, ktorí veria a poslúchajú, zachránia svoje duše, a tí, ktorí neposlúchajú, ich stratia. Lebo Ja vám hovorím: ak nie je vaša spravodlivosť väčšia, ako spravodlivosť učencov písma a farizejov, tak do Nebeskej Ríše neprídete. (Kap. 25, 10)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Výpoveď: „...ktorí veria a poslúchajú, zachránia svoje duše, a tí, ktorí neposlúchajú, ich stratia“, znamená: kto verí a spĺňa zákony Božie, ten zachráni svoju dušu z kolesa znovuzrodenia, ktoré ho dovtedy priťahuje do tela, kým neodpyká všetko, čo ho zakaždým priťahovalo do vtelení.

Spoznajte: nestačí jedine viera v zákon života. Len viera v život a uskutočňovanie zákonov života vyvedú človeka a dušu von z kolesa znovuzrodenia.

Kto nedodržiava zákony Božie, ten zrádza Boha a predáva svoju dušu temnote. Tým prikrýva svetlo svojej duše, svoj pravý život. Tento človek žije potom v hriechu a duša v spánku tohto sveta. Zákon vtelovania, koleso znovuzrodenia, ktoré priťahuje dušu k vteleniu, bude ešte určitý čas pôsobiť, aby vtelená duša spoznala, že nie je z tohto sveta, ale je v zemských šatách, aby odložila to, čo je ľudské – a odkryla, čo je božské: svoj pravý, večný život.

Nie všetci, ktorí poznajú znaky písma, ich vysvetľujú len podľa písmena – ale aj podľa zmyslu. Preto to má znamenať: ak nie je vaša spravodlivosť väčšia ako spravodlivosť mnohých učencov písma – ktorí predstierajú, že sú spravodliví a učia Môj zákon, ale sami ho nedodržiavajú – tak nevojdete do Ríše Nebeskej.

Preto sa neviažte na mienky a názory ľudí. Uskutočňujte, čo ste spoznali zo zákona života; potom spoznáte ďalšie kroky k vyšším zákonitostiam.

Spoznajte: spravodlivosť Božia je Božia láska a múdrosť. Kto ich v sebe nerozvinie, ten ich ani nevyžaruje, ani nehľadí do hl'bok večného Bytia a ani nevnikne do svojho pravého života. Jeho pozemský život je živorenie. Vegetuje mimo skutočného života. Práve tak ako v tomto živote tak, aj na druhom svete je duchovne mŕtvy. Nemá správnu orientáciu ani v tomto pozemskom bytí, ani v živote na druhom svete, lebo nežil podľa zákonov života. Nie je múdry, ale podáva ďalej len svoje nazbierané vedomosti. Tým sa stane prívržencom hriechu a napokon hriešnikom. Koná proti večnému zákonu, a tým padá čoraz hlbšie do zákona sejby a žatvy.

11. Preto, keď obetuješ svoj dar na oltári a spomenieš si, že tvoj brat má niečo proti tebe, potom nechaj svoj dar pred oltárom a choď najskôr k nemu, udobri sa so svojím bratom, a až potom príď a obetuj svoj dar. (Kap. 25, 11)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

„... keď obetuješ svoj dar na oltári a spomenieš si, že tvoj brat má niečo proti tebe, tak nechaj svoj dar pred oltárom a choď najskôr k nemu, zmier sa so svojím bratom, a až potom príď a obetuj svoj dar“, znamená: ak by si chcel Mne, Kristovi, zasvätiť svoj život a odovzdať Mi svoje chyby a hriechy a spoznáš, že si sa ešte nezmieril so svojím blížnym, tak nechaj hriech najprv ležať pred vnútorným oltárom. Choď k svojmu blížnemu a zmier sa s ním – a potom, keď už viac nechceš konať rovnaké alebo podobné, čo viedlo k hriechu, tak polož svoj hriech na oltár. Oltár sa nachádza v najhlbšom vnútri tvojho chrámu z mäsa a kostí. Duch lásky a života potom premení hriech v silu a život. Pretože to, čo Mne sám od seba odovzdáš, bez nátlaku, ochotne a ďalej rovnaké alebo podobné viac nekonáš, od toho budeš oslobodený. Tvoja duša potom prijíma zo Mňa viac svetla.

Dbajte na nasledujúcu zákonnosť: keď ste sa proti svojmu blížnemu prehrešili výlučne v myšlienkach, neláskavými, nežičlivými, pomstychtivými, žiarlivými alebo nenávisťou naplnenými myšlienkami, tak nechoďte za ním, aby ste s ním o tom hovorili. Vedzte, váš blížny nepozná váš myšlienkový svet. Ak vaše myšlienky vyjadríte slovom, bude o tom rozmýšľať. Príďte jedine ku Mne, Kristovi, ktorý Ja Som vo vašom vnútri, a oľutujte svoje myšlienky a zároveň vysielajte duši svojho blížneho pozitívne, nezištné myšlienky, myšlienky prosby o odpustenie a myšlienky vnútorného spojenia. Potom Ja zruším, čo bolo myšlienkami zapríčinené. A keď viac nebudete myslieť na rovnaké alebo podobné, vtedy je vám už odpustené.

Spoznajte: ak poviete svojmu blížnemu o svojich ľudských myšlienkach, môžete sa v ňom podľa okolností dotknúť jeho ľudského, ktoré práve pochopil a nachádza sa v premene. To by potom mohlo vo vašom blížnom opäť prepuknúť. Ten znovu začne negatívne myslieť a hovoriť a zaťaží sa nanovo.

Zákon znie: nielen ten sa zaťaží, kto bol vaším nesprávnym chovaním podnietený opäť premýšľať, ale aj vy sa zaťažíte, pretože ste vyslovili svoje myšlienky, a tým ste vzbudili vo svojom blížnom to ľudské, ktoré sa nachádzalo v procese premeny.

Ak však vychádza z vašich úst nezákonné, tým, že svojho blížneho obviňujete, nadávate mu a zle o ňom hovoríte – aj vtedy, keď sa to dozvie od druhých alebo tretích – tak choďte a poproste ho o odpustenie. Ak vám odpustil, tak vám odpustil aj váš večný Otec nebeský vo Mne, Kristovi. Ak vám však neodpustil, tak vám nebude môcť odpustiť ani váš Otec nebeský vo Mne, Kristovi. Láska Otca-Matky-Boha sa však bude viac a viac dotýkať ešte zatvrdnutého srdca, aby sa človek rýchlejšie spamätal a odpustil vám, tak, aby vám mohol odpustiť aj Boh vo Mne, Kristovi, a potom bude všetko odpykané a premenené, čo bolo kedysi protikladné.

Chráňte sa pred svojím vlastným jazykom! Lebo čo vychádza z vašich úst ako nezákonné, môže vášmu blížnemu a vám samým spôsobiť ďaleko väčšiu škodu ako vaše myšlienky, ktoré ste v pravý čas, predtým, než začnú pôsobiť, spoznali a odovzdali Mne, Kristovi vo vás.

Spoznajte ďalšiu zákonitosť: myšlienky nevidíte a nepočujete – a predsa sú tu. Vibrujú do atmosféry a kto myslí rovnako alebo podobne, toho môžu ovplyvňovať. Keď ich včas odovzdáte Mne, sú zrušené – iba ak ich duša vášho blížneho už v sebe nezaregistrovala. Potom ste vedení tak, že môžete tomuto človeku, o ktorom ste negatívne zmýšľali, vykonať dobro. A keď konáte dobro nezištne, bez toho, aby ste svoje predchádzajúce myšlienky vyslovili, tak bude v duši toho, o kom ste negatívne zmýšľali, vymazané to, čo on už prijal vo svojej duši. Potom je aj vo vás vymazané to, čo vyžarovala vaša duša.

12. Vyrovnaj sa čo najrýchlejšie so svojím protivníkom, kým si s ním ešte na ceste, aby ťa tvoj protivník raz nevydal sudcovi a sudca žalárnikovi a ty nevyjdeš von skôr, kým nesplatíš posledný halier.

13. Počuli ste, že bolo povedané: ty máš milovať svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ale Já vám, ktorí počujete, hovorím: milujte svojich nepriateľov, konajte dobro tým, ktorí vás nenávidia.

(Kap. 25, 12-13)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

„Vyrovnaj sa čo najrýchlejšie so svojím protivníkom, kým si ešte s ním na ceste“, znamená: nenechaj hriech, ktorý si spáchal na svojom blížnom, len tak stáť! Očisti ho tak rýchlo, ako môžeš, lebo tvoj blížny je ešte s tebou na životnej ceste v pozemskom bytí. Ak jeho duša odišla zo Zeme, tak musíš podľa okolností čakať, kým sa znovu môže uskutočniť stretnutie a budeš ho môcť poprosiť o odpustenie.

Spoznajte: sudcom je zákon sejby a žatvy. Ak tento začne pôsobiť, tak človek z neho nevyjde von, dovtedy, kým „nesplatil do posledného haliera“, – kým teda nie je odpykané všetko, čo zapríčinil a včas neoľutoval.

Využite preto príležitosť poprosiť svojho blížneho o odpustenie a odpustiť mu, kým ešte s ním putujete po Zemi a hriech sa ešte nevryl do duše a nestal sa príčinou. Kto neodpustí a nepoprosí o odpustenie, ten musí niesť účinok dovtedy, kým „nesplatil do posledného haliera“.

Zmierte sa teda so svojím blížnym tak rýchlo, ako je to len možné. Ak sa príčiny – napr. hádka, neprajníctvo alebo závisť – už zakorenili vo vašej duši a stalo sa tak aj vo vašom blížnom, proti ktorému ste, tak je možné, že váš blížny vám tak rýchlo neodpustí – ani vtedy nie, keď ste spoznali a oľutovali svoj hriech. Lebo v jeho duši sa mohol upevniť komplex viny, ktorý ste v ňom vyvolali rovnakým, alebo podobným spôsobom myslenia. Svojím hriešnym správaním, ktoré ste dhlšiu dobu živili, stupňoval aj on hnev vo svojej duši proti vám – a vytvoril tak ako vy, obsiahle protikladné energetické pole, komplex viny, ktorý musíte teraz obaja spracovať. Očistenie môže prísť na vás buď ešte v tomto pozemskom živote, alebo až v ríšach duší, alebo v ďalších inkarnáciách.

Spoznajte: predtým, než človeka stihne osud, bude napomínaný Duchom života, ktorý je aj životom duše, a aj ochranným duchom, alebo skrze ľudí. Napomenutia z Ducha sú najjemnejšie pocity, ktoré prúdia z duše, alebo ktoré nechá ochranný duch plynúť do pocitov alebo do myšlienkového sveta človeka. Napomínajú človeka, aby zmenil svoje zmýšľanie, alebo aby očistil, čo zapríčinil. Večný Duch života a ochranný duch, môžu človeka podnietiť aj k tomu, aby vyhľadal toho, ktorý sa nachádza krátko pred úderom osudu. Tento potom príde k dotyčnému a začne rozhovor, ktorý sa vzťahuje, akoby sám od seba, na túto záležitosť. Z toho by sa mohla spoznať príčina blížiacej sa rany osudu a očistiť.

Tak teda spoznáte, že večné svetlo dáva rôznymi spôsobmi a metódami napomenutia a upozornenia – tak blížnemu, s ktorým ste vytvorili príčiny, ako aj vám samým.

Aj impulzmi udalostí dňa je človek napomínaný v pravý čas, než na neho padne ako osud to, čo sám zapríčinil.

Kto berie takéto upozornenia vážne a očisťuje to, čo spoznal ako hriech, oľútovaním, odpustením, prosbou o odpustenie a znovu napraví dobrom, ten nemusí znášať to, čo zapríčinil. Ak je hriech veľký, tak je možné, že časť z neho musí znášať, nie však všetko, čo chcelo z duše vyraziť. Kto však prehliadne a prepočuje všetky napomenutia, lebo sa otupuje ľudskými vecami, ten bude musieť svoje vytvorené príčiny znášať dovtedy, kým „nesplatí posledný halier“.

Prikázanie života znie: „Milujte svojich nepriateľov, robte dobro tým, ktorí vás nenávidia.“

Každý človek by mal v každom blížnom vidieť svojho brata a svoju sestru. Aj v zdanlivých nepriateľoch máte spoznať svojich blížnych a snažiť sa ich nezištne milovať.

