Nachádzate sa tu: Univerzálny život všetkých
kultúr celosvetovo
 > My o nás > Nájdi k PRA-SVETLU v sebe

Nájdi k PRA-SVETLU v sebe. Podanie ruky Božej.



Podanie ruky B O Ž E J. Oslovenie Absolútneho zákona v nás

Predhovor

Svet sa dostáva z koľají. Mnohí ľudia sú vo veľkom strachu, starosti a núdzi. Avšak Boh je tu! Aj napriek vojnovým a prírodným katastrofám, ktoré ohrozujú tento svet, prúdi Svetlo božskej lásky viac a viac na túto Zem, do tohto sveta, k ľuďom, ktorí sú dobrej vôľe. Ten, kto dokáže svetový desaster pozorovať a aj analyzovať, ten spozná, že my ľudia stojíme pred obrovským obratom doby. Volanie Krista Božieho preto zneje stále znovu:

Záchráň sa, kto sa chce nechať zachrániť, predtým než tento svet zanikne!

V mohutnom podaní ruky nám Boh, náš večný Otec, ponúka cez Gabrielu, Jeho porokyňu a posolkyňu pre dnešnú dobu, cestu školenia, na ktorej my ľudia môžeme rýchlo rozšíriť naše vedomie, aby sme sa pribllížili k Bohu v nás. Stále viac ľudí cíti: Záchrannou kotvou v tejto ťažkej dobe je jedine Kristus, Nositeľ svetla v základe duše každého človeka.

Nasledujúce výňatky z knihy poprvýkrát podávajú v písomnej forme obsah 13 vysielaní rádia, ktoré boli celosvetovo vysielané a dajú sa dostať i na CD. (V slovenskom jazyku sú dostupné zatiaľ len poriadok 1-5 a vôľa 1)

 

Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku

Poriadok 1

Dar milosti večného Otca, v Kristovi našom Spasiteľovi.

Kto bdelými zmyslami pozoruje náš svet, ten si položí otázku: Dá sa tento svet porovnať s potápajúcou sa ľoďou, ktorej kapitánovi kormidlo vykĺzlo z rúk? Posádka, ľud je vystavený búrkam vysokých vĺn katastrôf, vojen, teroru a vraždy. Žiaden človek viac nevie kam sa táto loď –svet, vlastne ženie.

Mnohí sa cítia bezmocní a vydaní sile, ktrorej nemôžu prísť na koreň. Lebo žiaľ to došlo až tak ďaleko, že skoro každý človek dáva vinu tomu druhému. Politici obviňujú ľudí, že stále viac šetria a ľud obviňuje politikov, ktorí sú posadnutí mocou a dbajú len nato, aby sa sami zabezpečili, udržali si svoje pozície a vôbec nehovoriac o korupcii, ktorá sa pre tých, ktorí majú peniaze a vlastnia statky, stala takmer privilégiom.

Svetový chaos, z ktorého sa stále viac stáva celosvetový desaster - pretože katastrofy pribúdajú, núdza, choroba, bieda a vražda sú dennými témami – eskaluje deň čo deň. Ľudstvo sa stáva stále brutálnejším. Každý si je sám sebe blížnym, čo znamená, že jeden bojuje proti druhému, či v myšlienkach, slovami alebo dokonca vo svojich činoch.

Pýta sa človek cirkevných vrchností, že odkiaľ prichádzajú katastrofy, ktoré ľuďom na svete spôsobujú toľko utrpenia, a prečo Boh nezasiahne, potom dostane po dlhom rétorickom výklade o tom prečo a ako to, v zmysle dôvtipnú teologickú odpoveď:- Boh si nenechá nazerať do svojich tajomstiev-, čo koniec koncov znamená: že On je vinný za toto celosvetové predstavenie, pretože nezasiahne, On Boh necháva z čistého tajnostkárstva ľudí trpieť a Zem znesväcovať.

 

Stále viac ľudí sa pýta na Boha, pýtajú sa či Boh vôbec existuje a ak áno, prečo pripúšťa tento celosvetový chaos? Dobrý a skúsený analytik, ktorý tento svet kriticky skúšajúc pozoruje , sa dopracuje k tomu, že nie Boh je tým nevyspytateľným „čarodejník“, ale že ľudia sú učňami čarodejníka, ktorí sa uspokojujú s teologickými dôvtipnosťami o takzvaných tajomstvách Božích.

 

Zdravý ľudský rozum dovolí spoznať, že tento svetový chaos neprichádza od Boha, ale že ho spôsobilo ľudstvo všetkých generácií a že každý človek sa viac alebo menej na tomto desastri spolupodiela. Keby Boh, Večný, planétu Zem a všetko, čo sa na nej pohybuje a odohráva, všemocným slovom dal do Svojho božského poriadku, bolo by tu zajtra opäť toto divadlo ľudskej ignorancie, ktorá sa obracia proti večnému Zákonu Božiemu, ktorý je láska, jednota a sloboda. Prečo? Pretože účinky a dôsledky ľudského zištného myslenia – ako egoismu, usilovania sa o moc, panovačnosti, ziskuchtivosti, intolerantnosti, namyslenosti, opovrhovania, ľahostajnosti, bezcitnosti atď. – by sa opäť tak v malom ako aj vo veľkom opäť prejavili. Koniec koncov by sa nič nezlepšilo.

Dokiaľ sa človek nenaučí, vážiť si svojich spolublížnych, ako aj prírodu a ríše zvierat, zostane voči životu nepriateľským a zlým. On poškodzuje, ničí, a zabíja, čo mu stojí v ceste a to len kvôli sebe samému.

Pretože Boh je Láska a pretože Božia láska chce skrze Krista Svoje deti viesť naspäť do Otcovského domu, dáva teraz milujúci večný Otec znovu podanie ruky, aby Svoje ochotné ľudské deti tak rýchlo ako je možné viedol ku Svojmu otcovskému srdcu, ktoré bije pre každého človeka a pre každú dušu, aby sa Mu priblížili, aby zažili a zakúsili, že On je prítomný v duši každého človeka. On, ten veľký Duch, chce každému z nás darovať istotu a bezpečie.

V mnohých fazetách nás učil Kristus a náš duchovný učiteľ, cherub božskej múdrosti, pre nás ľudí nazývaný brat Emanuel, večný Zákon, ktorý vedie k pravému životu, ktorý robí nezávislým, slobodným a šťastným. Skrze Jeho nástroj prejavil Večný, že reč ľudí pracuje proti večnému kozmickému Zákonu. Je príliš presýtená tým „keď“ a „ale“, „ja chcem“, alebo „ja nemôžem“, tak že kvôli tomu, Prasila duše, bytostné jadro, Zákon lásky a dobrotivosti, môže byť len sotva oslovené.

Naša ľudská reč je pochybovačná, obmedzujúca reč, čím človek na seba samého nepokladá žiaden nárok absolútnosti, tak že ide dlhou, prekážok- a ťažkostiplnou cestou, kým sa priblíži svojmu božskému dedičstvu, Zákonu Božiemu vo svojej duši.

Pozoruje človek tento svet, potom mnohí povie: Čas sa ponáhľa, a hodiny letia stále rýchlejšie, tak že je najvyšší čas pokyny života bližšie pozorovať a obrátiť sa. Tak mnohí cíti to pobádanie, to prosenie z hĺbky svojej duše, ktoré hovorí: O človeče, neotáľaj sa a neváhaj! Je v skutku najvyšší čas.

Ako povedané, naša reč nás oddeľuje od Boha. Preto nasledovala ponuka Večného, naše božské dedičstvo osloviť, a to s božskou absolútnosťou, ktorá nepozná žiadne keď a ale.

Aby sme nechali zaznieť, čo to znamená, keď mi ľudia Absolútnosti v nás prisvedčujeme a oslovujeme ju, chcem sa tým ešte niekoľkými slovami zaoberať.

 

Zákon Boží pozostáva zo siedmich základných síl. Volajú sa poriadok, vôľa, múdrosť a vážnosť, trpezlivosť zároveň dobrotivosť, láska a milosrdenstvo, zároveň dobromyseľnosť. Týchto sedem základných síl pulsuje v prazáklade našej duše.

Vážny človek, ktorý sa chce v prazáklade svojej duše priblížiť Bohu, môže plnou mocou Prasilu, Zákon Boží, osloviť, napr.: „Ja som v božskom kozmickom zákone, v mojom božskom dedičstve, absolútny poriadok.“

Niekto teraz povie: „Ja ešte ale nie som poriadny. Moje myšlienky a mnohé, čo pohybujem a nazývam svojím vlastníctvom, a nech je to aj ta najmenšia vec všedného dňa, ešte nie je v poriadku. Ako môžem povedať: „Ja som v božskom kozmickom Zákone, v mojom božskom dedičstve, absolútny poriadok“.“?

K tomu nasledujúce vysvetlenie. Kto sa pousiluje, vo svojich myšlienkach a vo všetkom čo k nemu ako človeku patrí, robiť poriadok, ten dá do pohybu s určujúcou a rozhodujúcou výpoveďou „Ja som v božskom kozmickom Zákone, v mojom božskom dedičstve, absolútny poriadok“ kozmický saizmograf, ktorý mu ukáže, čo je v neporiadku. So silou absolútneho Zákona poriadku, ktorý ochotný človek zadá do bytostného jadra svojej duše, uvoľní v sebe negatívne formácie energií – dá do pohybu podstatné aspekty svojich príliš ľudských zadaní, ktoré sú v štruktúre častíc jeho duše a v jeho tele zaznamenané (uložené). Tým uvoľní zároveň protikladné zadania v určitých planétach, ktoré skrze zodpovedajúcu konšteláciu planét budú vedomé človeku, ktorý napr. Použije Absolútny zákon poriadku.

Dôležité je vedieť, že na tejto význačnej ceste zákona menšie pochybenia, ktoré v pozemskom bytí nie sú relevantné(závažné), ktoré žiadnemu inému človeku neuškodili, sa rozplynú, to znamená že budú premenené, čím duša rýchlejšie získa viac svetla a sily. To by bola pre každého človeka veľká šanca, rýchlejšie dôjsť do svojho vnútra, k božskému pra-Pôvodu, k svojmu pravému Bytiu, lebo len Boh v Pôvode našej duše je kotviskom a bezpečným prístavom v tejto nebezpečia plnej doby.

