 |
|
|
Boh je jednota
Ježiš Nazaretský učil už pred 2000 rokmi, že Božia ríša je vo Vnútri v človeku. On šiel po tejto Zemi a ukázal ľuďom, ako sa môžu dostať do jednoty, do jednoty nielen medzi ľuďmi, ale aj so svetom zvierat, s celou prírodou. Mnohé však vtedy Ježiš Nazaretský nemohol povedať, pretože väčšina ľudí Ho nechcela počúvať. Kristus dnes hovorí znovu – cez jedného proroka -, aby nám ľuďom znovu ukázal cestu k Bohu, ktorá je cestou k slobode. Preto má každý, kto Ho chce počuť, dnes možnosť, aby si prečítal Veľké kozmické učenia Ježiša Nazaretského Svojim apoštolom a učeníkom, ktorí to mohli pochopiť, ktoré raz Ježiš vysvetlil len niekoľkým svojím apoštolom a učeníkom. V roku 1991 boli tieto jedinečné Učenia prejavené cez Gabrielu, prorokyňu a posolkyňu Božiu. V hodinách vtedajšej Kozmickej školy života mnoho vysvetlila k prejaveným slovám, aby sme Božiemu Slovu lepšie rozumeli a mohli ho uplatniť v našom živote. Z toho vzniklo päť zväzkové dielo výkladu.
Tu máme možnosť počuť ešte raz ďalšie vysvetlenia a pomôcky k Veľkým kozmickým učeniam Ježiša Nazaretkského Svojim apoštolom a učeníkom, ktorí to mohli pochopiť s výkladom od Gabriely. 08.12.2002 bol v Kozmickej škole života najskôr prečítaný nasledujúci odsek z prvého zväzku výkladu Veľkých kozmických učení:
„Každý človek – ako aj každá duša – určuje svoj duchovný priebeh vývoja - svoju životnú dráhu sám. Na základe svojej slobodnej vôle rozhoduje, kedy odloží svoje zaťaženia, teda ľudské spôsoby správania, aby sa mohol viac a viac znovu rozvíjať pozitívny život, jeho duchovné dedičstvo. Jeho duchovné vedomie teda musí postupne dozrievať, lebo človek je zaťažený.
Príroda naproti tomu nesie zrelosť už v sebe. Ona prináša svoje vedomie zo seba pre nás. Ona nemusí najskôr dozrievať - rastlina nechá vo vonkajšom stať sa viditeľným to, čo už v nej leží: zrelosť.
Prostredníctvom sily Syna a sily Otca, Prasily, zažijú pozemské formy sily stvorenia a deti stvorenia – Zem so svojimi kameňmi, rastlinami a zvieratami – premenu.“
K tomu nám Gabriela vysvetlila:
Počujeme aj tu v „Kozmických učeniach“ o slobode - o slobodnej vôli. Boh nám dal slobodnú vôľu a na základe slobodnej vôle rozhodujeme samy o tom, čo konáme alebo nekonáme. Konáme to, čo nás učil Ježiš, ten Kristus, potom sa staneme senzitívnymi. Naše jemné pocity sa stanú jemným svedomím. Naše zmysly sa stanú stále jemnejšími. Náš rozum sa stane ostražitým, áno, staneme sa duchovne rozumnými tak, že zvažujeme a meriame.
Kto našiel svoje pravé Bytie prostredníctvom postupného naplňovania učenia Ježiša, toho Krista, ten už vôbec nemôže pojedať svojich zvieracích súrodencov. – Prečo? – Lebo to vnútorné vlastné Bytie, ktoré kmitá a prúdi z vnútra navon, je jednotou. Jeho oči sa otvoria. Jeho uši sa stanú ostražitými. Jeho zmysly viac nie sú zakalené, ale presvietené láskou k večnému Duchu, Ktorý je taktiež Duchom prírody. Dokiaľ máme kalné pohyby mysle, sme naladený len na nás samotných, na naše nízke bytie. Naše svedomie bude matným a stiesneným a viac necítime, čo je okolo nás. Myslíme si: „Čo koná ten druhý, čo on robí, to môžem konať aj ja“ - sme napodobňovateľmi. Kto si však uvedomí Vnútorný život, ten sa vyvinie do slobody v Bohu a vyvinie aj svoje zmysly. Vnímanie sa stane všeobsiahlejším. Vcíti sa do konania blížneho. Vcíti sa do prírody, do všetkých foriem života a spozná: Boh je jednota.To, čo človek, ktorého svedomie je matné a stiesnené, koná, to je proti Bohu a proti jednote. Pretože nám Boh dal slobodu, môže rozhodnúť každý sám: hriech, temnota - alebo svetlo.
Príroda to nepotrebuje, ona je v Bohu. Každé zvieratko, to malé a veľké, je v Bohu. Každý minerál je v Bohu, lebo Boh je všadeprítomný. Hlboko v našom základe duše sme v tejto veľkej jednote, vieme o tejto veľkej jednote, sme spojení s večným Bytím. Čo sme prekryli, cez našu pravú bytosť, to je hriech, hriech proti životu. Môžeme taktiež povedať, je to protikladnosť, sme proti životu; globálne vyjadrené hovorí človek: je to „hriech“. A o čo viacej je naše pravé Bytie prekryté, o čo väčšie sú zaťaženia, o to matnejšie je naše svedomie; otupeli sme a stali sme sa lemíkmi, ktorí bežia za každým, kto je podobný ako oni: matní und stiesnení.
Ak to chceme, nerozumieme Kozmickým učeniam. Nechceme to, potom musíme začať u nás samých. Takpovediac: „Musel by to urobiť blížny, ja potrebujem vzor!“ – Vzorom je Ježiš, ten Kristus. On nás učil Cestu k Otcovi. On nám priniesol silu spasenia. On nás berie za ruku. A kto sa viac nenechá vziať za ruku od žiadneho iného človeka, aby bol vedení do bezvýchodiskovosti, do bludu, ten sa prebudí a rozumie, čo stojí v Kozmických učeniach. On zreje a učí sa a cíti v sebe jednotu, ktorá vychádza z každého stromu, z každého kríku, z každého zvieraťa, z každého kameňa. Z veľkého kozmického Bytia, z každého súhvezdia, z každej hviezdy vychádza jednota. – Čím sa zaoberáme - práve v predvianočnom čase? čím? To povie, kto sme.
|
|