Zdanlivý nepriateľ ti môže byť dokonca dobrým zrkadlom k sebaspoznaniu, vtedy, keď sa rozčúliš pre nepriateľstvo – ktoré môže mať mnoho tvárí; lebo keď vás niečo na vašom blížnom rozčúli, spočíva rovnaké alebo podobné vo vás samých.

Ak však môžeš bez väčšieho rozčúlenia odpustiť svojmu blížnemu, ktorý ťa obvinil a odžaloval, tak nemáš v sebe žiadnu zodpovedajúcu zhodu; nemáš teda v sebe rovnaké alebo podobné, a preto ani žiadnu rezonanciu vo svojej duši. Je možné, že to, z čoho si bol obvinený, si očistil alebo už odpykal v predchádzajúcich životoch – alebo si to vo svojej duši nikdy nevybudoval. Potom to spočívalo len v duši toho, ktorý proti tebe myslel, hovoril a obvinil ťa. Keď sa teda v tebe neozve žiadne vzrušenie, keď nepríde žiadne echo z tvojej duše, tak si bol pre neho zrkadlom ty. Či sa on do tohto zrkadla svojho ľudského ja pozrie alebo nie – to prenechaj Bohu a jemu, Jeho dieťaťu.

Spoznaj: už jedine tvojím pohľadom sa pohlo jeho svedomie a odzrkadlilo mu, že niekedy o tebe napr. negatívne zmýšľal a hovoril. Teraz má možnosť očistiť to. Ak to urobí, že oľutuje a ďalej viac nemyslí, ani nekoná rovnaké alebo podobné, potom je to v jeho duši zrušené, teda premenené. Až potom ťa uvidí očami Vnútorného svetla.

Znamením, že sa v jednej duši zmenilo záporné na pozitívne, je dobroprajnosť a porozumenie voči blížnemu.

14. Žehnajte tých, ktorí vás preklínajú a modlite sa za tých, ktorí vás zo zlomyseľnosti zneužívajú. Aby ste sa stali deťmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach, a ktorý necháva vychádzať slnko nad zlým a nad dobrým, a ktorý zosiela dážď na spravodlivého a nespravodlivého. (Kap. 25, 14)

Ja, Kristus, vysveľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Kto dodržiava tieto prikázania, ten je spravodlivý voči svojim blížnym a bude svojím životom v Bohu viesť mnohých ľudí k životu v Bohu. Boh netrestá a nekarhá Svoje deti. To hovoria už aj slová: „... a ktorý necháva vychádzať slnko nad zlým a nad dobrým, a ktorý zosiela dážď na spravodlivého i nespravodlivého.“

Boh je darcom života, lebo On sám je život. Z večného zákona života dal Boh ľuďom slobodnú vôľu slobodne sa rozhodnúť za, alebo proti Nemu. Kto je za Neho, ten dodržiava večné zákony lásky a života a bude dary lásky a života z večného zákona aj prijímať. Kto pociťuje, myslí a koná proti večnému zákonu, ten prijíma to, čo zasial, teda pociťoval, myslel, hovoril a konal.

Každý teda prijíma, čo sám zasial. Kto seje dobré semeno, teda plní zákony Božie, ten bude zbierať aj dobré plody. Kto seje ľudskú sejbu, ktorú vnáša do poľa svojej duše ako ľudské pocity, myšlienky, slová a činy, ten bude zbierať aj tomu zodpovedajúce plody.

Z toho spoznáte, že Boh nezasahuje do vôle človeka. Je darcom, pomocníkom, napomínateľom, vodcom a ochrancom tých, ktorí sa usilujú plniť Jeho vôľu, lebo sa obracajú k Nemu. Kto sa odvráti od Neho tým, že si vytvorí svoj vlastný, ľudský zákon, ten bude aj riadený svojím vlastným, ľudským „zákonom, svojho ja“.

Boh teda nezasahuje do zákona sejby a žatvy. Boh prichádza Svojim deťom v ústrety najrozličnejšími cestami a spôsobmi a tí, ktorí Ho prosia zo srdca a plnia, čo som im Ja, Kristus v Bohu, Mojom Otcovi, prikázal – nezištne sa vzájomne milovať – tí sú v Bohu a Boh pôsobí skrze nich.

15. Lebo keď milujete tých, ktorí vás milujú, akú budete mať odmenu? Lebo aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú. A keď robíte dobro tým, ktorí robia dobro vám, akú budete mať odmenu? Lebo aj hriešnici robia to isté. A keď zdravíte len svojich bratov, čo robíte viac než ostatní? Či tak nerobia aj colníci? (Kap. 25, 15)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Prijmi teda a pojmi svojho blížneho do svojho srdca aj vtedy, keď ťa on nemiluje, aj vtedy, keď ti nepomôže a opovrhuje tebou tým, že ti odoprie pozdrav. Miluj ho ty! Pomôž mu nezištne ty a pozdrav ty jeho – aj keď len v myšlienkach, ak nechce, aby si ho pozdravil slovami. Aj srdečný pozdrav, ktorý je vyslaný v myšlienkach, vojde do jeho duše a prinesie dobré plody v pravý čas.

Dbajte teda na to, aby ste sa správali ako slnko, ktoré dáva – či ho človek chce, alebo nechce vidieť, či si želá dážď, alebo víchricu, či si žiada chlad, alebo teplo.

Dávajte nezištnú lásku, ako ju dáva Slnko Zemi a vážte si všetkých ľudí, všetko Bytie. Potom dostanete odmenu v nebesiach.

Nehovorte, aby ste sa ľuďom zapáčili. Nerobte rozdiely ako tí ľudia, ktorí sa pridružujú len k tým a sú len s tými, ktorí schvaľujú ich myslenie a konanie a odsudzujú inak mysliacich a inak konajúcich.

16. A keď po niečom túžiš ako po svojom živote, ale odvádzalo by ťa to od pravdy, zriekni sa toho, lebo je lepšie vojsť do života a vlastniť pravdu, ako ho stratiť a byť uvrhnutý do vonkajšej temnoty.

(Kap. 25, 16)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Po čom človek osobne túži, to sa vzťahuje na človeka, na jeho nízke ja. Všetko toto je väzba. Väzba znamená byť pripútaný na ľudí a na veci. Kto sa viaže na ľudí a veci, kto je teda na niečo viazaný, ten znižuje tok kozmických energií.

Keď viažeš na seba človeka výlučne pre vlastné výhody, tak sleduješ svojou svojvôľou záujmy, ktoré ťa odvracajú od života vo Mne, Kristovi. Tým opustíš svoj neosobný, nezištný život, zamotáš sa do túžby vlastniť, byť niekým a chciet mať, a schudobnieš vo svojom vnútri na duchovnom živote. Keď v pravý čas neupustíš od túžby vlastniť, byť a chcieť, stratíš raz všetko.

Keď sa v účinkoch – či stratou všetkého majetku alebo v chorobe alebo v núdzi a utrpení – sám nespoznáš, a keď ani potom svoje hriešne neoľutuješ a nenapravíš, budeš putovať ako duša a ako človek v temnote, lebo si myslel len na seba, na svoje osobné blaho.

Preto sa spoznávaj každý deň znova, uskutočňuj denne zákony Božie a upusť od toho, aby si po niečom túžil pre svoje osobné ja. Zostaň uprimný – a tým verný zákonu Božiemu. Potom vojdeš do života, ktorý je tvojím pravým Bytím – a budeš bohatý v sebe, lebo si v sebe otvoril nebesá.

Kto nie je nádobou pravdy, do toho ani nemôže plynúť pravda, ktorá je neosobná. Taký človek je upretý len sám na seba a zhromažduje len pre seba. Takéto správanie vedie k tomu, že sa odvráti od Božej večne prúdiacej sily a vedie život v „mláke“. Do tejto mláky vteká len protikladné a málo odteká. To znamená, že pocíti na vlastnom tele to, čo nazbieral do svojej mláky.

Večná pravda naproti tomu plynie v tom človeku a skrze toho človeka, ktorý je nádobou pravdy. Prijíma od Boha a dáva z Boha, a takto sa stáva prameňom života pre mnohých. Kozmická životná energia, prameň všetkého Bytia, plynie cez všetky formy Bytia a skrze tých ľudí a duše, ktoré sa obrátili k Bohu, teda sa stali Božou nádobou.

Spoznajte: večne prúdiaca sila plynie len tým človekom a dušou, ktorí nezbierajú pre vlastné sebecké účely, ale nezištne dávajú. Len cez nezištne dávajúceho plynie neprestajne prúd Boží! Ak môže Boh bez prekážok prúdiť človekom, tak žije človek v pravde, v Bohu, v tom živote, ktorý trvá večne. Len takíto ľudia dávajú zo Mňa, zo života, pretože stoja vo Mne, v živote a v pravde.

17. A keď túžiš po niečom, čo spôsobuje iným trápenie a utrpenie, vytrhni to zo svojho srdca. Len tak dosiahneš pokoj. Lebo je lepšie znášať utrpenie, ako spôsobiť utrpenie tým, ktorí sú slabší ako vy.

18. Buďte teda dokonalí, ako je dokonalý váš Otec v nebesiach.“ (Kap. 25, 17-18)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Všetko nebožské, čo z teba vychádza – ako negatívne myšlienky, slová a činy – môže spôsobiť trápenie a utrpenie nielen tvojmu blížnemu, ale aj tebe samému. Lebo čo človek seje, to bude žať.

Žatva zodpovedá sejbe. Vždy ju zožne ten, ktorý zasial – nie jeho blížny. Tvoj blížny nezasial tvoju sejbu a nebude ani žať tvoju úrodu.

Tvoje semená však možu byť lietajúcimi semenami – ako semená rozličných druhov kvetov, ktoré po odkvitnutí vietor roznesie a tieto sa zakorenia tam, kde sa môžu udržať. Takisto môžu aj tvoje myšlienky, slová a činy ako lietajúce semená padnúť do duševného poľa tvojho blížneho a vyrásť, keď tam nájdu rovnaké alebo podobné podmienky.

Rovnaké alebo podobné ako je v tebe, spočíva aj v ňom, keď ho rozčúlia a nahnevajú tvoje slová a činy, ak mu tým spôsobíš trápenie, a on, podnietený tvojimi lietajúcimi semenami, myslí, hovorí a koná rovnako alebo podobne. Ty si to však vyvolal a môžeš byť podľa zákona sejby a žatvy braný na zodpovednosť. Tebe je prikázané milovať nezištne svojho blížneho, slúžiť mu a pomáhať – a nie mu svojím správaním spôsobovať žiaľ a utrpenie.

Keď sa potom tvoj blížny zaťaží tvojím nezákonným správaním, lebo si vnikol do jeho duševného poľa a priviedol príčiny do vibrácií, pod ktorými musí neskôr ťažko trpieť a znášať ich, tak si na neho viazaný. A akonáhle on reaguje na tvoje správanie rovnako nezákonne, je znovu viazaný na teba. V tejto, alebo v inej forme bytia, to budete musieť spoločne očistiť.

Spoznajte: malé nebadané lietajúce semienko ľudského ja môže vytvoriť veľkú príčinu, ktorá už v sebe nesie svoj účinok.

Spoznajte teda: každá príčina musí byť očistená!

Ďalší príklad: keď vysielaš svoje negatívne myšlienky, slová a činy ako lietajúce semená a tvoj blížny počuje, čo o ňom hovoríš, ale to neberie na vedomie, lebo v poli svojej duše nemá pre to žiadne zodpovedajúce zhody, tak sa zaťažíš len ty a si na neho viazaný – nie on na teba. Tvoj blížny môže vstúpiť do nebies, lebo nezachytil a neprijal tvoje negatívne semeno, lebo nemyslel a nehovoril rovnako alebo podobne ako ty. Ak si však svojím nesprávnym chovaním vyvolal vo svojom blížnom príčiny, ktoré by v ňom nemuseli prísť k účinku, pretože ich mohol v neskoršom čase očistiť bez ťažkostí a starostí, tak ty nesieš väčšiu vinu a musíš znášať tú časť, ktorú si svojmu blížnemu zapríčinil.

Ak teda musíš znášať žiaľ a utrpenie, tak neobviňuj svojho blížneho za svoj stav. Ty sám si pôvodcom – a nie tvoj blížny. Tvoje útrapy a starosti sú v tvojej duši osivo, ktoré vzišlo – a prejavuje sa v tvojom tele alebo na ňom ako úroda.

Jedine Ja, Kristus, tvoj Vykupiteľ, ťa z toho môžem vyslobodiť – a to len vtedy, keď oľutuješ a rovnaké alebo podobné viac nekonáš. Potom je bremeno z tvojej duše vzaté a tebe sa bude lepšie dariť.