Kto vážne a svedomite touto cestou zákona ide, ten si veľmi skoro uvedomý svoj pravý pôvod. Jeho pozemské bytie s v krátkosti totálne zmení; stane sa citlivejším, jeho päť zmyslov budú jasnejšie, jeho vedomie sa rozšíri, a získa prístup k najvnútornejšiemu v blížnom, k Bohu v blížnom, tak ako aj k vesmírnym silám prírody a k živým bytostiam zvierat. On bude stále viac kozmicky, teda všeobsiahlejšie a nezištnejšie, myslieť, hovoriť a konať. Jeho pozemské bytie sa zmení, pretože cíti a v mnohých detailoch spozná: Boh je vždy prítomný.

Večný dal Jeho nástroju pokyn, ochotných ľudí vyučovať vo všetkých siedmych základných silách Absolútneho zákona, ukázať, ako môže byť použitý – prirodzene, kto chce, lebo Boh je sloboda.

 

Podľa Vôľe Božej začnem teda s božským zákonom poriadku.

 

Uvedomme si: Všetko je energia, a všetko, ale tiež všetko, vyžaruje. Pretože večné zákonitosti su vo všetkých a vo všetkom, patrí každá vec, každá životná forma, každý človek, každá bytosť k celkovému objemu božského zákona, ktorý je nekonečný. Tým má všetko svoje miesto v jednote, vo všekozmickom Bytí.

Podľa duchovného vyžarovania všetkých materiálnych vecí a foriem sa zaraďujú podľa toho do božského Zákona, do celkovosti Zákona, ktorý pozostáva z tých siedmych základných lúčov. My nazývame to celistvé úplné Bytie Zákon jednoty.

 

Uvedomme si: Všetko, čo nás obklopuje, je vyžarovanie. Podľa jej vyžarovania má každá vec svoje miesto – buď v zákone poriadku alebo v zákone vôľe alebo v ďaľších princípoch zákona ako múdrosť, vážnosť, trpezlivosť, zároveň dobrotivosť, láska, milosrdenstvo zároveň dobromyselnosť.(miernosť)

Opakujem: Každá božská intenzita vyžarovania tvorí spolu so všetkými ostatnými energetickými lúčmi –jednotu. Materiálne formy zaobliekajú, zároveň obklopujú božské energie zákona, ktoré sú ako všetko taktiež vyžarovaním. Materiálne veci a formy – jedno, akého druhu – vyžarujú to, čo im vmyslíme a s akým zmýšľaním sa ich dotýkame. Tak sa aj na predmetoch držia energie iných, napr. Myšlienkové energie ľudí, ktorí produkty, tovary a podobné spracovali. Energetické obsahy tých myšlienok – podľa okolností problematické, závisť, hnev, výčitky - nás môžu zasiahnuť a ovplyvňovať, vtedy keď máme podobné charakterové vlastnosti. To je protikladné vyžarovanie, ktoré môžeme označiť ako neporiadok, pretože sa nepohybuje v Absolútnom zákone Božom, ale v zákone príčiny a účinku.

Každý neporiadok – a nech je aj tak bezvýznamný – je dizonanciou(nesúladom), ktorá na nás, na našu myseľ, na náš myšlienkový svet, áno na naše celé správanie, dokáže pôsobiť. Disonancie akéhokoľvek druhu sa prejavia aj v našom a na našom tele. Zodpovedajúc disonanciám sa správame, napr. hekticky, agresívne, brutálne až k ničiacemu voči nám samotným a voči druhým.

Vieme: Rovnaké priťahuje rovnaké. Tak nás môžu disonancie vyžarovaní urobiť chorými a trpiacimi, môžu vyvolať teror, zločin a vojny. Globálne energetické kauzálne disonancie, teda príčiny, ktoré vytvorilo mnoho ľudí alebo skupiny ľudí, môžu pôsobiť na Zem a spôsobiť katastrofy a biedu(hladomor). Tie účinky stretnú zodpovedajúcich ľudí, podľa ich podielu na týchto príčinách, jedno, ku ktorému národu teraz patria.

Každá duša v človeku vlastní v jej prazáklade Absolútny zákon, božské dedičstvo božskej bytosti, ktorou vo večnom Bytí sme. My sme teda ako dokonalé bytosti Absolútny zákon, ktorý pozostáva z tých už spomenutých sedem základných síl.

 

Ako už povedané, stavia naša reč všetko do otáznika, aj Absolútny zákon, kozmický zákon, náš pravý večný život. Každý z nás, kto niečo vyjadrí slovami, ten stavia seba a ostatných do otáznika. To je kauzálna reč, ktorá nás od iných a predovšetkým od Boha, od našej pravej bytosti, delí.

Chceme sa našej pravej bytosti, Absolútnemu zákonu lásky a jednoty, priblížiť, potom musíme – každý z nás jednotlivo – naučiť sa, zmeniť myslenie, tým že začneme pri prvej základnej sile poriadku a ako prvé si uvedomíme, že sme vo večnom Bytí poriadok vo večnom zákone Božieho poriadku.

Uvedomme si: Chceme sa skutočne s Absolútnym zákonom zaoberať, chceme ho vo všednom dni krok za krokom používať, potom musíme stále častejšie počas dňa – jedno v akej situácii, udalosti alebo s akými predmetmi a vecami sa zaoberáme – Absolútny zákon v prazáklade našej duše oslovovať, ako napr.: „Ja som v božskom kozmickom Zákone, v mojom božskom dedičstve, absolútny poriadok.“

Kto si túto formuláciu privlastní, ktorá môže v zkrátenej forme aj znieť „Ja som poriadok v Božom Vesmírnom-poriadku“, ten dá v sebe do pohybu „saizmograf“, ktorý ho upozorňuje na to, kde je u neho neporiadok. Kto sa chystá neporiadok napraviť a rovnaké a podobné viac nemyslieť a nekonať, alebo kto sa dá dotoho, usporiadať v jeho okolí veci a predmety – podľa toho čo mu ten saizmograf signalizuje -, ten sa postupne približuje kozmickému zákonu poriadku.

Kto sa pre túto zákonitú cestu smerom k Prasile v Prazáklade duše rozhodne, kto teda túto nie ľahkú, ale rýchlu cestu prisvedčuje, ten si teraz uvedomí, že oslovuje Prasilu vo svojej duši a zároveň jeho božské dedičstvo, ktoré je Vesmírnym zákonom lásky a jednoty.

 

Kto sa vystaví svojmu „saizmografu“, ktorý transportuje mnoho na denné svetlo neporiadku, ten so mnou vysiela teraz impulsy do Prazákladu duše, k Prasile.

Začneme so silou poriadku.

Všetko je energia! Vysielame do jadra bytosti duše, do prasily, impuls:

 

„Ja som poriadok v Božom Vesmírnom-poriadku.“

 

„Ja som poriadok v Božom Vesmírnom-poriadku.“

 

„Ja som poriadok v Božom Vesmírnom-poriadku.“

 

S týmito zákonnými ipulsami dostaneme saizmograf do pohybu, ktorý nám teraz alebo v priebehu večera alebo na druhý deň ukáže, kde sú energetické disonancie na očistenie.

Dôležité je, aby sme týmto upozorneniam venovali pozornosť a poslúchli ich. Mali by sme tieto disonancie očistiť a spoznané chybné správanie viac nekonať.

S toutu nie celkom jednoduchou, ale rýchlou cestou zákona začneme prosto a jednoducho z vonkajška do vnútra.

Teraz poďme ku všednému dňu. Či sa

nachádzame v kuchyni, na pracovisku, na ulici, v aute alebo inak – stále a stále znova by sme mali ten impuls do prazákladu duše vmyslieť alebo hovoriť:

 

„Ja som poriadok v Božom Vesmírnom-poriadku.“

 

„Ja som poriadok v Božom Vesmírnom-poriadku.“

 

Na tejto ceste začnú časom reagovať aj naše zmysly. Neporiadok – napr. v domácnosti, v dome, v byte, na pracovisku, pri nerozmyslených a nekontrolovaných rozhovoroch a mnoho ďalšieho – skočí nám tak povediac do tváre. Naše zmysly reagujú.

 

Všade, kde je neporiadok, kde chýba čistota a čistotnosť, kde sa rozširuje nedobré, začína saizmograf reagovať. Nezastaví sa pred našimi skriňami a zásuvkami. Aj naše držanie tela, ako kráčame, čo hovoríme, čo myslíme, čo jeme alebo pijeme, to saizmograf registruje a odzrkadľuje nám. Zároveň spoznáme, čo by bolo treba napraviť.

Ako už povedané, ide najskôr o vonkajšie veci, ako napr.: Hodí sa naše oblečenie k našemu vyžarovaniu tela? Je naša obuv v poriadku? Má v domácnosti, na pracovisku všetko svoj poriadok? Sú predmety v byte na svojom mieste?

O čo častejšie si budeme uvedomovať, že všetko je energia a že sa to chce zaradiť do veľkého celku ako intenzita žiarenia, budeme podnietený, to potrebné vykonať, aby sa to dalo do poriadku. Ak sme si toho vedomý, pretože sme s tým dosiahli skúsenosť, budeme i na vlastnom tele cítiť a v našej mysli pociťovať, ako blahodarné to je, vo vonkajšom robiť poriadok, tú energetickú jednotku nasledovať. Skoro sa budeme cítiť lepšie a sviežejšie, z vnútra šťastný, slobodný a zjednotený.

Skoro môžeme potom naše myšlienky jasnejšie zachytiť a zreteľnejšie si všímať vyžarovanie našeho tela. Nebudeme senzitívnejší len voči našemu vlastnému správaniu, avšak aj voči naším blížnym. Našich spolublížnych, zvieratá, rovnako rastlinný a minerálny svet, celú prírodu môžeme jemnejšie a lepšie vnímať.

Všetko, ale aj všetko chce mať vo velkom celku svoje miesto, a nech je to aj najmenšia, nezreteľná vec. Všetko je vyžarovanie. Každé vyžarovanie obsahuje prajadro božských zákonitostí, ktoré sa vždy o jednotu usilujú, áno snažia.

 

Milý bratia, milé sestry, to bol len celkom malý pohľad do mohutného božského zákona vesmírneho žiarenia, ktoré je láskou a jednotou.

Kto chce, ten sa zúčastní na tomto veľkom diele, pri kroku do prasily, smerom k Bohu.

Tak to znamená: Zachráň sa, kto sa zachrániť chce!

O čo častejšie ten zákon poriadku použijeme, o čo častejšie v našom okolí, na nás samých robíme poriadok, o to šťastnejší a slobodnejší budeme.

 

Milí súrodenci, po ďalšie stretnutie:

Všetko milé a dobré!

Veľa, veľa vnútorného šťastia spôsobí veľa, veľa života!

