Universelles Leben - Reč na hore

Ježiš Nazaretský daroval ľudstvu pred dvetisíc rokmi Reč na hore. Podstatné časti tohoto učenia môžeme nájsť v biblii (Mat.5-7) Reč na hore obsahuje esenciu Ježišovho učenia — podstatné výpovede pre život podľa zákonov Božích, poučenia pre zachádzanie s našími spolublížnymi, so zvieratami, s prírodou. Kto tieto učenia vo svojom každodennom živote presadí v skutok, ten veľmi skoro pocíti, že sa jeho život mení, že sa stáva mieruplným a pozitívnym.

Cirkevní vodcovia a politici práve z takzvaného kresťanského sveta naproti tomu tvrdia, že je toto učenie utópia a v skutku nepresaditeľné.

Alebo bol práve On tým realistom, ktorý by nám ľuďom mohol ukázať cestu z bludiska ľudského ja?

Kristus, ten Syn Boží, šiel ako Ježiš Nazaretský po tejto Zemi. Jeho spasiteľský Duch žije a pôsobí od toho »Je dokonané« na Golgate v každom jednom z nás. On hovoril v uplynulých dvoch tisíc rokoch stále znovu skrze prorocké ústa. Dnes, v tejto mohutnej dobe prelomu, sa On prejavuje znovu cez Svoju prorokyňu. On objasňuje a prehlbuje Jeho učenia, ktoré dal ľuďom ako Ježiš Nazaretský. To sa deje tiež v Jeho veľkom diele prejavenia »To je Moje Slovo. Alfa a Omega, Evanjelium Ježiša —Kristovo-prejavenie, ktoré medzičasom poznajú praví kresťania na celom svete«.

Toto dielo ďalekosiahle presahuje obsah biblie;dáva nám mohutný súhrnný prehľad o tom, čo bolo, o tom čo je a o tom, čo bude. Kristus daruje ľudstvu v tomto prejavení tiež všeobsiahle poučenia pre skutočne duchovný život podľa božských zákonov. Tým sa napĺňajú v tomto diele Jeho slová, ktoré On ako Ježiš Nazaretský povedal: »Ešte mnoho by som vám mal čo povedať....« (Ján 16,12). Zakladajúc na »Evanjeliu Ježiša«, na jednom už existujúcom, mimobiblickom texte evanjelia, opisuje Kristus v tejto knihe »To je Moje Slovo«, Svoj život a pôsobenie ako Ježiš Nazaretský; ukazuje nám najmä, a k o môžeme v dnešnej dobe žiť podľa zákonov Božích, podľa Desatora prikázaní a podľa Reči na hore a necháva nas hľadieť dopredu do budúcnosti, do Jeho Ríše Mieru na Zemi.

Ježišova Reč na hore obsahuje esenciu cesty do Vnútra, ktorú dnes Kristus v Univerzálnom živote učí cez Jeho Prorocké slovo vo všetkých stupňoch a detailoch. Vnútorná cesta »Bližšie, k Tebe Bože môj« je cestou sebaspoznania a prekonania ľudských chýb z lásky k Bohu. Kto touto cestou k nezištnosti, k rovnosti, slobode, jednote, bratstvu a spravodlivosti úspešne ide, ten obdrží silu, aby Reč na hore, a Desatoro prikázaní v každodennom živote — aj v zamestnaní a v hospodárstve - viac a viac naplňoval.

Predložená kniha chce všetkým hľadajúcim ľuďom dnešnej doby priblížiť Ježišovu Reč na hore — nielen tie časti obsiahnuté v biblii, ale aj Jeho vyučujúcu reč s vysvetleniami a prehĺbeniami, ktoré dal Kristus ľudstvu cez Svoje Prorocké slovo dnes. Okrem toho má tu predložená kniha dať čitateľovi tiež pohľad do hĺbky tohoto prejaveného diela »To je Moje Slovo. Alfa a Omega, Evanjelium Ježiša — Kristovo-prejavenie, ktoré medzičasom poznajú praví kresťania na celom svete«.

V tomto diele prejavenia Kristus stavia na knihe »Evanjelium Ježiša. Čo bolo pred 2000 rokmi«. Pretože v ňom je mnohé podané neúplne a tu a tam chybne, vysvetľuje a opravuje dnes tento text. Tie miesta, s ktorými sa Pán bližšie nezaoberá, tie sa v podstatnom zhodujú s pravdou Jeho života a pôsobenia ako Ježiš Nazaretský. Okrem toho Kristus prehlbuje a rozširuje podstatné vyjadrenia v »Evanjeliu Ježiša«. Tým je v celkovom diele »To je Moje Slovo« ľudstvu teraz podaná celá pravda; všetky podstatné aspekty Ježišovho života a Jeho učenia.

V diele »To je Moje Slovo« nasledujú po jednom alebo po niekoľkých veršoch z »Evanjelia Ježiša« vždy slová, ktorými Kristus v roku 1989 tieto odseky vysvetlil, opravil a prehĺbil. Táto štruktúra je zachovaná aj pri reprodukcii v tu predložených výňatkoch.

Pre ľudí Novej doby, doby svetla, ale aj pre dnešné ľudstvo prejavil Kristus v roku 1991 to Najvyššie, Absolútny zákon, vo Svojom diele »Veľké kozmické učenia Ježiša Nazaretského Jeho apoštolom a učeníkom, ktorí to mohli pochopiť. Život pravých bohom-naplnených ľudí«. (Dá sa objednať na www.das-wort.com, v nemeckom jazyku. V Slovenčine v príprave) Je to zákon Nebies, daný ako ďalšia pomoc všetkým tým, ktorí sa rozhodli, uskutočňovaním zákonov Božích, stať sa znovu čistými srdcom a tým zjednotení s Božským v ich Najvnútornejšom nezištne na tejto Zemi žiť a pôsobiť.

Boh dával a dáva. Nepýta sa , či ľudia Jeho Slovo, Božie slovo, spoznajú a podľa toho žijú. Každý môže preskúšať a rozhodnúť sa . »Kto to môže pochopiť, ten to pochop; kto to chce nehať, ten nech to nechá.«

1. Keď Ježiš uzrel zástup ľudu, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, prišli k Nemu dvanásti. Vzhliadol k Svojim učeníkom a prehovoril:

2. „Blahoslavení v duchu sú chudobní, lebo ich je Ríša Nebeská. Blahoslavení sú tí, ktorí znášajú utrpenie, lebo majú byť utešení. Blahoslavení sú tí, ktorí sú dobromyseľní, lebo budú vlastniť zem. Blahoslavení sú tí, ktorí hladujú a smädia po spravodlivosti, lebo majú byť nasýtení.

3. Blahoslavení sú milosrdní, lebo dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení sú tí, ktorí sú čistého srdca, lebo uzrú Boha. Blahoslavení sú tí, ktorí sú nositeľmi pokoja, lebo sa budú nazývať deťmi Božími. Blahoslavení sú tí, ktorí trpia prenasledovaním pre spravodlivú vec, lebo ich je Ríša Božia.

4. Áno, blahoslavení ste, keď vás ľudia nenávidia a vyobcujú vás zo svojho spoločenstva a budú proti vám hovoriť rozličné zlo a vaše meno zneuctievať kvôli Synovi človeka. Tešte sa v ten deň a vyskakujte od radosti, lebo hľa, vaša odmena v nebesiach je veľká. Lebo to isté robili ich otcovia prorokom.

Blahoslavení uzrú Krista a budú so Mnou, s Kristom, so všetkou mierumilovnosťou a pokorou vlastniť zem. Blaho tomu, kto vidí vo všetkom nádheru Otca-Matky-Boha. Stal sa živým príkladom pre mnohých.

Kto je z pravdy, počuje Môj hlas, lebo je pravdou, a preto pravdu aj počuje a vidí.

Blahoslavení sú bez strachu a sú radostní, lebo vidia a počujú to, čo nevidia a nepočujú tí, ktorí sa ešte skrývajú za svoje ľudské ja a toto držia s najväčším úsilím, aby neboli spoznaní.

Blahoslavení však vidia do väzenia ľudského ja a spoznajú najskrytejšie myšlienky svojich blížnych. Svietia silou svojho jasného vedomia dovnútra a volajú k svojim blížnym:

»Blahoslavení v duchu sú chudobní, lebo ich je kráľovstvo nebeské!«“

Slovami „chudobní“ nie je mienená materiálna chudoba. Nie táto prináša blahoslavenosť v duchu, ale oddanosť Bohu, v ktorej človek spl'ňa, čo je vôľa Božia. Tá je vnútorým bohatstvom.

Slovami „chudobní“ sú mienení všetci tí, ktorí sa neusilujú o vlastný majetok a nezhromažďujú žiadne statky. Ich myslenie a snaženie patrí životu v spoločenstve, v ktorom spravujú zákonným spôsobom majetky, ktoré Boh daroval všetkým. Nepremýšľajú o svetskom a neusilujú sa oň. Slúžia všeobecnému blahu, vystierajú svoje ruky k Bohu a vedome kráčajú cestou k Vnútornému životu. Ich cieľom je Ríša Božia v ich vnútri, ktorú chcú zvestovať a prinášať všetkým ľuďom dobrej vôle. Ich vnútorné bohatstvo je život v Bohu, pre Boha a pre svojich blížnych. Žijú podľa prikázania „Modli sa a pracuj“.

Smerujú k Duchu Božiemu a prijímajú pre svoj pozemský život od Boha to, čo potrebujú, ba ešte viac. To sú blahoslavení v Duchu Božom.

„Blahoslavení sú tí, ktorí znášajú utrpenie, lebo majú byť utešení.“

Utrpenie človeka nie je od Boha, ale trpiaci si ho zapríčinil buď sám – alebo jeho duša prevzala v ríši duší časť viny niektorej bratskej, či sesterskej duše, aby pre ňu v pozemskom bytí túto vinu odnosila, aby mohla bratská, či sesterská duša vstúpiť do vyšších oblastí Vnútorného života.

Kto znáša svoje utrpenie bez toho, aby obviňoval svojho blížneho a v utrpení spozná svoje chyby a slabosti, tieto oľutuje, prosí o odpustenie a odpustí, tomu sa dostane Božieho milosrdenstva. Lebo Boh, Večný, chce Svoje deti utešiť a odňať im to, čo nie je dobré a hojivé pre ich dušu. Lebo keď utrpenie opustí dušu, keď sú teda odpykané príčiny, ktoré pôsobili v duši, dostane sa človek bližšie k Bohu.

„Znášaj svoje utrpenie“, znamená: nenariekaj nad tým; neobviňuj Boha a ani svojich blížnych. Nájdi vo svojom utrpení svoje hriešne správanie, ktoré k tomuto utrpeniu viedlo.

Oľutuj, odpusť a pros o odpustenie a nerob viac to, čo si spoznal ako hriech. Potom môže Boh duševnú vinu vymazať a ty okrem toho prijmeš od Neho viac sily, lásky a múdrosti.

Keď stretneš človeka, ktorý znáša utrpenie a je utrpením skúšaný a on ťa prosí o pomoc, tak stoj pri ňom a pomôž mu, pokiaľ je to tebe možné a pre jeho dušu dobré. A keď spoznáš, že tvoj blížny pomoc vďačne prijme a pomocou nej sa vzchopí, potom mu daj aj viac, pokiaľ je ti to možné.

Ty však, ktorý prinášaš pomoc, konaj to nezištne. Ak to konáš len navonok, z povinnosti, tak nedostaneš za to žiadnu duchovnú odmenu – a ani nepreukážeš žiadnu službu duši toho, kto znáša utrpenie a je ním skúšaný, ale len telu, vozidlu duše.

Dobromyseľnosť, pokora, láska a dobrota idú ruka v ruke. Kto sa stal nezištnou láskou, ten je i dobromyseľný, pokorný a dobrotivý. Je naplnený múdrosťou a silou.

Ľuďom v Mojom Duchu, nezištne milujúcim, bude patriť zem. Ó hľaďte, cesta k srdcu Božiemu je cestou do srdca nezištnej lásky. Z nezištnej lásky prúdi pokoj Boží.

Ľudia, ktorí putujú k srdcu Božiemu a tí ľudia, ktorí už žijú v Bohu, pôsobia pre Novú dobu tým, že učia všetkých ochotných ľudí cestu k Bohu. Tým berú zem viac a viac do vlastníctva v Mojom Duchu.

Sú to nezištne milujúci, ktorí budú žiť v Ríši Božej na Zemi, v Ríši pokoja. Tešte sa vy, ktorí už teraz [1989] kráčate cestou k srdcu Božiemu! Vy ste vo Mne pripravovatelia cesty a pionieri pre Novú dobu. Mnohí z vás sa vrodia do Novej doby, do ríše svetla, a prinesú zo sebou naplnenie v Bohu, lebo už teraz kráčajú po ceste tam. Tešte sa a buďte vďační za čírenie a očistenie vašich duší, lebo potom Ma uvidíte a budete vedome vo Mne žiť a byť.

„Blahoslavení sú tí, ktorí hladujú a smädia po spravodlivosti, lebo majú byť nasýtení.“

Kto hladuje a smädí po Božej spravodlivosti, je pravdu hľadajúci, ktorý túži po živote v Bohu a s Bohom. Ten má byť nasýtený.

Môj brat, Moja sestra, ty, ktorý túžiš po spravodlivosti, po živote v Bohu a s Bohom, buď potešený a pozdvihni sa z hriešneho ľudského ja! Teš sa, lebo prišiel čas, v ktorom sa priblíži Ríša Božia tým ľuďom, ktorí sa snažia dodržiavať prikázania života.

Hľa, Ja, tvoj Vykupiteľ, Som pravda v tebe samom. A tak Som Ja cestou, pravdou a životom v tebe samom.

Pravda je zákon lásky a života. V Desatoro prikázaniach, ktoré sú výňatkami zo všeobsahujúceho zákona Božieho, nájdeš pomôcky na cestu k pravde. Dbaj na Desatoro prikázaní a tak sa dostaneš čoraz viac na cestu Reči na hore, v ktorej je od základu vysvetlená cesta k pravde.

Cesta k pravde je cestou k srdcu Božiemu, k večnému životu, ktorý je nezištnou láskou. Reč na hore je cesta do Ríše Božej, do zákonov pre Ríšu pokoja Ježiša Krista. Ak sa do nich zahĺbiš a splníš ich, potom dospeješ k božskej múdrosti.

Čítal si už, že sa časť lúča božskej múdrosti nachádza v zemských šatách [1989], aby podávala slovo Božie a vykladala zákony Božie. Cez tento Môj nástroj prejavujem teraz Reč na hore vo všetkých podrobnostiach a vediem a sprevádzam ochotných na Vnútornej ceste učením a lekciami, ktoré – ak budú uskutočňované – povedú k Otcovi, k večnému svetlu. Okrem toho učím cez Môj nástroj Absolutny zákon, zákon večnosti.

Spoznaj: nikto nemá hladovať alebo smädiť po spravodlivosti. Vykonaj prvý krok do Ríše lásky tým, že budeš najskôr spravodlivý k sebe samému. Cvič sa v pozitívnom živote a myslení, a tak sa postupne staneš spravodlivým človekom. Nielenže prinesieš spravodlivosť Božiu do tohto sveta, ale ju aj obhájiš, lebo splníš vôľu Božiu, vôľu Pána, z Jeho lásky a múdrosti.

Spoznaj: blízko je doba, v ktorej sa stane, čo bolo prejavené. Lev bude ležať pri jahniatku, lebo ľudia dosiahli víťazstvo sami nad sebou – skrze Mňa, svojho Vykupiteľa. Vytvoria veľkú rodinu v Bohu a budú žiť v jednote so všetkými zvieratami a s celou prírodou.

Tešte sa, Ríša Božia sa priblížila – a s Ríšou Božou i Ja, váš Vykupiteľ a Nositeľ pokoja, Vládca Ríše pokoja, svetovej ríše Ježiša Krista.

Milosrdenstvo Boha zodpovedá dobromyseľnosti a dobrote Božej a je pre všetky duše bránou k dokonalosti života. Ľudia, ktorí rozvinuli vo svojich dučiach skrze Mňa, Krista, ktorý žijem v Otcovi-Matke-Bohu, všetkých sedem základných síl života – zákon od poriadku až po milosrdenstvo – vojdu znovu ako čisté duchovné bytosti bránou milosrdenstva do nezištnej lásky, do Ríše Božej, do nebies, a budú žiť v pokoji. Bránu k večnému Bytiu tvorí siedma základná sila, milosrdenstvo – v Duchu Božom zvaná dobrota a vľúdnosť. Všetci ľudia, ktorí sa cvičia v milosrdenstve, milosrdenstvo aj dosiahnu a budú pomáhať tým, ktorí sa nachádzajú na ceste k milosrdenstvu.

Spoznajte: cesta k srdcu Božiemu je cestou jednotlivca v spoločenstve s rovnako zmýšľajúcimi. Lebo Boh je jednota a jednota v Bohu je spoločenstvo v Bohu, s Bohom a s blížnymi.

Kto vykonal prvé kroky na ceste k dokonalosti, ten plní prikázanie jednoty: jeden za všetkých, Kristus – a všetci za Jedného, Krista.

Reč na hore je, ako bolo prejavené, evolučná cesta smerujúca k Vnútornému životu. Všetci tí, ktorí postúpili dopredu na tejto ceste vývoja k srdcu Božiemu, pomáhajú zasa tým, ktorí stoja ešte len na začiatku cesty. Vo všetkých a nad všetkými žiari Kristus, ktorý Ja Som.

Čisté srdce je čistá duša, ktorá sa opäť pozdvihla nahor, k absolútnej duchovnej bytosti, skrze Mňa, Krista, v Otcovi-Matke-Bohu.

Čisté duše, ktoré sa znovu stali bytosťami nebies, sú potom opäť verným obrazom večného Otca a hľadia Večnému znovu tvárou v tvár. Vidia, žijú a zároveň vnímajú zákon večného Otca, lebo sa stali opäť duchom z Jeho Ducha – sami večným zákonom.

Kým musia ľudia a duše ešte v sebe načúvať Duchu Božiemu, nie sú ešte duchom z Jeho Ducha, nie sú ešte sami zákonom lásky a života.

Kto sa však stal opäť zákonom lásky a života, ten uzrie večného Otca tvárou v tvár a je s Ním v neustálej vedomej komunikácii. Aj zákon Boží, život z Boha, vidí ako celok, lebo sám je životom a láskou a pohybuje sa v nich. Kto sa pohybuje v Absolútnom zákone Božom, ten ho aj úplne rozvinul – od poriadku až po milosrdenstvo. Jemu slúži všetkých sedem základných síl nekonečnosti, lebo je v absolútnej jednote a harmónii so všetkým Bytím.

"Blahoslavení sú tí, ktorí sú nositeľmi pokoja, lebo sa budú nazývať deťmi Božími.“

Tieto slová majú tento zmysel: blahoslavení sú tí, ktorí udržiavajú pokoj. Prinesú na túto Zem aj pravý pokoj, lebo sa sami v sebe stali mierumilovnými. Sú vedome deťmi Božími.