Spoznajte: kto spozná svoje trápenie a žiaľ ako svoju vlastnú sejbu a svoje utrpenie prijme, ten ukáže pravú vnútornú veľkosť. To je znamením duchovného rastu; duchovný rast postupne vedie k dokonalosti.

Čistá bytosť je dokonalá; je pravým obrazom Otca-Matky-Boha. Žije v Bohu a Boh žije skrze čistú bytosť.

Blahoslavení, ktorí sú čistého srdca, lebo uzrú Boha – pretože sa znovu stali vernými obrazmi nebeského Otca. Z čistého, Bohu oddaného srdca prúdi dobromyseľnosť a pokora.

Ja, Kristus, Vykupiteľ ľudstva, vediem stále vzrastajúci Boží ľud na Zemi k vnútornej čistote. Boží ľud [1989], ktorý sa skladá z mužov a žien, ktorí cieľavedome kráčajú cestou lásky do vnútra a tak Mňa, Krista, jediného pastiera nasledujú. Nie všetci z nich sa znovu vtelia v nasledujúcich generáciách, ale mnohí budú žiť v duchu lásky a pôsobiť v duchu pre veľký celok a pre Ríšu pokoja Ježiša Krista.

Ó spoznajte, vy, ktorí žijete v Ríši pokoja: mnohí z vás boli pri tom už ako ľudia v dobe pionierov. A tak niekto z vás zachoval ako pionier s pioniermi jednotu s Bohom a šiel s nimi spoločne cestou do vnútra. Pri tom ste odložili veľa ľudského, čím vaše duše boli čoraz viac preniknuté svetlom pravdy. Pri odchode z tela zobrali potom vaše duše toto svetlo pravdy so sebou do vyšších svetelných rovín. Odtiaľ ste prišli znovu so svetlom pravdy, aby ste žili a pôsobili v zemských šatách v Ríši pokoja Ježiša Krista.

Svetlo pravdy teda žiari znovu skrze vaše nové pozemské telá. Teraz spĺňate v tomto pozemskom bytí to, čo ste si nadobudli v predexistenciách: svetlo z Môjho svetla a silu z Mojej sily – zákon života. Naplnená Duchom Božím, pôsobí teraz duša skrze svoje nové zemské šaty v Ríši pokoja Ježiša Krista, v ktorej Ja Som Vládcom a životom.

26. KAPITOLA

Reč na hore

(2. diel)

Prvé kroky na Vnútornej ceste,

evolučný proces do nezištnosti (2). Modlitba ako sebavyjadrenie alebo oduševnená modlitba (4). Praví mudrci spočívajú v sebe a nediskutujú (5). O Otčenáši (6). Odpustiť a prosiť o odpustenie; spravodlivosť a milosť Božia (7-9). Pozemská smrť – Vedomie duše potom – Smútiaci – Opätovné vtelenie – Väzby medzi ľudmi a dušami – Správny postoj (10-11). Hromadenie pokladov – Koniec vtelovania v Novej dobe (12-14). Starosti o seba samého, plánovanie s dôverou v Boha – Správne modlenie a pracovanie –

Všetko Bytie je v Božej

ochrane (15-18)

1. „Dávajte si pozor, aby ste nedávali svoje almužny pred ľuďmi, aby vás videli. Lebo inak nemáte žiadnu odmenu u svojho Otca v nebesiach. Keď dávaš almužnu, tak to nemáš vytrubovať, ako to robia pokrytci v synagógach a na uliciach, aby boli ľuďmi vychvaľovaní. Veru, Ja vám hovorím, oni už majú svoju odmenu.

2. Keď ale dávaš almužnu, nech nevie ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala ukrytá; a ten Jeden, ktorý vidí do skrytého, ti to verejne prizná.

(Kap. 26, 1-2)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Žitá Reč na hore je Vnútorná cesta k srdcu Božiemu. Čo človek nekoná nezištne, to koná sám pre seba. Nezištnosť je láska Božia. Vlastný úžitok je láska ľudská. Kto urobí svojmu blížnemu len vtedy niečo dobré, keď mu ten za to ďakuje a vychvaľuje jeho dobré skutky, ten to neurobil pre svojho blížneho, ale sám pre seba. Odmenou sú mu teda vďaka a chvála. Tým je už odmenený a od Boha už nedostane viac žiadnu odmenu. Len nezištnosť bude Bohom odmenená. Nezištnosť rastie a dozrieva len v tom človeku, ktorý urobil prvé kroky ku kráľovstvu Vnútra, teda uskutočnil.

Prvé kroky k tomu je kontrola myšlienok: dosaď namiesto sebeckých, negatívnych, sužujúcich alebo náruživých myšlienok myšlienky pozitívne, pomáhajúce, radostné, ušľachtilé a myšlienky vzťahujúce sa na to dobré v človeku a vo všetkom, čo ťa stretne. Tak dostaneš svoje zmysly postupne pod kontrolu. Tak nebudeš ani od svojho blížneho nič požadovať, ani nič očakávať. V ďalšom priebehu Vnútornej cesty budeš už len pozitívne a podstatné hovoriť. Tým dostaneš pod kontrolu svoje ľudské ja, lebo si sa naučil spočívať v sebe. Potom sa tvoja duša čoraz viac vyjasnieva a ty vo všetkom, čo ťa stretne spoznáš dobro, ktoré potom môžeš aj správnym spôsobom osloviť a vysloviť. Ak si sa to naučil, tak oslovíš aj to negatívne zákonne. Týmto spôsobom sa v tebe prebudia úprimnosť a čestnosť a ty pritom zachováváš vernosť Bohu vo všetkom.

Tento duchovný evolučný proces k nezištnosti je Vnútorná cesta k srdcu Božiemu. Všetko, čo robíš nezištne, ti prináša rôznorodé plody.

Keď sú teda tvoje pocity bez očakávania a tvoje myšlienky ušľachtilé a dobré, tak je v tvojich slovách a činoch sila z Boha. Táto sila je Moja životná energia. Vstupuje do duše tvojho blížneho a spôsobí, že sa tvoj blížny stane takisto nezištným. Lebo to, čo vychádza z tvojej svetlej duše, to vchádza – skôr alebo neskôr, podľa toho, kedy sa blížny pre to otvorí – aj do duše a do mysle tvojho blížneho.

Kto nezištne dáva, ten sa nepýta, či sa blížny aj dozvie, čo dal. Nezištný dáva! Vie, že Boh, večný Otec, hľadí do sŕdc všetkých Svojich detí, a že Večný, ktorého Duch prebýva v každom človeku, odmení nezištného vtedy, keď na to nadišiel čas. Jedine toto má význam.

Spoznajte: všetky dobré, teda nezištné skutky, budú v pravý čas prejavené, aby to spoznali tí, ktorí to majú vidieť, aby sa tiež stali nezištnými, tým, že aj oni prijmú život vo Mne a pousilujú sa – konať to, čo som im Ja prikázal: vzájomne sa nezištne milovať, ako ich Ja, Kristus, milujem.

3. A keď sa modlíš, nemáš byť ako pokrytci, ktorí sa radi modlia v synagógach a na nároží ulíc, aby boli videní ľuďmi. Veru, Ja vám hovorím, oni už majú svoju odmenu.

4. Ak sa však modlíš, choď do svojej komôrky, a keď si zatvoril dvere, modli sa k svojmu nebeskému Otcovi, ktorý je v skrytom; a ten skrytý Jeden, ktorý vidí do skrytého, ti to verejne prizná. (Kap. 26, 3-4)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Keď sa modlíš, utiahni sa do tichej komory a zahĺb sa do svojho vnútra, lebo v tebe prebýva Duch Otca, ktorého chrámom si ty.

Keď sa modlíš len preto, aby ťa tvoji blížni videli a považovali za zbožného a veriaceho, potom ti hovorím: to nie je žiadna zbožnosť, ale svätuškárstvo; je to pokrytectvo. Takéto povrchné modlitby sú bez sily. Kto sa modlí len perami alebo aby ho videli, ten hreší proti Svätému Duchu, lebo zneužíva sväté slová vo vlastný prospech.

Spoznaj: keď oslovuješ v modlitbe Boha a vo svojom živote neuskutočňuješ, za čo si sa modlil, keď sú teda tvoje modlitby len prejavom tvojho ja a nevychádzajú z hĺbky tvojej duše, a keď nie sú oduševnené láskou k Bohu, potom hrešíš proti Duchu Svätému. To je najväčší hriech.

Ak tvoje modlidby neprúdia nezištne z tvojho srdca, tak by bolo lepšie, keby si sa nemodlil, ale najprv si uvedomil svoje myšlienky a ľudské želania a postupne ich odovzdal Mne – aby nezištná láska, ktorá je v tebe, v tebe aj rástla a ty sa potom dokážeš modliť zo srdca. Potom budú tvoje modlitby viac a viac oduševnené a preniknuté láskou k Bohu a k tvojmu blížnemu.

„... a ten skrytý Jeden, ktorý vidí do skrytého, ti to verejne prizná“, znamená: tvoje svetlé myšlienky a modlitby plné sily, ktoré sú oduševnené láskou k Bohu, prinesú plody ešte na tomto svete. Smieš spoznať svoju sejbu lásky a teba tiež mnohí spoznajú ako prameň lásky.

5. A keď sa modlíte spoločne, nepoužívajte žiadne prázdne opakovania ako pohania, lebo títo si myslia, že budú vypočutí, keď vyslovujú veľa slov. Preto nemáte konať rovnako ako oni; lebo váš Otec v nebesiach vie, čo potrebujete, prv než poprosíte ...

(Kap. 26, 5)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Len ten človek, ktorý málo uskutočnil zo zákona pravdy, používa v modlitbe a v dennom živote mnoho slov a prázdné neoduševnené opakovania.

Kto veľa hovorí o zákone pravdy a života, teda nahovorí okolo toho veľa slov, ten ich nemôže naplniť silou a životom, lebo sám nie je naplnený zákonom Božím. Takéto slová sú sebecké, a preto slová neláskavé, aj keď sú volené tak, akoby boli nesené láskou. Neoduševnené rečnenie sa nedostane do najhlbšieho vnútra duše tvojho blížneho, a preto ani nemá žiadnu ozvenu v tom človeku, ktorý nechá vládnuť Božiu lásku v sebe a skrze seba. Kto hovorí neoduševnene o zákone pravdy a života, ktorý však neuskutočňuje, ten podnieti človeka, ktorý to počúva, a ktorý je práve tak ešte orientovaný navonok, len k diskusiám.

Spoznajte: kto diskutuje o duchovných zákonitostiach, ten nepozná zákony Božie. Každý, kto chce diskutovať, je presvedčený, že to vie lepšie ako jeho blížny a chce si to sám potvrdiť. Kto diskutuje, dáva len svedectvo sám o sebe, čiže: že nič nevie a je neistý. Preto diskutuje.

Kto však našiel pravdu, ten nediskutuje o pravde, ani o tom, čo je viera. Slovo „viera“ obsahuje aj nevedomosť: čo človek napokon nevie alebo nemôže dokázať, v to verí. Kto verí v pravdu, ten ešte večnú pravdu nenašiel. Ešte sa ani v prúde večnej pravdy nepohybuje. Viera je teda ešte slepota.

Kto však našiel večnú pravdu, ten už nemusí viac v pravdu veriť – vie pravdu, lebo sa v prúde pravdy pohybuje. Ten je pravým múdrym človekom, ktorý v sebe vyzdvihol poklad, pravdu. Praví mudrci spočívajú v sebe. To je vnútorná istota a pevnosť. Nediskutujú o viere, lebo dospeli od viery k múdrosti, ktorá je pravdou.

Kto teda verí len v Boha, bez toho, aby poznal hĺbku večnej pravdy, večný zákon, ten narobí veľa slov okolo svojej viery.

Podobne to dodržiava aj pri svojich modlitbách: narobí veľa slov, lebo svoje slová neoduševní nezištnou láskou. Je toho názoru, že môže Boha mnohými slovami presvedčiť, alebo Ho dokonca prehovoriť. Myslí, že sa musí pred Bohom vyjadrovať zrozumiteľne, lebo sa nazdáva, že Boh by mohol jeho modlitby pochopiť inak, ako ich mienil. Podobne myslia a modlia sa pohania.

Spoznajte: o čo hlbšie sa človek ponorí do božskej pravdy, o to menej slov potrebuje aj pri modlitbe. Jeho modlitby sú krátke, ale plné sily, lebo slovo vyžaruje žitú silu.

