 |
|
|
Nájdi k pravde v sebe
5. A keď sa modlíte spoločne, nepoužívajte žiadne prázdne opakovania ako pohania, lebo títo si myslia, že budú vypočutí, keď vyslovujú veľa slov. Preto nemáte konať rovnako ako oni; lebo váš Otec v nebesiach vie, čo potrebujete, prv než poprosíte ...
(Kap. 26, 5)
Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem
a prehlbujem slovo:
Len ten človek, ktorý málo uskutočnil zo zákona pravdy, používa v modlitbe a v dennom živote mnoho slov a prázdné neoduševnené opakovania.
Kto veľa hovorí o zákone pravdy a života, teda nahovorí okolo toho veľa slov, ten ich nemôže naplniť silou a životom, lebo sám nie je naplnený zákonom Božím. Takéto slová sú sebecké, a preto slová neláskavé, aj keď sú volené tak, akoby boli nesené láskou. Neoduševnené rečnenie sa nedostane do najhlbšieho vnútra duše tvojho blížneho, a preto ani nemá žiadnu ozvenu v tom človeku, ktorý nechá vládnuť Božiu lásku v sebe a skrze seba. Kto hovorí neoduševnene o zákone pravdy a života, ktorý však neuskutočňuje, ten podnieti človeka, ktorý to počúva, a ktorý je práve tak ešte orientovaný navonok, len k diskusiám.
Spoznajte: kto diskutuje o duchovných zákonitostiach, ten nepozná zákony Božie. Každý, kto chce diskutovať, je presvedčený, že to vie lepšie ako jeho blížny a chce si to sám potvrdiť. Kto diskutuje, dáva len svedectvo sám o sebe, čiže: že nič nevie a je neistý. Preto diskutuje.
Kto však našiel pravdu, ten nediskutuje o pravde, ani o tom, čo je viera. Slovo „viera“ obsahuje aj nevedomosť: čo človek napokon nevie alebo nemôže dokázať, v to verí. Kto verí v pravdu, ten ešte večnú pravdu nenašiel. Ešte sa ani v prúde večnej pravdy nepohybuje. Viera je teda ešte slepota.
Kto však našiel večnú pravdu, ten už nemusí viac v pravdu veriť – vie pravdu, lebo sa v prúde pravdy pohybuje. Ten je pravým múdrym človekom, ktorý v sebe vyzdvihol poklad, pravdu. Praví mudrci spočívajú v sebe. To je vnútorná istota a pevnosť. Nediskutujú o viere, lebo dospeli od viery k múdrosti, ktorá je pravdou.
Kto teda verí len v Boha, bez toho, aby poznal hĺbku večnej pravdy, večný zákon, ten narobí veľa slov okolo svojej viery.
Podobne to dodržiava aj pri svojich modlitbách: narobí veľa slov, lebo svoje slová neoduševní nezištnou láskou. Je toho názoru, že môže Boha mnohými slovami presvedčiť, alebo Ho dokonca prehovoriť. Myslí, že sa musí pred Bohom vyjadrovať zrozumiteľne, lebo sa nazdáva, že Boh by mohol jeho modlitby pochopiť inak, ako ich mienil. Podobne myslia a modlia sa pohania.
Spoznajte: o čo hlbšie sa človek ponorí do božskej pravdy, o to menej slov potrebuje aj pri modlitbe. Jeho modlitby sú krátke, ale plné sily, lebo slovo vyžaruje žitú silu.
ďalej / naspäť / naspäť k obsahu
|
|