Mnohí synovia a dcéry Božie, ktorí nosia v sebe pokoj a prinášajú ho do sveta, sú vtelené bytosti, ktoré stoja v Božom poslaní a bojujú pre Novú dobu, aby vzniklo duchovné ľudstvo, ktoré žije v Ríši pokoja Ježiša Krista, v dobe svetla.

Vy, ľudia v Novej dobe, stále v svetlejšej nastávajúcej Ríši pokoja Ježiša Krista, ktorí čítate túto knihu, „To je Moje slovo“, spoznajte, že Kristovi pionieri museli zároveň bojovať na viacerých frontoch proti satanskému, aby dopomohli k prelomu oznámenej Ríše Božej na Zemi.

Vy teda žijete v pokoji, vo Mne, Kristovi, vašom božskom bratovi, Vládcovi Ríše pokoja.

Za hmlovou stenou však žijú a pôsobia tie duše, ktoré sa nenechali uchopiť Rečou na hore, cestou do Vnútorneho života, ktoré žijú ešte stále vo väzení svojho ľudského ja. Ako ľudia nechceli počuť volanie putujúcich k srdcu Božiemu. Uzavreli si svoje uši a oči a svoje srdcia pre pravdu a ukryli sa za svoje ľudské ja, za svoje predstavy, mienky a teologické názory. Aj v prípravnej dobe zo starej do Novej doby, doby svetla, zostali farizejmi, pokrytcami, prenasledovateľmi a ohováračmi.

Vedzte, vo všetkých dušiach, až po štvrtú očisťovaciu rovinu, žiari svetlo Vykúpenia. Tak nie sú ani ony stratené. Za hmlovou stenou pôsobia v Mene Pána mnohé čisté bytosti – medzi nimi aj mnohí synovia a dcéry Božie, ktoré Mne, Kristovi, pripravovali na Zemi v rozdielnych zemských šatách, v rozličných epochách, cesty do stále svetlejšej Ríše pokoja. Tam, v ríši duší, pôsobia ďalej v nezištnej službe svojim blížnym. Spravodliví muži a ženy, ktorí priniesli zákon lásky a života do tohto sveta, to mali vo vtedajšej epoche [1989] veľmi ťažké.

Spoznajte, vy bratia a sestry, ktorí teda žijete v Ríši Božej na Zemi: Kristovi pionieri pre Novú dobu sa v onej veľkej dobe obratu zo starej, materializmom razenej doby, do Novej doby, doby svetla, postavili aj proti satanskému a démonickému.

„Blahoslavení sú tí, ktorí pre spravodlivú vec znášajú prenasledovanie, lebo ich je Ríša Božia.“

Čo sa stalo ďalej vo vtedajšej prípravnej dobe [1989]? Kristovi pionieri pre Novú dobu trpeli prenasledovaním kvôli Ríši Božej na Zemi. Boli znevažovaní a ohováraní farizejmi a učencami písma, cirkevnými mužmi a všetkými tými, ktorí ich poslúchali. Pravda bola vedome postavená do falošného svetla a skreslená. Tí, ktorí verne bojovali za pravdu, boli zosmiešnení pre pravdu. Ľudia, ktorí Mňa, Krista, nosili na perách, avšak nie v srdciach, kázali vo svojich kostoloch, a aj pomimo kostolných múrov, proti nim, ohovárali a diskriminovali ich. Nadávali im a obvinili ich z falošného učenia.

Pravých nasledovníkov Krista popreli zdanliví kresťania, že sú kresťanmi, lebo sami nežili tak, ako som im Ja ako Ježiš z Nazaretu prikázal. Aj za Mojej doby, ako Ježiša, síce kázali zo svojich biblií a pobožne predstierali ľuďom vieru vo Mňa – a predsa boli vlkmi v ovčom kožuchu. Pretože nerobili, čo som Ja ľuďom prikázal: navzájom sa nezištne milovať, tak, ako ich Ja milujem; preto sú farizejmi a pokrytcami. A kto znevažuje prikázanie milovať svojho nepriateľa, ten pohŕda Kristom, ktorý Ja Som.

Kto toto číta neskôr, nech si spomenie na Kristových pionierov, ktorí pripravovali pôdu a atmosféru Zeme pre Novú dobu. Priniesli jednu časť večného zákona žiarenia na Zem a do jej atmosféry. Pripomeňte si ich v láske, lebo mnohí z nich viac neprídu do zemských šiat, aby žili a pôsobili v Ríši pokoja na Zemi. Bojujú ďalej v očisťovacích oblastiach. Zápasia o duše, aby sa aj tieto oslobodili od svojich hriechov a mohli vojsť do nádhery, ktorou Ja v Otcovi Som.

Spoznajte: čo duše na Zemi neočistili, to zoberú so sebou za hmlovú stenu. Tam musia spoznať a odpykať, čo zapríčinili v zemských šatách. Kto ako človek nedosiahol sebaspoznanie, a preto nekonal ani pokánie, ten vegetuje ako duša za hmlovou stenou takmer námesačne ďalej, tak ako predtým, v zemských šatách – čo nazýval životom. Mnohí, ktorí boli kedysi v zemských šatách pokrytcami a farizejmi, osočujú znovu svojich spolusúrodencov aj v ríši duší, zosmiešňujú ich aj tam, popierajú že sú kresťanmi a chcú sa tým sami postaviť do dobrého svetla. To sa bude diať dovtedy, až kým nespoznajú – dokonca pod najväčším utrpením a bolesťou – čo zapríčinili, a v ktorých srdciach Kristus naozaj bol vzkriesený.

Podľa kozmického zákona príťažlivosti zažije duša na svojom duševnom tele to, čo zapríčinila v zemských šatách svojim blížnym a čo neočistila. Duša vidí obrazne svoje hriechy a sama zároveň prežíva na svojom duševnom tele tie bolesti a utrpenia svojich blížnych, ktoré im ako človek spôsobila. Tieto, teraz v nej aktívne hriechy, pôsobia na ňu dovtedy, kým duša zo srdca neoľutuje a nepoprosí o odpustenie, a kým nie je ochotná odpustiť svojmu blížnemu. Až potom sa premení hriešna energia v božskú silu a duša bude svetlejšia a čistejšia.

Modlite sa za tých, ktorí sa za hmlovou stenou správajú podobne ako kedysi na Zemi, v zemských šatách! Modlite sa, aby sa spoznali a konali pokánie. Mnohí ohovárači spoznajú, zažijú a prípadne musia znášať vo svojich dušiach tieseň a utrpenie pionierov, kým si neuvedomia, že Ja, Kristus, som bol s pioniermi, s Mojimi bratmi a sestrami, a teraz Som s nimi ako božský brat.

Modlite sa, aby včas spoznali a cítili, že boli v protikladnom, po moci túžiacom svete, podriadení temným mocnostiam! Temnota zneužívala dokonca Moje Meno, aby zviedla ľudí a sťažila pionierom, synom a dcéram Božím na Zemi, prácu v Pánovej vinici.

Spoznajte: kto Mňa nasledoval, ten nebol svetskými ľuďmi uznávaný, lebo aj Ja som bol ako Ježiš nimi znevažovaný. Vo všetkých dobách museli ľudia, ktorí vstúpili do pravého nasledovníctva Nazaretčana, veľa znášať a vytrpieť.

Ale mnohí z pionierov pre Novú dobu išli neotrasne dopredu a zostali v Mojich stopách. Spomeňte si na tých odvážnych mužov a ženy, ktorí neotrasne s vierou vo Mňa viedli spravodlivý boj pre Novú dobu.

Tešte sa, vy, ktorí žijete v Novej dobe, v Ríši pokoja, ktorá bude čoraz viac svetlolátková. Ste s nimi spojení. Mnohí z vás boli vo veľkej dobe obratu ako pionieri v zemských šatách, aby dosiahli prelom pre Ríšu Božiu. Boj a víťazstvo pre Mňa, Krista, zostalo vo vašich dušiach ako spomienka. Intuitívne cítia niektorí z vás, že spolupôsobili vo vtedajšej epoche ako pionieri. Vnímajú aj, že v onej dobe príčiny pôsobili vždy rýchlejšie a to pozitívne, doba svetla, doba Kristova, nastúpila s mocou, v ktorej teraz znovu žijete – v šatách z jemnejšej matérie.

5. Beda vám, ktorí ste bohatí! Lebo vy ste prijali v tomto živote svoju útechu. Beda vám, ktorí ste nasýtení, lebo budete hladovať. Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete smútiť a plakať. Beda vám, keď všetci ľudia dobre o vás hovoria, lebo tak to robili aj vaši otcovia s falošnými prorokmi.

„Beda vám, ktorí ste bohatí! Lebo vy ste prijali v tomto živote svoju útechu.“

Ľudia, ktorí hľadia na svoje bohatstvo ako na svoje vlastníctvo, sú chudobní v duchu. Mnohým na pozemské majetky bohatým bola pre ich pozemský život daná do kolísky duchovná úloha, byť príkladom pre tých bohatých, ktorí sa so zatvrdnutým, nepoddajným srdcom viažu na svoje bohatstvo, a ktorých jedinou myšlienkou a snažením je rozmnožovať ho pre seba. Človek, ktorý je bohatý na pozemské majetky a spoznal, že jeho bohatstvo je dar, ktorý dostal od Boha len preto, aby ho priniesol pre veľký celok, pre blaho všetkých a spravoval ho zákonným spôsobom pre všetkých – ten uskutočňuje zákon rovnosti, slobody, jednoty a bratstva. Prispieva ako nezištný darca k tomu, aby chudobní nežili v nedostatku a bohatí v luxuse.

Týmto spôsobom sa postupne vytvorí rovnováha, pozdvihnutá stredná vrstva pre všetkých tých, ktorí sú pripravení plniť nezištne zákon „Modli sa a pracuj“. Takto celkom postupne vyrastie pravé ľudstvo jedného spoločenstva, ktorého členovia nezhromažďujú pozemské bohatstvo vzťahujúce sa na osobu, ale pokladajú všetko za spoločný majetok, ktorý je im daný od Boha.

Keď boháč pokladá peniaze a majetok za svoje vlastníctvo a je vo svete vážený pre svoje bohatstvo, bude – v dôsledku svojich príčin – žiť v nasledujúcich pozemských životoch v chudobných krajinách, kde bude žobrať o chlieb, ktorý kedysi ako bohatý odoprel chudobým. Je to dané dovtedy, kým sú takéto vtelenia ešte možné.

Duša takéhoto boháča nenájde pokoj ani v očisťovacích oblastiach. Duše chudobné na svetlo, ktoré museli v zemských šatách znášať kvôli nemu utrpenie a hlad, ho opäť spoznajú ako toho, ktorý im upieral to, čo by im bolo pomohlo dostať sa von zo zapletenia svojho ľudského ja. Mnohé ho obžalujú, a potom jeho duša sama pocíti, ako tieto trpeli a hladovali. Týmto spôsobom môže duša, ktorá bola v zemských šatách ako človek bohatá a vážená, utrpieť veľkú biedu; táto bieda je oveľa väčšia, ako keby bola musela žobrať o chlieb v zemských šatách.

Spoznajte: podľa zákonov Večného patrí každému, kto nezištne dodržiava prikázanie „Modli sa a pracuj“, to isté; lebo Boh dáva každému čo potrebuje a nad to viac. Ale kým sa ešte všetci ľudia nedržia tohto prikázania, sú na Zemi takzvaní boháči. Ich úlohou je rozdeliť svoje nahromadené bohatstvo a žiť tak isto ako tí, ktorí nezištne spĺňajú prikázanie „Modli sa a pracuj“. Keď týmto spôsobom nemyslia na svoje blaho, ale na blaho všetkých, tak sa postupne obráti vnútorné bohatstvo navonok a žiadny človek nebude hladovať alebo živoriť.

Beda vám, vy bohatí, ktorí nazývate svoje peniaze a majetok svojím vlastníctvom a nechávate svojich blížnych pracovať, aby sa váš majetok rozmnožoval! Ja vám hovorím: neuzriete trón Boží, ale budete naďalej žiť tam, kde sú Božie chodidlá – na Zemi, vždy znovu v zemských šatách, dovtedy, kým je to ešte možné. Aj keď podporujete sociálne zariadenia, ale sami ste oveľa bohatší ako tí, ktorých z toho podporujete, tak ste aj napriek tomu poslušní satanovi zmyslov, ktorý chce rozdiely medzi chudobnými a bohatými.

Týmito rozdielmi vzniká moc a podriadenosť, závisť a nenávisť. Z toho vznikajú hádky a vojny. Preto slúžia tí, ktorí pevne držia svoje bohatstvo, aj vtedy, keď niekedy sociálne myslia, Satanovi zmyslov a konajú proti zákonu života: proti rovnosti, slobode, jednote a bratstvu.

Kto pokladá peniaze a majetok za svoje vlastníctvo a hromadí ich pre seba, namiesto toho, aby nechal tieto hmotné energie plynúť, ten je podľa zákona života zlodejom, lebo upiera svojim blížnym časť ich duchovného dedičstva. Lebo všetko je energia. Kto ju viaže cez „moje a mne“, koná proti zákonu, ktorý je plynúcou energiou.

Bohatý, sýty človek, ktorý plní jedine „svoje“ stodoly, je v srdci prázdny. Pozná len „moje“ a „tvoje“. Jeho zmysly a myšlienky sa točia len okolo „moje“ vlastníctvo, „môj“ majetok, „môj“ chlieb, „moje“ jedlo. „To všetko patrí mne“ – to je jeho svet. Takýto človek bude raz hladovať a živoriť, dovtedy, kým nepochopí: všetko je Bytie; všetko patrí Bohu a všetkým ľuďom, ktorí sa snažia konať Božie diela: spĺňať nezištnú lásku a zákon života pre túto Zem „Modli sa a pracuj“.

Ľudia, ktorí hovoria len o „mojom“ a „tvojom“, sú ľudia chudobní na svetlo, ktorí si už v tomto vtelení pripravujú ďalšiu pozemskú cestu alebo dlhé putovanie svojej duše v ríši duší, zakaždým v šatách žobráka.

Duša oslepená materiálnym, cíti nevedome hlad po svetle, lebo je chudobná na svetlo. Nasilu sa toto pokúša vyrovnávať vonkajšími vecami, ako pozemským bohatstvom, chamtivosťou, obžerstvom, opilstvom alebo inými žiadostivosťami a pôžitkami. Je nenásytná.

Kto sa svojim blížnym posmieva a haní ich, ten bude raz veľmi smutný a bude plakať sám nad sebou – lebo neuznal tých, ktorým sa posmieval, a ktorých hanil. Bude musieť spoznať, že vlastne vysmieval, opovrhoval a hanobil sám seba. Lebo kto odsudzuje a posudzuje svojho blížneho, vysmieva sa mu, opovrhuje ním a hanobí ho, ten posudzuje, odsudzuje, vysmieva sa, opovrhuje a hanobí Mňa, Krista.

Spoznajte: kto sa prehreší na najnepatrnejšom z Mojich bratov, ten sa prehreší na zákone života a bude musieť tým trpieť. Zároveň sa pripútal k tým, ktorými opovrhoval. Preto buďte opatrní a učte sa sebakontrole. Nie to, čo vojde do úst, znečisťuje vašu dušu, ale to, čo z úst vychádza, zaťažuje dušu a človeka.

„Beda vám, keď všetci ľudia o vás dobre hovoria, lebo tak to robili aj ich otcovia s falošnými prorokmi.“

Keď lichotíte svojim spolublížnym preto, aby vás chválili a uznávali, tak sa rovnáte falšovateľom peňazí, ktorí platia falošnou mincou vo svoj prospech.

Podobne sa správali a správajú aj falošní proroci. Ľud ich uznával a uznáva, lebo mu lichotili a držali s nimi aj predstavení ľudu, pretože si od toho sľubovali osobný prospech a úžitok.

Spoznajte, vy, ľudia v Ríši pokoja: v hriešnom svete boli mnohí spravodliví proroci a osvietení muži a ženy osočovaní a prenasledovaní pozemskými boháčmi a mocnármi tohto sveta, cirkevnými vodcami a ich prívržencami a mnohí z nich boli mučení a zavraždení. Satanské používalo vo všetkých dobách ako nástroj tých, ktorí chceli pre seba držať a rozmnožovať svoje pozemské bohatstvo, ktorí sa snažili o moc, ako aj tých, ktorí boli poslušní boháčom a mocnárom.

To musíte vedieť, aby ste pochopili, prečo starý hriešny svet takým hrozným spôsobom zanikol.

Falošní proroci boli okrem toho aj iní, ktorí síce kázali evanjelium lásky, ale sami podľa neho nežili. A boli to aj všetci tí, ktorí sa nazývali „kresťanmi“, ale vo svojom živote sa nekresťansky správali. Často boli vychvaľovaní pre rečnícke umenie a vážení a chválení pre bohatstvo a váženosť.

Ó, pozrite, napriek tomu prispeli v priebehu dôb všetci praví proroci a osvietení k tomu, že sa krištáľ Vnútorného života so svojimi mnohými fazetami večnej pravdy stále viac trblietal a žiaril. Týmto spôsobom sa postupne budovala Ríša Božia na Zemi.

Pre vás, milí bratia a sestry v Ríši pokoja, platí, aby ste tento, teraz dokonalý, trblietajúci a žiariaci krištáľ, tento Vnútorný život, hájili a pestovali ako vzácny kvet, chránili a uchovávali ho: je to zákon lásky a múdrosti Božej, Jeho poriadok, Jeho vôľa, Jeho múdrosť, Jeho vážnosť, Jeho dobrota, Jeho nekonečné vyžarovanie lásky a Jeho dobromyseľnosť.

6. Vy ste soľou Zeme, lebo každá obeť musí byť posolená soľou, ale keď soľ stratila svoju chuť, čím sa má soliť? Potom už je nanič, alebo aby bola vysypaná a pošliapaná nohami. (Kap. 25,6)

Budú stále znovu upozorňovať na nedostatky v tomto svete a klásť prst na ranu hriechu. Lebo v tomto ešte hriešnom svete sa dialo a deje veľa zla – a mnohí ľudia sa stali obeťou kvôli evanjeliu.

Spravodliví, ktorí sa stali obeťou, majú byť rehabilitovaní spravodlivými mužmi a ženami, lebo všetko sa má prejaviť cez soľ Zeme. Teraz, v dobe prelomu zo starého, hriešneho sveta do Novej doby, doby svetla, vynesú spravodliví nespravodlivosť na svetlo, a táto bude prejavená, aby sa tí, ktorí vykonali bezprávie, sami spoznali a konali pokánie.

Chráňte sa však, vy spravodliví, ktorí ste soľou Zeme, aby nestratila chuť, aby ste teda zotrvali v spravodlivosti a nedali sa zviesť. Lebo kto má prinášať spravodlivosť do tohto sveta, a kto má poukazovať na nešváry a hriechy, ktoré spôsobili ľudia? Predsa len tí, ktorí poznajú Moje meno, a ktorí stoja v knihe baránka.

Kto nie je viac soľou Zeme, ten sa dostane medzi tých, ktorí zneužili a zneužívajú Moje meno na svoje účely, a ktorí prenasledovali, osočovali a vraždili spravodlivých.