...Preto sa máte, keď ste spolu, takto modliť:

6. Otče náš, ktorý si na nebesiach, posvätené nech je Meno Tvoje. Príď Ríša Tvoja. Tvoja vôľa nech sa stane, ako na Zemi, tak aj v nebesiach. Náš každodenný chlieb daj nám deň čo deň a plod živého viniča. A tak ako nám Ty odpúšťaš naše hriechy, tak nech aj my odpúšťame hriechy iným. Neopusť nás v pokušení. Zbav nás od zlého. Lebo Tvoja je Ríša a sila a nádhera od večnosti k večnosti. Amen.

(Kap. 26, 5-6)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Spoločná modlitba, Otčenáš, sa modlí s rozdielnymi slovami a obsahmi, pretože každé spoločenstvo sa modlí tak, ako to zodpovedá potenciálu lásky spoločenstva.

Ako Ježiš z Nazaretu som učil spoločnú modlitbu, Otčenáš, v Mojej materinskej reči, teda inými slovami, a tak aj s iným obsahom, ako sa modlilo v neskorších dobách a v iných rečiach.

Slová, ako také, sú nepodstatné. Dôležité je, aby človek uskutočňoval, čo sa modlí! Potom je každé slovo, ktoré vychádza z jeho úst, oduševnené láskou, silou a múdrosťou.

Nemáte sa modliť podľa písmen, ani sa snažiť o to, aby ste sa Otčenáš, ktorý som Svojich učil, modlili doslova. Podstatné je, aby ste slová svojich modlitieb oduševnili láskou k Večnému a k svojmu blížnemu, a aby obsah vašich modlitieb zodpovedal vášmu životu.

Ľudia, ktorí sú naplnení večnou pravdou, láskou a múdrosťou Božou, budú sa zase modliť inak, než tí, ktorí sa modlia len preto, lebo ich tak učili, alebo že patria k náboženstvu, v ktorom sa modlidby vyslovujú zodpovedajúc vedomiu tejto konfesie.

Ľudia na ceste k svojmu božskému pôvodu sa modlia voľne, to znamená samostatne zvolenými slovami, ktoré sú oduševnené láskou a silou.

Ľudia, ktorí žijú v Mojom Duchu a sú preniknutí Božou láskou a múdrosťou, ktorí teda uskutočňujú zákony Božie v dennom živote, budú predovšetkým ďakovať Bohu za svoj život a za všetko, budú Ho oslavovať a velebiť a čoraz viac Mu zasväcovať svoj život – v pocitoch, myšlienkach, slovách a skutkoch – lebo sa stali životom z Jeho života.

Ľudia v Duchu Pána modlitbu žijú. To znamená, že plnia čoraz väčšmi zákony Večného a sami sa stali modlitbou, ktorá je uctievaním Boha.

Kto teda plní vôľu Božiu, žije stále viac v uctievaní Boha. Takíto ľudia nielenže dodržiavajú zákony Božie, ale ďalekosiahle sa stali zákonom lásky a múdrosti.

V dozrievajúcej Ríši pokoja Ježiša Krista, v ktorej Som Ja Vládcom a životom, budú ľudia čoraz väčšmi dodržiavať zákon Boží. Mnohí z nich sa stali zákonom – a tak božskými ľuďmi, ktorí stelesňujú život, Boha, celým svojím zmýšľaním, hovorením a konaním. Ich modlitby sú životom vo Mne, plnením večného zákona. Svojím životom, ktorý je zákonom Božím, ďakujú Bohu za život.

Ďakovanie Bohu je teda život v Bohu. Ich život, ktorý je neustálou vďakou, prúdi do vnútra Ríše pokoja.

Modlia sa, podľa zmyslu, nasledujúcimi slovami modlitby, ktorú uskutočňujú v dennom živote:

Otče náš, Tvoj Duch je v nás,

a my sme v Tvojom Duchu.

Posvätené je Tvoje večné Meno v nás

a skrze nás.

Ty si Duch života,

Ty si náš Pra-Otec.

Z Teba nesieme svoje večné mená.

Ty, Večný, si nám ich dal

a do našich mien si vložil

celú plnosť nekonečnosti.

Naše mená, ktoré si nám vdýchol,

sú láska a múdrosť –

plnosť z Teba,

zákon v nás a skrze nás.

Naša večná Ríša je nekonečnosť –

sila a nádhera v Tebe a z Teba.

Sme dedičmi večnej Ríše.

Preto sme Ríša sama,

večný domov.

Je v nás a pôsobí skrze nás.

Tvoja nekonečná, nádherná vôľa je v nás

a pôsobí skrze nás.

Tvoja sila vôle je našou silou vôle.

Pôsobí v nás a skrze nás,

lebo sme Duch z Tvojho Ducha.

Nebesá nie sú priestor a čas –

nebesá a Zem sú jedno,

lebo sme zjednotení v Tebe.

Láska a sila v nás a skrze nás

je naším denným chlebom.

Ty, ó večný, nádherný Otče,

vytvoril si v nás všetko,

čo vibruje v nekonečnosti.

Ty tvoríš skrze nás v nebesiach

a na Zemi.

Sme v Tebe a Ty vládneš v nás

a skrze nás.

Sme naplnení v Tvojom Duchu,

lebo sme Duch z Tvojho Ducha.

Sme bohatí v Tebe,

lebo žijeme svoje dedičstvo, nekonečnosť z Teba.

Naše večné dedičstvo, Duch z Tvojho Ducha,

nám prináša to,

čo ako ľudia v Ríši pokoja

potrebujeme.

Žijeme v Tebe a z Teba.

Život prúdi a rozdáva sa.

Žijeme v plnosti z Boha,

lebo sami sme plnosťou.

Zem sú nebesá

a Ríša pokoja bohatstvom Zeme,

v ktorom žijeme a sme –

Duch z Tvojho Ducha.

Žijeme vo vnútornej ríši –

a predsa sme ľudia, ktorí navonok stelesňujú,

čo vo Vnútri žiari.

Meno Pána je velebené,

On je život v nás a skrze nás.

Božie Meno je žitý zákon lásky

a slobody.

Hriech je premenený –

svetlo nastalo.

Žijeme z Jeho svetla

a žijeme v Jeho Duchu a z Jeho Ducha,

lebo sme Duch z Jeho Ducha.

V Bohu je všetko splatené.

Jeho Meno očistilo všetko.

Buď velebená, Božia nádhera!

Božia vôľa, láska a múdrosť

prenikajú Zem a krajinu.

My sami sme Zem a krajina –

vôľa, láska a múdrosť.

V nás je Božia dobrota – dobro z Boha.

Sme v Bohu a pôsobíme z Boha.

Zem je Pánova –

je Ríšou lásky.

Pôsobí v nás a skrze nás.

Život, nádhera Otca,

pôsobí v nás a skrze nás –

od večnosti k večnosti.

V pravom slova zmysle je tento chválospev životom tých, ktorí žijú v Ríši pokoja Ježiša Krista. Žijú vo Mne, Kristovi, a Ja žijem skrze nich; a spolu žijeme v Otcovi-Matke-Bohu, a Otec žije skrze nás, od večnosti k večnosti.

7. Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich vinu, tak vám aj váš nebeský Otec odpustí. Ak však neodpustíte ľuďom ich vinu, tak ani vám neodpustí váš Otec v nebesiach vašu vinu.

8. Aj keď sa postíte, netvárte sa skleslo ako pokrytci. Lebo títo sa pretvarujú, aby vyzerali ako ľudia, ktorí sa postia. Veru, Ja vám hovorím, oni už majú svoju odmenu.

9. A Ja vám hovorím, nikdy nenájdete Nebeskú Ríšu, iba ak sa budete chrániť pred svetom a pred jeho zlým vplyvom. A vy nikdy neuvidíte Otca v nebesiach, iba ak budete dodržiavať sabat a zanecháte svoju horlivosť hromadiť bohatstvá. Keď sa však postíš, tak si pomaž hlavu a umy si tvár, aby si sa nepredvádzal ľuďom so svojím postením. A ten svätý Jeden, ktorý vidí do skrytého, ti to verejne prizná.

(Kap. 26, 7-9)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Prikázanie odpúšťať a prosiť o odpustenie má platnosť dovtedy, kým nebude všetko odpykané a očistené, čo nezodpovedá večným zákonom. Prikázanie odpúšťať a prosiť o odpustenie patrí k zákonu sejby a žatvy. Zrušený bude potom, keď bude všetko ľudské odpykané, a kým sa každá duša nestane čistou, bezchybnou duchovnou bytosťou.

Dovtedy však platí prikázanie: odpúšťajte a bude vám odpustené. Keď prosíte o odpustenie a váš blížny vám odpustí, potom vám odpustil aj váš Otec v nebesiach. Ale keď prosíte o odpustenie a váš blížny vám ešte neodpustil, lebo ešte na to nie je pripravený, tak vám neodpustí ani váš večný Otec. Kto sa prehrešil proti svojmu blížnemu, ten musí dosiahnuť odpustenie aj u svojho blížneho. Až potom odoberie Boh tento hriech.

Večne Spravodlivý miluje všetky Svoje deti – aj tie, ktoré ešte nemajú silu na odpustenie. Keby odpustil len tomu, kto dal podnet k hriechu a neodpustil tomu, kto bol k hriechu zvedený, a nedokáže ešte odpustiť – kde by potom bola spravodlivosť Božia? Obaja môžu vojsť do nebies až vtedy, keď svoje hriechy odpykajú.

Preto dbajte na to, čo vychádza z vašich úst a dbajte na svoje činy, či zodpovedajú večnému zákonu, teda či sú nezištné! Veľmi rýchlo je niečo protikladné vyslovené alebo vykonané – ale dlho to môže trvať, kým to bude odpustené.

Keď ste prosili o odpustenie a váš blížny ešte nie je pripravený vám odpustiť, potom sa vo vás zosilní milosť Božia, zahalí a nesie vás – ale On vám nezoberie to, čo ešte nie je očistené. Milosrdenstvo Božie sa potom zosilní aj vo vašom blížnom a prihliadajúc na jeho slobodnú vôľu ho povedie tak, že rýchlejšie spozná svoje chyby, oľutuje a odpustí vám. Až potom, keď vám odpustia všetci, voči ktorým ste sa prehrešili – keď je teda všetko splatené – až potom môžete vojsť do nebies, lebo Boh už premenil všetko ľudské na božskú silu.

Boh je všadeprítomný. Preto pôsobí aj v zákone sejby a žatvy. Vo všetkom negatívnom je aj to pozitívne, Boh, večný zákon. Keď človek spozná svoje hriechy a chyby a oľutuje ich, tak budú v nich pozitívne sily aktívne a posilnia toho človeka, ktorý dospel k spoznaniu svojej viny, aby očistil svoje hriechy silou Kristovou.

Spoznajte, zákon Boží; to je večný život od večnosti k večnosti – všetko vo všetkom: všetko je obsiahnuté vo všetkom, vo veľkom to najmenšie a v najmenšom to veľké, v hriechu sila na odpustenie a v sile, ktorá sa uvoľní odpustením, vzostup k Vnútornému životu, do večného Bytia.

Preto môže aj v negatívnom pôsobiť Božské – vtedy, keď človek prosí zo srdca o odpustenie, odpustí a viac nehreší. Človek však musí urobiť prvý krok k Vnútornému životu.

Spoznajte: ak všetko, čo robíte – či sa modlíte, postíte alebo rozdávate almužny – ak to nerobíte nezištne, ale len preto, aby vás videli vaši blížni, vtedy už máte odmenu od ľudí. Boh vás už neodmení. A ak sa postíte len pre objemnosť svojho tela, tak v sebe nerozmnožíte Ducha svojho Otca. Kto však prijíma potravu v mene Najvyššieho a zachováva mieru a z času na čas sa postí, aby svoje telo uvoľnil a očistil, aby sila Božia mohla správnym spôsobom zásobovať všetky bunky a orgány, ten sa učí aj statočným spôsobom prijať a pojať život z Boha, aby v ňom žil. A zároveň zasvätí v modlitbe svoj život Bohu, Večnému, aby sa postupne týmto spôsobom stal žijúcou modlitbou.

10. Takisto by ste si mali počínať, keď nariekate nad mŕtvymi a smútite, lebo vaša strata je ich ziskom. Nerobte ako tí, ktorí smútia a nahlas nariekajú pred ľuďmi a trhajú svoje šaty, aby iní videli ich smútok. Lebo všetky duše sú v Božích rukách a všetci tí, ktorí konali dobro, budú spočívať so svojimi predkami v lone Večného.