 

Gabi

Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku, ktorý osvetľuje moju myseľ

Poriadok 2

 

Milí bratia, milé sestri v Kristovi,

Dar milosti Večného Svojim ochotným bohavedomým deťom, Jeho synom a dcéram, ktorý ide do celého sveta, sa stále viac a viac prejavuje.

Podľa vôle Božej začnem s krátkym zopakovním, tak aby sme si spoločne Jeho lásku uvedomili.

Každá duša v človeku vlastní v jej prazáklade Absolútny Zákon, božské dedičstvo božskej bytosti, ktorou každý z nás vo večnom Bytí je. My sme teda ako dokonalé bytosti Absolútnym zákonom, ktorý pozostáva zo siedmych základných síl Božích.

Ako už povedané, stavia naša ľudská reč so svojim „keď“ a „ale“ všetko do otáznika, aj Absolútny zákon, kozmický zákon, náš pravý, večný život. Každý z nás, kto niečo zachytí do slov, slovami vyjadruje, stavia seba a druhých do otáznika. To je kauzálna reč, ktorá nás od iných a predovšetým od Boha, od našej pravej bytosti, delí.

Chceme sa našej pravej bytosti, Absolútnemu zákonu lásky a jednoty priblížiť, potom musíme – každý z nás jednotlivo – naučiť sa, zmeniť myslenie, tým že začneme pri prvej základnej sile poriadku a ako prvé si uvedomíme, že sme vo večnom Bytí poriadok vo večnom zákone Božieho poriadku.

Uvedomme si: Chceme sa skutočne s Absolútnym zákonom zaoberať, chceme ho vo všednom dni krok za krokom používať, potom musíme stále častejšie počas dňa – jedno v akej situácii, udalosti alebo s akými predmetmi a vecami sa zaoberáme - Absolútny zákon v prazáklade našej duše oslovovať, ako napr.:

 

„Ja som v božskom kozmickom Zákone,

v mojom božskom dedičstve, absolútny poriadok.“

Privlastní si človek túto formuláciu, ktorá môže v skrátenej forme aj znieť „Ja

som poriadok v Božom Vesmírnom-poriadku“, používa túto vetu, túto výpoveď, tak že ju v sebe a cez seba nechá pôsobiť, potom dá v sebe do pohybu „saizmograf“, ktorý ho upozorňuje na to, kde je u neho neporiadok. Nachystá sa človek, odstrániť neporiadok a rovnaké a podobné viac nemyslieť a nekonať, alebo sa pustí do toho, dať do poriadku veci a predmety vo svojom okolí – podľa toho, čo mu saizmograf signalizuje -, vtedy sa približuje postupne kozmickému zákonu poriadku.

Kto sa pre túto zákonitú cestu smerom k Prasile v Prazáklade duše rozhodne, kto teda túto nie ľahkú, ale rýchlu cestu prisvedčuje a chce ňou ísť, ten si teraz uvedomí, že oslovuje Prasilu vo svojej duši a zároveň svoje božské dedičstvo v Najvnútornejšom svojej duše, ktorá je Vše-zákonom lásky a jednoty.

Kto sa svojmu „saizmografu“, vystaví, ktorý mnohé transportuje na svetlo dňa neporiadku, ten so mnou teraz vysiela impulzy do základu duše, k Prasile.

Začneme so silou poriadku.

Všetko je energia! Vyšleme do bytostného jadra duše, do prasily, impulz:

 

„Ja som poriadok v Božom Vesmírnom-poriadku.“

 

„Ja som poriadok v Božom Vesmírnom-poriadku.“

 

„Ja som poriadok v Božom Vesmírnom-poriadku.“

 

Teraz ide s nami Večný o krok ďalej. Oslovíme znovu Vesmírny.Poriadok a myslíme pritom na našu myseľ.

Teraz to znamená:

 

„Ja som poriadok v Božom Vesmírnom poriadku,

ktorý osvetľuje moju myseľ“.

 

Hovoríme dovnútra hlboko do našej duše, do Prasily:

 

„Ja som poriadok v Božom Vesmírnom poriadku,

ktorý osvetľuje moju myseľ“.

 

Myšlienky a slová sú energie. Myslime ešte raz dovnútra do prasily:

 

„Ja som poriadok v Božom Vesmírnom poriadku,

ktorý osvetľuje moju myseľ“.

 

„Ja som poriadok v Božom Vesmírnom poriadku,

ktorý osvetľuje moju myseľ“.

 

S týmito impulzami zákona privedieme znovu do pohybu saizmograf. Saizmograf môže byť neúprosný, vtedy, keď to sami so sebou myslíme vážne a pripustíme to, že nám ukáže naše programy mysle nálad, ktoré nie sú súzvučné s božským poriadkom, s našim božským dedičstvom.

Čo môže saizmograv priniesť na svetlo? Čo nám naše nadvedomie signalizuje? Tu len niekoľko príkladov: Prípadne si zrazu uvedomíme našu nedbalosť, keď ide o to, aby sme pomohli druhým, nech to je na pracovisku, na cestách, v domácnosti, cestou autom atď.

Okrem iného zaznamenala oblasť našej mysle naše chieť niečim byť alebo niečo mať, z ktorej pramení sebaľútosť, ktorá sa ukazuje v mnohých variantoch. Človek v pozícii očakávania trpí nedostatkom energie; je odkázaný na uznanie a vyvýšenie zo strany druhých. Aj skrze výčitky a obviňovanie človek skúša energiu ťahať.

Kto toto divadlo ega neprezrie, ten na to naletí - výmena energie prebehne. O božskú energiu sa pritom nejedná. Závislosť, poviazanosť až po zviazanosť sú následkom. Ten so sillnejším egom sa nafukuje a vie svojich spolublížnych šikovne manipulovať, aby svoju energiu zužitkoval. Strata energie toho, ktorý sa zdanlivo dobrovoľne, ale koniec koncov len na základe jeho slabosti, o naplnenom živote sa u obidvoch energiu-vymieňajúcich partneroch nedá hovoriť. Ten jeden nebude napriek jeho vykonávania moci z vnútra šťastný, a ten nespokojný v roli obete nebude vo svojom živote taktiež šťastný. Pocity bezmocnosti, pochyby o sebe samom, záchvaty sebazapierania, zrieknutie samého seba až po sebazničenie zatemnia jeho myseľ. Vzopretie sa, závisť, eventuálne dokonca nenávisť proti tomu alebo tým ho ovládajúcim vytvoria agresie.

Mnohý možno prípadne dokáže svoje agresívne vrenie emócii dlho schovávať za fasádou slušného správania a dobrých zvykov alebo dokonca falošnosťou a predstieranou pomyselnou integritou. Vypadne raz predsa z jeho role, potom vie toto vrenie emócii podľa okolností s rafinovanosťou úmyseľne zmeniť (prekrútiť), tým že sa blížnemu prezentuje s vymyslenými frázami tak, že tento ide do takzvanej pasce viny, kedy ho potom ten agresiou nabitý energeticky dokáže obrať.

Tendencie toho ľudského ega – napr. závisť, žiarlivosť neústupnosť teda chcieť mať stále pravdu, zároveň mudrlantstvo – držia mysle mnohých v stálom pohybe. Sú to negatívne základné črty, programy, z ktorých určite každý človek, ktorý sa chce z príliš ľudskej nízkosti pozdvihnúť do vysokého vedomia Absolútneho zákona, niečo – a nech sú to len zbytky –má spoznať a odstrániť. Tá teraz ako dar Božej milosti učená intenzívna cesta cez stupne Jeho základných síl predpokladá ochotu pripravenosť k sebaspoznaniu – inak povedané: predpokladá pripravenosť učiť sa sám na sebe.

Kto sa vážne skutočne približuje Prasile, ten prievedie ako už povedané saizmograf zosilnene do pohybu. Podstatné je však, aby sme tým poukázaniam, ktoré v nadvedomí prídu ako myšlienky alebo obrazy alebo dokonca pocity, darovali pozornosť a tieto disonancie očistili, aby sme odteraz rovnaké a podobné viac nemysleli, nehovorili a nekonali.

Táto krátka cesta zákona začína ako Vnútorná cesta z vonka do vnútra. Jedno, kde sa počas dňa nachádzame, akú prácu dňa vykonávame, stále a stále znovu by sme si mali uvedomovať: V prazáklade našej duše je naša pravá bytosť, je večný zákon, naše božské dedičstvo, do ktorého stále znovu tie impulzy vmyslíme alebo hovoríme:

 

„Ja som poriadok v Božom Vesmírnom poriadku,

ktorý osvetľuje moju myseľ“.

 

„Ja som poriadok v Božom Vesmírnom poriadku,

ktorý osvetľuje moju myseľ“.

 

 

Ako sme naposledy už počuli, začnú časom reagovať aj naše zmysly. Všade, kde sa rozširuje nedobré v nás a v nášom okolí, začne saizmograf reagovať. Časom podnieti aj náš zrakový, sluchový, čuchový, chuťový a hmatový zmysel. Prasila, vesmírny vše-poriadok, bude v nás aktívny; on nás chce zjemniť.

Všetko je energia. Tie príliš ľudské zvláštnosti sú negatívne, teda dolu transformované potenciáli energie. Tieto chcú byť opäť transformované do božskej sily, aby sa znovu zaradili do veľkého celku, do zákona lásky a jednoty, ako intenzita žiarenia. Budeme si toto častejšie uvedomovať, potom budeme podnietení, vykonať to potrebné, aby sme robili poriadok aj v našej mysli. Konáme tak, potom v našej očisťujúcej sa mysli veľmi skoro pocítime, aké blahodarné to je, vo vonkajšom - a postupne viac a viac vo vnútri – robiť poriadok.

Kto sa nechce cítiť lepšie a sviežejšie, z vnútra šťastný a slobodný, zjednotený s pravým životom? Prasila v nás, ten večný zákon, naše božské dedičstvo, dokáže všetko - ak my, človek chceme; to znamená, keď my tomu Božskému, Absolútnemu zákonu, dáme príležitosť, aby pôsobil – skrze našu dôveru, naše stále zameranie sa, skrze naše vrúcne prianie, priblížiť sa Bohu.

Opakujem tie učebné výpovede z minulého týždňa: skoro môžeme naše myšlienky potom jasnejšie zachytiť a vyžarovanie našeho tela zreteľnejšie vnímať. Nestaneme sa senzitívnejšími len voči našemu vlastnému správaniu, ale aj voči našim spolublížnym.