Keď soľ Zeme stratí chuť a človek znevažuje svojich blížnych, tak podľahne svojim vlastným príčinám; obrazne povedané: sám sa rozšliape. Jeho neodpykané príčiny vyvolajú potom chorobu, živorenie a utrpenie. Na svetlo chudobná duša bude živoriť a pociťovať na svojom vlastnom duševnom tele to, čo zapríčinila svojmu blížnemu.

7. Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré je vystavané na kopci, nemôže byť skryté. Svetlo sa tiež nezapaľuje a nekladie sa pod nádobu, ale na svietnik a dáva svetlo všetkým, ktorí sú v dome. Nechajte teda svietiť vaše svetlo pred ľuďmi, aby mohli vidieť vaše dobré skutky a velebiť vášho Otca v nebesiach. (Kap. 25, 7)

Cez Mojich verných, cez mužov a ženy, ktorí plnia vôľu Večného, žiarim už zosilnene do tohto sveta.

Moje svetlo som postavil na svietnik božskej múdrosti a spravodlivosti, aby svietilo všetkým, ktorí sú dobrej vôle.

Moji bratia a sestry v Ríši pokoja Ježiša Krista, dôležité je pre vás vedieť nasledovné: vo vtelenej časti lúča božskej múdrosti som priviedol postupne Moje svetlo k žiareniu. Povolal som ľudské dieťa, v ktorom bol vtelený ženský princíp cheruba božskej múdrosti, a oznámil som mu jeho duchovné poslanie, ktoré potom bolo v jeho duši čoraz viac prejavené.

Vedzte, keď začne v inkarnovanej duši pulzovať duchovné poslanie, zákon chce, aby človek bol naň upozornený a opýtaný, či prijme to, čo je v jeho duši aktívne.

Ľudské dieťa súhlasilo v zmysle: Večný, som Tvojou služobnicou, nech sa mi stane podľa Tvojej vôle.

Potom pre ňu začalo veľké, všestranné duchovné poverenie, stať sa Mojou prorokyňou a posolkyňou pre celú Zem. Stále svetlejšie a silnejšie žiarilo Moje svetlo v jej duši, až kým neprežiarilo človeka celkom. Keď bol posilnený aj človek, aby podával Moje sväté večné slovo, vyslal som ju do tohto sveta: vedená Mojím Duchom, navštívila krajiny a mestá na rozličných kontinentoch. Podával som skrze ňu Moje sväté slovo v nespočetných prejavoch.

V mnohých fazetách večnej pravdy žiarilo Moje svetlo do tohto sveta, na túto Zem. Je to múdrosť z Boha.

Na Mojom svetle sa v mohutnej dobe obratu zapaľovalo stále viac sŕdc. Ľudia spoznali večnú pravdu v Mojom slove. Stále viac ľudí išlo Vnútornou cestou a prijímali dar života, učenie a lekcie z večnej pravdy, aby sa priblížili k Bohu, večnému Bytiu.

Mnohí muži a ženy sa stali Mojimi vernými, lebo plnili vôľu Božiu. Stali sa bratmi a sestrami v Mojom Duchu a stali sa priekopníkmi pre Novú dobu, oni položili základ Ríše Božej na Zemi a na tomto začali budovať.

Stále viac ľudí hľadalo svetlo. Na ceste k Vnútornému životu rozdúchali čoraz viac svoj vnútorný plameň na Mojom svetle a zjednotili sa s pioniermi, aby spolupôsobili pre Novú dobu.

Spoznajte ďalej: z hlbokých ponaučení, ktoré som dal skrze inkarnovanú božskú múdrosť, spoznali večné zákony a zostávali viac a viac v spravodlivosti Božej.

Pionieri museli zvládnúť po všetky doby aj niekoľko porážok. Ale v každej porážke spoznali svoju vlastnú slabosť, a tak ju zvládli so Mnou, s Kristom. Oľutovali svoje protikladné správanie, chválili a velebili Boha za Jeho neúnavné vedenie – aj za vyvedenie z porážok. Týmto spôsobom zosilneli muži a ženy vo Mne, Kristovi.

Víťazstvá vo Mne, Kristovi, si nepočítali ako vlastné víťazstvá. Ďakovali, chválili a oslavovali večné Meno a tešili sa, že Večný skrze Mňa a Ja cez nich a s nimi, som mohol uskutočniť to, čo bolo treba vykonať pre dobu svetla, v ktorej teraz žijete.

Uskutočňovaním večných zákonov Mi prichádzali verní muži a ženy vždy bližšie a uvedomili si Moje vedenie. Skrze vtelenú časť lúča božskej múdrosti hovoril s nimi Večný, Boh, Otec nás všetkých a Ja, Kristus. Opätovne sme napomínali pionierov, aby odložili svoje ešte jestvujúce chyby. Súčasne Môj Otec a Ja, Kristus, sme ich viedli k sebaspoznaniu tým, že sme ich – zodpovedajúc zákonu slobodnej vôle – vždy upozornili, akonáhle sa previnili proti večnému zákonu. Vysvetlili sme im, ako by mohli napraviť svoje chyby. Vo všetkých podstatných otázkach a situáciách sa prejavil Večný a Ja, Kristus, a viedli sme ich k zákonnej odpovedi a k vyriešeniu. Ihneď očistili, čo bolo treba napraviť, takže mohlo byť zrušené to, čo nezodpovedalo večnému zákonu.

Pionierska doba bola veľká doba, lebo pionieri sa zhovárali s Bohom, ktorý sa im prejavoval skrze veľké svetlo božskej múdrosti. Týmto hlbokým spojením s Otcom-Matkou-Bohom a so Mnou, ich Vykupiteľom a božským bratom, zosilneli vo svojom vnútri. Stále viac a viac boli naplnení láskou a múdrosťou.

Čo Ja prejavujem tu, v tejto knihe, „To je Moje slovo“, sa udialo v evolučnom procese cez celé generácie. Prví pionieri pre Novú dobu ešte nespoznali veľké svetlo, ktoré žilo medzi nimi, lebo vtelená časť lúča božskej múdrosti sa správala ako sestra medzi súrodencami, bez toho, že by chcela vyniknúť. Toto jednoduché súrodenectvo, ktoré vyvieralo z veľkej pokory a z hlbokej úcty k Bohu, spôsobilo ďalej aj medzi niektorými z pionierov pravé súrodenectvo. Pre nich bola vysoká nositeľka svetla sestrou, ktorá im mohla radiť v každej situácii, lebo jej duchovné telo bolo zajedno s Bohom, so životom.

Spoznajte, vy, ktorí žijete v Novej dobe: toto všetko – a oveľa viac, čo nebolo zaznamenané – sa muselo stať, aby Moje svetlo mohlo žiariť stále silnejšie v tomto svete. Žiarilo mohutne do doby obratu a pripravovalo skrze Mojich verných Novú dobu.

Pionieri vo Mne boli duchovne bojovou skupinou, ktorá bojovala podľa zákona života, lásky a slobodnej vôle.

Po uzavretí zväzku zmluvy s Bohom, Večným, žili a pôsobili z centrálneho prasvetla z Obce zväzku Nový Jeruzalem v nastávajúcom Novom Izraeli. Z Obce zväzku Nový Jeruzalem vzniklo v ďalších generáciách mohutné mesto Jeruzalem, na stále sa zjemňujúcej matérii Zemi.

Mesto Nový Jeruzalem, ktoré je vybudované na kopcoch, nemôže byť skryté. Svieti a žiari ako centrálne Prasvetlo pre celú Zem.

Z mesta, ktoré je postavené na kopcoch, Nového Jeruzalema, budú dávané impulzy von, pre celú svetovú Ríšu Ježiša Krista. Mesto Nový Jeruzalem je centrálnym spínajúcim miestom pre Ríšu pokoja Ježiša Krista. Tak to bolo prejavené – a tak to je.

8. Nemyslite si, že Som prišiel, aby som zrušil zákon alebo prorokov; neprišiel Som, aby som zrušil, ale aby som splnil. Lebo veru, Ja vám hovorím: Kým nepominú nebesá a Zem, nezmizne ani najmenšie písmeno, ani bodka zo zákona a z prorokov, kým sa všetko nesplní. Avšak hľa, je tu jeden väčší ako Mojžiš, a ten vám dá vyšší zákon, dokonca dokonalý zákon, a tomuto zákonu máte byť poslušní. (Kap. 25, 8)

Ako Ježiš z Nazaretu som učil mužov a ženy, ktorí Ma nasledovali a všetkých, ktorí Ma počúvali, časti z dokonalého zákona, z Absolútneho zákona. Vysvetľoval som im tiež, že Absolútny zákon lásky žiari do zákona sejby a žatvy, lebo Duch je všadeprítomný a pôsobí aj v zákone sejby a žatvy, v zákone pádu.

Skrze Mňa ako Ježiša z Nazaretu, vteleného Krista, a skrze všetkých ďalších pravých Božích prorokov, poúčal a napomínal Večný Svoje deti v nedokonalých rovinách, že zákon pádu, zákon sejby a žatvy, je stále aktívny. Kto sa zavčasu nespamätá a neobráti, ten bude musieť vytrpieť svoje príčiny ako účinky. Večný sa usiloval a usiluje aj v dnešnej dobe [1989] viesť Svoje ľudské deti a všetky duše k Svojmu srdcu, k zákonu večnej lásky, skôr než príde na nich žatva – účinky nimi spôsobených príčin. Večný ich viedol a vedie skrze Mňa, Krista, k sebaspoznaniu. On im dal a dáva silu očistiť to, čo spoznali a spoznávajú ako hriech a chybu.

Kristus, ktorý Ja Som, prišiel v Ježišovi z Nazaretu na túto Zem, do tohto sveta, aby ako Syn človeka učil ľudí večnému zákonu a podľa neho príkladne žil, tak, aby spoznali cestu k večnému Otcovi a plnili Jeho zákon – aby mohli opäť vojsť do večných príbytkov, ktoré On má pripravené pre všetky Svoje deti.

Ľudia, ktorí Ma nasledovali v Mojej pozemskej dobe a uskutočňovali večné zákony, boli Mojimi pravými nasledovníkmi.

V nasledujúcich generáciách potom existovalo kresťanstvo a predstierané kresťanstvo: praví nasledovníci, ktorí Mňa, Krista, dobrovoľne nasledovali, tým, že dodržiavali zákony Reči na hore – a pokryteckí kresťania, ktorí o Mne, Kristovi, len hovorili, a predsa konali proti zákonom. Okrem toho existovalo ešte takzvané nanútené nasledovníctvo: toto vzniklo z násilne uskutočňovaného pokresťančovania más cirkvami.

Spoznajte: vo večnom zákone nejestvuje žiadne nútenie. Boh, Večný, dal všetkým Svojim deťom slobodnú vôľu. Kto sa slobodne rozhodne, ten má slobodným rozhodnutím silu na to, čo vytvára pravé kresťanstvo: rovnosť, slobodu, jednotu, bratstvo a spravodlivosť. Všetko násilie pochádza zo zákona sejby a žatvy, ktorý sa nazýva aj zákonom pádu. Človeku je prikázané zvoliť si slobodne svoju duchovnú cestu. Ja, Kristus, som ponúkal a ponúkam cestu k srdcu Božiemu, ale nenútim žiadneho človeka ňou ísť. Kto núti svojich blížnych, ten žije sám pod nátlakom zákona pádu a stelesňuje myšlienku pádu.

Niektoré takzvané kresťanské konfesie nútia svojich veriacich ku krstu vodou. Už malé deti, ktorých slobodná vôla ešte nie je vyvinutá a nemôžu sa preto ešte sami rozhodnúť, sú krstom vodou nútené k členstvu v jednej cirkvi, a tým prinútené zúčastňovať sa na jej ostatných rituáloch.

To je zásah do slobodnej vôle jednotlivca a zároveň násilné pokresťančovanie. Takto prebieha zákon pádu.

Pre ľudí, ktorí Mňa, Krista, neprijmú a nepojmú dobrovoľne, z najhlbšieho vnútorného presvedčenia, majú to často veľmi ťažké pochopiť a prijať správným spôsobom Desatoro prikázaní, výňatky z večného zákona, lebo tieto boli zatlačené do pozadia mnohým spovrchnením, dogmatickými formami, rituálmi, zvykmi a kultmi. V konfesiách sa stali tieto spovrchnenia prvoradými; ale s vnútorným kresťanstvom, s Vnútorným náboženstvom, nemajú nič spoločné, lebo sčasti pochádzajú bezprostredne z doby mnohobožstva a modlárstva, a tým z oblastí rovín pádu.

Až vtedy, keď sa ľudia dobrovoľne zbavia nanútených dogiem a strnulých foriem, rituálov a kultov, ako aj svojich vlastných predstáv o Bohu, môžu byť postupne vedení do svojho Vnútra do svojej pravej bytosti. Tam, v ich vnútornom Bytí, sa potom nájdu ako pravá bytosť v Bohu a ako obyvateľ Ríše Božej, ktorá je vo vnútri každého človeka. Tento Vnútorný život je pravé náboženstvo, Vnútorné náboženstvo.

Spoznajte: večný, všeobsiahly univerzálny zákon, zákon nebies, je nezvratný. Je to zákon všetkého čistého Bytia. Pádom vznikol zákon sejby a žatvy a môže byť zrušený len uskutočnením večných zákonov. Nedá sa však obísť. Zákon sejby a žatvy pôsobí v každej duši, dovtedy, kým nebudú hriechy spoznané, očistené, odpykané a odovzdané Mne, Kristovi Božiemu. Potom je v duši zrušený zákon pádu. Duša je potom ďalekosiahle zbavená svojej nečistoty. Stáva sa opäť čistou bytosťou v Bohu, ktorá žije Absolútny zákon, lebo sa opäť približuje k absolútnemu, vševládnucemu zákonu lásky a života.

Zákon sejby a žatvy má platnosť dovtedy, kým nebude všetko protikladné splatené a premenené v pozitívnu energiu, a kým každá bytosť nežije opäť v Bohu, z ktorého vzišla. Do tej miery, do akej všetky bytosti z Boha vošli opäť do srdca Božieho, do Absolútneho zákona, premenia sa všetky očisťovacie roviny – všetky sčasti-materiálne a materiálne roviny, vrátane Zeme – na kozmickú energiu a budú znovu vibrovať v Absolútnom zákone. Potom je zákon pádu zrušený a Božia láska je vedomá a vševládnuca vo všetkom Bytí, v každej bytosti.

Z večného zákona, ktorý priniesli praví proroci predo Mnou a po Mne, a ktorý som Ja, ako Ježiš z Nazaretu príkladne žil, nebude odobratá ani len „bodka“.

Ak to znamená: „ani najmenšie písmeno“, tak je tým mienený jednotlivý aspekt večnej pravdy, nie písmeno a slovo ľudí ako také. Ľudské slová sú často len symboly, ktoré skrývajú to najvnútornejšie. Až keď sa človek dokáže vcítiť do reči symbolov, spoznáva pravdu a zmysel života, ktorý je hlboko ukrytý v ľudských slovách.

„Vyšší zákon“ je krok do dokonalého zákona. V prípravných rovinách, ktoré sa nachádzajú pred nebeskou bránou, je tento zákon vysvetľovaný ďalekosiahlo čistým bytostiam, ktoré prichádzajú zo Zeme a z ríše duší. Vyšší zákon je posledným stupňom učenia pred nebeskou bránou. Ukazuje ďalekosiahle čistým bytostiam, ako sa zákonné žiarenie v duchovnom tele opäť aktivuje, aby mohlo byť používané v nekonečnosti.

Ako Ježiš z Nazaretu som učil časti z dokonalého zákona, Absolútneho zákona. Celá pravda musela byť ešte pred vtedajšími ľuďmi ukrytá, lebo ešte veľmi lipli na viere v bohov a boli orientovaní na rôzne vierovyznania vtedajšej doby. Preto som hovoril v tomto zmysle: keď príde čas, vovediem vás Ja, Duch pravdy, do celej pravdy.

Na hore Golgote – čo znamená: miesto popravy – som bol ukrižováný Rimanmi, lebo Ma židovský ľud ako Mesiáša neprijal a nepojal. Hoci som v údolí Jordánu hore a dole kázal, učil, liečil a dával veľa znamení Môjho Božstva, ostal tvrdošijný židovský ľud poslušný templárom a z toho dôvodu sa stal spoluvinným na smrti Ježiša z Nazaretu.

So slovami v zmysle: „Je dokonané“, vošli Vykupiteľské iskry do všetkých zaťažených a padnutých duší. Tým som sa stal a Som Ja Vykupiteľom všetkých ľudí a duší.

Ako Kristus Boží som pôsobil a pôsobím naďalej. Vo všetkých generáciách až do dnešnej doby [1989], som sa prejavil a prejavujem skrze pravé Božie nástroje, skrze ľudí s ďalekosiahle očistenými dušami.

V tomto mohutnom čase obratu, v ktorom doba svetla prichádza k ľudom stále bližšie, učím večný zákon vo všetkých jeho fazetách a čoraz viac ľudí ide cestou do Vnútra k láske Božej.

Teraz prišiel čas, ktorý som ohlásil ako Ježiš z Nazaretu: „Dnes to ešte nemôžete uniesť, teda pochopiť, ale keď príde Duch pravdy, vovedie vás do celej pravdy.“ Teraz Som Ja v Duchu medzi Mojimi, vernými pútnikmi do večného Bytia, k vedomiu Môjho Otca, a učím ich absolútny večný zákon, aby aj tí, ktorí budú žiť v Ríši pokoja, ho plnili, a tým žili vo Mne a Ja skrze nich.

Moje slová sú život, sú večný zákon. Zostávajú uchované v pútnikoch k večnému životu, a tiež v mnohých písomných záznamoch – ako aj s touto knihou pre Ríšu pokoja Ježiša Krista.

Spoznajte: jedine večný zákon lásky robí človeka slobodným – ale nie zákon sejby a žatvy. Tento mu prináša iba utrpenie, chorobu, biedu a živorenie.

9. Kto teda poruší jedno z týchto prikázaní, ktoré bude On dávať, a učí ľudí konať tak isto, ten sa bude nazývať najmenším v Nebeskej Ríši. Kto ich však dodržiava a učí, ten bude nazývaný veľkým v Nebeskej Ríši. (Kap. 25, 9)

Desatoro prikázaní, ktoré dal Boh skrze Mojžiša Svojim ľudským deťom, sú výňatky z večného zákona života a lásky. Kto sa proti týmto prikázaniam previňuje, tieto svojich blížnych iba učí, ale sám ich nedodržiava, ten je falošný učiteľ. Hreší proti svätému Duchu. To je najväčší hriech. Tento falšovateľ používa Božiu lásku, zákon života, k vlastnému účelu. Tým zneužíva večný zákon. Každé zneužitie je krádež; a každý zlodej je prenasledovaný a štvaný, kým nebude skôr či neskôr dostihnutý a usvedčený svojimi vlastnými činmi, svojimi vlastnými príčinami. Lebo Boh je spravodlivým Bohom; skrze Neho sa všetko prejaví, tak dobré, ako aj menej dobré a zlé.