11. Modlite sa radšej za ich pokoj a za ich vzostup a uvážte, že sú v krajine pokoja, ktorú Večný pre nich pripravil, a prijmú spravodlivú odmenu za svoje činy a nereptajte ako ľudia bez nádeje.

(Kap. 26, 10-11)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Kto narieka nad mŕtvymi, ten je ešte vzdialený od večného života, lebo vidí smrť ako koniec života. Nedosiahol ešte vzkriesenie vo Mne, Kristovi. Patrí k duchovne mŕtvym.

Nenariekajte nad svojimi mŕtvymi! Lebo kto narieka nad stratou jedného človeka, ten nemyslí na zisk duše, ktorá – ak žila vo Mne, Kristovi – vstúpi do vyšších oblastí vedomia života. Lebo ak jej život bol v pozemskom bytí v Bohu, tak bude aj v inej forme bytia v Bohu.

Spoznajte: časovosť, život v tele, nie je životom duše. Duša prijala telo len pre krátky životný úsek, aby v časovosti očistila a splatila to, čím sa zaťažila v rôznych zemských šatách. Zem sa má vidieť len ako prechodná stanica, na ktorej duše v zemských šatách za kratší čas očistia to, čo by na druhej strane za závojmi vedomia – nazývané aj hmlové steny – nemohli tak rýchlo zvládnuť.

Keď duša opustí svoje zemské šaty, tak človek oplakáva len šaty duše a nemyslí pritom na dušu, ktorá zo šiat vykĺzla.

Svetlá duša bude po odložení svojho pozemského tela sprevádzaná svetlými, pre človeka neviditeľnými bytosťami, do tej oblasti vedomia, ktorá zodpovedá mysleniu a životu človeka, v ktorom táto duša bola vtelená.

Spoznajte: každú dušu, ktorá opustila telo, to ťahá ešte nejaký čas k tým ľuďom, s ktorými ako človek spolu žila. Ak však musí zistiť, že jej bývalí pozemskí príbuzní smútia nad jej ľudským obalom, je to potom pre dušu veľmi bolestivé. Táto duša, ktorá je ešte v blízkosti Zeme, spozná veľmi dobre, prečo jej príbuzní nariekajú len nad jej ľudským obalom, a prečo si ju smútiaci nevšímajú ako dušu. Duša, ktorá to musí spoznať, pocíti pritom prvý hlboký duševný bôľ po odložení fyzického tela; lebo sa dozvie, prečo človek smúti a nemyslí na ňu v láske a oddanosti. Pritom vidí nejednu sebeckú myšlienku svojich bývalých pozemských príbuzných. Nemôže ich na seba upozorniť, lebo ju neberú na vedomie. Čo povie, to človek nepočuje a čo vidí, to nevidí človek. Duša však veľa vníma.

Podnecujem vás k zamysleniu sa: nariekate, keď sa had zbavuje kože, kožu zvlečie a plazí sa ďalej?

Podobne je to s dušou. Opúšťa svoje pominuteľné telo, svoj obal, a putuje ďalej. Vy teda smútite nad stratou obalu a nemyslíte na dušu! Kto spomína na dušu, ten ďakuje Bohu, ktorý povolal dušu späť do Svojho náručia, pokiaľ táto v zemských šatách život v Bohu využila, a tým sa Mu priblížila. Myslite na to, že pre svetlú dušu je odloženie tela ziskom.

A: keď smútite len pred ľuďmi nad stratou človeka, tak im niečo predstierate. V skutočnosti nespomínate ani na človeka, ani na dušu. Myslíte len na seba samých. Duša, ktorá to zaznamenáva, spozná, že nebola nezištne milovaná, že podľa okolnosti tu bola len na prospech svojich blížnych.

Mnohé duše musia spoznať, že v zemských šatách žili svoj pozemský život podľa vôle príbuzných a známych. To znamená, že sa nemohli ako ľudia sami vyvíjať a žiť podľa bytostných znakov, lebo museli konať vôľu tých, ktorí to od nich žiadali pre svoj vlastný prospech. Mnohé tieto duše vidia, čo premeškali vo svojom pozemskom bytí, a preto sa aj vracajú späť do pozemského bytia. Vracajú sa znovu na Zem cez závoje vedomia a zdržiavajú sa ako duše znovu medzi tými, ktorí skrze nich žili. Iné sa zasa pokúšajú žiť na Zemi to, čo nemohli ako ľudia rozvinúť.

Dovtedy, kým sú ľudia viazaní na ľudí alebo veci – ako majetok, bohatstvo a moc – vracajú sa ich duše späť na Zem a vkĺznu znovu do nových zemských šiat. Existuje mnoho rozličných príčin a pohnútok, prečo sa duše znovu vtelujú. Ak duša napríklad spozná, že je hriechmi pripútaná na svojich príbuzných, potom často rezignuje a pripustí želanie prijať opäť nové telo. Oduševnená týmto prianím žije v tej rovine vedomia, ktorá zodpovedá jej duševnému stavu a je tam poučovaná. Okrem iného jej bude objasnené, čo je pre a proti novému vteleniu. Pristupuje k vteleniu vtedy, keď súhvezdia, v ktorých je zaznamenané jej pre a proti – a tým aj jej pozemská cesta – ukazujú cestu k matérii, a keď je na Zemi splodené zemské telo, ktoré zodpovedá jej duševnému stavu vedomia. Do tohto ľudského obalu potom vkĺzne pri narodení.

Muž, ktorý splodil telo a žena, v ktorej vyrastalo embryo, pritiahli tú dušu, s ktorou majú ešte niečo spoločne očistiť – alebo aby spoločne s ňou kráčali cestou k Pánovi v nezištnej službe pre svojich blížnych.

Človek by nemal hľadieť len na svoje telo, ale predovšetkým na vtelenú bytosť v ňom a snažiť sa konať vôľu Božiu a nenechať si vnucovať ľudskú vôľu od druhého alebo tretieho.

Spoznajte: aj keď hovoríte: „Konám vôľu môjho blížneho, aby som zachoval vonkajší pokoj“, bránite svojej duši a duši svojho blížneho vyvíjať a rozvíjať sa tak, ako je to dobré pre oboch. Bránite sebe i svojmu blížnemu splniť tie úlohy, ktoré si priniesli vaše duše so sebou do zemského bytia: očistiť a oslobodiť sa od bremena hriechu, ktoré bolo prípadne prinesené ešte do tohto vtelenia z predchádzajúcich inkarnácií. Kto si nechá od svojich spolublížnych rozkazovať, kto teda robí, čo iní povedia, hoci spozná, že to nie je jeho cesta, ten je žitý a žije mimo svojho vlastného zemského bytia. Nevyužíva dni; je zneužívaný tými, ktorých poslúcha, a preto nepozná svoju cestu ako človek na tejto Zemi.

Kto viaže svojich blížnych tým, že im vnucuje svoju vôľu, dá sa porovnať s upírom, ktorý vysáva energie svojich blížnych. Nepozná sám seba a zároveň sa viaže na svoje obete – a naopak, viaže sa na neho aj obeť, ktorá sa nechá vysávať. V jednom zo životov, buď v zemských šatách, alebo ako duše v oblastiach na druhom svete, budú zasa obaja privedení spolu – a to tak často a tak dlho, kým jeden druhému neodpustí.

Keď sa dvaja na seba pripútajú – nezávisle od toho, či sa jeden viazal, alebo sa nechal viazať – tak sa obaja zaťažili a obaja to musia spoločne očistiť, aby sa mohla medzi nimi znovu vytvoriť láska a jednota.

Nikto nemôže povedať: „Nevedel som nič o zákonoch života.“ Hovorím vám: Mojžiš vám priniesol výňatky z večných zákonov, Desatoro prikázaní. A ak tieto dodržiavate, nebudete sa na seba viazať, ale žiť spoločne v pokoji.

Spoznajte: jedine vzájomná láska a jednota ukazujú dušiam a ľuďom cesty k vyššiemu životu.

Boh, večne dobrotivý, podáva každej duši a každému človeku Svoju ruku. Kto ju uchopí, ten využíva svoj pozemský život. Váži si dni a dokáže ich aj žiť podľa prikázaní, tým, že očisťuje to, čo mu deň ukazuje. Raz bude ako duša putovať v Bohu a spočívať v Bohu so všetkými tými, ktorí takisto využili svoje pozemské bytie, tak že deň čo deň spoznávali a prekonávali so Mnou, s Kristom, to, čo im deň priniesol a ukázal – radosť a utrpenie.

A keď smútite nezištne za zosnulým obalom, ktorý váš blížny odložil, a v duchu sa tešíte, že duša v zemských šatách spoznala svoj duchovný život a pripravila sa naň, potom sa budete skrze Mňa, Krista, radostne modliť k Otcovi za svojho blížneho. Budete duši, ktorá je teraz bližšie k Bohu, vysielať sily lásky, aby ďalej putovala k vyšším rovinám a stále viac sa zjednocovala s Bohom.

Duša cíti radosť a utrpenie svojich príbuzných. Tie duše, ktoré zosnuli vo Mne, Kristovi, cítia sa spojené skrze Mňa, Krista so všetkými, ktorí ešte putujú v zemských šatách. Duša sa raduje z toho, že jej príbuzní na ňu spomínajú s láskou, to ju napĺňa silou.

Spoznajte: nezištné, milujúce modlitby darujú putujúcej duši silu a vytrvalosť na jej ceste k Božskosti. Vo vašich nezištných modlitbách cíti spojenie a prijíma viac sily. Tým rýchlejšie odloží to ľudské, ešte na nej lipnúce a tým sa oslobodí pre Toho, ktorý je sloboda a láska – Boh, život. Odmena od Boha je veľká pre každú dušu, ktorá sa vážne snaží plniť vôľu Božiu.

Spoznajte: len ten je bez nádeje, ktorý o svojej viere len hovorí a nežije to, v čo zdanlivo verí. Nakoniec takýto pochybovač neverí tomu, čo predstiera, že verí. Z toho sa vyvíja beznádej.

12. Nemáte ani zbierať pre seba poklady na Zemi, ktoré mole a hrdza rozožerú a zlodeji vykopú a ukradnú. Zbierajte si ale poklady v nebesiach, kde ich ani mole, ani hrdza nerozožerú a kde ich zlodeji ani nevykopú, ani neukradnú. Lebo kde je váš poklad, tam je aj vaše srdce.

13. Svetlom tela sú oči. Preto, keď vidíš jasne, bude celé tvoje telo plné svetla. Keď ti ale chýbajú tvoje oči, alebo keď sú zakalené, potom bude celé tvoje telo temné. Keď je teda svetlo, ktoré je v tebe, temnotou, aká veľká bude temnota!

14. Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Buď bude jedného nenávidieť a druhého milovať; alebo sa bude držať jedného, a tým druhým opovrhovať. Vy nemôžete slúžiť zároveň Bohu a mamone. (Kap. 26, 12-14)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Len ten človek hromadí na Zemi poklady, ktorý neverí v Boha, v Jeho lásku, múdrosť a dobrotu. Mnohí ľudia predstierajú, že veria v Boha; ale spoznáte ich podľa ich skutkov! Mnohí ľudia hovoria o láske a Božích dielach – jedine podľa ich konania ich spoznáte.

Mnohí ľudia hovoria o vnútornej ríši a o vnútornom bohatstve, a predsa pracujú osobne pre seba do stodôl a zhromažďujú osobne pre seba pozemské bohatstvá, aby ich ľudia uznávali.

Kto myslí len na svoje osobné blaho, ten ešte nevidí dravého vtáka, ktorý už rozopäl svoje krídla, aby zničil hniezdo a ukradol bohatstvo, ktoré boháč, staviteľ hniezda, nazýva svojím osobným vlastníctvom.

Kto sa však najskôr usiluje o Ríšu Božiu, ten zbiera vnútorné hodnoty, vnútorné poklady. Bude aj v časovosti prijímať všetko, čo potrebuje a ešte viac.

Kto je vo svojom vnútri bohatý, ten nebude navonok živoriť. Kto je však bohatý navonok a bohatstvo hromadí, bude raz živoriť. Kto hromadí poklady na Zemi, tomu budú vzaté, aby sa rozpamätal na vnútorný poklad a mohol vojsť do života, do vnútorného bohatstva.