Budeme sa učiť rozumieť a chápať svet zvierat, rastlín a minerálov, áno celú prírodu rovnako

s určitou jemnocitnosťou. Všetko je vyžarovanie. Každé vyžarovanie obsahuje prajadro božských zákonitostí, ktoré sa vždy usilujú o jednotu; áno oni nás dokonca tlačia, aby sme viac a viac neodkladne všetko príliš ľudské odstránili, aby sme sa čoskoro stali jedno s naším pravým bytím.

Milí bratia, milé sestry, aj toto školenie je len celkom malý pohľad do mohutného božského zákona vesmírneho vševyžarovania, ktoré je láska a jednota.

Ide to teda dovnútra do prazákladu duše, k našemu božskému dedičstvu. O čo viac sa pousilujeme, používať zákonný poriadok, o čo cieľavedomejšie budeme v našom okolí a aj v našej mysli robiť poriadok, o to šťastnejší a slobodnejší budeme.

Práve v dnešnej dobe vyvstáva stále znovu otázka: Kam sa ženie svetová loď? Alebo: Kedy sa táto potopí? – Pre duchovne prebudeného to znamená: Ja sa zachránim, a držím sa pevne na kotve Ježiša, toho Krista.

Milí súrodenci, prajem nám všetkým vnútornú radosť a vnútorné šťastie. Mohli by tieto dary Vnútorného života naše pozemské bytie naplniť.

Kto to s Bohom, Všemohúcim a Jeho Synom, našim Spasiteľom, koná, ten začína skutočne žiť; on rozvíja tvorivé zmysly a lásku k božskému činu.

 

Zo srdca prajem nám všetkým veľa, veľa života.

Gabi

Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku, ktorý presvetľuje obsahy mojich myšlienok

Poriadok 3

Milí súrodenci v Kristovi,

počúvajme znovu aspekty z Absolútneho zákona Božieho.

Boh je láska.

Nebeský zákon, ktorý pozostáva zo siedmych základných síl, je najvyššia sila – je to láska. Bez lásky žiadna základná sila poriadku. Bez lásky žiadna základná sila vôle, múdrosti a vážnosti. Láska je nosná sila, ktorá pôsobí takisto v troch detských vlastnostiach – dobrotivosti, láske a dobromyselnosti -,ktoré deti Božie, synov a dcéry Božie zjednocujú s Ním, Otcom-Matkou-Bohom. Jednota Božích detí, energia lásky synov a dcér nebies, prúdi znovu naspäť k srdcu Božiemu a spôsobuje súčasne tvoriacu silu v štyroch bytostnostiach poriadku, vôle, múdrosti a vážnosti. Toto veľkolepé spolu-plynutie božských síl je všedávajúca sila, láska.

Tieto fundamentálne všekozmické súvislosti dokázal Kristus ako Ježiš. Z lásky k ľuďom priviedol do obehu v spojení s prasilou, ktorá je láska, časť Svojho božského dedičstva. Jeho božské dedičstvo vprúdilo v iskrách do všetkých zaťažených duší, či boli tieto vtelené alebo bez tela. Každý z nás teda vo svojej duši nesie Kristovu-božiu-iskru, spasiteľskú silu, lásku, ktorá nás zjednocuje s večným Otcom.

Kedy sa človek alebo duša ponorí do Absolútnosti, do zákona Lásky, do vše-oceánu Božieho a bude opäť doma vo večnej vlasti, to určuje každý z nás sám.

Kríž vzkriesenia je znakom božskej lásky. Uvedomme si, že Ježiš išiel na kríž, pretože nás ľudí miloval. Nechal sa teda silami temnoty ukrižovať. Tým okrem iného demonštroval, že napriek ukrižovaniu – a práve preto – sa prejavilo, že Boh, ten Otec-Matka-Boh, ako aj Kristus, spoluvládca nebies, nekonečne miluje všetky duše a ľudí. Tým je kríž vzkriesenia znakom Božej lásky a lásky k blížnemu. Ježiš nás lásku nášho Otca nie iba učil, On ju aj stelesňoval až po „Je dokonané“, ktoré povedal na kríži a tým nám ukázal: Víťazstvo je Jeho.

Ježiš nás učil podľa zmyslu: Kto Moje učenie počúva a toto koná, ten je rozumný muž. – Každý skutočne rozumný človek dospel k presvedčeniu, že sa musí zmeniť on sám, aby dosiahol múdrosť. To znamená, že musí analyzovať sám seba a učiť sa, aby sa zmenil k pozitívnemu. Pravá rozumnosť je múdrosť, ktorá nemá s vekom nič spoločné, ale postojom k životu. Rozumný, múdry človek, ktorý svoj pozemský život každý deň nanovo preberie, spozná, že situácie, udalosti a aj problémy sa netýkajú len toho druhého, avšak predovšetkým seba samého. Na základe tohto učenia sa a seba-analýzy si mnohý uvedomili, že reč dňa sa týka aj jeho – čokoľvek mu deň ukáže.

Skutočné učenie sa znamená, pozorovať život vždy z hľadiska, čo chce Boh – nie, čo chceme my, človek.

Aby sme život, ktorý je láska, jednota, múdrosť a sloboda, postupne pochopili, mali by sme si stále uvedomovať, že každý z nás je na ceste rozširovania vedomia. Aby sme dosiahli vedomie pre život, mali by sme používať božský Zákon, ktorý je život, aby sme dali do pohybu saizmograf, ktorý nám môže byť pomáhajúcim a vzácnym správadzateľom na ceste, vtedy, keď chceme rozšíriť naše vedomie.

O čo častejišie sa spojíme s Prasilou v nás tým, že použijeme reč Božieho zákona tým, že teda oslovíme absolútny potenciál prasily v nás samých, o to častejišie sa prihlási saizmograf, ktorý nám počas dňa – jedno čo nám ten prinesie – ukáže, čo by sme mali dnes rozhodnúť a presadiť.

Každý človek žije v reči obrazu. Jeho myšlienky a slová sú obaly, v ktorých je vždy uložená celá reťaz obrazov. Pretože my ľudia veľmi rýchlo hovoríme a často si uvedomujeme len to, čo chceme povedať a čo nie, potlačíme obrazy, ktoré ležia v našich slovách. Okrem iného nemôžeme túto reťaz úplne preskúmať(zistiť) a v danom prípade vyjadriť ani preto, pretože z jedného slova vyvstáva ďalšie. Tak si sotva všímame členov tejto reťaze, tých rozličných a rozdielnych reťazových členov, ktorí môžu byť nazvaní aj sledom(poradie) obrazov, tak že tieto energetické formácie v nás naďalej nevedome zostanú. Preto sa väčšina ľudí pozná len povrchne.

Dobrý analytik, ktorý si dal za úlohu, preskúmať svoje myšlienky a slová v hĺbke v nich obsiahnutej substancie, ten vie, kým skutočne je.

On si je ale aj vedomý, že to, čo prebieha za myšlienkami a slovami, je on sám, teda to utvára jeho osobu.

Mnohí, veľmi mnohí ľudia žijú do dňa. Nepoznajú svoju reťaz obrazov, obsahy svojich pocitov, svojich myšlienok a slov. Preto sú aj ich skutky a činnosti pretkané a ovplyvňované obrazovým sledom obsahov. Človek je v sebe mnohonásobne nepravdovravný, ale žije v poli napätia svojho vlastného pre a proti bez toho, aby si toho bol vedomí. To nevedie len k nedorozumeniam, ale aj k chybným odhadom- zhodnoteniam a chybným rozhodnutiam v osobnej oblasti a na pracovisku k malým až hrubým chybám, až k hrubému chybnému konaniu z nedbalosti.

Kto si je vedomý týchto daných skutočností, týchto nebezpečenstiev a kto venuje svoje pozemské bytie Životu, ktorý je Boh, ten si váži saizmograf, ktorý – ak ho zoberieme vážne – vynesie neklamne všetko na svetlo dňa. Saizmograf, ktorý je vo svojej funkcii príbuzný so svedomím, nepozná žiadne kompromisy. Pravdaže ho my ľudia často vypíname: Nasadíme mu takzvaný „klobúk zo šlahačky“ tým, že sa ukludníme napr. s výhovorkou, že on, ten saizmograf, to tak vôbec nemyslel, ako to vyniesol z našej duše a z našeho podvedomia. Tak klameme, áno podvádzame nakoniecc samých seba.

Zadania do Absolútneho zákona, do Prasily, s čím sme začali, sú veľkým zlomom-medzníkom v našom dennom Pre a Proti a do našich výhovoriek, ktorými chceme ako s našimi „šetrnými programami“ odporovať namietať saizmografu.

Kto vážne a svedomite toto veľké a mohutné podanie ruky nášho nebeského Otca pre Jeho ľudské deti príjme a cieľavedome s tým pracuje, ten dosiahne istotu, že táto pomoc z Božieho večného zákona nie len jeho zmysly očisťuje, ale vedomie zmyslov aj rozširuje a zbystruje- bystrí. Tým môže svoj pozemský život stále lepšie vytvárať, pretože sa vie koncentrovať a časom dokáže analyzovať aj sám seba. To mu prinesie pribúdajúce nazretie a rozhľad do vecí a udalostí, ktoré sa odohrávajú v jeho okolí a aj v tomto svete; pochopí teda mnohé, čo mu bolo doteraz uzavreté alebo čo mu bolo ľahostajné a nezaujímavé.

Všetko, čo nám naše zmysly signalizujú, nám chce niečo povedať. Naše zmysly vysielajú rozmanité impulsy a pôsobia na náš myšlienkový svet.

Aby sme tieto priebehy v jednotlivom preskúmali, to patrí okrem iného k nášmu osobnému dňu, k učeniu sa z našej dennej energie.

Mohutné podanie ruky nášho nebeského Otca umožňuje tomu, kto sa snaží, smerovať (spieť) k svojmu pravému Bytiu, aby v krátkosti času nie len dostal pohľady do svojho príliš ľudského – on bude tiež cítiť božskú blízkosť, hlbokú, teda nadpozemskú radosť, vnútorný pocit šťastia, ktorý vyvolá neopísateľnú vďačnosť oproti nášmu nebeskému Otcovi. Cítime sa obdarovaní a naplnení.

Teraz začnem v krátkosti s opakovaniami zadaní do Prasily, do Absolútneho zákona. Potom sa obrátime k ďalšiemu zadaniu, ktorú Boh, Prasila v nás, príjme, ale aj naša duša a bunkové systémy nášho tela. S rozhodným prisvedčovaním aspektom Absolútneho v nás pôsobíme určujúc na našeho celého človeka. Z toho sa vyvinie saizmograf, ktorý je nepodplatiteľným napomínateľom.