Kto však dodržiava zákon lásky a života, to znamená spl'ňa ho v každodennom živote a učí ľudí to, čo sám uskutočnil, ten je pravým duchovným učiteľom. Podáva ľuďom chlieb nebies, a tým nasýti mnohých. Kto dáva z vlastného naplnenia, ten je naplnený božskou múdrosťou a silou a bude potom, keď príde čas, žiariť ako hviezda na nebi. Lebo Bohom naplnený človek čerpá z prúdu spásy a dáva nezištne tým, ktorí hladujú a smädia po spravodlivosti.

Spoznajte: skrze takýchto spravodlivých mužov a ženy prichádza večný zákon lásky a života do tohto sveta. Kto teda dodržiava večný zákon a vyučuje ho, ten sa bude nazývať veľkým v Nebeskej Ríši; to znamená: zožne v nebesiach bohatú odmenu.

10. Veru, tí, ktorí veria a poslúchajú, zachránia svoje duše, a tí, ktorí neposlúchajú, ich stratia. Lebo Ja vám hovorím: ak nie je vaša spravodlivosť väčšia, ako spravodlivosť učencov písma a farizejov, tak do Nebeskej Ríše neprídete. (Kap. 25, 10)

Výpoveď: „...ktorí veria a poslúchajú, zachránia svoje duše, a tí, ktorí neposlúchajú, ich stratia“, znamená: kto verí a spĺňa zákony Božie, ten zachráni svoju dušu z kolesa znovuzrodenia, ktoré ho dovtedy priťahuje do tela, kým neodpyká všetko, čo ho zakaždým priťahovalo do vtelení.

Spoznajte: nestačí jedine viera v zákon života. Len viera v život a uskutočňovanie zákonov života vyvedú človeka a dušu von z kolesa znovuzrodenia.

Kto nedodržiava zákony Božie, ten zrádza Boha a predáva svoju dušu temnote. Tým prikrýva svetlo svojej duše, svoj pravý život. Tento človek žije potom v hriechu a duša v spánku tohto sveta. Zákon vtelovania, koleso znovuzrodenia, ktoré priťahuje dušu k vteleniu, bude ešte určitý čas pôsobiť, aby vtelená duša spoznala, že nie je z tohto sveta, ale je v zemských šatách, aby odložila to, čo je ľudské – a odkryla, čo je božské: svoj pravý, večný život.

Nie všetci, ktorí poznajú znaky písma, ich vysvetľujú len podľa písmena – ale aj podľa zmyslu. Preto to má znamenať: ak nie je vaša spravodlivosť väčšia ako spravodlivosť mnohých učencov písma – ktorí predstierajú, že sú spravodliví a učia Môj zákon, ale sami ho nedodržiavajú – tak nevojdete do Ríše Nebeskej.

Preto sa neviažte na mienky a názory ľudí. Uskutočňujte, čo ste spoznali zo zákona života; potom spoznáte ďalšie kroky k vyšším zákonitostiam.

Spoznajte: spravodlivosť Božia je Božia láska a múdrosť. Kto ich v sebe nerozvinie, ten ich ani nevyžaruje, ani nehľadí do hl'bok večného Bytia a ani nevnikne do svojho pravého života. Jeho pozemský život je živorenie. Vegetuje mimo skutočného života. Práve tak ako v tomto živote tak, aj na druhom svete je duchovne mŕtvy. Nemá správnu orientáciu ani v tomto pozemskom bytí, ani v živote na druhom svete, lebo nežil podľa zákonov života. Nie je múdry, ale podáva ďalej len svoje nazbierané vedomosti. Tým sa stane prívržencom hriechu a napokon hriešnikom. Koná proti večnému zákonu, a tým padá čoraz hlbšie do zákona sejby a žatvy.

11. Preto, keď obetuješ svoj dar na oltári a spomenieš si, že tvoj brat má niečo proti tebe, potom nechaj svoj dar pred oltárom a choď najskôr k nemu, udobri sa so svojím bratom, a až potom príď a obetuj svoj dar. (Kap. 25, 11)

„... keď obetuješ svoj dar na oltári a spomenieš si, že tvoj brat má niečo proti tebe, tak nechaj svoj dar pred oltárom a choď najskôr k nemu, zmier sa so svojím bratom, a až potom príď a obetuj svoj dar“, znamená: ak by si chcel Mne, Kristovi, zasvätiť svoj život a odovzdať Mi svoje chyby a hriechy a spoznáš, že si sa ešte nezmieril so svojím blížnym, tak nechaj hriech najprv ležať pred vnútorným oltárom. Choď k svojmu blížnemu a zmier sa s ním – a potom, keď už viac nechceš konať rovnaké alebo podobné, čo viedlo k hriechu, tak polož svoj hriech na oltár. Oltár sa nachádza v najhlbšom vnútri tvojho chrámu z mäsa a kostí. Duch lásky a života potom premení hriech v silu a život. Pretože to, čo Mne sám od seba odovzdáš, bez nátlaku, ochotne a ďalej rovnaké alebo podobné viac nekonáš, od toho budeš oslobodený. Tvoja duša potom prijíma zo Mňa viac svetla.

Dbajte na nasledujúcu zákonnosť: keď ste sa proti svojmu blížnemu prehrešili výlučne v myšlienkach, neláskavými, nežičlivými, pomstychtivými, žiarlivými alebo nenávisťou naplnenými myšlienkami, tak nechoďte za ním, aby ste s ním o tom hovorili. Vedzte, váš blížny nepozná váš myšlienkový svet. Ak vaše myšlienky vyjadríte slovom, bude o tom rozmýšľať. Príďte jedine ku Mne, Kristovi, ktorý Ja Som vo vašom vnútri, a oľutujte svoje myšlienky a zároveň vysielajte duši svojho blížneho pozitívne, nezištné myšlienky, myšlienky prosby o odpustenie a myšlienky vnútorného spojenia. Potom Ja zruším, čo bolo myšlienkami zapríčinené. A keď viac nebudete myslieť na rovnaké alebo podobné, vtedy je vám už odpustené.

Spoznajte: ak poviete svojmu blížnemu o svojich ľudských myšlienkach, môžete sa v ňom podľa okolností dotknúť jeho ľudského, ktoré práve pochopil a nachádza sa v premene. To by potom mohlo vo vašom blížnom opäť prepuknúť. Ten znovu začne negatívne myslieť a hovoriť a zaťaží sa nanovo.

Zákon znie: nielen ten sa zaťaží, kto bol vaším nesprávnym chovaním podnietený opäť premýšľať, ale aj vy sa zaťažíte, pretože ste vyslovili svoje myšlienky, a tým ste vzbudili vo svojom blížnom to ľudské, ktoré sa nachádzalo v procese premeny.

Ak však vychádza z vašich úst nezákonné, tým, že svojho blížneho obviňujete, nadávate mu a zle o ňom hovoríte – aj vtedy, keď sa to dozvie od druhých alebo tretích – tak choďte a poproste ho o odpustenie. Ak vám odpustil, tak vám odpustil aj váš večný Otec nebeský vo Mne, Kristovi. Ak vám však neodpustil, tak vám nebude môcť odpustiť ani váš Otec nebeský vo Mne, Kristovi. Láska Otca-Matky-Boha sa však bude viac a viac dotýkať ešte zatvrdnutého srdca, aby sa človek rýchlejšie spamätal a odpustil vám, tak, aby vám mohol odpustiť aj Boh vo Mne, Kristovi, a potom bude všetko odpykané a premenené, čo bolo kedysi protikladné.

Chráňte sa pred svojím vlastným jazykom! Lebo čo vychádza z vašich úst ako nezákonné, môže vášmu blížnemu a vám samým spôsobiť ďaleko väčšiu škodu ako vaše myšlienky, ktoré ste v pravý čas, predtým, než začnú pôsobiť, spoznali a odovzdali Mne, Kristovi vo vás.

Spoznajte ďalšiu zákonitosť: myšlienky nevidíte a nepočujete – a predsa sú tu. Vibrujú do atmosféry a kto myslí rovnako alebo podobne, toho môžu ovplyvňovať. Keď ich včas odovzdáte Mne, sú zrušené – iba ak ich duša vášho blížneho už v sebe nezaregistrovala. Potom ste vedení tak, že môžete tomuto človeku, o ktorom ste negatívne zmýšľali, vykonať dobro. A keď konáte dobro nezištne, bez toho, aby ste svoje predchádzajúce myšlienky vyslovili, tak bude v duši toho, o kom ste negatívne zmýšľali, vymazané to, čo on už prijal vo svojej duši. Potom je aj vo vás vymazané to, čo vyžarovala vaša duša.

12. Vyrovnaj sa čo najrýchlejšie so svojím protivníkom, kým si s ním ešte na ceste, aby ťa tvoj protivník raz nevydal sudcovi a sudca žalárnikovi a ty nevyjdeš von skôr, kým nesplatíš posledný halier.

13. Počuli ste, že bolo povedané: ty máš milovať svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ale Já vám, ktorí počujete, hovorím: milujte svojich nepriateľov, konajte dobro tým, ktorí vás nenávidia.

„Vyrovnaj sa čo najrýchlejšie so svojím protivníkom, kým si ešte s ním na ceste“, znamená: nenechaj hriech, ktorý si spáchal na svojom blížnom, len tak stáť! Očisti ho tak rýchlo, ako môžeš, lebo tvoj blížny je ešte s tebou na životnej ceste v pozemskom bytí. Ak jeho duša odišla zo Zeme, tak musíš podľa okolností čakať, kým sa znovu môže uskutočniť stretnutie a budeš ho môcť poprosiť o odpustenie.

Spoznajte: sudcom je zákon sejby a žatvy. Ak tento začne pôsobiť, tak človek z neho nevyjde von, dovtedy, kým „nesplatil do posledného haliera“, – kým teda nie je odpykané všetko, čo zapríčinil a včas neoľutoval.

Využite preto príležitosť poprosiť svojho blížneho o odpustenie a odpustiť mu, kým ešte s ním putujete po Zemi a hriech sa ešte nevryl do duše a nestal sa príčinou. Kto neodpustí a nepoprosí o odpustenie, ten musí niesť účinok dovtedy, kým „nesplatil do posledného haliera“.

Zmierte sa teda so svojím blížnym tak rýchlo, ako je to len možné. Ak sa príčiny – napr. hádka, neprajníctvo alebo závisť – už zakorenili vo vašej duši a stalo sa tak aj vo vašom blížnom, proti ktorému ste, tak je možné, že váš blížny vám tak rýchlo neodpustí – ani vtedy nie, keď ste spoznali a oľutovali svoj hriech. Lebo v jeho duši sa mohol upevniť komplex viny, ktorý ste v ňom vyvolali rovnakým, alebo podobným spôsobom myslenia. Svojím hriešnym správaním, ktoré ste dhlšiu dobu živili, stupňoval aj on hnev vo svojej duši proti vám – a vytvoril tak ako vy, obsiahle protikladné energetické pole, komplex viny, ktorý musíte teraz obaja spracovať. Očistenie môže prísť na vás buď ešte v tomto pozemskom živote, alebo až v ríšach duší, alebo v ďalších inkarnáciách.

Spoznajte: predtým, než človeka stihne osud, bude napomínaný Duchom života, ktorý je aj životom duše, a aj ochranným duchom, alebo skrze ľudí. Napomenutia z Ducha sú najjemnejšie pocity, ktoré prúdia z duše, alebo ktoré nechá ochranný duch plynúť do pocitov alebo do myšlienkového sveta človeka. Napomínajú človeka, aby zmenil svoje zmýšľanie, alebo aby očistil, čo zapríčinil. Večný Duch života a ochranný duch, môžu človeka podnietiť aj k tomu, aby vyhľadal toho, ktorý sa nachádza krátko pred úderom osudu. Tento potom príde k dotyčnému a začne rozhovor, ktorý sa vzťahuje, akoby sám od seba, na túto záležitosť. Z toho by sa mohla spoznať príčina blížiacej sa rany osudu a očistiť.

Tak teda spoznáte, že večné svetlo dáva rôznymi spôsobmi a metódami napomenutia a upozornenia – tak blížnemu, s ktorým ste vytvorili príčiny, ako aj vám samým.

Aj impulzmi udalostí dňa je človek napomínaný v pravý čas, než na neho padne ako osud to, čo sám zapríčinil.

Kto berie takéto upozornenia vážne a očisťuje to, čo spoznal ako hriech, oľútovaním, odpustením, prosbou o odpustenie a znovu napraví dobrom, ten nemusí znášať to, čo zapríčinil. Ak je hriech veľký, tak je možné, že časť z neho musí znášať, nie však všetko, čo chcelo z duše vyraziť. Kto však prehliadne a prepočuje všetky napomenutia, lebo sa otupuje ľudskými vecami, ten bude musieť svoje vytvorené príčiny znášať dovtedy, kým „nesplatí posledný halier“.

Prikázanie života znie: „Milujte svojich nepriateľov, robte dobro tým, ktorí vás nenávidia.“

Každý človek by mal v každom blížnom vidieť svojho brata a svoju sestru. Aj v zdanlivých nepriateľoch máte spoznať svojich blížnych a snažiť sa ich nezištne milovať.

Zdanlivý nepriateľ ti môže byť dokonca dobrým zrkadlom k sebaspoznaniu, vtedy, keď sa rozčúliš pre nepriateľstvo – ktoré môže mať mnoho tvárí; lebo keď vás niečo na vašom blížnom rozčúli, spočíva rovnaké alebo podobné vo vás samých.

Ak však môžeš bez väčšieho rozčúlenia odpustiť svojmu blížnemu, ktorý ťa obvinil a odžaloval, tak nemáš v sebe žiadnu zodpovedajúcu zhodu; nemáš teda v sebe rovnaké alebo podobné, a preto ani žiadnu rezonanciu vo svojej duši. Je možné, že to, z čoho si bol obvinený, si očistil alebo už odpykal v predchádzajúcich životoch – alebo si to vo svojej duši nikdy nevybudoval. Potom to spočívalo len v duši toho, ktorý proti tebe myslel, hovoril a obvinil ťa. Keď sa teda v tebe neozve žiadne vzrušenie, keď nepríde žiadne echo z tvojej duše, tak si bol pre neho zrkadlom ty. Či sa on do tohto zrkadla svojho ľudského ja pozrie alebo nie – to prenechaj Bohu a jemu, Jeho dieťaťu.

Spoznaj: už jedine tvojím pohľadom sa pohlo jeho svedomie a odzrkadlilo mu, že niekedy o tebe napr. negatívne zmýšľal a hovoril. Teraz má možnosť očistiť to. Ak to urobí, že oľutuje a ďalej viac nemyslí, ani nekoná rovnaké alebo podobné, potom je to v jeho duši zrušené, teda premenené. Až potom ťa uvidí očami Vnútorného svetla.

Znamením, že sa v jednej duši zmenilo záporné na pozitívne, je dobroprajnosť a porozumenie voči blížnemu.

14. Žehnajte tých, ktorí vás preklínajú a modlite sa za tých, ktorí vás zo zlomyseľnosti zneužívajú. Aby ste sa stali deťmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach, a ktorý necháva vychádzať slnko nad zlým a nad dobrým, a ktorý zosiela dážď na spravodlivého a nespravodlivého. (Kap. 25, 14)

Kto dodržiava tieto prikázania, ten je spravodlivý voči svojim blížnym a bude svojím životom v Bohu viesť mnohých ľudí k životu v Bohu. Boh netrestá a nekarhá Svoje deti. To hovoria už aj slová: „... a ktorý necháva vychádzať slnko nad zlým a nad dobrým, a ktorý zosiela dážď na spravodlivého i nespravodlivého.“

Boh je darcom života, lebo On sám je život. Z večného zákona života dal Boh ľuďom slobodnú vôľu slobodne sa rozhodnúť za, alebo proti Nemu. Kto je za Neho, ten dodržiava večné zákony lásky a života a bude dary lásky a života z večného zákona aj prijímať. Kto pociťuje, myslí a koná proti večnému zákonu, ten prijíma to, čo zasial, teda pociťoval, myslel, hovoril a konal.

Každý teda prijíma, čo sám zasial. Kto seje dobré semeno, teda plní zákony Božie, ten bude zbierať aj dobré plody. Kto seje ľudskú sejbu, ktorú vnáša do poľa svojej duše ako ľudské pocity, myšlienky, slová a činy, ten bude zbierať aj tomu zodpovedajúce plody.

Z toho spoznáte, že Boh nezasahuje do vôle človeka. Je darcom, pomocníkom, napomínateľom, vodcom a ochrancom tých, ktorí sa usilujú plniť Jeho vôľu, lebo sa obracajú k Nemu. Kto sa odvráti od Neho tým, že si vytvorí svoj vlastný, ľudský zákon, ten bude aj riadený svojím vlastným, ľudským „zákonom, svojho ja“.

Boh teda nezasahuje do zákona sejby a žatvy. Boh prichádza Svojim deťom v ústrety najrozličnejšími cestami a spôsobmi a tí, ktorí Ho prosia zo srdca a plnia, čo som im Ja, Kristus v Bohu, Mojom Otcovi, prikázal – nezištne sa vzájomne milovať – tí sú v Bohu a Boh pôsobí skrze nich.

15. Lebo keď milujete tých, ktorí vás milujú, akú budete mať odmenu? Lebo aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú. A keď robíte dobro tým, ktorí robia dobro vám, akú budete mať odmenu? Lebo aj hriešnici robia to isté. A keď zdravíte len svojich bratov, čo robíte viac než ostatní? Či tak nerobia aj colníci? (Kap. 25, 15)

Prijmi teda a pojmi svojho blížneho do svojho srdca aj vtedy, keď ťa on nemiluje, aj vtedy, keď ti nepomôže a opovrhuje tebou tým, že ti odoprie pozdrav. Miluj ho ty! Pomôž mu nezištne ty a pozdrav ty jeho – aj keď len v myšlienkach, ak nechce, aby si ho pozdravil slovami. Aj srdečný pozdrav, ktorý je vyslaný v myšlienkach, vojde do jeho duše a prinesie dobré plody v pravý čas.

Dbajte teda na to, aby ste sa správali ako slnko, ktoré dáva – či ho človek chce, alebo nechce vidieť, či si želá dážď, alebo víchricu, či si žiada chlad, alebo teplo.

Dávajte nezištnú lásku, ako ju dáva Slnko Zemi a vážte si všetkých ľudí, všetko Bytie. Potom dostanete odmenu v nebesiach.

Nehovorte, aby ste sa ľuďom zapáčili. Nerobte rozdiely ako tí ľudia, ktorí sa pridružujú len k tým a sú len s tými, ktorí schvaľujú ich myslenie a konanie a odsudzujú inak mysliacich a inak konajúcich.

16. A keď po niečom túžiš ako po svojom živote, ale odvádzalo by ťa to od pravdy, zriekni sa toho, lebo je lepšie vojsť do života a vlastniť pravdu, ako ho stratiť a byť uvrhnutý do vonkajšej temnoty.

Po čom človek osobne túži, to sa vzťahuje na človeka, na jeho nízke ja. Všetko toto je väzba. Väzba znamená byť pripútaný na ľudí a na veci. Kto sa viaže na ľudí a veci, kto je teda na niečo viazaný, ten znižuje tok kozmických energií.