Duša bude mať dovtedy nedostatok božského svetla, kým sa nebude najprv usilovať o Ríšu Božiu. A tak dlho, kým to bude ešte na Zemi možné, bude sa duša chudobná na svetlo znovu rodiť do tela chudobného na svetlo, prípadne žiť v chudobe medzi chudobnými. Raz spozná, že poklad, bohatstvo, je jedine v Bohu.

Čie srdce je v Bohu, ten bude bohatý na vnútorné hodnoty a vstúpi do Ríše pokoja.

Ja, Kristus, vám dám meradlo, aby ste spoznali, kde stojíte – či vo svetle, alebo v tieni: „Lebo kde je váš poklad, tam je aj vaše srdce“, tam raz bude vaša duša.

Dbajte: kto číta tieto slová a nachádza sa na prelome zo starej do Novej doby, ten by sa mal poponáhľať, aby ešte našiel svoj duchovný život! Lebo keď sa Nová doba, doba Kristova, na celej Zemi prejaví a bude sa žiť Vnútorným životom, potom už viac nebudú možné vtelenia pre tých, ktorí sa usilujú o vonkajšie hodnoty. Potom nebudú viac možné ani vtelenia pre bohatých na Zemi, aby ako najchudobnejší medzi chudobnými odpykali to, čo premeškali ako bohatí.

Ak Ríša pokoja Ježiša Krista urobila ďalšie evolučné kroky, tak nebudú ani chudobní, ani bohatí. Všetci ľudia sú potom bohatí v Mojom Duchu, lebo odkryli vnútornú ríšu. Podľa toho budú aj žiť na novej Zemi, pod iným nebom.

Preto buďte pripravení slúžiť Bohu a z lásky k Bohu aj svojim blížnym.

Spoznajte: nikto nemôže slúžiť dvom pánom, Bohu a mamone. Jedine nezištná láska zjednocuje všetkých ľudí a národy. Človek na Zemi a duša v miestach očisťovania – obe budú raz privedené k rozhodnutiu: slúžiť Bohu, alebo mamone, byť za Boha, alebo proti Bohu. Medzi tým nie je nič: buď pre Boha – alebo pre satanské.

15. Preto Ja vám hovorím: nestarajte sa o svoj život, čo budete jesť a piť; ani o svoje telo, čo si oblečiete. Nie je život viac ako potrava a telo viac ako odev? A čo by človeku osožilo, keby vyhral celý svet, ale stratil svoj život?

16. Hľaďte na vtákov vo vzduchu: nesejú a nežnú, ani nezbierajú do stodôl; a predsa ich váš nebeský Otec živí. Nie ste vy oveľa lepšie opatrení ako oni? Kto je ale medzi vami, kto by mohol k svojej dĺžke pridať lakeť, keby to chcel? A prečo sa tak veľmi staráte o svoj odev? Pozrite na ľalie na poli ako rastú; nepracujú, a ani nepradú. A predsa, Ja vám hovorím, Šalamún vo všetkom svojom prepychu a nádhere nebol tak ozdobený ako oni.

17. Prečo by nemal Boh, ktorý oblieka trávu na poli, ktorá ešte dnes stojí a zajtra bude v peci spálená, vás obliekať oveľa viac, ó, vy maloverní?

18. Preto sa nestarajte a nepýtajte sa: čo budeme jesť? Čo budeme piť? alebo: čím sa odejeme? (Ako to robia pohania.) Lebo váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete. Usilujte sa najskôr o Ríšu Božiu a o Jeho spravodlivosť, potom vám to všetko bude pridané. Preto sa nestarajte o útrapy zajtrajška. Stačí, že každý deň má svoje vlastné útrapy.“

(Kap. 26, 15-18)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Kto si robí starosti o svoj osobný život, o svoje blaho – čo bude napr. zajtra jesť a piť alebo čo si má obliecť – ten je zlý plánovač; lebo pritom myslí len na seba, na svoje vlastné blaho a na svoje vlastníctvo. Tým zároveň plánuje aj svoje bolesti a starosti.

Kto naproti tomu plní vôľu Božiu, ten je dobrý plánovač. Bude plánovať tak dni, ako aj budúcnosť. Vie však, že jeho plánovanie je len návrh, ktorý spočíva v Božích rukách.

Vloží svoje plánovanie do rúk Božích, pracuje s Božími silami a necháva sa v dennom dianí viesť Bohom. Lebo vie: Boh je vševediaci Duch a bohatstvom jeho duše. Kto sa zverí Bohu, postaví svoju dennú prácu do Božieho svetla a spĺňa zákon „Modli sa a pracuj“, ten dostane spravodlivú odmenu. Bude vlastniť všetko, čo potrebuje.

Keď Boh, Večný, zdobí prírodu a oblieka ľalie na poli, o čo viac bude živiť a obliekať Svoje dieťa, ktoré plní Jeho vôľu! Nestarajte sa teda o zajtrajšok, ale plánujte a odovzdajte svoj plán do vôle Božej – a Boh, ktorý váš plán pozná, splní to, čo je pre vás dobré.

Dávam príklad: dobrý architekt starostlivo naplánuje dom a bude dbať na všetky detaily. Keď svoj plán dohotoví, ešte raz ho skontroluje a predloží ho potom staviteľovi na odsúhlasenie. Ak on s plánom súhlasí, potom budú remeselníci pracovať podľa plánu. Architekt a staviteľ budú dozerať na prevedenie a zasiahnu len vtedy, keď niečo nezodpovedá plánu.

Podobne by ste to mali robiť so svojím životom aj vy: plánujte každý deň a plánujte dobre! Ponechajte si aj čas na zamyslenie sa, v ktorom nájdete vnútorný pokoj, aby ste mohli vždy znovu premyslieť svoj život a svoje plánovanie. Starostlivý denný plán, ktorý bol vložený do vôle Božej, prenikne aj Boh Svojou vôľou. Kto takto rozpacuje svoj plán, ten si nemusí robiť starosti o zajtrajšok. Jeho vierou vo vedenie Božie sú pozitívne myšlienky; z nich vyplývajú pozitívne slová a zákonné konanie. Pozitívne myšlienky, slová a činy sú najlepšími nástrojmi, lebo v nich pôsobí vôľa Božia. To znamená, v každej pozitívnej myšlienke, v každom nezištnom slove, v každom nezištnom geste a čine pôsobí vôľa Božia, Jeho Duch. Boh dá dobrému plánovačovi všetko, čo potrebuje a nad to viac.

Len ten si robí starosti o zajtrajšok, kto sa nezveril Bohu, kto necháva dni ubiehať a nevyužíva ich. Kto žije bez cieľa a potom obviňuje svojho blížneho, keď sa mu niečo nepodarí, keď je chorý, keď má hlad, keď si nemôže zadovážiť potreby denného života – ten nie je dobrý plánovač. Je to bojazlivý, sebecký človek, ktorý priťahuje, čo nechce a pred čím má strach. Kto neplánuje hodiny, dni a mesiace s pomocou Božou a svoj plán a seba nepostaví do vôle Božej, toho Boh nemôže viesť. Len ten, kto zverí Bohu svoju dennú prácu a svedomite plní prikázanie „Modli sa a pracuj“, môže byť Bohom vedený, je Ním naplnený – je naplnený láskou, múdrosťou a silou. To znamená, jeho nádoba, jeho život, je naplnený dôverou a vierou v Boha.

Ľudia v Duchu Božom nebudú živoriť. Sú dobrými plánovačmi, silnými vo viere a pracujú so silami Ducha. Len bojazlivý myslí na seba, na svoje malé ja. Strachuje sa o zajtrajšok, lebo nie je stály v Bohu a neverí v Božiu múdrosť a lásku. Tým otvára nevedome stodolu zlodejom, ktorí prídu a kradnú. To, čo si pre seba osobne vydobyl a nahromadil, to stratí.

Z Božích rúk prijímajú ľudia potravu, prístrešie a oblečenie. Kto vloží svoj život, myslenie a prácu do Božích rúk, ten sa nemusí strachovať o zajtrajšok. Bude vlastniť, čo potrebuje dnes, zajtra a v budúcnosti – a oveľa viac.

Kto teda žije vo vnútornej ríši, ten nebude ani navonok živoriť. Kto je však chudobný vo vnútri, ten bude navonok živoriť. Ak dnes žije navonok a rozmnožuje svetské bohatstvo, ktoré si ponecháva pre seba, ten je vo vnútri chudobný a bude živoriť v iných zemských šatách, teda bude chudobný.

Preto sa usilujte najskôr o Ríšu Božiu a o Jeho spravodlivosť, potom vám bude dané od Boha všetko, čo potrebujete – a oveľa viac. Hľaďte na vtákov vo vzduchu: nesejú a nežnú a nezbierajú do sýpok; a predsa ich náš nebeský Otec živí. „Pozrite na ľalie na poli ako rastú; nepracujú a nepradú.“ Príroda vo svojej rozmanitosti je krajšie oblečená ako najbohatší z bohatých. Kto myslí len na svoje blaho a na svoje plné stodoly, ten bude buď v tejto pozemskej forme bytia, alebo v niektorom ďalšom vtelení – dovtedy, kým to ešte bude možné – v pote svojej tváre zarábať na svoj chlieb.

Správne modlenie a pracovanie znamená, pracovať pre seba a pre všeobecné blaho. Spoznajte: ľalie na poli – ba celá príroda – sú tu pre všetkých ľudí a darujú sa mnohorako. Kto toto dokáže pochopiť a vážiť si, ten si nebude musieť v pote svojej tváre zarábať na svoj chlieb. Bude spĺňať zákon „Modli sa a pracuj“ – pre seba a pre svojich blížnych.

A keď je napísané „nepracujú, a ani nepradú“, tak to znamená: človek nemá myslieť len na seba a len pracovať, aby pre seba dosiahol zisk, aby sa tým krášlil a ukazoval.

Spoznajte: všetko Bytie je pod Božou ochranou. Zvieratá, stromy, rastliny, trávy a kamene sú pod Božou ochranou. Stoja v evolučnom živote, ktorý je riadený večným Stvoriteľom Božím. Pretože všetok život je z Boha, tak pociťujú aj zvieratá, stromy, rastliny, trávy a kamene. Prežívajú v sebe evolučnú silu Stvoriteľa, ktorá ich oživuje a v cykle božských eónov vedie k ďalšiemu vývoju. Stvoriteľská sila, večné Bytie, daruje prírodným ríšam to, čo potrebujú. Dary života prúdia k životným formám do tej miery, do akej sú tieto duchovne vyvinuté.

Večný Otec pamätá na každé steblo trávy. O čo viac pamätá Večný na Svoje deti, ktoré v sebe už rozvinuli evolučné stupne minerálnych, rastlinných a zvieracích ríš! Deti Božie nosia v sebe mikrokozmos z makrokozmu a stoja tak v komunikácii s celou nekonečnosťou.

Aký úbohý je však človek, ktorý sa stará o zajtrajšok! Sám ukazuje, že ešte nezvládol včerajšok, lebo nedokáže žiť v dnešku, v prítomnosti, teda v Bohu.

Vnútro človeka, čisté Bytie, je súhrn nekonečnosti. Kto to ako človek pochopí, ten hľadí dovnútra a rozvíja zákony života, takže dokáže všetko vonkajšie vidieť vo svetle pravdy.

Spoznajte: človeku, ktorý myslí a žije všestranne – teda neobmedzene – slúži nekonečnosť. Ľudia v Duchu lásky nie sú sebeckí, ale vševedomí. Stoja v neprestajnej komunikácii s Božími silami v celom Bytí. Čo konajú, konajú zvnútra von, silou lásky. Plánujú a pôsobia podľa prikázania „Modli sa a pracuj“ a nepremárnia ani deň. Uvedomujú si vzácnosť dňa, hodín a minút a využívajú čas.

Kto teda skutočne žije, ten si nerobí starosti o zajtrajšok; už dnes prijíma to, čo zajtra vlastní. Lebo kto žije v Bohu, nebude dnes ani zajtra živoriť. Kto je však úzkostlivý a púta svoj majetok na seba, ten bude zajtra chudobný.

Kto sa však považuje za kozmickú bytosť, ktorá spĺňa neobmedzene vôľu Božiu, ten dosiahne múdrosť a silu. Kto je naplnený láskou a múdrosťou, toho život je preniknutý silou Božou. Tomu nebude nič chýbať. Kto si však robí starosti o zajtrajšok a vidí neistú budúcnosť, ten priťahuje zlo; bude mať každý deň svoje bremeno.