Myslime teraz hlboko dovnútra do našej duše, do Prasily:

 

„Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku.“

 

„Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku.“

 

„Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku.“

 

„Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku,

ktorý osvetluje moju myseľ.“

 

„Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku,

ktorý osvetluje moju myseľ.“

 

„Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku,

ktorý osvetluje moju myseľ.“

 

 

Teraz ideme o krok ďalej smerom do Absolútneho zákona, aby sme sa oslobodili od nášho príliš ľudského, od nášho hriešneho.

Myslime znovu hlboko do našej duše dovnútra do Prasily:

 

„Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku,

ktorý presvetľuje obsahy mojich myšlienok.“

 

„Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku,

ktorý presvetľuje obsahy mojich myšlienok.“

 

 

„Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku,

ktorý presvetľuje obsahy mojich myšlienok.“

 

„Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku,

ktorý presvetľuje obsahy mojich myšlienok.“

 

Kto sa pousiluje, bez kompromisov priblížiť sa Bohu vo svojom pravom Bytí, ten nájde tiež oporu v sebe, u Boha v ňom.

Naša labilná doba bude stále temnejišia, pretože sa viac a viac zatemňujú mysle ľudí. Lebo každý myslí len na seba, aby zachránil svoju kožu. Len málo ľudí, myslí na to, aby zachránili svoju dušu, aby je presvetlili, aby po telesnej smrti vošli do pravého raja, do našej večnej domoviny, ktorá je krajnou našeho pôvodu.

Mnohí ľudia hľadajú záchranu v časovosti, pričom budú stále bezmocnejší. Preto pribudnú agresie a neľudské výtržnosti, excesy proti blížnym, ale aj proti zvieratám a matke Zemi. Celosvetová bezmocnosť ľudí, ich brutálne výtržnosti, spôsobia zničenie planéty Zem a nie naposledy vyhubenie ľudského pokolenia.

Preto stále to slovné heslo:

Zachráň sa, kto sa zachrániť chce!

Opakujem: Zachráň sa, kto sa zachrániť chce! Kotva je daná – sú to učenia Ježiša, toho Krista. Kto sa pevne drží kotvy božského zákona, ten sa nepotopí. Jeho cesta je cesta s Kristom k večnému Svetlu, do mieru a do bezpečia, ktoré vychádza od nebeského Otca, ktorý chce mať Svoje deti opäť pri Svojom srdci.

 

Milí bratia, milé sestry, o čo častejišie použijeme poriadok zákona, o čo častejišie robíme poriadok v našom okolí a aj v našej mysli a v našich myšlienkach, o to šťastnejiší a slobodnejší budeme.

Prajme si všetci veľa duchovného, vnútorného úspechu, ktorý vedie k veľa, veľa životu!

 

V Božej láske a láske k blížnemu zjednotená,

Vaša sestra Gabi

 

 

Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku, ktorý odhalí obsahy mojich slov

Poriadok 4

 

Milí bratia, milé sestry v Kristovi, počúvajme z mohutného podania ruky nášho večného Otca ďaľší veľký krok smerom k Prasile, k Absolútnemu, kozmickému zákonu, ktorým je láska k Bohu a k blížnemu.

Boh, náš večný Otec a Kristus, náš Spasiteľ nám ukazujú rôzne cesty ako sa môžeme v krátkosti zostávajúceho času vrátiť do našej krajiny pôvodu, do našej večnej domoviny.Pra Tým bezprostredným veľkým krokom je, aby sme približovali Prasile, láske Božej v hĺbke našej duše, aby sme v nás znovu našli jednotu, mier a bezpečie. Božia láska a láska k blížnemu je nebeskou mocou, ktorá zjednocuje všetky bytosti a všetky čisté sily nekonečnosti.

Ježiš, ten Kristus, hovoril o ríši Božej, ktorá je vo vnútri v nás. Ríša Božia v nás je ríšou lásky, pretože srdcom všetkého Bytia je láska Božia. Božia láska a láska k blížnemu je centrálnym svetlom, ktoré prežaruje a presvetluje našu pravú bytosť. Skrze Božiu lásku a lásku k blížnemu sú zajedno spoločne a navzájom ľudia, ktorí sa usilujú o toho Jedného, ktorý je Boh, náš Otec a ktorý každého z nás nekonečne miluje.

Mnohí ľudia berú do úst slová „Božia láska a láska k blížnemu“ a koniec koncov nevedia, čo láska k Bohu a k blížnemu znamená. Pre tých, ktorí sú odhodlaní otvoriť svoje srdcia pre Božiu lásku a lásku k blížnemu, chcem dnes najskôr čerpať z nášho božského dedičstva, z našej pravej bytosti, ktorou je láska a pokúsiť sa zaobliecť do slov to, čo nám ukazuje cesta do našej krajiny pôvodu.

Láska uzdravuje rany duše – vtedy, keď sa človek hlási k láske Božej a je mu žiadosťou, aby v sebe rozvíjal lásku, tú nezištne dávajúcu silu.

Kde je utrpenie, chce láska utešovať.

Kde vládne beznádej, chce láska darovať nádej a dať silu, aby sme z negatívneho krok za krokom vyvinuli pozitívne.

 

Láska spája tých ľudí, ktorí stavajú na Bohu.

Osamelému láska daruje jednotu v pospolitosti, v Božej láske a láske k blížnemu – vtedy, ak to človek chce.

Láska dáva bezpečie skrze silu lásky, ktorá všetko čisté, všetko eticky vzácne zjednocuje.

Z lásky vychádzajú všetky pekné, šlachetné veci. Diela lásky vytvárajú harmóniu, súzvuk, pravé porozumenie a pravú bratskosť navzájom.

 

Láska prinesie slobodu.

Láska je mierna.

Láska buduje.

Láska je neuhasiteľná dôvera a duchovná dôvernosť, duchovné zjednotenie.

Láska je nádej v tmavom svete.

 

Láska Božia teda zjednocuje všetky čisté sily, z ktorých spolupôsobenia vyrastajú ďaľšie dary lásky. Láska Božia je sila vývoja a dozrievania, slúžiaca, dávajúca, nezištne-neosobná sila, ktorá vedie všetko k dobrému.

Následkom nesprávneho, protikladného myslenia, hovorenia a správania, ktoré saobrátilo a obracia proti moci lásky, vyvinul sa takzvaný zákon pádu, kauzálny zákon a kauzalita, ktorá viaže a tým robí neslobodným. Skrze kauzalitu sú na seba pripútaní ľudia, ktorí spôsobili rovnaké alebo podobné príčiny, teda zavinili nedobré.

Kauzálny zákon by sa dal označiť aj ako zákon egoizmu. Egocentrizmus ega nepripustí nijaké nezištné dávanie a slúženie. Egoistický človek je hnaný chcením niečím byť a niečo mať. Usiluje sa o svoju výhodu; berie, zároveň kradne z energie druhých. Tak robí človek, ktorý sa obracia proti láske Božej a láske k blížnemu, sám zo seba – duševne a fyzicky- osobný kauzálny zákon. On sám vytvára svoje príčiny; potom je aj účinok j e h o osudom. Človek sa určuje sám a je tak svojím vlastným zákonom.

V čistom Bytí, vo večnej Ríši Božej, je každá bytosť Absolútnym zákonom, ktorý je láska. Preto sú všetky božské bytosti navzájom jedno a spoločne spojení v zákone Božom, v láske. A všetky bytosti lásky sú jedno so všetkými čistými silami Bytia, ku ktorým patria aj nebeské prírodné ríše a nespočetne veľa veľkých a malých zvierat.

Jediná moc, zároveň všemoc je Božia láska a láska k blížnemu. Táto trvá večne. Ona prežaruje aj ríše pádu, pozemské prírodné ríše a samotnú Zem. Ona je vo svete, vo všetkom stvorenom zo svojvôle človeka, často skrytá, takisto nepominuteľné pozitívne jadro. Božská láska zmäkčuje a spája srdcia ľudí, ktorí sa oddávajú láske Otca-Matky, ktorou Božia láska a láska k blížnemu je.

Zákon Boží necháva každému človeku slobodu, aby sa rozhodol pre život, ktorým je láska alebo pre lásku vztiahnutú na osobu. Táto má v sprievode pominuteľnosť, osamelosť, utrpenie a núdzu, všetko to kauzálne, čo si človek sám naložil a nakladá.

Pretože nás Boh, náš nebeský Otec, nesmierne miluje, ukazuje On, ukazuje Jeho syn Ježiš, ten Kristus, náš Spasiteľ, stále znovu cesty, ktoré vedú k láske, k Prasile, do večnej domoviny.

 

Jeho želaním a Jeho vôľou je, aby sa mnohí skoro prebudili v Jeho vedomí, v Jeho zákone lásky.

Dnes počujeme ďalší krok smerom k oslobodzujúcej láske Božej a láske k blížnemu. Je to očisťovanie našich slov. Medzičasom vieme, že je „saizmograf“ vzácnym sprievodcom počas dňa. Krátko chcem zopakovať tie už známe kroky smerom k Prasile, aby sme potom pristúpili k ďaľšiemu kroku.

 

Myslíme teda najskôr hlboko dovnútra do našej duše, do Prasily:

 

Ja som poriadok v Božom Vesmírnom poriadku.

 

Ja som poriadok v Božom Vesmírnom poriadku,

ktorý osvetľuje moju myseľ.

 

Ja som poriadok v Božom Vesmírnom poriadku,

ktorý presvetľuje obsahy mojich myšlienok.

 

Opakujem:

 

Ja som poriadok v Božom Vesmírnom poriadku.

 

Ja som poriadok v Božom Vesmírnom poriadku,

ktorý osvetľuje moju myseľ.

 

Ja som poriadok v Božom Vesmírnom poriadku,

ktorý presvetľuje obsahy mojich myšlienok.

 

Teraz nasleduje ďaľší krok smerom k Prasile, k Božej láske a láske k blížnemu.

Myslíme znovu hlboko dovnútra, celkom hlboko do našej duše:

 

Ja som poriadok v Božom Vesmírnom

poriadku, ktorý odhalí

obsahy mojich slov.

 

Ja som poriadok v Božom Vesmírnom

poriadku, ktorý odhalí

obsahy mojich slov.

 

Ja som poriadok v Božom Vesmírnom

poriadku, ktorý odhalí

obsahy mojich slov.