Keď viažeš na seba človeka výlučne pre vlastné výhody, tak sleduješ svojou svojvôľou záujmy, ktoré ťa odvracajú od života vo Mne, Kristovi. Tým opustíš svoj neosobný, nezištný život, zamotáš sa do túžby vlastniť, byť niekým a chciet mať, a schudobnieš vo svojom vnútri na duchovnom živote. Keď v pravý čas neupustíš od túžby vlastniť, byť a chcieť, stratíš raz všetko.

Keď sa v účinkoch – či stratou všetkého majetku alebo v chorobe alebo v núdzi a utrpení – sám nespoznáš, a keď ani potom svoje hriešne neoľutuješ a nenapravíš, budeš putovať ako duša a ako človek v temnote, lebo si myslel len na seba, na svoje osobné blaho.

Preto sa spoznávaj každý deň znova, uskutočňuj denne zákony Božie a upusť od toho, aby si po niečom túžil pre svoje osobné ja. Zostaň uprimný – a tým verný zákonu Božiemu. Potom vojdeš do života, ktorý je tvojím pravým Bytím – a budeš bohatý v sebe, lebo si v sebe otvoril nebesá.

Kto nie je nádobou pravdy, do toho ani nemôže plynúť pravda, ktorá je neosobná. Taký človek je upretý len sám na seba a zhromažduje len pre seba. Takéto správanie vedie k tomu, že sa odvráti od Božej večne prúdiacej sily a vedie život v „mláke“. Do tejto mláky vteká len protikladné a málo odteká. To znamená, že pocíti na vlastnom tele to, čo nazbieral do svojej mláky.

Večná pravda naproti tomu plynie v tom človeku a skrze toho človeka, ktorý je nádobou pravdy. Prijíma od Boha a dáva z Boha, a takto sa stáva prameňom života pre mnohých. Kozmická životná energia, prameň všetkého Bytia, plynie cez všetky formy Bytia a skrze tých ľudí a duše, ktoré sa obrátili k Bohu, teda sa stali Božou nádobou.

Spoznajte: večne prúdiaca sila plynie len tým človekom a dušou, ktorí nezbierajú pre vlastné sebecké účely, ale nezištne dávajú. Len cez nezištne dávajúceho plynie neprestajne prúd Boží! Ak môže Boh bez prekážok prúdiť človekom, tak žije človek v pravde, v Bohu, v tom živote, ktorý trvá večne. Len takíto ľudia dávajú zo Mňa, zo života, pretože stoja vo Mne, v živote a v pravde.

17. A keď túžiš po niečom, čo spôsobuje iným trápenie a utrpenie, vytrhni to zo svojho srdca. Len tak dosiahneš pokoj. Lebo je lepšie znášať utrpenie, ako spôsobiť utrpenie tým, ktorí sú slabší ako vy.

18. Buďte teda dokonalí, ako je dokonalý váš Otec v nebesiach.“ (Kap. 25, 17-18)

Všetko nebožské, čo z teba vychádza – ako negatívne myšlienky, slová a činy – môže spôsobiť trápenie a utrpenie nielen tvojmu blížnemu, ale aj tebe samému. Lebo čo človek seje, to bude žať.

Žatva zodpovedá sejbe. Vždy ju zožne ten, ktorý zasial – nie jeho blížny. Tvoj blížny nezasial tvoju sejbu a nebude ani žať tvoju úrodu.

Tvoje semená však možu byť lietajúcimi semenami – ako semená rozličných druhov kvetov, ktoré po odkvitnutí vietor roznesie a tieto sa zakorenia tam, kde sa môžu udržať. Takisto môžu aj tvoje myšlienky, slová a činy ako lietajúce semená padnúť do duševného poľa tvojho blížneho a vyrásť, keď tam nájdu rovnaké alebo podobné podmienky.

Rovnaké alebo podobné ako je v tebe, spočíva aj v ňom, keď ho rozčúlia a nahnevajú tvoje slová a činy, ak mu tým spôsobíš trápenie, a on, podnietený tvojimi lietajúcimi semenami, myslí, hovorí a koná rovnako alebo podobne. Ty si to však vyvolal a môžeš byť podľa zákona sejby a žatvy braný na zodpovednosť. Tebe je prikázané milovať nezištne svojho blížneho, slúžiť mu a pomáhať – a nie mu svojím správaním spôsobovať žiaľ a utrpenie.

Keď sa potom tvoj blížny zaťaží tvojím nezákonným správaním, lebo si vnikol do jeho duševného poľa a priviedol príčiny do vibrácií, pod ktorými musí neskôr ťažko trpieť a znášať ich, tak si na neho viazaný. A akonáhle on reaguje na tvoje správanie rovnako nezákonne, je znovu viazaný na teba. V tejto, alebo v inej forme bytia, to budete musieť spoločne očistiť.

Spoznajte: malé nebadané lietajúce semienko ľudského ja môže vytvoriť veľkú príčinu, ktorá už v sebe nesie svoj účinok.

Ďalší príklad: keď vysielaš svoje negatívne myšlienky, slová a činy ako lietajúce semená a tvoj blížny počuje, čo o ňom hovoríš, ale to neberie na vedomie, lebo v poli svojej duše nemá pre to žiadne zodpovedajúce zhody, tak sa zaťažíš len ty a si na neho viazaný – nie on na teba. Tvoj blížny môže vstúpiť do nebies, lebo nezachytil a neprijal tvoje negatívne semeno, lebo nemyslel a nehovoril rovnako alebo podobne ako ty. Ak si však svojím nesprávnym chovaním vyvolal vo svojom blížnom príčiny, ktoré by v ňom nemuseli prísť k účinku, pretože ich mohol v neskoršom čase očistiť bez ťažkostí a starostí, tak ty nesieš väčšiu vinu a musíš znášať tú časť, ktorú si svojmu blížnemu zapríčinil.

Ak teda musíš znášať žiaľ a utrpenie, tak neobviňuj svojho blížneho za svoj stav. Ty sám si pôvodcom – a nie tvoj blížny. Tvoje útrapy a starosti sú v tvojej duši osivo, ktoré vzišlo – a prejavuje sa v tvojom tele alebo na ňom ako úroda.

Jedine Ja, Kristus, tvoj Vykupiteľ, ťa z toho môžem vyslobodiť – a to len vtedy, keď oľutuješ a rovnaké alebo podobné viac nekonáš. Potom je bremeno z tvojej duše vzaté a tebe sa bude lepšie dariť.

Spoznajte: kto spozná svoje trápenie a žiaľ ako svoju vlastnú sejbu a svoje utrpenie prijme, ten ukáže pravú vnútornú veľkosť. To je znamením duchovného rastu; duchovný rast postupne vedie k dokonalosti.

Čistá bytosť je dokonalá; je pravým obrazom Otca-Matky-Boha. Žije v Bohu a Boh žije skrze čistú bytosť.

Blahoslavení, ktorí sú čistého srdca, lebo uzrú Boha – pretože sa znovu stali vernými obrazmi nebeského Otca. Z čistého, Bohu oddaného srdca prúdi dobromyseľnosť a pokora.

Ja, Kristus, Vykupiteľ ľudstva, vediem stále vzrastajúci Boží ľud na Zemi k vnútornej čistote. Boží ľud [1989], ktorý sa skladá z mužov a žien, ktorí cieľavedome kráčajú cestou lásky do vnútra a tak Mňa, Krista, jediného pastiera nasledujú. Nie všetci z nich sa znovu vtelia v nasledujúcich generáciách, ale mnohí budú žiť v duchu lásky a pôsobiť v duchu pre veľký celok a pre Ríšu pokoja Ježiša Krista.

Ó spoznajte, vy, ktorí žijete v Ríši pokoja: mnohí z vás boli pri tom už ako ľudia v dobe pionierov. A tak niekto z vás zachoval ako pionier s pioniermi jednotu s Bohom a šiel s nimi spoločne cestou do vnútra. Pri tom ste odložili veľa ľudského, čím vaše duše boli čoraz viac preniknuté svetlom pravdy. Pri odchode z tela zobrali potom vaše duše toto svetlo pravdy so sebou do vyšších svetelných rovín. Odtiaľ ste prišli znovu so svetlom pravdy, aby ste žili a pôsobili v zemských šatách v Ríši pokoja Ježiša Krista.

Svetlo pravdy teda žiari znovu skrze vaše nové pozemské telá. Teraz spĺňate v tomto pozemskom bytí to, čo ste si nadobudli v predexistenciách: svetlo z Môjho svetla a silu z Mojej sily – zákon života. Naplnená Duchom Božím, pôsobí teraz duša skrze svoje nové zemské šaty v Ríši pokoja Ježiša Krista, v ktorej Ja Som Vládcom a životom.

evolučný proces do nezištnosti (2). Modlitba ako sebavyjadrenie alebo oduševnená modlitba (4). Praví mudrci spočívajú v sebe a nediskutujú (5). O Otčenáši (6). Odpustiť a prosiť o odpustenie; spravodlivosť a milosť Božia (7-9). Pozemská smrť – Vedomie duše potom – Smútiaci – Opätovné vtelenie – Väzby medzi ľudmi a dušami – Správny postoj (10-11). Hromadenie pokladov – Koniec vtelovania v Novej dobe (12-14). Starosti o seba samého, plánovanie s dôverou v Boha – Správne modlenie a pracovanie –

1. „Dávajte si pozor, aby ste nedávali svoje almužny pred ľuďmi, aby vás videli. Lebo inak nemáte žiadnu odmenu u svojho Otca v nebesiach. Keď dávaš almužnu, tak to nemáš vytrubovať, ako to robia pokrytci v synagógach a na uliciach, aby boli ľuďmi vychvaľovaní. Veru, Ja vám hovorím, oni už majú svoju odmenu.

2. Keď ale dávaš almužnu, nech nevie ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala ukrytá; a ten Jeden, ktorý vidí do skrytého, ti to verejne prizná.

Reč na hore je Vnútorná cesta k srdcu Božiemu. Čo človek nekoná nezištne, to koná sám pre seba. Nezištnosť je láska Božia. Vlastný úžitok je láska ľudská. Kto urobí svojmu blížnemu len vtedy niečo dobré, keď mu ten za to ďakuje a vychvaľuje jeho dobré skutky, ten to neurobil pre svojho blížneho, ale sám pre seba. Odmenou sú mu teda vďaka a chvála. Tým je už odmenený a od Boha už nedostane viac žiadnu odmenu. Len nezištnosť bude Bohom odmenená. Nezištnosť rastie a dozrieva len v tom človeku, ktorý urobil prvé kroky ku kráľovstvu Vnútra, teda uskutočnil.

Prvé kroky k tomu je kontrola myšlienok: dosaď namiesto sebeckých, negatívnych, sužujúcich alebo náruživých myšlienok myšlienky pozitívne, pomáhajúce, radostné, ušľachtilé a myšlienky vzťahujúce sa na to dobré v človeku a vo všetkom, čo ťa stretne. Tak dostaneš svoje zmysly postupne pod kontrolu. Tak nebudeš ani od svojho blížneho nič požadovať, ani nič očakávať. V ďalšom priebehu Vnútornej cesty budeš už len pozitívne a podstatné hovoriť. Tým dostaneš pod kontrolu svoje ľudské ja, lebo si sa naučil spočívať v sebe. Potom sa tvoja duša čoraz viac vyjasnieva a ty vo všetkom, čo ťa stretne spoznáš dobro, ktoré potom môžeš aj správnym spôsobom osloviť a vysloviť. Ak si sa to naučil, tak oslovíš aj to negatívne zákonne. Týmto spôsobom sa v tebe prebudia úprimnosť a čestnosť a ty pritom zachováváš vernosť Bohu vo všetkom.

Tento duchovný evolučný proces k nezištnosti je Vnútorná cesta k srdcu Božiemu. Všetko, čo robíš nezištne, ti prináša rôznorodé plody.

Keď sú teda tvoje pocity bez očakávania a tvoje myšlienky ušľachtilé a dobré, tak je v tvojich slovách a činoch sila z Boha. Táto sila je Moja životná energia. Vstupuje do duše tvojho blížneho a spôsobí, že sa tvoj blížny stane takisto nezištným. Lebo to, čo vychádza z tvojej svetlej duše, to vchádza – skôr alebo neskôr, podľa toho, kedy sa blížny pre to otvorí – aj do duše a do mysle tvojho blížneho.

Kto nezištne dáva, ten sa nepýta, či sa blížny aj dozvie, čo dal. Nezištný dáva! Vie, že Boh, večný Otec, hľadí do sŕdc všetkých Svojich detí, a že Večný, ktorého Duch prebýva v každom človeku, odmení nezištného vtedy, keď na to nadišiel čas. Jedine toto má význam.

Spoznajte: všetky dobré, teda nezištné skutky, budú v pravý čas prejavené, aby to spoznali tí, ktorí to majú vidieť, aby sa tiež stali nezištnými, tým, že aj oni prijmú život vo Mne a pousilujú sa – konať to, čo som im Ja prikázal: vzájomne sa nezištne milovať, ako ich Ja, Kristus, milujem.

3. A keď sa modlíš, nemáš byť ako pokrytci, ktorí sa radi modlia v synagógach a na nároží ulíc, aby boli videní ľuďmi. Veru, Ja vám hovorím, oni už majú svoju odmenu.

4. Ak sa však modlíš, choď do svojej komôrky, a keď si zatvoril dvere, modli sa k svojmu nebeskému Otcovi, ktorý je v skrytom; a ten skrytý Jeden, ktorý vidí do skrytého, ti to verejne prizná. (Kap. 26, 3-4)

Keď sa modlíš, utiahni sa do tichej komory a zahĺb sa do svojho vnútra, lebo v tebe prebýva Duch Otca, ktorého chrámom si ty.

Keď sa modlíš len preto, aby ťa tvoji blížni videli a považovali za zbožného a veriaceho, potom ti hovorím: to nie je žiadna zbožnosť, ale svätuškárstvo; je to pokrytectvo. Takéto povrchné modlitby sú bez sily. Kto sa modlí len perami alebo aby ho videli, ten hreší proti Svätému Duchu, lebo zneužíva sväté slová vo vlastný prospech.

Spoznaj: keď oslovuješ v modlitbe Boha a vo svojom živote neuskutočňuješ, za čo si sa modlil, keď sú teda tvoje modlitby len prejavom tvojho ja a nevychádzajú z hĺbky tvojej duše, a keď nie sú oduševnené láskou k Bohu, potom hrešíš proti Duchu Svätému. To je najväčší hriech.

Ak tvoje modlidby neprúdia nezištne z tvojho srdca, tak by bolo lepšie, keby si sa nemodlil, ale najprv si uvedomil svoje myšlienky a ľudské želania a postupne ich odovzdal Mne – aby nezištná láska, ktorá je v tebe, v tebe aj rástla a ty sa potom dokážeš modliť zo srdca. Potom budú tvoje modlitby viac a viac oduševnené a preniknuté láskou k Bohu a k tvojmu blížnemu.

„... a ten skrytý Jeden, ktorý vidí do skrytého, ti to verejne prizná“, znamená: tvoje svetlé myšlienky a modlitby plné sily, ktoré sú oduševnené láskou k Bohu, prinesú plody ešte na tomto svete. Smieš spoznať svoju sejbu lásky a teba tiež mnohí spoznajú ako prameň lásky.

5. A keď sa modlíte spoločne, nepoužívajte žiadne prázdne opakovania ako pohania, lebo títo si myslia, že budú vypočutí, keď vyslovujú veľa slov. Preto nemáte konať rovnako ako oni; lebo váš Otec v nebesiach vie, čo potrebujete, prv než poprosíte ...

Len ten človek, ktorý málo uskutočnil zo zákona pravdy, používa v modlitbe a v dennom živote mnoho slov a prázdné neoduševnené opakovania.

Kto veľa hovorí o zákone pravdy a života, teda nahovorí okolo toho veľa slov, ten ich nemôže naplniť silou a životom, lebo sám nie je naplnený zákonom Božím. Takéto slová sú sebecké, a preto slová neláskavé, aj keď sú volené tak, akoby boli nesené láskou. Neoduševnené rečnenie sa nedostane do najhlbšieho vnútra duše tvojho blížneho, a preto ani nemá žiadnu ozvenu v tom človeku, ktorý nechá vládnuť Božiu lásku v sebe a skrze seba. Kto hovorí neoduševnene o zákone pravdy a života, ktorý však neuskutočňuje, ten podnieti človeka, ktorý to počúva, a ktorý je práve tak ešte orientovaný navonok, len k diskusiám.

Spoznajte: kto diskutuje o duchovných zákonitostiach, ten nepozná zákony Božie. Každý, kto chce diskutovať, je presvedčený, že to vie lepšie ako jeho blížny a chce si to sám potvrdiť. Kto diskutuje, dáva len svedectvo sám o sebe, čiže: že nič nevie a je neistý. Preto diskutuje.

Kto však našiel pravdu, ten nediskutuje o pravde, ani o tom, čo je viera. Slovo „viera“ obsahuje aj nevedomosť: čo človek napokon nevie alebo nemôže dokázať, v to verí. Kto verí v pravdu, ten ešte večnú pravdu nenašiel. Ešte sa ani v prúde večnej pravdy nepohybuje. Viera je teda ešte slepota.

Kto však našiel večnú pravdu, ten už nemusí viac v pravdu veriť – vie pravdu, lebo sa v prúde pravdy pohybuje. Ten je pravým múdrym človekom, ktorý v sebe vyzdvihol poklad, pravdu. Praví mudrci spočívajú v sebe. To je vnútorná istota a pevnosť. Nediskutujú o viere, lebo dospeli od viery k múdrosti, ktorá je pravdou.

Kto teda verí len v Boha, bez toho, aby poznal hĺbku večnej pravdy, večný zákon, ten narobí veľa slov okolo svojej viery.

Podobne to dodržiava aj pri svojich modlitbách: narobí veľa slov, lebo svoje slová neoduševní nezištnou láskou. Je toho názoru, že môže Boha mnohými slovami presvedčiť, alebo Ho dokonca prehovoriť. Myslí, že sa musí pred Bohom vyjadrovať zrozumiteľne, lebo sa nazdáva, že Boh by mohol jeho modlitby pochopiť inak, ako ich mienil. Podobne myslia a modlia sa pohania.

Spoznajte: o čo hlbšie sa človek ponorí do božskej pravdy, o to menej slov potrebuje aj pri modlitbe. Jeho modlitby sú krátke, ale plné sily, lebo slovo vyžaruje žitú silu.

6. Otče náš, ktorý si na nebesiach, posvätené nech je Meno Tvoje. Príď Ríša Tvoja. Tvoja vôľa nech sa stane, ako na Zemi, tak aj v nebesiach. Náš každodenný chlieb daj nám deň čo deň a plod živého viniča. A tak ako nám Ty odpúšťaš naše hriechy, tak nech aj my odpúšťame hriechy iným. Neopusť nás v pokušení. Zbav nás od zlého. Lebo Tvoja je Ríša a sila a nádhera od večnosti k večnosti. Amen.

Spoločná modlitba, Otčenáš, sa modlí s rozdielnymi slovami a obsahmi, pretože každé spoločenstvo sa modlí tak, ako to zodpovedá potenciálu lásky spoločenstva.

Ako Ježiš z Nazaretu som učil spoločnú modlitbu, Otčenáš, v Mojej materinskej reči, teda inými slovami, a tak aj s iným obsahom, ako sa modlilo v neskorších dobách a v iných rečiach.