Nemyslite teda úzkostlivo na zajtrajšok! Plánujte s Božou silou – a nechajte Večného pôsobiť skrze vás. Potom sú vaše myšlienky pozitívne magnety, ktoré zasa priťahujú to pozitívne a budujúce. Lebo myšlienky, slová a činy sú magnety. Zodpovedajúc ich druhu, priťahujú zasa rovnaké alebo podobné.

27. KAPITOLA

Reč na hore

(3. diel)

Vaše negatívne myšlienky,

slová a činy sú vašimi vlastnými sudcami (1). Triesky a brvná – Nutnosť sebaspoznania (2). Misionárstvo znamená chcieť presviedčať – Žite pravdu a buďte príkladom (3). Prosenie, hľadanie, zaklopanie; vnútorná brána sa neotvorí rozumu (4). Čo požaduješ od svojho blížneho, nevlastníš ty sám v srdci; postoj očakávania vedie k väzbe (6). Boj na úzkej ceste k životu (7). Rozlišovanie dobrých a zlých plodov (8-9). Prijímajte slovo života srdcom – „To je Moje Slovo. Alfa a omega. Evanjelium Ježiša. Kristom prejavené Slovo, ktoré už medzičasom poznajú praví kresťania na celom svete“: dielo života a

lásky (13)

1. „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo akým súdom súdite, takým budete súdení; a akou mierou meriate, takou vám bude opäť namerané. A ako robíte druhým, tak bude urobené vám. (Kap. 27, 1)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Čítali ste: myšlienky, slová a konania sú magnety. Kto súdi a odsudzuje svojho blížneho v myšlienkach a slovách, ten potom zakúsi na sebe rovnaké alebo podobné.

Spoznajte: vaše negatívne myšlienky, slová a skutky sú vašimi vlastnými sudcami. „Akou mierou meriate“ – či v myšlienkach alebo v slovách a činoch – tak bude aj vám merané. Tak ako ponižujete svojho blížneho, aby ste sa sami povýšili, tak budete hodnotení vy: skúsite a vytrpíte svoju hodnotu. A keď poviete: „Jednému musí stačiť, čo má – druhý má dostať viac“, budete raz vlastniť len toľko alebo ešte menej ako ten, ktorému ste menej priznali: ako stretávate svojho blížneho v myslení, reči a skutkoch, tak sa raz bude dariť aj vám.

2. Prečo vidíš triesku v oku svojho brata a nepostrehneš brvno vo svojom oku? Alebo ako môžeš svojmu bratovi povedať: chcem ti vytiahnuť triesku z tvojho oka? A hľaď, brvno je v tvojom oku. Ty pokrytec, vytiahni najskôr brvno zo svojho vlastného oka, až potom uvidíš jasne, či by si mohol vytiahnuť triesku z oka svojho brata. (Kap. 27, 2)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Len ten človek hovorí neprestajne o trieske v oku svojho blížneho, ktorý nepostrehol brvno vo svojom vlastnom oku. Len ten sa usiluje vytiahnuť triesku z oka svojho brata, kto nepozná svoje vlastné myslenie a svoj vlastný život. Kto nepozná seba, a ani brvno – hriechy duše, ktoré sa odzrkadľujú v jeho vlastných očiach – ten nemá zmysel pre pravdu. Jeho oko je zakalené hriechom. Potom vidí v blížnom len to, čo aj on ešte sám je: hriešnika. Len ten, kto spracúva brvno vo svojom vlastnom oku, vidí postupne jasnejšie. Potom môže vždy zreteľnejšie spoznávať triesku v oku svojho brata a byť mu nápomocný podľa zákona lásky k blížnemu a odstrániť ju.

Kto teda hovorí negatívne o svojich blížnych, ponižuje a ohovára ich, ten nepozná svoje vlastné chyby.

Podľa plodov ich máte spoznať! Každý ukazuje sám, kto je – teda svoje plody. Kto sa rozčúli nad svojimi spolublížnymi a zosmiešňuje ich, ten ukazuje, kým v skutočnosti je.

Kto najprv odloží svoje vlastné chyby, ten je aj schopný pomôcť svojmu blížnemu. Preto je každý pokrytcom, kto odmietavo hovorí o chybách svojho brata – a pritom nezbadá brvno vo svojom vlastnom oku.

3. Nemáte to, čo je sväté, dávať psom, ani vaše perly hádzať sviniam, aby ich nerozšliapali svojimi nohami a neobrátili sa a neroztrhali vás.

(Kap. 27, 3)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Nezodpovedá večnému zákonu slobodnej vôle, aby ste tiahli so slovami pravdy z miesta na miesto, z domu do domu, použili svoje umenie prehovárať a presviedčať každého, koho sa zmocníte a misionárili ho. Lebo to by znamenalo, že nesvätíte pravdu a konáte tak, ako je to obrazne napísané: „Nemáte to, čo je sväté, dávať psom, ani vaše perly hádzať sviniam.“ Nemáte teda vnucovať slovo Božie svojmu blížnemu. Kto si myslí, že jeho blížny musí veriť a prijať to, o čom si myslí, že je presvedčený, ten má sám ešte pochybnosti a pochybuje o svojej vlastnej viere.

Misionáriť znamená chcieť presviedčať. Kto chce presviedčať, ten sám nie je vo svojom vnútri presvedčený o tom, čo vychvaľuje.

Buďte však dobrými príkladmi vo svojej viere a nie misionármi. Môžete podať obsah svojej viery a nechať každého, aby sa rozhodol sám, či chce v to veriť alebo nie, či chce byť s vami, alebo nie.

Sloboda v Bohu je jedným aspektom večného zákona. Keď váš blížny príde k vám z vlastnej vôle a pýta sa vás na vašu vieru, tak urobí on prvý krok k vám; a ten, kto je stály vo viere, vyjde v ústrety svojmu blížnemu a odpovie mu.

Kto je so svojím blížnym v božskom spojení, ten ho nebude viazať na svoju vieru – ale mu povie len toľko, koľko sám spoznal a uskutočnil. Len ten chce viazať svojho blížneho na svoju vieru, kto rozvinul málo nezištnej lásky.

Preto si dávajte pozor na príliš horlivých, ktorí vás chcú prehovoriť na svoju vieru. Ponúkajte večnú pravdu v slove a v písme – a žite sami podľa toho; potom budú prichádzať k vám tí, ktorí v sebe spoznali život.

4. Proste a bude vám dané; hľadajte a nájdete. Klopte a bude vám otvorené; lebo každý, kto prosí, dostane a kto hľadá, nájde a tým, ktorí zaklopú, bude otvorené. (Kap. 27, 4)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Len ten človek prosí, hľadá a klope na bránu Vnútorného života, kto ešte nevstúpil do svojho vnútra, do kráľovstva lásky. Ríša Božia je vo vnútri duše každého človeka.

Prvý krok na ceste k Vnútornému životu, na ceste k bráne spásy, je prosba k Bohu o pomoc a oporu. Ďalším krokom je hľadanie Božej lásky a spravodlivosti. Pútnik nájde život, Božiu lásku a spravodlivosť v prikázaniach života, ktoré sú ukazovateľmi smeru na ceste do Vnútra.

Ďalším krokom je zaklopanie na vlastnú komôrku srdca, na vnútornú bránu. Táto brána k srdcu Božiemu sa otvorí len tomu, kto sa úprimne modlil, hľadal a zaklopal. Rozumovému človeku, ktorý sa usiluje len o vonkajšie hodnoty a ideály, sa vnútorná brána neotvorí. Ani pochybovači nebudú prijímať.

Kto teda prosí, hľadá a klope, ten to musí konať z lásky k Bohu, nie preto, aby skúšal lásku Božiu.

Spoznajte: kto chce len skúšať, či láska Božia skutočne existuje, ten bude veľmi rýchlo sám podrobený skúške. Kto žije v Bohu, tomu je brána srdca otvorená. Nemusí viac prosiť – už prijal; lebo Boh pozná Svoje deti. Kto sa vrátil do srdca Božieho, ten už vo svojej duši prijal. To znamená, bohatstvo z Boha svieti zosilnene v jeho duši a žiari skrze neho, človeka. Kto vošiel do svojho Vnútra, ten už nepotrebuje viac hľadať – je doma v kráľovstve Vnútra. A kto vedome v ňom prijal príbytok, ten nepotrebuje viac zaklopať; ten sa už vrátil a žije v Bohu a Boh skrze neho.

Len tí budú prosiť, hľadať a klopať, ktorí ešte stoja vonku a ešte nevedia, že hlboko vo svojej duši nosia to, čo ich robí skutočne bohatými: lásku Božiu a múdrosť.

5. Kto je tu medzi vami, kto dá kameň, keď ho jeho dieťa prosí o chlieb, alebo hada, keď ho prosí o rybu? Keď vy, ktorí ste zlí, predsa viete dať svojim deťom dobré dary, o čo viac dá váš Otec v nebesiach dobrého tým, ktorí Ho prosia.

6. Čokoľvek chcete, aby ľudia robili vám, to isté robte aj vy im, a čo nechcete, aby robili vám, to nerobte ani vy im; lebo toto je zákon a proroci. (Kap. 27, 5-6)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Spoznajte: nemáte žiadať od svojich blížnych to, čo sami nie ste ochotní dať.

Ak očakávate od svojho blížneho niečo, čo má pre vás urobiť, tak si položte otázku: prečo to neurobíte sami? Kto napríklad očakáva od svojho blížneho peniaze a majetok, aby sám vo svojej pohodlnosti nemusel pracovať, alebo kto očakáva od svojho blížneho vernosť a sám nie je verný, alebo kto chce byť svojím blížnym prijatý a pojatý, sám však neprijme, ani nepojme svojich blížnych – ten je sebecký a chudobný duchom.

Čokoľvek požaduješ od svojho blížneho, to sám v srdci nevlastníš.

Je nezákonné svojich blížnych v očakávaní nútiť k činom, výpovediam alebo spôsobom správania sa, ku ktorým by sami od seba neboli ochotní.

Ak si spoznal vo svojich prianiach voči svojmu blížnemu svoje očakávania, tak sa rýchlo obráť a vykonaj najskôr ty sám, čo od svojho blížneho požaduješ.

Každé nútenie je tlak, ktorý vyvoláva znovu nátlak a protitlak. Takýmto vydieračským správaním voči svojim blížnym sa na nich viažeš a robíš seba, ako aj toho, kto sa nechal vydierať, otrokom nízkej povahy. Také donucovacie metódy ako: „Očakávam od teba a ty očakávaš odo mňa – každý dáva druhému, čo tento žiada“, vedú k väzbe.

Čo je zviazané, nemá v nebesiach miesto. Obaja, ktorí sú na seba viazaní, sa raz znovu stretnú, buď v jemnolátkovom živote, alebo v ďaľších vteleniach.

Táto forma väzby neplatí na pracovisku. Ak si sa v zamestnaní dobrovoľne zaradil do nejakej pracovnej oblasti a nadriadený ti dáva úlohy, ktoré máš splniť v rámci svojej činnosti, tak si s tým súhlasil už pri svojom vstupe do podniku. Ty si sa dobrovoľne zaradil do tohto pracovného odboru a do pracovnej skupiny, aby si urobil to, čo ti bude uložené. Keď si teda zvolíš pracovisko, tak máš aj vykonávať to, čo ti bude zadané zodpovedajúc tvojmu pracovnému odboru, ktorý si si sám zvolil. Výpoveď: „Čokoľvek chcete, aby vám ľudia robili, tak isto robte aj vy im ...“, teda neplatí pre zamestnanie alebo pracovný odbor, ktorý ste si sami zvolili.

„Čo nechcete, aby robili [ľudia] vám, to nerobte ani vy im“, znamená: keď nechcete, aby sa vám niekto vysmieval a posmieval, alebo vás okradol a oklamal, alebo aby vás pripravil o všetok majetok, alebo aby vás viedol za ruku, alebo aby vás zbavil vašej slobodnej vôle, alebo aby vás bil a nadával vám, tak to nerobte ani vy svojim spolublížnym. Lebo čo urobíte najnepatrnejšiemu zo svojich bratov, to urobíte Mne – a sebe samým. Čo nechcete, aby robili iní vám, to nerobte ani vy nikomu zo svojich blížnych – lebo všetko, čo z vás vychádza, sa zasa vráti k vám späť. Preto kontrolujte svoje myšlienky a strážte svoj jazyk!