 

 

 

Milí bratia, milé sestry, je známou skutočnosťou, že my ľudia príliš veľa rozprávame a hovoríme aj nepodstatné. Nech to robíme z akéhokoľvek dôvodu, stále je pritom časť nášho zákona egoizmu. Chceme sa napríklad ukazovať alebo zakryť našu neistotu alebo zakryť naše

komplexy menejcennosti. Saizmograf, ktorý nás - ak to pripustíme – sprevádza na ceste k Prasile a ukazuje nám naše egoizmy, bude nás napomínať v situáciách, keď hovoríme príliš veľa nepodstatného. Zároveň prejaví, prečo sa takto správame.

Necháme saizmografu voľný prístup k obsahom našich slov, zoberieme vážne to, čo prejaví, čo sa buď ukazuje v nasledovných obrazoch alebo sa vyjadrí v mysli a odstránime obsahy našich slov vzťahujúce sa na ego, potom sa staneme pokojnejšími, mierplnými a istejšími v styku s našimi spolublížnymi. Áno, výber našich slov sa zmení. Aj náš rytmus reči sa zjemní, pretože obsahy našich slov budú viac a viac nesené zákonom Božej lásky a lásky k blížnemu.

Využijeme podanie ruky našeho nebeského Otca, tým že touto nádhernou cestou pôjdeme, potom sa náš pozemský život zakrátko zmení k pozitívnemu. Vnútorná sloboda, ktorú tým získame, vedie k rozhľadu a k nadhľadu. Na pracovisku budeme slobodnejší voči našim splublížnym; odsudzovanie a posudzovanie ustúpi. Vcítime sa stále hlbšie do všedného dňa, aby sme druhým pomáhali a slúžili. Tým sme otvorenejší, zvládneme problémy a starosti a prispejeme k tomu, že sa nájdu riešenia, ktoré zodpovedajú vôli Božej. Naša práca prebehne cieľavedomejšie a vyrovnanejšie. Aj v rodine a medzi priateľmi budeme zmierlivejší, otvorenejší, ochotnejší pomôcť; áno, staneme sa vzácnym priateľom a druhom, ktorý stretáva svojho blížneho s porozumením a toleranciou.

Nechajme teda stať sa, čo chce Boh, potom získame veľa, veľa života.

 

Milý bratia , milé sestry v Duchu nášho Spasiteľa, v tomto zmysle srdečný a božský pozdrav, Gabi

 

 

 

 

Ja som život v Božom diele činu, v Jeho Stvorení pre človeka, prírodu a zvieratá

Poriadok 5

 

Milí bratia, milé sestri v Kristovi, Duch nášho nebeského Otca je život. Jedine Boh je dobrý. Náš nebeský Otec, dobrotivosť sama, nás chce mať celkom pri Sebe, vo Svojom lone v oceáne života. Jeho pravečná sila, láska, žiari zosilnene do tohto sveta skrze Jeho syna, Krista, spoluvládcu nebies.

Práve v tomto pozemskom čase prúdi svetlo Krista Božieho výnimočne intenzívne okolo Zeme. Jeho svetlo, Jeho Slovo prejavenia, ktoré ide cez rádio a televíziu okolo celého sveta je jedinečné v celej udalosti pádu.

Poniektorý si všimol, že sa niečo dalo do pohybu. Vidí to pri pohľade do tohto sveta, kde katastrofy stále pribúdajú, kde zúria násilie a rôznorodé nízke inštinkty, čo sa ukazuje obzvlášť vo vykorisťovaní a znevýhodnovaní slabších, predovšetkým ale v bezohľadných a krutých previneniach voči prírode, matke Zemi a svetu zvierat. Mnohí ľudia si počínajú voči svojim spolublížnym a zvieratám stále brutálnejšie. Aj keď médiá z ďaleka neinformujú o všetkom – kto vie čítať medzi riadkami, ten chápe neuveritľný rozsah zla, ktoré sa prejavuje v mnohorakých ohavnostiach a zvrhlostiach. Zlá sejba siata celé tisícročia – vina, ktorá nie je odpykaná a vymazaná -, teraz vzchádza. Plody zla budú viditeľné. Zber úrody je v plnom prúde.

Čo nevibruje v Božom zákone, čo nezodpovedá Jeho poriadku, to sa teraz odhalí samo; vyjde to na denné svetlo. Tento vývoj sa nezastaví ani pred inštitúciami cirkvi. Zlo, nečistota pod takzvanými „svätými“ šatami, bude odhalené; zdesenie prebudí mnohú cirkevnú ovečku z jej spánku. Cirkev, ktorá sa stále vydáva za váženú, trpí razantne pokračujúcim miznutím dôvery v obyvateľstve všade na Zemi. Tak sa i tu dá do pohybu samozapríčinený osud. Niet divu – ale predsa nesie kňažská kasta hlavnú vinu na tomto disástri, ktorý matka Zem musí niesť a znášať.

Avšak bdelý súčasník cíti a registruje aj moc večného Ducha, prúd božského svetla, ktorý sa nezadržateľne vlieva do najhlbších oblastí pádu. Kristus Boží žiari, žiari a žiari. Teraz žiari okolo celej Zeme, žiari do kontinentov a do sŕdc tých ľudí, ktorí sú pripravení počúvať Jeho slovo a aj konať kroky smerom k Nemu, ku Kristovi.

Každému sa ponúka jedinečná šanca, aby v dňoch predtým než tento svet pominie, ešte zvládol podstatnú časť cesty na Vnútornej ceste, ktorá vedie naspäť do večnej domoviny. Ježiš, ten Kristus, nebude však môcť dosiahnuť všetkých ľudí, pretože sú poslucháčmi Božieho slova, ale skutky lásky zabudli. Už tisícročia pôsobia na tejto Zemi sily odvrátené od Boha tak, že ľudia myslia a konajú proti Božiemu poriadku, proti Jeho zákonu lásky, proti Jeho jednote stvorenia. Žial sú aj dnes mnohí ovplyvňovaní kňažskou kastou. Táto vedela a vie šikovne ukryť ich nízke pohnútky –popudy a ambície za leskuplnou maskou a zvučnými slovami. Funkcionári cirkvi pôsobia ešte stále na tých, ktorí ich slepo nasledujú. V srdciach a vo vedomí mnohých ľudí pôsobí ich neblahé, áno zhubné účinkovanie. Mnohí, veľmi mnohí ešte stále počúvajú kňažskú kastu. Až do dnešného dňa sa nechávajú ľudia so stádovým pudom podvádzať peknými avšak prádznymi slovami.

Kristus je zákon života dobrého. On žil, čo učil. On učil mier, bratstvo v Božej láske a láske k blížnemu. To je vnútorné kresťanstvo, ktoré by sa malo ukázať aj vo vonkajšom vo všetkých oblastiach života a malo by vyústiť do Ríše Mieru na Zemi.

Mnohí si nepovšimli, že knieža mieru, Ježiš, ten Kristus, sa cirkevno inštitucionálne predáva najnehanebnejším a najnižším spôsobom. Pravé kresťanské hodnoty ako rovnosť, sloboda, jednota, bratskosť a spravodlivosť sa vedú len v ústach. Kňažská kasta sa snaží len o to, aby si udržali svoje platy, svoje uznanie a svoje bohatstvo.

Napriek týmto protikladnostiam, ktoré sa stále viac prejavia a vrhnú tento svet do priepasti, prúdi svetlo lásky viac a viac na túto Zem, do tohto sveta k tým ľuďom, ktorí sú dobrej vôle. Kto tento svetový disáster dokáže pozorovať a analyzovať, ten spozná, že my ľudía stojíme pred mohutným obratom doby, v ktorom Duch Boží celkom postupne vytvorí poriadok. Kozmické časové rozpätie skúšobnej lehoty osvedčenia sa skláňa ku koncu.

Volanie Krista Božieho ide celosvetovo von. Stále znovu to znie: Zachráň sa, kto sa chce nechať zachrániť, predtým než tento svet pominie!

Mnohí z nás vedia, že jedine Kristus, náš spasiteľ v Bohu, našom Otcovi je záchrannou kotvou, Prasilou, svetlom v prazáklade duše každého človeka a aj v každej duši bez tela, ktorá sa zdržuje v miestach očisťovania.

Chcem to ešte raz zopakovať, aby sme mali príležitosť, nechať to padnúť hlboko našeho srdca, aby sa to dotklo našeho srdca: Ako nikdy predtým v dejnách ľudstva žiari v tejto dobe Božie svetlo okolo tejto Zeme, nezadržateľne, trvalo a s jedinečnou mocou . Skrze to teraz desaťročia intenzívne božské žiarenie – potenciál najvyššej duchovnej energie, ktoré bolo z časti vybudované prorokmi starej zmluvy a predovšetkým Ježišom, tým Kristom, skrze Jeho spasiteľský čin – utvorila sa mohutná Kristova atmosféra. Táto žiariaca atmosférická vrstva sa rovná kozmickému žiariacemu pásu lúčov, ktorý sa rozprestrel okolo matky Zeme a stále sa zosilňuje – teda svetelná cesta, po ktorej Kristus, spoluvládca nebies putuje k Zemi, aby všetko to, čo Zem po Jeho duchoný návrat ešte nesie, pozdvihol do Pra-žiarenia, do duchovného stavu, do vedomia božského vesmírneho života.

Kto bdelými očami pozoruje tento svet, ten spozná, že tento božský princíp účinkuje: Nespočetné druhy zvierat budú vzaté. Ich životné lúče alebo čiastočné duše sa vrátia do ich božského vedomia, aby vo vesmírnom kozme žili ďalej podľa ich duchovného vedomia a aby sa ďalej vyvíjali. V priebehu času poriadku na tejto Zemi zomre stále viac ľudí. Stále menej duší pôjde k vteleniu, okrem iného aj preto, že im to viac nie je možné. Lebo: Zem pozdvihnutá Kristom, ktorá sa skrze princíp poriadku stala svetlejšou, bude poskytovať príbytok len svetlejšiemu a bude niesť len toľko ľuďí, zvierat a druhov rastlín, ako to záhrade Božej, svetlejšej Zemi zodpovedá.

Pozdvihol Kristus Boží žiarenie Zeme, potom je božský poriadok na Zemi ďalekosiahle vykonaný. Potom to znamená: Ktorý človek napĺňa vôlu Božiu?

Tak sa dá povedať, že sa mi ľudia ešte nachádzame v čase bohatom na šance. Aj keď už Boží vesmírny poriadok nepatrný čas na Zemi pôsobí, dáva nám Duch nášho nebeského Otca v Kristovi, našom spasiteľovi, stále ešte možnosť, usporiadať náš pozemský život a vytvoriť ho nanovo, teda duchovne, aby sme sa priblížili našej večnej domovine a predovšetkým Bohu našemu večnému Otcovi.