Slová, ako také, sú nepodstatné. Dôležité je, aby človek uskutočňoval, čo sa modlí! Potom je každé slovo, ktoré vychádza z jeho úst, oduševnené láskou, silou a múdrosťou.

Nemáte sa modliť podľa písmen, ani sa snažiť o to, aby ste sa Otčenáš, ktorý som Svojich učil, modlili doslova. Podstatné je, aby ste slová svojich modlitieb oduševnili láskou k Večnému a k svojmu blížnemu, a aby obsah vašich modlitieb zodpovedal vášmu životu.

Ľudia, ktorí sú naplnení večnou pravdou, láskou a múdrosťou Božou, budú sa zase modliť inak, než tí, ktorí sa modlia len preto, lebo ich tak učili, alebo že patria k náboženstvu, v ktorom sa modlidby vyslovujú zodpovedajúc vedomiu tejto konfesie.

Ľudia na ceste k svojmu božskému pôvodu sa modlia voľne, to znamená samostatne zvolenými slovami, ktoré sú oduševnené láskou a silou.

Ľudia, ktorí žijú v Mojom Duchu a sú preniknutí Božou láskou a múdrosťou, ktorí teda uskutočňujú zákony Božie v dennom živote, budú predovšetkým ďakovať Bohu za svoj život a za všetko, budú Ho oslavovať a velebiť a čoraz viac Mu zasväcovať svoj život – v pocitoch, myšlienkach, slovách a skutkoch – lebo sa stali životom z Jeho života.

Ľudia v Duchu Pána modlitbu žijú. To znamená, že plnia čoraz väčšmi zákony Večného a sami sa stali modlitbou, ktorá je uctievaním Boha.

Kto teda plní vôľu Božiu, žije stále viac v uctievaní Boha. Takíto ľudia nielenže dodržiavajú zákony Božie, ale ďalekosiahle sa stali zákonom lásky a múdrosti.

V dozrievajúcej Ríši pokoja Ježiša Krista, v ktorej Som Ja Vládcom a životom, budú ľudia čoraz väčšmi dodržiavať zákon Boží. Mnohí z nich sa stali zákonom – a tak božskými ľuďmi, ktorí stelesňujú život, Boha, celým svojím zmýšľaním, hovorením a konaním. Ich modlitby sú životom vo Mne, plnením večného zákona. Svojím životom, ktorý je zákonom Božím, ďakujú Bohu za život.

Ďakovanie Bohu je teda život v Bohu. Ich život, ktorý je neustálou vďakou, prúdi do vnútra Ríše pokoja.

Modlia sa, podľa zmyslu, nasledujúcimi slovami modlitby, ktorú uskutočňujú v dennom živote:

V pravom slova zmysle je tento chválospev životom tých, ktorí žijú v Ríši pokoja Ježiša Krista. Žijú vo Mne, Kristovi, a Ja žijem skrze nich; a spolu žijeme v Otcovi-Matke-Bohu, a Otec žije skrze nás, od večnosti k večnosti.

7. Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich vinu, tak vám aj váš nebeský Otec odpustí. Ak však neodpustíte ľuďom ich vinu, tak ani vám neodpustí váš Otec v nebesiach vašu vinu.

8. Aj keď sa postíte, netvárte sa skleslo ako pokrytci. Lebo títo sa pretvarujú, aby vyzerali ako ľudia, ktorí sa postia. Veru, Ja vám hovorím, oni už majú svoju odmenu.

9. A Ja vám hovorím, nikdy nenájdete Nebeskú Ríšu, iba ak sa budete chrániť pred svetom a pred jeho zlým vplyvom. A vy nikdy neuvidíte Otca v nebesiach, iba ak budete dodržiavať sabat a zanecháte svoju horlivosť hromadiť bohatstvá. Keď sa však postíš, tak si pomaž hlavu a umy si tvár, aby si sa nepredvádzal ľuďom so svojím postením. A ten svätý Jeden, ktorý vidí do skrytého, ti to verejne prizná.

Prikázanie odpúšťať a prosiť o odpustenie má platnosť dovtedy, kým nebude všetko odpykané a očistené, čo nezodpovedá večným zákonom. Prikázanie odpúšťať a prosiť o odpustenie patrí k zákonu sejby a žatvy. Zrušený bude potom, keď bude všetko ľudské odpykané, a kým sa každá duša nestane čistou, bezchybnou duchovnou bytosťou.

Dovtedy však platí prikázanie: odpúšťajte a bude vám odpustené. Keď prosíte o odpustenie a váš blížny vám odpustí, potom vám odpustil aj váš Otec v nebesiach. Ale keď prosíte o odpustenie a váš blížny vám ešte neodpustil, lebo ešte na to nie je pripravený, tak vám neodpustí ani váš večný Otec. Kto sa prehrešil proti svojmu blížnemu, ten musí dosiahnuť odpustenie aj u svojho blížneho. Až potom odoberie Boh tento hriech.

Večne Spravodlivý miluje všetky Svoje deti – aj tie, ktoré ešte nemajú silu na odpustenie. Keby odpustil len tomu, kto dal podnet k hriechu a neodpustil tomu, kto bol k hriechu zvedený, a nedokáže ešte odpustiť – kde by potom bola spravodlivosť Božia? Obaja môžu vojsť do nebies až vtedy, keď svoje hriechy odpykajú.

Preto dbajte na to, čo vychádza z vašich úst a dbajte na svoje činy, či zodpovedajú večnému zákonu, teda či sú nezištné! Veľmi rýchlo je niečo protikladné vyslovené alebo vykonané – ale dlho to môže trvať, kým to bude odpustené.

Keď ste prosili o odpustenie a váš blížny ešte nie je pripravený vám odpustiť, potom sa vo vás zosilní milosť Božia, zahalí a nesie vás – ale On vám nezoberie to, čo ešte nie je očistené. Milosrdenstvo Božie sa potom zosilní aj vo vašom blížnom a prihliadajúc na jeho slobodnú vôľu ho povedie tak, že rýchlejšie spozná svoje chyby, oľutuje a odpustí vám. Až potom, keď vám odpustia všetci, voči ktorým ste sa prehrešili – keď je teda všetko splatené – až potom môžete vojsť do nebies, lebo Boh už premenil všetko ľudské na božskú silu.

Boh je všadeprítomný. Preto pôsobí aj v zákone sejby a žatvy. Vo všetkom negatívnom je aj to pozitívne, Boh, večný zákon. Keď človek spozná svoje hriechy a chyby a oľutuje ich, tak budú v nich pozitívne sily aktívne a posilnia toho človeka, ktorý dospel k spoznaniu svojej viny, aby očistil svoje hriechy silou Kristovou.

Spoznajte, zákon Boží; to je večný život od večnosti k večnosti – všetko vo všetkom: všetko je obsiahnuté vo všetkom, vo veľkom to najmenšie a v najmenšom to veľké, v hriechu sila na odpustenie a v sile, ktorá sa uvoľní odpustením, vzostup k Vnútornému životu, do večného Bytia.

Preto môže aj v negatívnom pôsobiť Božské – vtedy, keď človek prosí zo srdca o odpustenie, odpustí a viac nehreší. Človek však musí urobiť prvý krok k Vnútornému životu.

Spoznajte: ak všetko, čo robíte – či sa modlíte, postíte alebo rozdávate almužny – ak to nerobíte nezištne, ale len preto, aby vás videli vaši blížni, vtedy už máte odmenu od ľudí. Boh vás už neodmení. A ak sa postíte len pre objemnosť svojho tela, tak v sebe nerozmnožíte Ducha svojho Otca. Kto však prijíma potravu v mene Najvyššieho a zachováva mieru a z času na čas sa postí, aby svoje telo uvoľnil a očistil, aby sila Božia mohla správnym spôsobom zásobovať všetky bunky a orgány, ten sa učí aj statočným spôsobom prijať a pojať život z Boha, aby v ňom žil. A zároveň zasvätí v modlitbe svoj život Bohu, Večnému, aby sa postupne týmto spôsobom stal žijúcou modlitbou.

10. Takisto by ste si mali počínať, keď nariekate nad mŕtvymi a smútite, lebo vaša strata je ich ziskom. Nerobte ako tí, ktorí smútia a nahlas nariekajú pred ľuďmi a trhajú svoje šaty, aby iní videli ich smútok. Lebo všetky duše sú v Božích rukách a všetci tí, ktorí konali dobro, budú spočívať so svojimi predkami v lone Večného.

11. Modlite sa radšej za ich pokoj a za ich vzostup a uvážte, že sú v krajine pokoja, ktorú Večný pre nich pripravil, a prijmú spravodlivú odmenu za svoje činy a nereptajte ako ľudia bez nádeje.

Kto narieka nad mŕtvymi, ten je ešte vzdialený od večného života, lebo vidí smrť ako koniec života. Nedosiahol ešte vzkriesenie vo Mne, Kristovi. Patrí k duchovne mŕtvym.

Nenariekajte nad svojimi mŕtvymi! Lebo kto narieka nad stratou jedného človeka, ten nemyslí na zisk duše, ktorá – ak žila vo Mne, Kristovi – vstúpi do vyšších oblastí vedomia života. Lebo ak jej život bol v pozemskom bytí v Bohu, tak bude aj v inej forme bytia v Bohu.

Spoznajte: časovosť, život v tele, nie je životom duše. Duša prijala telo len pre krátky životný úsek, aby v časovosti očistila a splatila to, čím sa zaťažila v rôznych zemských šatách. Zem sa má vidieť len ako prechodná stanica, na ktorej duše v zemských šatách za kratší čas očistia to, čo by na druhej strane za závojmi vedomia – nazývané aj hmlové steny – nemohli tak rýchlo zvládnuť.

Keď duša opustí svoje zemské šaty, tak človek oplakáva len šaty duše a nemyslí pritom na dušu, ktorá zo šiat vykĺzla.

Svetlá duša bude po odložení svojho pozemského tela sprevádzaná svetlými, pre človeka neviditeľnými bytosťami, do tej oblasti vedomia, ktorá zodpovedá mysleniu a životu človeka, v ktorom táto duša bola vtelená.

Spoznajte: každú dušu, ktorá opustila telo, to ťahá ešte nejaký čas k tým ľuďom, s ktorými ako človek spolu žila. Ak však musí zistiť, že jej bývalí pozemskí príbuzní smútia nad jej ľudským obalom, je to potom pre dušu veľmi bolestivé. Táto duša, ktorá je ešte v blízkosti Zeme, spozná veľmi dobre, prečo jej príbuzní nariekajú len nad jej ľudským obalom, a prečo si ju smútiaci nevšímajú ako dušu. Duša, ktorá to musí spoznať, pocíti pritom prvý hlboký duševný bôľ po odložení fyzického tela; lebo sa dozvie, prečo človek smúti a nemyslí na ňu v láske a oddanosti. Pritom vidí nejednu sebeckú myšlienku svojich bývalých pozemských príbuzných. Nemôže ich na seba upozorniť, lebo ju neberú na vedomie. Čo povie, to človek nepočuje a čo vidí, to nevidí človek. Duša však veľa vníma.

Podnecujem vás k zamysleniu sa: nariekate, keď sa had zbavuje kože, kožu zvlečie a plazí sa ďalej?

Podobne je to s dušou. Opúšťa svoje pominuteľné telo, svoj obal, a putuje ďalej. Vy teda smútite nad stratou obalu a nemyslíte na dušu! Kto spomína na dušu, ten ďakuje Bohu, ktorý povolal dušu späť do Svojho náručia, pokiaľ táto v zemských šatách život v Bohu využila, a tým sa Mu priblížila. Myslite na to, že pre svetlú dušu je odloženie tela ziskom.

A: keď smútite len pred ľuďmi nad stratou človeka, tak im niečo predstierate. V skutočnosti nespomínate ani na človeka, ani na dušu. Myslíte len na seba samých. Duša, ktorá to zaznamenáva, spozná, že nebola nezištne milovaná, že podľa okolnosti tu bola len na prospech svojich blížnych.

Mnohé duše musia spoznať, že v zemských šatách žili svoj pozemský život podľa vôle príbuzných a známych. To znamená, že sa nemohli ako ľudia sami vyvíjať a žiť podľa bytostných znakov, lebo museli konať vôľu tých, ktorí to od nich žiadali pre svoj vlastný prospech. Mnohé tieto duše vidia, čo premeškali vo svojom pozemskom bytí, a preto sa aj vracajú späť do pozemského bytia. Vracajú sa znovu na Zem cez závoje vedomia a zdržiavajú sa ako duše znovu medzi tými, ktorí skrze nich žili. Iné sa zasa pokúšajú žiť na Zemi to, čo nemohli ako ľudia rozvinúť.

Dovtedy, kým sú ľudia viazaní na ľudí alebo veci – ako majetok, bohatstvo a moc – vracajú sa ich duše späť na Zem a vkĺznu znovu do nových zemských šiat. Existuje mnoho rozličných príčin a pohnútok, prečo sa duše znovu vtelujú. Ak duša napríklad spozná, že je hriechmi pripútaná na svojich príbuzných, potom často rezignuje a pripustí želanie prijať opäť nové telo. Oduševnená týmto prianím žije v tej rovine vedomia, ktorá zodpovedá jej duševnému stavu a je tam poučovaná. Okrem iného jej bude objasnené, čo je pre a proti novému vteleniu. Pristupuje k vteleniu vtedy, keď súhvezdia, v ktorých je zaznamenané jej pre a proti – a tým aj jej pozemská cesta – ukazujú cestu k matérii, a keď je na Zemi splodené zemské telo, ktoré zodpovedá jej duševnému stavu vedomia. Do tohto ľudského obalu potom vkĺzne pri narodení.

Muž, ktorý splodil telo a žena, v ktorej vyrastalo embryo, pritiahli tú dušu, s ktorou majú ešte niečo spoločne očistiť – alebo aby spoločne s ňou kráčali cestou k Pánovi v nezištnej službe pre svojich blížnych.

Človek by nemal hľadieť len na svoje telo, ale predovšetkým na vtelenú bytosť v ňom a snažiť sa konať vôľu Božiu a nenechať si vnucovať ľudskú vôľu od druhého alebo tretieho.

Spoznajte: aj keď hovoríte: „Konám vôľu môjho blížneho, aby som zachoval vonkajší pokoj“, bránite svojej duši a duši svojho blížneho vyvíjať a rozvíjať sa tak, ako je to dobré pre oboch. Bránite sebe i svojmu blížnemu splniť tie úlohy, ktoré si priniesli vaše duše so sebou do zemského bytia: očistiť a oslobodiť sa od bremena hriechu, ktoré bolo prípadne prinesené ešte do tohto vtelenia z predchádzajúcich inkarnácií. Kto si nechá od svojich spolublížnych rozkazovať, kto teda robí, čo iní povedia, hoci spozná, že to nie je jeho cesta, ten je žitý a žije mimo svojho vlastného zemského bytia. Nevyužíva dni; je zneužívaný tými, ktorých poslúcha, a preto nepozná svoju cestu ako človek na tejto Zemi.

Kto viaže svojich blížnych tým, že im vnucuje svoju vôľu, dá sa porovnať s upírom, ktorý vysáva energie svojich blížnych. Nepozná sám seba a zároveň sa viaže na svoje obete – a naopak, viaže sa na neho aj obeť, ktorá sa nechá vysávať. V jednom zo životov, buď v zemských šatách, alebo ako duše v oblastiach na druhom svete, budú zasa obaja privedení spolu – a to tak často a tak dlho, kým jeden druhému neodpustí.

Keď sa dvaja na seba pripútajú – nezávisle od toho, či sa jeden viazal, alebo sa nechal viazať – tak sa obaja zaťažili a obaja to musia spoločne očistiť, aby sa mohla medzi nimi znovu vytvoriť láska a jednota.

Nikto nemôže povedať: „Nevedel som nič o zákonoch života.“ Hovorím vám: Mojžiš vám priniesol výňatky z večných zákonov, Desatoro prikázaní. A ak tieto dodržiavate, nebudete sa na seba viazať, ale žiť spoločne v pokoji.

Spoznajte: jedine vzájomná láska a jednota ukazujú dušiam a ľuďom cesty k vyššiemu životu.

Boh, večne dobrotivý, podáva každej duši a každému človeku Svoju ruku. Kto ju uchopí, ten využíva svoj pozemský život. Váži si dni a dokáže ich aj žiť podľa prikázaní, tým, že očisťuje to, čo mu deň ukazuje. Raz bude ako duša putovať v Bohu a spočívať v Bohu so všetkými tými, ktorí takisto využili svoje pozemské bytie, tak že deň čo deň spoznávali a prekonávali so Mnou, s Kristom, to, čo im deň priniesol a ukázal – radosť a utrpenie.

A keď smútite nezištne za zosnulým obalom, ktorý váš blížny odložil, a v duchu sa tešíte, že duša v zemských šatách spoznala svoj duchovný život a pripravila sa naň, potom sa budete skrze Mňa, Krista, radostne modliť k Otcovi za svojho blížneho. Budete duši, ktorá je teraz bližšie k Bohu, vysielať sily lásky, aby ďalej putovala k vyšším rovinám a stále viac sa zjednocovala s Bohom.

Duša cíti radosť a utrpenie svojich príbuzných. Tie duše, ktoré zosnuli vo Mne, Kristovi, cítia sa spojené skrze Mňa, Krista so všetkými, ktorí ešte putujú v zemských šatách. Duša sa raduje z toho, že jej príbuzní na ňu spomínajú s láskou, to ju napĺňa silou.

Spoznajte: nezištné, milujúce modlitby darujú putujúcej duši silu a vytrvalosť na jej ceste k Božskosti. Vo vašich nezištných modlitbách cíti spojenie a prijíma viac sily. Tým rýchlejšie odloží to ľudské, ešte na nej lipnúce a tým sa oslobodí pre Toho, ktorý je sloboda a láska – Boh, život. Odmena od Boha je veľká pre každú dušu, ktorá sa vážne snaží plniť vôľu Božiu.

Spoznajte: len ten je bez nádeje, ktorý o svojej viere len hovorí a nežije to, v čo zdanlivo verí. Nakoniec takýto pochybovač neverí tomu, čo predstiera, že verí. Z toho sa vyvíja beznádej.

12. Nemáte ani zbierať pre seba poklady na Zemi, ktoré mole a hrdza rozožerú a zlodeji vykopú a ukradnú. Zbierajte si ale poklady v nebesiach, kde ich ani mole, ani hrdza nerozožerú a kde ich zlodeji ani nevykopú, ani neukradnú. Lebo kde je váš poklad, tam je aj vaše srdce.

13. Svetlom tela sú oči. Preto, keď vidíš jasne, bude celé tvoje telo plné svetla. Keď ti ale chýbajú tvoje oči, alebo keď sú zakalené, potom bude celé tvoje telo temné. Keď je teda svetlo, ktoré je v tebe, temnotou, aká veľká bude temnota!

14. Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Buď bude jedného nenávidieť a druhého milovať; alebo sa bude držať jedného, a tým druhým opovrhovať. Vy nemôžete slúžiť zároveň Bohu a mamone. (Kap. 26, 12-14)

Len ten človek hromadí na Zemi poklady, ktorý neverí v Boha, v Jeho lásku, múdrosť a dobrotu. Mnohí ľudia predstierajú, že veria v Boha; ale spoznáte ich podľa ich skutkov! Mnohí ľudia hovoria o láske a Božích dielach – jedine podľa ich konania ich spoznáte.

Mnohí ľudia hovoria o vnútornej ríši a o vnútornom bohatstve, a predsa pracujú osobne pre seba do stodôl a zhromažďujú osobne pre seba pozemské bohatstvá, aby ich ľudia uznávali.

Kto myslí len na svoje osobné blaho, ten ešte nevidí dravého vtáka, ktorý už rozopäl svoje krídla, aby zničil hniezdo a ukradol bohatstvo, ktoré boháč, staviteľ hniezda, nazýva svojím osobným vlastníctvom.

Kto sa však najskôr usiluje o Ríšu Božiu, ten zbiera vnútorné hodnoty, vnútorné poklady. Bude aj v časovosti prijímať všetko, čo potrebuje a ešte viac.

Kto je vo svojom vnútri bohatý, ten nebude navonok živoriť. Kto je však bohatý navonok a bohatstvo hromadí, bude raz živoriť. Kto hromadí poklady na Zemi, tomu budú vzaté, aby sa rozpamätal na vnútorný poklad a mohol vojsť do života, do vnútorného bohatstva.

Duša bude mať dovtedy nedostatok božského svetla, kým sa nebude najprv usilovať o Ríšu Božiu. A tak dlho, kým to bude ešte na Zemi možné, bude sa duša chudobná na svetlo znovu rodiť do tela chudobného na svetlo, prípadne žiť v chudobe medzi chudobnými. Raz spozná, že poklad, bohatstvo, je jedine v Bohu.

Čie srdce je v Bohu, ten bude bohatý na vnútorné hodnoty a vstúpi do Ríše pokoja.

Ja, Kristus, vám dám meradlo, aby ste spoznali, kde stojíte – či vo svetle, alebo v tieni: „Lebo kde je váš poklad, tam je aj vaše srdce“, tam raz bude vaša duša.

Dbajte: kto číta tieto slová a nachádza sa na prelome zo starej do Novej doby, ten by sa mal poponáhľať, aby ešte našiel svoj duchovný život! Lebo keď sa Nová doba, doba Kristova, na celej Zemi prejaví a bude sa žiť Vnútorným životom, potom už viac nebudú možné vtelenia pre tých, ktorí sa usilujú o vonkajšie hodnoty. Potom nebudú viac možné ani vtelenia pre bohatých na Zemi, aby ako najchudobnejší medzi chudobnými odpykali to, čo premeškali ako bohatí.

Ak Ríša pokoja Ježiša Krista urobila ďalšie evolučné kroky, tak nebudú ani chudobní, ani bohatí. Všetci ľudia sú potom bohatí v Mojom Duchu, lebo odkryli vnútornú ríšu. Podľa toho budú aj žiť na novej Zemi, pod iným nebom.

Spoznajte: nikto nemôže slúžiť dvom pánom, Bohu a mamone. Jedine nezištná láska zjednocuje všetkých ľudí a národy. Človek na Zemi a duša v miestach očisťovania – obe budú raz privedené k rozhodnutiu: slúžiť Bohu, alebo mamone, byť za Boha, alebo proti Bohu. Medzi tým nie je nič: buď pre Boha – alebo pre satanské.

15. Preto Ja vám hovorím: nestarajte sa o svoj život, čo budete jesť a piť; ani o svoje telo, čo si oblečiete. Nie je život viac ako potrava a telo viac ako odev? A čo by človeku osožilo, keby vyhral celý svet, ale stratil svoj život?

16. Hľaďte na vtákov vo vzduchu: nesejú a nežnú, ani nezbierajú do stodôl; a predsa ich váš nebeský Otec živí. Nie ste vy oveľa lepšie opatrení ako oni? Kto je ale medzi vami, kto by mohol k svojej dĺžke pridať lakeť, keby to chcel? A prečo sa tak veľmi staráte o svoj odev? Pozrite na ľalie na poli ako rastú; nepracujú, a ani nepradú. A predsa, Ja vám hovorím, Šalamún vo všetkom svojom prepychu a nádhere nebol tak ozdobený ako oni.

17. Prečo by nemal Boh, ktorý oblieka trávu na poli, ktorá ešte dnes stojí a zajtra bude v peci spálená, vás obliekať oveľa viac, ó, vy maloverní?

18. Preto sa nestarajte a nepýtajte sa: čo budeme jesť? Čo budeme piť? alebo: čím sa odejeme? (Ako to robia pohania.) Lebo váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete. Usilujte sa najskôr o Ríšu Božiu a o Jeho spravodlivosť, potom vám to všetko bude pridané. Preto sa nestarajte o útrapy zajtrajška. Stačí, že každý deň má svoje vlastné útrapy.“

Kto si robí starosti o svoj osobný život, o svoje blaho – čo bude napr. zajtra jesť a piť alebo čo si má obliecť – ten je zlý plánovač; lebo pritom myslí len na seba, na svoje vlastné blaho a na svoje vlastníctvo. Tým zároveň plánuje aj svoje bolesti a starosti.

Kto naproti tomu plní vôľu Božiu, ten je dobrý plánovač. Bude plánovať tak dni, ako aj budúcnosť. Vie však, že jeho plánovanie je len návrh, ktorý spočíva v Božích rukách.

Vloží svoje plánovanie do rúk Božích, pracuje s Božími silami a necháva sa v dennom dianí viesť Bohom. Lebo vie: Boh je vševediaci Duch a bohatstvom jeho duše. Kto sa zverí Bohu, postaví svoju dennú prácu do Božieho svetla a spĺňa zákon „Modli sa a pracuj“, ten dostane spravodlivú odmenu. Bude vlastniť všetko, čo potrebuje.

Keď Boh, Večný, zdobí prírodu a oblieka ľalie na poli, o čo viac bude živiť a obliekať Svoje dieťa, ktoré plní Jeho vôľu! Nestarajte sa teda o zajtrajšok, ale plánujte a odovzdajte svoj plán do vôle Božej – a Boh, ktorý váš plán pozná, splní to, čo je pre vás dobré.

Dávam príklad: dobrý architekt starostlivo naplánuje dom a bude dbať na všetky detaily. Keď svoj plán dohotoví, ešte raz ho skontroluje a predloží ho potom staviteľovi na odsúhlasenie. Ak on s plánom súhlasí, potom budú remeselníci pracovať podľa plánu. Architekt a staviteľ budú dozerať na prevedenie a zasiahnu len vtedy, keď niečo nezodpovedá plánu.

Podobne by ste to mali robiť so svojím životom aj vy: plánujte každý deň a plánujte dobre! Ponechajte si aj čas na zamyslenie sa, v ktorom nájdete vnútorný pokoj, aby ste mohli vždy znovu premyslieť svoj život a svoje plánovanie. Starostlivý denný plán, ktorý bol vložený do vôle Božej, prenikne aj Boh Svojou vôľou. Kto takto rozpacuje svoj plán, ten si nemusí robiť starosti o zajtrajšok. Jeho vierou vo vedenie Božie sú pozitívne myšlienky; z nich vyplývajú pozitívne slová a zákonné konanie. Pozitívne myšlienky, slová a činy sú najlepšími nástrojmi, lebo v nich pôsobí vôľa Božia. To znamená, v každej pozitívnej myšlienke, v každom nezištnom slove, v každom nezištnom geste a čine pôsobí vôľa Božia, Jeho Duch. Boh dá dobrému plánovačovi všetko, čo potrebuje a nad to viac.

Len ten si robí starosti o zajtrajšok, kto sa nezveril Bohu, kto necháva dni ubiehať a nevyužíva ich. Kto žije bez cieľa a potom obviňuje svojho blížneho, keď sa mu niečo nepodarí, keď je chorý, keď má hlad, keď si nemôže zadovážiť potreby denného života – ten nie je dobrý plánovač. Je to bojazlivý, sebecký človek, ktorý priťahuje, čo nechce a pred čím má strach. Kto neplánuje hodiny, dni a mesiace s pomocou Božou a svoj plán a seba nepostaví do vôle Božej, toho Boh nemôže viesť. Len ten, kto zverí Bohu svoju dennú prácu a svedomite plní prikázanie „Modli sa a pracuj“, môže byť Bohom vedený, je Ním naplnený – je naplnený láskou, múdrosťou a silou. To znamená, jeho nádoba, jeho život, je naplnený dôverou a vierou v Boha.

Ľudia v Duchu Božom nebudú živoriť. Sú dobrými plánovačmi, silnými vo viere a pracujú so silami Ducha. Len bojazlivý myslí na seba, na svoje malé ja. Strachuje sa o zajtrajšok, lebo nie je stály v Bohu a neverí v Božiu múdrosť a lásku. Tým otvára nevedome stodolu zlodejom, ktorí prídu a kradnú. To, čo si pre seba osobne vydobyl a nahromadil, to stratí.

Z Božích rúk prijímajú ľudia potravu, prístrešie a oblečenie. Kto vloží svoj život, myslenie a prácu do Božích rúk, ten sa nemusí strachovať o zajtrajšok. Bude vlastniť, čo potrebuje dnes, zajtra a v budúcnosti – a oveľa viac.

Kto teda žije vo vnútornej ríši, ten nebude ani navonok živoriť. Kto je však chudobný vo vnútri, ten bude navonok živoriť. Ak dnes žije navonok a rozmnožuje svetské bohatstvo, ktoré si ponecháva pre seba, ten je vo vnútri chudobný a bude živoriť v iných zemských šatách, teda bude chudobný.

Preto sa usilujte najskôr o Ríšu Božiu a o Jeho spravodlivosť, potom vám bude dané od Boha všetko, čo potrebujete – a oveľa viac. Hľaďte na vtákov vo vzduchu: nesejú a nežnú a nezbierajú do sýpok; a predsa ich náš nebeský Otec živí. „Pozrite na ľalie na poli ako rastú; nepracujú a nepradú.“ Príroda vo svojej rozmanitosti je krajšie oblečená ako najbohatší z bohatých. Kto myslí len na svoje blaho a na svoje plné stodoly, ten bude buď v tejto pozemskej forme bytia, alebo v niektorom ďalšom vtelení – dovtedy, kým to ešte bude možné – v pote svojej tváre zarábať na svoj chlieb.

Správne modlenie a pracovanie znamená, pracovať pre seba a pre všeobecné blaho. Spoznajte: ľalie na poli – ba celá príroda – sú tu pre všetkých ľudí a darujú sa mnohorako. Kto toto dokáže pochopiť a vážiť si, ten si nebude musieť v pote svojej tváre zarábať na svoj chlieb. Bude spĺňať zákon „Modli sa a pracuj“ – pre seba a pre svojich blížnych.

A keď je napísané „nepracujú, a ani nepradú“, tak to znamená: človek nemá myslieť len na seba a len pracovať, aby pre seba dosiahol zisk, aby sa tým krášlil a ukazoval.

Spoznajte: všetko Bytie je pod Božou ochranou. Zvieratá, stromy, rastliny, trávy a kamene sú pod Božou ochranou. Stoja v evolučnom živote, ktorý je riadený večným Stvoriteľom Božím. Pretože všetok život je z Boha, tak pociťujú aj zvieratá, stromy, rastliny, trávy a kamene. Prežívajú v sebe evolučnú silu Stvoriteľa, ktorá ich oživuje a v cykle božských eónov vedie k ďalšiemu vývoju. Stvoriteľská sila, večné Bytie, daruje prírodným ríšam to, čo potrebujú. Dary života prúdia k životným formám do tej miery, do akej sú tieto duchovne vyvinuté.

Večný Otec pamätá na každé steblo trávy. O čo viac pamätá Večný na Svoje deti, ktoré v sebe už rozvinuli evolučné stupne minerálnych, rastlinných a zvieracích ríš! Deti Božie nosia v sebe mikrokozmos z makrokozmu a stoja tak v komunikácii s celou nekonečnosťou.

Aký úbohý je však človek, ktorý sa stará o zajtrajšok! Sám ukazuje, že ešte nezvládol včerajšok, lebo nedokáže žiť v dnešku, v prítomnosti, teda v Bohu.

Vnútro človeka, čisté Bytie, je súhrn nekonečnosti. Kto to ako človek pochopí, ten hľadí dovnútra a rozvíja zákony života, takže dokáže všetko vonkajšie vidieť vo svetle pravdy.

Spoznajte: človeku, ktorý myslí a žije všestranne – teda neobmedzene – slúži nekonečnosť. Ľudia v Duchu lásky nie sú sebeckí, ale vševedomí. Stoja v neprestajnej komunikácii s Božími silami v celom Bytí. Čo konajú, konajú zvnútra von, silou lásky. Plánujú a pôsobia podľa prikázania „Modli sa a pracuj“ a nepremárnia ani deň. Uvedomujú si vzácnosť dňa, hodín a minút a využívajú čas.

Kto teda skutočne žije, ten si nerobí starosti o zajtrajšok; už dnes prijíma to, čo zajtra vlastní. Lebo kto žije v Bohu, nebude dnes ani zajtra živoriť. Kto je však úzkostlivý a púta svoj majetok na seba, ten bude zajtra chudobný.

Kto sa však považuje za kozmickú bytosť, ktorá spĺňa neobmedzene vôľu Božiu, ten dosiahne múdrosť a silu. Kto je naplnený láskou a múdrosťou, toho život je preniknutý silou Božou. Tomu nebude nič chýbať. Kto si však robí starosti o zajtrajšok a vidí neistú budúcnosť, ten priťahuje zlo; bude mať každý deň svoje bremeno.

Nemyslite teda úzkostlivo na zajtrajšok! Plánujte s Božou silou – a nechajte Večného pôsobiť skrze vás. Potom sú vaše myšlienky pozitívne magnety, ktoré zasa priťahujú to pozitívne a budujúce. Lebo myšlienky, slová a činy sú magnety. Zodpovedajúc ich druhu, priťahujú zasa rovnaké alebo podobné.

slová a činy sú vašimi vlastnými sudcami (1). Triesky a brvná – Nutnosť sebaspoznania (2). Misionárstvo znamená chcieť presviedčať – Žite pravdu a buďte príkladom (3). Prosenie, hľadanie, zaklopanie; vnútorná brána sa neotvorí rozumu (4). Čo požaduješ od svojho blížneho, nevlastníš ty sám v srdci; postoj očakávania vedie k väzbe (6). Boj na úzkej ceste k životu (7). Rozlišovanie dobrých a zlých plodov (8-9). Prijímajte slovo života srdcom – „To je Moje Slovo. Alfa a omega. Evanjelium Ježiša. Kristom prejavené Slovo, ktoré už medzičasom poznajú praví kresťania na celom svete“: dielo života a

1. „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo akým súdom súdite, takým budete súdení; a akou mierou meriate, takou vám bude opäť namerané. A ako robíte druhým, tak bude urobené vám. (Kap. 27, 1)

Čítali ste: myšlienky, slová a konania sú magnety. Kto súdi a odsudzuje svojho blížneho v myšlienkach a slovách, ten potom zakúsi na sebe rovnaké alebo podobné.

Spoznajte: vaše negatívne myšlienky, slová a skutky sú vašimi vlastnými sudcami. „Akou mierou meriate“ – či v myšlienkach alebo v slovách a činoch – tak bude aj vám merané. Tak ako ponižujete svojho blížneho, aby ste sa sami povýšili, tak budete hodnotení vy: skúsite a vytrpíte svoju hodnotu. A keď poviete: „Jednému musí stačiť, čo má – druhý má dostať viac“, budete raz vlastniť len toľko alebo ešte menej ako ten, ktorému ste menej priznali: ako stretávate svojho blížneho v myslení, reči a skutkoch, tak sa raz bude dariť aj vám.

2. Prečo vidíš triesku v oku svojho brata a nepostrehneš brvno vo svojom oku? Alebo ako môžeš svojmu bratovi povedať: chcem ti vytiahnuť triesku z tvojho oka? A hľaď, brvno je v tvojom oku. Ty pokrytec, vytiahni najskôr brvno zo svojho vlastného oka, až potom uvidíš jasne, či by si mohol vytiahnuť triesku z oka svojho brata. (Kap. 27, 2)

Len ten človek hovorí neprestajne o trieske v oku svojho blížneho, ktorý nepostrehol brvno vo svojom vlastnom oku. Len ten sa usiluje vytiahnuť triesku z oka svojho brata, kto nepozná svoje vlastné myslenie a svoj vlastný život. Kto nepozná seba, a ani brvno – hriechy duše, ktoré sa odzrkadľujú v jeho vlastných očiach – ten nemá zmysel pre pravdu. Jeho oko je zakalené hriechom. Potom vidí v blížnom len to, čo aj on ešte sám je: hriešnika. Len ten, kto spracúva brvno vo svojom vlastnom oku, vidí postupne jasnejšie. Potom môže vždy zreteľnejšie spoznávať triesku v oku svojho brata a byť mu nápomocný podľa zákona lásky k blížnemu a odstrániť ju.

Kto teda hovorí negatívne o svojich blížnych, ponižuje a ohovára ich, ten nepozná svoje vlastné chyby.

Podľa plodov ich máte spoznať! Každý ukazuje sám, kto je – teda svoje plody. Kto sa rozčúli nad svojimi spolublížnymi a zosmiešňuje ich, ten ukazuje, kým v skutočnosti je.

Kto najprv odloží svoje vlastné chyby, ten je aj schopný pomôcť svojmu blížnemu. Preto je každý pokrytcom, kto odmietavo hovorí o chybách svojho brata – a pritom nezbadá brvno vo svojom vlastnom oku.

3. Nemáte to, čo je sväté, dávať psom, ani vaše perly hádzať sviniam, aby ich nerozšliapali svojimi nohami a neobrátili sa a neroztrhali vás.

Nezodpovedá večnému zákonu slobodnej vôle, aby ste tiahli so slovami pravdy z miesta na miesto, z domu do domu, použili svoje umenie prehovárať a presviedčať každého, koho sa zmocníte a misionárili ho. Lebo to by znamenalo, že nesvätíte pravdu a konáte tak, ako je to obrazne napísané: „Nemáte to, čo je sväté, dávať psom, ani vaše perly hádzať sviniam.“ Nemáte teda vnucovať slovo Božie svojmu blížnemu. Kto si myslí, že jeho blížny musí veriť a prijať to, o čom si myslí, že je presvedčený, ten má sám ešte pochybnosti a pochybuje o svojej vlastnej viere.

Misionáriť znamená chcieť presviedčať. Kto chce presviedčať, ten sám nie je vo svojom vnútri presvedčený o tom, čo vychvaľuje.

Buďte však dobrými príkladmi vo svojej viere a nie misionármi. Môžete podať obsah svojej viery a nechať každého, aby sa rozhodol sám, či chce v to veriť alebo nie, či chce byť s vami, alebo nie.

Sloboda v Bohu je jedným aspektom večného zákona. Keď váš blížny príde k vám z vlastnej vôle a pýta sa vás na vašu vieru, tak urobí on prvý krok k vám; a ten, kto je stály vo viere, vyjde v ústrety svojmu blížnemu a odpovie mu.