7. Vchádzajte úzkou bránou. Lebo úzka je cesta a tesná je brána, ktorá vedie k životu a málo je tých, ktorí ju nájdu. Ale priestranná je brána a široká cesta, ktorá vedie do záhuby a veľa je tých, ktorí po nej putujú. (Kap. 27, 7)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

„...úzky je chodník a tesná je brána, ktorá vedie k životu“, znamená: v každom, kto sa snaží kráčať úzkou cestou k životu, sa ohlási pán temnoty a ukazuje mu – ako aj Mne, ako Ježišovi z Nazaretu – poklady a príjemné stránky tohto sveta. Denne platí nanovo vzdorovať satanskému a odporovať mu. Kto nie je bdelý, ten mu bude poslušný.

Spoznajte: každý, kto uskutoční prvé kroky k životu, cíti sa najprv stiesnený a obmedzený, kým sa s konečnou platnosťou nerozhodne. Lebo to, ako doteraz ľudsky myslel a konal, to má teraz zanechať.

Prvé kroky idú do neistoty – nazývajú sa viera a dôvera. Pokiaľ nie sú vykonané prvé kroky, je cesta k životu úzka a tesná. Prvé prekážky, ktoré by mali byť na ceste k srdcu Božiemu prekonané sa nazývajú: zmeň myslenie a zanechaj staré ľudské zvyky! Oľutuj, odpusť, pros o odpustenie a viac nehreš! To znamená pre každého jednotlivca namáhať sa a zmeniť všetko to, čo doteraz bolo u neho bežné.

Kto však vytrvá s Mojou silou, ten zanechá úzku cestu, a potom po veľkej svetelnej ceste dosiahne ríšu Vnútra, po ktorej speje s pútnikmi do svetla, k bráne absolútna, do života v Bohu.

Každý deň bude človek skúšaný: pre, alebo proti Bohu.

Kto sa rozhodne proti Mne tým, že si nechá všetky ľudské príjemnosti a všetko to, čo ho robí ľudským, ten nebude vedený na širokej temnej ceste do pokušenia, lebo sa upísal pokušiteľovi. Príliš mnoho ich putuje po tejto ceste do záhuby. Títo nebudú skúšaní, ako tí, ktorí idú úzkou cestou do života.

Kto sa upísal pokušiteľovi, ten aj neobmedzene súhlasí s tým, čo bude na základe svojej sejby žať.

8. Chráňte sa pred falošnými prorokmi, ktorí k vám prídu v ovčích kožuchoch, ale vo vnútri sú trhajúci vlci. Podľa ich plodov ich máte spoznať. Je možné oberať hrozná z tŕňov alebo figy z bodliakov?

9. Rovnako prinesie každý dobrý strom dobré plody, ale zhnitý strom prinesie zlé plody. Každý strom, ktorý neprináša dobré plody, je dobrý len na to, aby bol sťatý a hodený do ohňa. Preto máte rozlišovať dobro od zla podľa ich plodov.

(Kap. 27, 8-9)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Na konci materialistických dní, „chamtivej a žiadostivej doby“, vystúpi mnoho falošných prorokov. Budú veľa hovoriť o láske Božej – a predsa sú ich diela ľudskými dielami. Nie ten je pravým prorokom a duchovne múdrym, kto o láske Božej hovorí, ale jedine ten, ktorého skutky sú dobré.

Dar skúšať má však len ten, kto najprv skontroluje svoje vlastné zmýšľanie: či sám skutočne verí v evanjelium nezištnej lásky, a či spĺňa zmysel evanjelia – a čo sám už z nezištnej lásky na svojom blížnom uskutočnil.

Až potom môžete spoznať svojich blížnych a vycítiť rozdiely medzi dobrým, menej dobrým a zlým, keď ste dosiahli niekoľko stupňov duchovnej zrelosti.

Kto svojich blížnych ešte odsudzuje a negatívne o nich zmýšľa a hovorí, ten ešte nemôže skúšať svojich blížnych. Chýba mu schopnosť rozlišovať. On len posudzuje – a neskúša.

Keď ste ešte sami zlým plodom, ako môžete spoznať dobré plody? Kto neplní zákony Božie, tomu teda chýba dar rozlišovať čo je dobré, menej dobré a zlé.

Kto by chcel skúšať svojho blížneho, ten nech teda najskôr skúša sám seba, či má dar rozlišovať medzi spravodlivým a nespravodlivým.

Veľmi rýchlo je môžné dobrý plod odmietnuť a zlý schváliť vtedy, keď zlý plod vynikol mnohými rečami a pôsobil mnohými zdanlivo presvedčivými slovami a gestami.

Spoznajte: rovnaké priťahuje rovnaké. Kto je ešte sám zhnitým plodom, tomu sú zhnité plody bližšie než dobré. Kto je však nezištný, ten je dobrým plodom, tomu je aj to dobré, to nezištné, blízke.

Kto je nezištný, ten má aj schopnosť rozlišovať medzi dobrými, menej dobrými a zlými plodmi. Kto by teda chcel rozlišovať medzi dobrými plodmi, ten musí byť najskôr sám dobrým plodom. Len dobrý plod môže spoznať zlý. Zlý plod ustavične vyhľadáva svoje rovnako zmýšľajúce zlé plody, aby zakročili proti dobrým. Zlé plody odsuzujú, zavrhujú, súdia a viažu.

Dobré, zrelé plody majú porozumenie, sú dobroprajné a tolerantné a voči blížnemu dobrotivé. Síce vyslovia, čo je v neporiadku, avšak svojich blížnych si uchovajú vo svojom srdci. To znamená: už neposudzujú, neodsudzujú a nesúdia.

Opakujem: máte ich spoznať podľa ich plodov.

Dobrý plod spozná zlý plod, avšak zlý plod nespozná dobrý plod. Dobrý plod hľadí jedine na dobro, zlý plod jedine na zlo. Podľa toho človek myslí, hovorí a koná.

10. Nie všetci, ktorí ku Mne hovoria: Pane! Pane!, prídu do Ríše Nebeskej, ale tí, ktorí konajú vôľu Môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Mnohí budú ku Mne hovoriť v onen deň: Pane, Pane, nepredpovedali sme múdro v Tvojom Mene? Nevyháňali sme v Tvojom Mene diabla? Nevykonali sme v Tvojom Mene mnoho zázračných skutkov? Potom Ja k nim prehovorím: Ja som vás ešte nikdy nepoznal; ustúpte odo Mňa všetci, ktorí spôsobujete zlo. (Kap. 27, 10)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Kto sa Môjho Mena len dovoláva a nespĺňa vôľu Môjho Otca, ten je napriek svojej zdanlivo duchovne pôsobiacej reči a svojim zdanlivo zaväzným slovám chudobný na duchu a nevojde do Ríše Nebeskej.

Kto však koná nezištné činy bez očakávania odmeny a uznania, to je ten, kto koná vôľu Môjho Otca; lebo tak ako koná, tak aj myslí a hovorí.

Nezištné činy vznikajú jedine z pocitov a myšlienok naplnených Bohom. Ak sú myšlienky človeka nečisté, potom sú aj jeho slová jalové a jeho činy sebecké.

Spoznajte: kto sa zdanlivo rozpráva z Ja Som, teda zdanlivo hovorí Moje Slovo, a predstiera, že v Mojom Mene koná skutky a z toho dobre žije, ten už prijal svoju odmenu. V nebesiach už nedostane žiadnu odmenu. Kto koná nezištné skutky lásky a pracuje pre svoje pozemské živobytie, ten prijme v nebesiach spravodlivú odmenu.

Spoznajte: duchovný chlieb je duchovná potrava duše. Chlieb pre telo sa má zarábať podľa zákona „Modli sa a pracuj“.

Duchovný chlieb prichádza z nebies a je podávaný tým, ktorí zachovávajú zákon lásky a života a plnia prikázanie „Modli sa a pracuj“.

Pozemskú potravu daruje Boh ľuďom cez zem. Plody zeme potrebujú prípravu prácou rúk. Preto je robotník hodný svojej odmeny.

Spoznajte rozdiel medzi chlebom pre dušu a chlebom pre pozemské telo! Oba síce vychádzajú z toho istého prameňa, avšak jeden je duchovný a podáva sa duši a druhý je zhustená látka, matéria, a podáva sa fyzickému telu. Čo veľký Duch, Boh, daruje ľuďom pre ich fyzické telo, vyžaduje ľudskú prácu; napr. musí sa zasiať, obrábať, zožať a spracovávať. Za to má byť aj človek odmenený človekom.

Do Ríše Božej bude prijatý len ten, kto koná všetko z lásky k Bohu a k ľuďom.

11. Preto, kto počuje tieto Moje slová a nasleduje ich, toho porovnávam s múdrym mužom, ktorý postavil svoj dom pevne na skale. A padal dážď a prišli povodne a vetry fúkali a narážali o tento dom; a on sa nezrútil; lebo bol založený na skale.

12. A kto tieto Moje slová počuje a nekoná, ten je ako pochabý muž, ktorý postavil svoj dom na piesku. A padal dážď a prišli povodne a vetry fúkali a narážali na dom a ten sa zrútil a veľký bol jeho pád. Ale mesto, ktoré je pevne postavené, obohnané dookola pevnými múrmi alebo na vrchole hory a založené na skale, nemôže nikdy spadnúť, ani byť skryté.“

13. A stalo sa, že Ježiš ukončil túto reč a ľud žasol nad Jeho učením. Lebo On oslovoval hlavu a srdce, keď učil, a nehovoril ako učenci písma, ktorí učili len z úradnej moci. (Kap. 27, 11-13)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

Kto Moje slová počúva a riadi sa nimi, ten rozvíja svoj duchovný život. Zakladá si svoj život na Mne, na skale. Tak bude odolávať aj všetkým víchriciam a povodniam. Po tomto pozemskom živote vojde jeho duša vedome do duchovného života a nebude tam žiadnym neznámym, lebo človek žil už na Zemi v ríši Vnútra.

Prorocký Duch je ohňom v prorokovi a vo všetkých osvietených. Boh hovoril a hovorí skrze nich nie ako tí, „ktorí učili len z úradnej moci“. Proroci a osvietení hovorili a hovoria z plnej moci Večného, hovoriaceho Boha, či to ľudia chcú alebo nechcú uveriť.

Je napísané: „Oslovoval hlavu a srdce.“ Čo prijme intelekt, hlava, o tom „ľudia mysliaci hlavou“, hovoria a diskutujú. Napriek tomu padne niektoré malé semienko do ich srdca. Kto prijíma slovo života srdcom, ten ho aj pohybuje vo svojom srdci a prináša dobrú sejbu, život, ihneď ku klíčeniu.

Kto však chce slovo Božie pochopiť len intelektom, ten bude musieť neskôr spoznať – možno až po niekoľkých úderoch osudu – čo odmietol svojimi pochybnosťami a svojou rozumovou domýšľavosťou. Musí spoznať, že by mu semeno, Božie slovo, ktoré bolo dané z rohu hojnosti života prorokmi a osvietenými, mohlo veľa ušetriť.

Kniha „To je Moje Slovo“, pôsobí do Novej doby, do doby Krista. Môj život, kedysi ako Ježiša z Nazaretu, a Moje slovo ako Krista dnes [1989], sú základom.

Pre život a myslenie ľudí Novej doby v Ríši pokoja Ježiša Krista bude meradlom to, ako som Ja ako Ježiš z Nazaretu myslel, učil a žil. Týmto spôsobom Som Ja im veľmi blízko. Pozdravia Ma v Duchu ako svojho brata a prijmú a pojmú Ma ako Vládcu Ríše Božej na Zemi.

Táto kniha je dielom lásky a života. Z nej sa ľudia v Ríši pokoja tiež dozvedia, ako som uviedol a vybudoval dobu svetla na Zemi. Dozvedia sa, že som pôsobil skrze mnohých verných, ktorí so Mnou bojovali a trpeli pre Novú dobu. Táto kniha „To je Moje Slovo“, je teda historickým dokumentom. Bude čítaná ako teraz – ku koncu skláňajúceho sa starého sveta –, tak aj potom – v stále viac sa rozvíjajúcej Novej dobe.

Ľudia z nej tiež spoznajú splnenie božského Vykupiteľského poslania, začínajúc Mojim pôsobením ako Ježiša z Nazaretu, potom ako Vykupiteľa, ako Krista Božieho – a teraz ako budovateľa Novej doby, v ktorej pripravujem Môj príchod ako vládca Ríše pokoja, v ktorej Ja Som bratom tým, ktorí žijú so Mnou a s mnohými, ktorých srdcia sú čisté, v bratstve Kristovom.

hore	Verzia na vytlačenie