Uvedomme si: Jedine Kristus je pomoc pre každého jednotlivca z nás. On je našou záchranou, pretože On pozná každého jednotlivo. On o nás vie. Jedine On je cestou do Otcovského domu. Kto sa nechá viesť, toho vezme Kristus za ruku. Každého z nás pozýva, aby sme zobrali vážne pokyny Jeho Otca, ktorý je Otcom nás všetkých, aby sme sa dostali z nebezpečného svetového chaosu. Iba Kristus Boží Duch vie, ako dlho tento svet ešte existuje. Ale On varuje a varuje. A kto Jeho varovania berie vážne, ten si uvedomuje, že doba je vážna a každá hodina je drahocenná.

Mnoho ľudí už prijalo od Ducha Božieho veľa pokynov. Teraz nám On podáva ešte raz Svoju ruku. Ukazuje nám priamu cestu k životu, prejavuje poriadok v Božom vesmírnom poriadku, ktorý môžeme používať vo všednom dni, predovšetkým na u nás samých.

 

Poďme teraz k vesmírnemu poriadku v Božom diele činu, ktorý je jednotou v stvoriteľskom diele Všemohúceho. Človek nebude spravodlivý voči božskému stvoriteľskému dielu, len vtedy, keď princíp božského vesmírneho poriadku vzťahuje na prácu vo svojom osobnom všednom dni, ale tým, že sa zamerá na Božie dielo, ktoré je Božou láskou a láskou k blížnemu. Táto sa má uskutočňovať tak na pracovisku ako aj v láske k blížnemu pre všetkých ľudí, pre všetky zvieratá, pre všetky živé tvory a všetky formy života, ktoré nesie matka Zem, rovnako aj pre elementárne sily, ktoré patria k Zemi.

Predtým ale než prídeme k vesmírnemu poriadku v Božom diele činu, chcem krátko vysvetliť tie už dané kozmické úlohy, ktoré teraz necháme vprúdiť hlboko do našej duše, do Prasily. Oni znejú:

 

Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku.

 

Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku,

ktorý osvetľuje moju myseľ.

 

Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku,

ktorý presvetľuje obsahy mojich myšlienok.

 

Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku,

ktorý odhalí obsahy mojich slov.

 

Opakujem:

 

Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku.

 

Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku,

ktorý osvetľuje moju myseľ.

 

Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku,

ktorý presvetľuje obsahy mojich myšlienok.

 

Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku,

ktorý odhalí obsahy mojich slov.

 

Teraz nasleduje ďalší krok bližšie k Bohu v nás. On zneje:

 

Ja som život v Božom diele činu,

v Jeho stvorení pre človeka, prírodu a zvieratá.

 

Myslime tieto slová ešte raz intenzívne hlboko do nášho Vnútra, do najvnútornejšieho našej duše:

 

Ja som život v Božom diele činu,

v Jeho stvorení pre človeka, prírodu a zvieratá.

 

Smiem ešte raz zopakovať:

 

Ja som život v Božom diele činu,

v Jeho stvorení pre človeka, prírodu a zvieratá.

 

Milí bratia, milé sestri v Kristovi, to sú vskutku slová života, lebo sú hovorené k nám ľuďom z božskej jednoty.

My ľudia by sme si mali uvedomiť, že Boh je láska a jednota. Toto uvedomenie si nás nechá spoznať, ako krátkozraký sme boli – a ventuálne ešte sme -, vtedy, ak sa točíme len okolo nášho malého sveta zmyslov, ktorý vidí a vníma len seba samého, poprípade práve ešte rodinu alebo pracovných kolegov a kolegyne.

Školíme naše zmysly, tým, že si stále častejšie uvedomíme počas dňa tú myšlienku poriadku lásky a lásky k blížnemu: „Ja som život v Božom diele činu, v Jeho stvorení pre človeka, prírodu a zvieratá.“ – potom nám vnútorný „saizmograf“ aj ukáže, kde sa práve nachádza náš zmyslový svet. Napomínateľ a darca impulzov, ktorý nazývame „saizmograf“, nám priblíži spoznanie, že či sme ešte pripútaný na náš malý osobný svet alebo, že či už pozeráme trochu ponad okraj taniera našej pripútanosti. Potom sa aj Kristovi vyrozprávame, podáme mu našu ruku, aby nás dokázal viesť k večnému Otcovi, smerom k životu, smerom k Prasile smerom k našemu pravému bytiu hlboko v prazáklade našej duše.

Prosím, milí bratia, milé sestry, nenechajte saizmograf bez povšimnutia. On by sa mohol stať drahocenným sprievodcom, pretože on nás skrze naše pocity a naše svedomie upozorňuje na to, načo sme ešte pripútaní, kde sme ešte uväznení v neslobode.

Smiem vás, nás všetkých povzbudiť, aby sme opustili väzenie, žalár svojvôle, svojrázneho čudáckeho bytia? Pretože v pravom živote, vo vesmírnom živote Božom svieti Pra-Svetlo, ktoré nás chce objať, ochraňovať a viesť – je to Kristus Boží, ktorý na nás čaká a volá: Zachráň sa, kto sa chce nechať zachrániť, predtým než tento svet pominie!

 

Ja som život v Božom diele činu,

v Jeho stvorení pre človeka, prírodu a zvieratá.

 

Aký dosah má pre nás práve táto nová veta, ktorou oslovujeme Absolútny zákon v nás, bude zrejmé, keď si uvedomíme nasledovné:

Univerzálne dielo veľkého Boha, Jeho nádherné stvorenie, by nikdy nedosiahlo dokončenie, by nikdy nemohlo rásť a ďalej naberať podobu, keby to Boh, Stvoriteľ všetkého Bytia, ponechal pri svoriteľskej myšlienke, pri slove. Ono to však znamená v zmysle: „Boh povedal ..., a stalo sa ...“ Nech je, teda stalo sa. Po slove nasledoval čin. Jeho Slovom vzniklo vesmírne stvorenie Bytia.

 

Ak chceme, mohli by sme v tichej hodine porozmýšlať o nasledovnom: Čo robí človeka cenným? Sú to jeho slová alebo jeho činy? Komu je užitočný človek, ktorý len hovorí pekné slová, ktorý eventuálne hovorí veľkými slovami o vysokých hodnotách – ak tento človek podľa toho zodpovedajúc nekoná?

 

Ešte raz nám chcem priblížiť tie slová oslobodenia, ktoré znamenajú lásku a jednotu. Znovu myslíme do našej duše, hlboko do prazákladu duše:

 

 

Ja som život v Božom diele činu,

v Jeho stvorení pre človeka, prírodu a zvieratá.

 

 

Ja som život v Božom diele činu,

v Jeho stvorení pre človeka, prírodu a zvieratá.

 

 

Ja som život v Božom diele činu,

v Jeho stvorení pre človeka, prírodu a zvieratá.

 

Milý bratia, milé sestri príjmime podanie ruky večného Ducha lásky, ktorý jediný je dobrý! Jeho dobrotivosť nám ukazuje ešte raz tú nádhernú a bezprostrednú cestu, aby sme mohli skoro zmeniť náš pozemský život k pozitívnemu. Nič nestratíme – my získame!

Získame vnútornú slobodu a otvorenosť. Zažijeme senzitivitu citlivosť našich zmyslov. Získame rozhľad a nadhľad a žijeme prikázanie hodiny, ktoré sa nazýva Božia láska a láska k blížnemu. Naučíme sa hlboké cítenie a pochopíme vo všednom dni o veľa viac. Tým môžeme pomôcť aj iným a môžeme im slúžiť. Z problémov a starostí vypracujeme riešenia, ktoré zodpovedajú vôli Božej. Začneme, vedomejšie žiť; na pracovisku budeme oveľa vedomejšie pracovať. Staneme sa voči našim spolublížnym zmierlivejšími, vnímavejšími a ochotnejšími pomôcť.

Drahocenný ľudia sú dnes tak zriedkavý. Avšak kto sa drží ruky Krista Božieho, ten sa stane drahocenným priateľom a druhom, ktorý voči svojim spolublížnym vykonáva porozumenie a toleranciu. Kto otvorí svoje srdce pre život, ten koná to, čo chce Boh. On cíti, že v ňom pulzuje večný život. S radosťou a vďačnosťou potom povie: Získavam viac a viac veľa, veľa života!

 

V tomto vedomí, milí bratia a sestri, srdečný a božský pozdrav!

 

Gabi

 

Ja som vôľa v Božej stvoriteľskej vôli, ktorá osvetľuje moju myseľ a je obsahom mojich myšlienok

Vôľa 1

 

Milí bratia, milé sestry v Kristovi, počúvajme posolstvo božskej lásky a múdrosti.

Kto sa bdelými očami pozrie do tohto sveta, ten uvidí a zažije, že vo všetkých štyroch svetových stranách na východ, na západ, na juh, na sever, leží tento svet v močiari hriechu, pretože katastrofy, hladomory a nákazy si do určitej miery podávajú ruku.

Napriek týmto mnohým príznakom toho, že tento svet smeruje do priepasti a časti z neho už spadli, veria mnohí ľudia ešte stále zaslepujúcim a ukľudňujúcim rečiam politikov, ktorí sa usilujú zafarbiť čierne nabielo. Žiaľ mnohí ľudia nedokážu analyzovať posolstvo svetového disástru a uhľadené reči politikov. Tak mnohý verí v to, čo mu je predložené; verí, že toto je pravda. Avšak v skutočnosti sú to len pasce, ktoré sú ozdobené výrokmi plnými nádeje, aby sa zamaskovalo to, čo sa tým má dosiahnuť.

Pri bližšom pozorovaní dobrý analytik spozná, že ľahostajní ľudia a ľudia bez vôle majú byť pripútaní na tieto výroky politikov, ktorí ľuďom ešte stále sľubujú lepší budúci svet. Hovorí sa o hospodárskom rastúcom trende, čo znamená podľa zodpovedajúceho priania mnohých: viac peňazí, aby sa dalo žiť príjemnejšie. Tieto pasce nielen že si nevšímajú vševládnuceho Ducha, Jeho absolútnu vôľu, ale ignorujú aj – a to predovšetkým -, že Zem a elementárne sily reagujú úplne inak, ako to chcú politici nabalamutiť ľuďom. To farbenie na bielo sa však čoskoro ukáže ako klam; ta čiernota toho Je –stavu sa znova odhalí. Pretože tak ako politici tak aj cirkevní zástupcovia, ktorí ako je známe sedia v jednom člne, a rovnako všetci tí, ktorí sa klaňajú obom Ego- stranám, politike a cirkvi, si Vôlu Božiu, Jeho svätý zákon, nielen nevšímajú, ale stavajú sa vedome proti Božej Vôli a Jeho stvoreniu.