Kto je so svojím blížnym v božskom spojení, ten ho nebude viazať na svoju vieru – ale mu povie len toľko, koľko sám spoznal a uskutočnil. Len ten chce viazať svojho blížneho na svoju vieru, kto rozvinul málo nezištnej lásky.

Preto si dávajte pozor na príliš horlivých, ktorí vás chcú prehovoriť na svoju vieru. Ponúkajte večnú pravdu v slove a v písme – a žite sami podľa toho; potom budú prichádzať k vám tí, ktorí v sebe spoznali život.

4. Proste a bude vám dané; hľadajte a nájdete. Klopte a bude vám otvorené; lebo každý, kto prosí, dostane a kto hľadá, nájde a tým, ktorí zaklopú, bude otvorené. (Kap. 27, 4)

Len ten človek prosí, hľadá a klope na bránu Vnútorného života, kto ešte nevstúpil do svojho vnútra, do kráľovstva lásky. Ríša Božia je vo vnútri duše každého človeka.

Prvý krok na ceste k Vnútornému životu, na ceste k bráne spásy, je prosba k Bohu o pomoc a oporu. Ďalším krokom je hľadanie Božej lásky a spravodlivosti. Pútnik nájde život, Božiu lásku a spravodlivosť v prikázaniach života, ktoré sú ukazovateľmi smeru na ceste do Vnútra.

Ďalším krokom je zaklopanie na vlastnú komôrku srdca, na vnútornú bránu. Táto brána k srdcu Božiemu sa otvorí len tomu, kto sa úprimne modlil, hľadal a zaklopal. Rozumovému človeku, ktorý sa usiluje len o vonkajšie hodnoty a ideály, sa vnútorná brána neotvorí. Ani pochybovači nebudú prijímať.

Kto teda prosí, hľadá a klope, ten to musí konať z lásky k Bohu, nie preto, aby skúšal lásku Božiu.

Spoznajte: kto chce len skúšať, či láska Božia skutočne existuje, ten bude veľmi rýchlo sám podrobený skúške. Kto žije v Bohu, tomu je brána srdca otvorená. Nemusí viac prosiť – už prijal; lebo Boh pozná Svoje deti. Kto sa vrátil do srdca Božieho, ten už vo svojej duši prijal. To znamená, bohatstvo z Boha svieti zosilnene v jeho duši a žiari skrze neho, človeka. Kto vošiel do svojho Vnútra, ten už nepotrebuje viac hľadať – je doma v kráľovstve Vnútra. A kto vedome v ňom prijal príbytok, ten nepotrebuje viac zaklopať; ten sa už vrátil a žije v Bohu a Boh skrze neho.

Len tí budú prosiť, hľadať a klopať, ktorí ešte stoja vonku a ešte nevedia, že hlboko vo svojej duši nosia to, čo ich robí skutočne bohatými: lásku Božiu a múdrosť.

5. Kto je tu medzi vami, kto dá kameň, keď ho jeho dieťa prosí o chlieb, alebo hada, keď ho prosí o rybu? Keď vy, ktorí ste zlí, predsa viete dať svojim deťom dobré dary, o čo viac dá váš Otec v nebesiach dobrého tým, ktorí Ho prosia.

6. Čokoľvek chcete, aby ľudia robili vám, to isté robte aj vy im, a čo nechcete, aby robili vám, to nerobte ani vy im; lebo toto je zákon a proroci. (Kap. 27, 5-6)

Spoznajte: nemáte žiadať od svojich blížnych to, čo sami nie ste ochotní dať.

Ak očakávate od svojho blížneho niečo, čo má pre vás urobiť, tak si položte otázku: prečo to neurobíte sami? Kto napríklad očakáva od svojho blížneho peniaze a majetok, aby sám vo svojej pohodlnosti nemusel pracovať, alebo kto očakáva od svojho blížneho vernosť a sám nie je verný, alebo kto chce byť svojím blížnym prijatý a pojatý, sám však neprijme, ani nepojme svojich blížnych – ten je sebecký a chudobný duchom.

Je nezákonné svojich blížnych v očakávaní nútiť k činom, výpovediam alebo spôsobom správania sa, ku ktorým by sami od seba neboli ochotní.

Ak si spoznal vo svojich prianiach voči svojmu blížnemu svoje očakávania, tak sa rýchlo obráť a vykonaj najskôr ty sám, čo od svojho blížneho požaduješ.

Každé nútenie je tlak, ktorý vyvoláva znovu nátlak a protitlak. Takýmto vydieračským správaním voči svojim blížnym sa na nich viažeš a robíš seba, ako aj toho, kto sa nechal vydierať, otrokom nízkej povahy. Také donucovacie metódy ako: „Očakávam od teba a ty očakávaš odo mňa – každý dáva druhému, čo tento žiada“, vedú k väzbe.

Čo je zviazané, nemá v nebesiach miesto. Obaja, ktorí sú na seba viazaní, sa raz znovu stretnú, buď v jemnolátkovom živote, alebo v ďaľších vteleniach.

Táto forma väzby neplatí na pracovisku. Ak si sa v zamestnaní dobrovoľne zaradil do nejakej pracovnej oblasti a nadriadený ti dáva úlohy, ktoré máš splniť v rámci svojej činnosti, tak si s tým súhlasil už pri svojom vstupe do podniku. Ty si sa dobrovoľne zaradil do tohto pracovného odboru a do pracovnej skupiny, aby si urobil to, čo ti bude uložené. Keď si teda zvolíš pracovisko, tak máš aj vykonávať to, čo ti bude zadané zodpovedajúc tvojmu pracovnému odboru, ktorý si si sám zvolil. Výpoveď: „Čokoľvek chcete, aby vám ľudia robili, tak isto robte aj vy im ...“, teda neplatí pre zamestnanie alebo pracovný odbor, ktorý ste si sami zvolili.

„Čo nechcete, aby robili [ľudia] vám, to nerobte ani vy im“, znamená: keď nechcete, aby sa vám niekto vysmieval a posmieval, alebo vás okradol a oklamal, alebo aby vás pripravil o všetok majetok, alebo aby vás viedol za ruku, alebo aby vás zbavil vašej slobodnej vôle, alebo aby vás bil a nadával vám, tak to nerobte ani vy svojim spolublížnym. Lebo čo urobíte najnepatrnejšiemu zo svojich bratov, to urobíte Mne – a sebe samým. Čo nechcete, aby robili iní vám, to nerobte ani vy nikomu zo svojich blížnych – lebo všetko, čo z vás vychádza, sa zasa vráti k vám späť. Preto kontrolujte svoje myšlienky a strážte svoj jazyk!

7. Vchádzajte úzkou bránou. Lebo úzka je cesta a tesná je brána, ktorá vedie k životu a málo je tých, ktorí ju nájdu. Ale priestranná je brána a široká cesta, ktorá vedie do záhuby a veľa je tých, ktorí po nej putujú. (Kap. 27, 7)

„...úzky je chodník a tesná je brána, ktorá vedie k životu“, znamená: v každom, kto sa snaží kráčať úzkou cestou k životu, sa ohlási pán temnoty a ukazuje mu – ako aj Mne, ako Ježišovi z Nazaretu – poklady a príjemné stránky tohto sveta. Denne platí nanovo vzdorovať satanskému a odporovať mu. Kto nie je bdelý, ten mu bude poslušný.

Spoznajte: každý, kto uskutoční prvé kroky k životu, cíti sa najprv stiesnený a obmedzený, kým sa s konečnou platnosťou nerozhodne. Lebo to, ako doteraz ľudsky myslel a konal, to má teraz zanechať.

Prvé kroky idú do neistoty – nazývajú sa viera a dôvera. Pokiaľ nie sú vykonané prvé kroky, je cesta k životu úzka a tesná. Prvé prekážky, ktoré by mali byť na ceste k srdcu Božiemu prekonané sa nazývajú: zmeň myslenie a zanechaj staré ľudské zvyky! Oľutuj, odpusť, pros o odpustenie a viac nehreš! To znamená pre každého jednotlivca namáhať sa a zmeniť všetko to, čo doteraz bolo u neho bežné.

Kto však vytrvá s Mojou silou, ten zanechá úzku cestu, a potom po veľkej svetelnej ceste dosiahne ríšu Vnútra, po ktorej speje s pútnikmi do svetla, k bráne absolútna, do života v Bohu.

Kto sa rozhodne proti Mne tým, že si nechá všetky ľudské príjemnosti a všetko to, čo ho robí ľudským, ten nebude vedený na širokej temnej ceste do pokušenia, lebo sa upísal pokušiteľovi. Príliš mnoho ich putuje po tejto ceste do záhuby. Títo nebudú skúšaní, ako tí, ktorí idú úzkou cestou do života.

Kto sa upísal pokušiteľovi, ten aj neobmedzene súhlasí s tým, čo bude na základe svojej sejby žať.

8. Chráňte sa pred falošnými prorokmi, ktorí k vám prídu v ovčích kožuchoch, ale vo vnútri sú trhajúci vlci. Podľa ich plodov ich máte spoznať. Je možné oberať hrozná z tŕňov alebo figy z bodliakov?

9. Rovnako prinesie každý dobrý strom dobré plody, ale zhnitý strom prinesie zlé plody. Každý strom, ktorý neprináša dobré plody, je dobrý len na to, aby bol sťatý a hodený do ohňa. Preto máte rozlišovať dobro od zla podľa ich plodov.

Na konci materialistických dní, „chamtivej a žiadostivej doby“, vystúpi mnoho falošných prorokov. Budú veľa hovoriť o láske Božej – a predsa sú ich diela ľudskými dielami. Nie ten je pravým prorokom a duchovne múdrym, kto o láske Božej hovorí, ale jedine ten, ktorého skutky sú dobré.

Dar skúšať má však len ten, kto najprv skontroluje svoje vlastné zmýšľanie: či sám skutočne verí v evanjelium nezištnej lásky, a či spĺňa zmysel evanjelia – a čo sám už z nezištnej lásky na svojom blížnom uskutočnil.

Až potom môžete spoznať svojich blížnych a vycítiť rozdiely medzi dobrým, menej dobrým a zlým, keď ste dosiahli niekoľko stupňov duchovnej zrelosti.

Kto svojich blížnych ešte odsudzuje a negatívne o nich zmýšľa a hovorí, ten ešte nemôže skúšať svojich blížnych. Chýba mu schopnosť rozlišovať. On len posudzuje – a neskúša.

Keď ste ešte sami zlým plodom, ako môžete spoznať dobré plody? Kto neplní zákony Božie, tomu teda chýba dar rozlišovať čo je dobré, menej dobré a zlé.

Kto by chcel skúšať svojho blížneho, ten nech teda najskôr skúša sám seba, či má dar rozlišovať medzi spravodlivým a nespravodlivým.

Veľmi rýchlo je môžné dobrý plod odmietnuť a zlý schváliť vtedy, keď zlý plod vynikol mnohými rečami a pôsobil mnohými zdanlivo presvedčivými slovami a gestami.

Spoznajte: rovnaké priťahuje rovnaké. Kto je ešte sám zhnitým plodom, tomu sú zhnité plody bližšie než dobré. Kto je však nezištný, ten je dobrým plodom, tomu je aj to dobré, to nezištné, blízke.

Kto je nezištný, ten má aj schopnosť rozlišovať medzi dobrými, menej dobrými a zlými plodmi. Kto by teda chcel rozlišovať medzi dobrými plodmi, ten musí byť najskôr sám dobrým plodom. Len dobrý plod môže spoznať zlý. Zlý plod ustavične vyhľadáva svoje rovnako zmýšľajúce zlé plody, aby zakročili proti dobrým. Zlé plody odsuzujú, zavrhujú, súdia a viažu.

Dobré, zrelé plody majú porozumenie, sú dobroprajné a tolerantné a voči blížnemu dobrotivé. Síce vyslovia, čo je v neporiadku, avšak svojich blížnych si uchovajú vo svojom srdci. To znamená: už neposudzujú, neodsudzujú a nesúdia.

Dobrý plod spozná zlý plod, avšak zlý plod nespozná dobrý plod. Dobrý plod hľadí jedine na dobro, zlý plod jedine na zlo. Podľa toho človek myslí, hovorí a koná.

10. Nie všetci, ktorí ku Mne hovoria: Pane! Pane!, prídu do Ríše Nebeskej, ale tí, ktorí konajú vôľu Môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Mnohí budú ku Mne hovoriť v onen deň: Pane, Pane, nepredpovedali sme múdro v Tvojom Mene? Nevyháňali sme v Tvojom Mene diabla? Nevykonali sme v Tvojom Mene mnoho zázračných skutkov? Potom Ja k nim prehovorím: Ja som vás ešte nikdy nepoznal; ustúpte odo Mňa všetci, ktorí spôsobujete zlo. (Kap. 27, 10)

Kto sa Môjho Mena len dovoláva a nespĺňa vôľu Môjho Otca, ten je napriek svojej zdanlivo duchovne pôsobiacej reči a svojim zdanlivo zaväzným slovám chudobný na duchu a nevojde do Ríše Nebeskej.

Kto však koná nezištné činy bez očakávania odmeny a uznania, to je ten, kto koná vôľu Môjho Otca; lebo tak ako koná, tak aj myslí a hovorí.

Nezištné činy vznikajú jedine z pocitov a myšlienok naplnených Bohom. Ak sú myšlienky človeka nečisté, potom sú aj jeho slová jalové a jeho činy sebecké.

Spoznajte: kto sa zdanlivo rozpráva z Ja Som, teda zdanlivo hovorí Moje Slovo, a predstiera, že v Mojom Mene koná skutky a z toho dobre žije, ten už prijal svoju odmenu. V nebesiach už nedostane žiadnu odmenu. Kto koná nezištné skutky lásky a pracuje pre svoje pozemské živobytie, ten prijme v nebesiach spravodlivú odmenu.

Spoznajte: duchovný chlieb je duchovná potrava duše. Chlieb pre telo sa má zarábať podľa zákona „Modli sa a pracuj“.

Duchovný chlieb prichádza z nebies a je podávaný tým, ktorí zachovávajú zákon lásky a života a plnia prikázanie „Modli sa a pracuj“.

Pozemskú potravu daruje Boh ľuďom cez zem. Plody zeme potrebujú prípravu prácou rúk. Preto je robotník hodný svojej odmeny.

Spoznajte rozdiel medzi chlebom pre dušu a chlebom pre pozemské telo! Oba síce vychádzajú z toho istého prameňa, avšak jeden je duchovný a podáva sa duši a druhý je zhustená látka, matéria, a podáva sa fyzickému telu. Čo veľký Duch, Boh, daruje ľuďom pre ich fyzické telo, vyžaduje ľudskú prácu; napr. musí sa zasiať, obrábať, zožať a spracovávať. Za to má byť aj človek odmenený človekom.

Do Ríše Božej bude prijatý len ten, kto koná všetko z lásky k Bohu a k ľuďom.

11. Preto, kto počuje tieto Moje slová a nasleduje ich, toho porovnávam s múdrym mužom, ktorý postavil svoj dom pevne na skale. A padal dážď a prišli povodne a vetry fúkali a narážali o tento dom; a on sa nezrútil; lebo bol založený na skale.

12. A kto tieto Moje slová počuje a nekoná, ten je ako pochabý muž, ktorý postavil svoj dom na piesku. A padal dážď a prišli povodne a vetry fúkali a narážali na dom a ten sa zrútil a veľký bol jeho pád. Ale mesto, ktoré je pevne postavené, obohnané dookola pevnými múrmi alebo na vrchole hory a založené na skale, nemôže nikdy spadnúť, ani byť skryté.“

13. A stalo sa, že Ježiš ukončil túto reč a ľud žasol nad Jeho učením. Lebo On oslovoval hlavu a srdce, keď učil, a nehovoril ako učenci písma, ktorí učili len z úradnej moci. (Kap. 27, 11-13)

Kto Moje slová počúva a riadi sa nimi, ten rozvíja svoj duchovný život. Zakladá si svoj život na Mne, na skale. Tak bude odolávať aj všetkým víchriciam a povodniam. Po tomto pozemskom živote vojde jeho duša vedome do duchovného života a nebude tam žiadnym neznámym, lebo človek žil už na Zemi v ríši Vnútra.

Prorocký Duch je ohňom v prorokovi a vo všetkých osvietených. Boh hovoril a hovorí skrze nich nie ako tí, „ktorí učili len z úradnej moci“. Proroci a osvietení hovorili a hovoria z plnej moci Večného, hovoriaceho Boha, či to ľudia chcú alebo nechcú uveriť.

Je napísané: „Oslovoval hlavu a srdce.“ Čo prijme intelekt, hlava, o tom „ľudia mysliaci hlavou“, hovoria a diskutujú. Napriek tomu padne niektoré malé semienko do ich srdca. Kto prijíma slovo života srdcom, ten ho aj pohybuje vo svojom srdci a prináša dobrú sejbu, život, ihneď ku klíčeniu.

Kto však chce slovo Božie pochopiť len intelektom, ten bude musieť neskôr spoznať – možno až po niekoľkých úderoch osudu – čo odmietol svojimi pochybnosťami a svojou rozumovou domýšľavosťou. Musí spoznať, že by mu semeno, Božie slovo, ktoré bolo dané z rohu hojnosti života prorokmi a osvietenými, mohlo veľa ušetriť.

Kniha „To je Moje Slovo“, pôsobí do Novej doby, do doby Krista. Môj život, kedysi ako Ježiša z Nazaretu, a Moje slovo ako Krista dnes [1989], sú základom.

Pre život a myslenie ľudí Novej doby v Ríši pokoja Ježiša Krista bude meradlom to, ako som Ja ako Ježiš z Nazaretu myslel, učil a žil. Týmto spôsobom Som Ja im veľmi blízko. Pozdravia Ma v Duchu ako svojho brata a prijmú a pojmú Ma ako Vládcu Ríše Božej na Zemi.

Táto kniha je dielom lásky a života. Z nej sa ľudia v Ríši pokoja tiež dozvedia, ako som uviedol a vybudoval dobu svetla na Zemi. Dozvedia sa, že som pôsobil skrze mnohých verných, ktorí so Mnou bojovali a trpeli pre Novú dobu. Táto kniha „To je Moje Slovo“, je teda historickým dokumentom. Bude čítaná ako teraz – ku koncu skláňajúceho sa starého sveta –, tak aj potom – v stále viac sa rozvíjajúcej Novej dobe.

Ľudia z nej tiež spoznajú splnenie božského Vykupiteľského poslania, začínajúc Mojim pôsobením ako Ježiša z Nazaretu, potom ako Vykupiteľa, ako Krista Božieho – a teraz ako budovateľa Novej doby, v ktorej pripravujem Môj príchod ako vládca Ríše pokoja, v ktorej Ja Som bratom tým, ktorí žijú so Mnou a s mnohými, ktorých srdcia sú čisté, v bratstve Kristovom.

Dodržuj prikázania - až potom uč

Viac na prečítanie

Reč na hore

Reč na hore - konkrétne životné ponaučeniapre život podľa prikázaní Božích vo všednom dni

Reč na hore - konkrétne životné ponaučenia
pre život podľa prikázaní Božích vo všednom dni