Veľká väčšina „veľkých“ tohto sveta, ku ktorým národ vzhliada, bôžikovia modly, ignorujú skutočnosť, že nie sú stvoriteľmi Zeme a ani stvorením samotným. Takíto a podobní bôžikovia si dovoľujú konať proti Tomu, ktorého Vesmírne-žiarenie už dávno ohlásilo zánik tohto sveta.

„Svetom“ neoznačujem planétu Zem, ktorej žiariace bytostné jadro patrí k čistému Bytiu. „Svet“ je skôr zložením štruktúrou ľudského ne-poriadku, ktorý je vybudovaný na egoizme. Vyznačuje sa túžbou po moci, vládnutím, potlačovaním, vykorisťovaním a násilím.

Božia Vesmírna Vše-sila, vesmírny život, Jeho svätý zákon, žiari stále intenzívnejšie do ne-poriadku, do ne-štastia tohto sveta. Lebo na konci trvania každej ľudskej opovážlivosti stojí zakaždým: Božie účinkovanie podľa Jeho svätej vôľe, podľa Jeho Absolútneho zákona. Čo stojí oproti tomu, zničí sa nakoniec samo.

Človek zabudol, čo nám chcu povedať prikázania Božie a učenia Ježiša, toho Krista. Tieto zákonitosti hovoria, že keď tento svet pominie, je Boh v Kristovi víťazom nad diabolskými expertami, ktorí si dodnes myslia, že môžu Božie diela zlepšovať.

My ľudia stojíme v mohutnom obrate doby. Zákon Boží uvedie teda zaháji novú dobu, dobu Ducha. Boh vyslovil to „Nech Je“ teda „Nech sa Stane“: Nech je nové nebo a nová Zem. –O tomto svete a o stave tohto sveta On nehovoril. Teda ho Boh nemá vo Svojom „Nech je“ . Preto to volanie Ježiša, toho Krista: Záchráň sa, kto sa chce nechať zachrániť, predtým než tento svet pominie!

Slovo Všemohúceho v Kristovi, našom Spasiteľovi, prúdi v plnosti okolo zemegule. Na všetkých kontinentoch sa dá v mnohých jazykoch počuť a čítať. Kristus, náš Spasiteľ, spoluvládca nebies, sa ujíma každého ochotného človeka, aby ho sprevádzal do Vnútorného života, aby potom jeho dušu priviedol k nebeskému Otcovi, ktorý s túžbou čaká an Svoje milované dieťa, Svojho milovaného syna, Svoju milovanú dcéru. Kristus nám podáva Jeho ruku. Robí to celkom výnimočne skrze Vnútornú cestu k Bohu v centre našej duše; pretože Ríša Božia, naša pravá večná domovina je ako esencia, sila a svetlo v nás.

Cesta do Vnútra je cestou k šťastnému bytiu, k slobode a zdraviu, lebo keď sa duša stane svetlejšou, sú aj bunky našeho tela prežiarené životom, ktorý je Boh.

Boh je svetlo.

Necháme svetlo Božie svietiť v našej duši a v bunkách našeho tela, potom sa cítime sviežejšími, okrídlený, šťastnejší, plnými nádeje a zdravšími až do vysokého veku. Cestou k životu, ktorá nás oslobodzuje, môže kráčať každý človek, tak mladý človek ako aj starší. V Bohu neexistuje vek, ale pre fyzické telo sviežosť, to mladistvé a spontánne, až dokiaľ život v tomto zmysle bude pokračovať v jemnolátkovom svete, v zmysle obšťastňujúceho, slnečného a radostného pravého života. Tam potom putuje duša presvetleného človeka k Tomu, ktorému ako človek v láske a vďačnosti slúžila. On, veľký Vše-Jediný, daroval človeku sviežosť, zdravie, radostné roky plné nádeje a sprevádzal jeho dušu tam do života, ktorý trvá večne.

Stal sa Boh žiariacim stredom v našom myslení a správaní, tým, že sa usilujeme o napĺňanie zákonitostí života, potom budeme aj stále viac vďačný za Jeho slovo Prasily a šťastný preto, že smieme toto slovo prijímať od božského poriadku.

Stále viac ľudí túži po slove Prasily, slove zákona z Boha, ktoré vedie do Vnútra do ríše mieru, do večnej domoviny, ktorá nepozná žiadne tiene, v ktorej svieti Pra-Svetlo a prežaruje všetky bytosti a všetko Bytie.

Pretože stále viac ľudí oznamuje túto potrebu a obracajú sa s prosbou na Univerzálny Život, zopakovať Pra-Svetlo, cestu zákona, chcem to rada urobiť.

Voláme teda najskôr Pra-Svetlo do našeho vedomia, ktoré nám potom ukáže ďalší krok. Tento bude radosťou tomu, kto pokyny poriadku zo zákona pravečného bytia ďalekosiahle naplnil.

 

Opakujem:

 

Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku.

 

Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku,

ktorý osvetľuje moju myseľ.

 

Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku,

ktorý presvetľuje obsahy mojich myšlienok.

 

Ja som poriadok v Božom vesmírnom poriadku,

ktorý odhalí obsahy mojich slov.

 

 

Ja som život v Božom diele činu,

v Jeho stvorení pre človeka, prírodu a zvieratá.

 

Teraz nasleduje ďalší krok, ktorý oslovuje Vôľu Božiu v nás, v našej mysly a v našich myšlienkach.

Milí bratia, milé sestry, pravý život žiari v prazáklade našej duše; je to Boh, Pra-Svetlo. Preto sa zahĺbime do Kristovho-Božieho centra, ktoré pulzuje v blízkosti našeho srdca, lebo Večný a Kristus sú jedno, jeden Duch, jedno Svetlo, božská sila, láska a múdrosť.

Pojmime teraz ten ohlásený ďalší krok smerom k božskej vôli našim srdcom. Zopakujem ho niekoľko krát.

Zneje:

Ja som vôľa

v Božej svoriteľskej vôli, ktorá osvetľuje moju myseľ

a je obsahom mojich myšlienok.

 

 

Ja som vôľa

v Božej svoriteľskej vôli, ktorá osvetľuje moju myseľ

a je obsahom mojich myšlienok.

 

Ja som vôľa

v Božej svoriteľskej vôli, ktorá osvetľuje moju myseľ

a je obsahom mojich myšlienok.

 

Nechajme ešte raz túto vetu zo Vše-Zákona Večného vprúdiť hlboko do nášho srdca, v absolútnom prisvedčovaní:

 

Ja som vôľa

v Božej svoriteľskej vôli, ktorá osvetľuje moju myseľ

a je obsahom mojich myšlienok.

Milí bratia, milé sestry, chcem na tomto mieste poukázať na saizmograf, ktorý nám je práve pri oslovovaní zákona drahocenným sprievodcom. On pozdvihuje hlbšie vrstvy nadvedomia a podvedomia, aby sme mohli ísť svedomito a stálo touto nádhernou cestou života. On nám pomáha pozrieť sa hlbšie, aby sme si sami nič nenahovárali vzhľadom na náš duchovný vývoj. Saizmograf je teda naším zisťovateľom hlbších vrstiev našich zadaní v nadvedomí a v podvedomí a v našej duši. On nám sprostredkováva, kto v pravde, ľudsky videné, ešte sme a čo sme taktiež zadali do zaznamenávajúcich planét, do očisťovacích rovín.

Kto saizmograf nechá pôsobiť bez svojich príliš ľudských „Ale a Keď“ alebo „To nemôže byť; taký nie som!“ , pre toho sa stane každý deň zažitím seba. Zažije bez okrášlovania, kým skutočne ešte je. Zažiť to, môže byť podľa okolností veľmi bolestivé, eventuálne dokonca desivé. Avšak čo pomôže, tohto zisťovateľa vypínať alebo sa proti tomu stavať na odpor! My samy sme zadali naše cítenie, myslenie, hovorenie, áno naše správanie vzdialené od Boha proti láske k Bohu a láske k blížnemu. Raz výjde naše egoistické chcenie na povrch, buď v tomto pozemskom bytí alebo v ďalšej inkarnácii. Alebo zažijeme naše ešte pozostávajúce egoizmy potom, keď odložíme naše fyzické telo a ako sa budeme zdržovať v oblastiach očisťovania, ktoré sa vibračne zhodujú s našimi aktívnymi zadaniami.

Ježiš, ten Kristus, hovorí Jeho slovo do našej duše, ktoré znie: Zachráň sa kto, sa chce nechať zachrániť, predtým než tento svet pominie. – Tieto Jeho slová obsahujú mnoho. V každom prípade nám hovoria: Nemali by sme si dovoliť žiadnu duchovnú lenivosť; mali by sme náš pozemský život vziať do rúk, aby nás Kristus mohol viesť. Poslúchneme Jeho ponuku, potom ideme istým krokom, sprevádzaní a vedení Ním, napred – na ceste života k Absolútnemu životu, ktorým je Boh, láska.

V spoznaní, že by sme mali náš pozemský čas využiť, aby sme išli cestou života k Bohu, opakujem ten krok zákona, ktorý nám je na ceste k pravému životu ďalším svetlom, ktoré nám svieti a nás osvecuje, ak to chceme. Opakujem teda tie slová, aby našli prístup do nášho Vnútra:

 

Ja som vôľa

v Božej svoriteľskej vôli, ktorá osvetľuje moju myseľ

a je obsahom mojich myšlienok.

 

Ja som vôľa

v Božej svoriteľskej vôli, ktorá osvetľuje moju myseľ

a je obsahom mojich myšlienok.

 

Ja som vôľa

v Božej svoriteľskej vôli, ktorá osvetľuje moju myseľ

a je obsahom mojich myšlienok.

 

 

Milí bratia, milé sestry, získať život znamená zažiť Boha, pretože Boh je život.

V tomto vedomí – získať život, aby sme zažili Boha – vám prajem, áno nám všetkým, aby Boh bol a zostal žiariacim a naplňujúcim stredom v našej mysli, v našich myšlienkach a slovách. V tom spočíva najvyšší zisk v našom pozemskom bytí. To je: veľa, veľa života!

 

Vrúcny a božský pozdrav!

 

Gabriela

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

© 2014 Universelles Leben e.V. • E-mail: info@universelles-leben.orgImpressum