Nachádzate sa tu: Univerzálny život všetkých
kultúr celosvetovo
 > My o nás > To je Moje Slovo

Výňatky z diela: To je Moje Slovo


Alfa a Omega. Evanjelium Ježiša. Kristom prejavené Slovo, ktoré medzičasom poznajú praví kresťania na celom svete.

Celú knihu s 96 timi kapitolami si môžete objednať na emailovej adrese: univerzalzivot@pobox.sk za Eur 14.90 + poštovné.

 

Združenie pre podporu prakresťanského života

1.vydanie 2003

Licenčné vydanie s povolením vydavateľa:

© Gabrielle Verlag -DAS WORT- GmbH.

UNIVERZÁLNY DUCH

ŽIVOT V DUCHU BOŽOM

Max-Braun-Strasse 2

D-97828 Marktheidenfeld-Altfeld/Nemecko

Preložené z nemčiny

Titul v origináli:

Auszüge aus Das ist Mein Wort. Alfa und Omega. Das Evangelium Jesu.

Die Christus-Offenbarung, welche inzwischen

die wahren Christen in aller Welt kennen.

Slowakisch

Pre presný zmysel textu je smerodatné

Vydanie v nemeckom jazyku.

Všetky práva sú vyhradené. Rozširovanie len s výlučným povolením vydavateľa!

 

Ja Som

 

Moje slová ako Ježiša z Nazaretu neboli šveholením Farizejov a učencov písma, ktorí k ľudu hovorili, aby sa mu zapáčili, aby dosiahli uznanie, chválu a odmenu. Moje slová ako Ježiša z Nazaretu, boli jasné a jednoznačné – tak ako aj Moje prejavy ako Krista plynuli skrze Môj nástroj, skrze Moju prorokyňu, lúč božskej múdrosti.

 

Len tí hriešnici, ktorí chceli zotrvávať v hriechu, hovorili ku Mne ako k Ježišovi z Nazaretu: „Tvoja reč je tvrdá! Kto ju môže počúvať?“ Večný zákon je absolútny. A kto ho počuje, ten spozná, že vyžaduje od človeka rozhodnutie a dôslednosť – buď pre, alebo proti Bohu. Kto by sa však nechcel rozhodnúť, lebo sám je smotanou na mlieku, aby – to mlieko – aj sám odstredil, to znamená, aby zo všetkého niečo získal, a z toho potom vyťažil úžitok pre seba, ten hovorí o tvrdosti večného zákona.

 

Ja Som zákon, absolútno. Nerozhodný je tvrdý voči svojim spolublížnym, avšak mäkký, ak ide o jeho osobné, o neho samého. Chce sa pohybovať len na povrchu – podobne ako smotana na mlieku – a hĺbku, to pravé, nechce preskúmať, lebo večný zákon vyžaduje od neho dôslednosť.

 

Kto číta Moje slová a odvráti sa od nich s argumentami niekdajších učencov písma a farizejov a ich prívržencov – „Jeho reč je tvrdá, kto ju môže počúvať?“ – ten nech to nechá, kým sa nespozná sám ako dnešný farizej a učenec písma, ktorý Krista, ktorý Ja Som, znovu nechce prijať, pretože sa nechce rozhodnúť pre pravdu.

Moje slová sú Všezákon, večný zákon; vyžadujú rozhodnutie pre Mňa, alebo proti Mne. Kto to môže pochopiť, nech to pochopí. Kto to chce nechať, nech to nechá. Každý nesie to, čo je – a za to, čím je, sám zodpovednosť pred Všezákonom, Bohom.

 

Ty si tvoj pocit, tvoja myšlienka, tvoje slovo a tvoje konanie. Podľa toho sa meraj!

 

 

V Mene Najsvätejšieho.

Amen

 

Tu začína evanjelium Ježiša, Krista, potomka Dávidovho skrze Jozefa a Máriu telom a Syna Božieho skrze božskú lásku a múdrosť Duchom.

 

Prológ

 

Od večnosti k večnosti

je večná myšlienka

a večná myšlienka je Slovo,

 

Slovo Božie je večné pravnímanie, *

je svetlo a sila

 

a Slovo je čin

a tieto tri sú jedno vo večnom zákone;

a zákon je u Boha,

a zákon vychádza z Boha.

 

Boh je večný zákon.

Žiari z centrálneho Praslnka

cez všetky ríše nekonečnosti

a cez všetky čisté bytosti,

cez všetko čisté Bytie.

Všetko je stvorené skrze zákon

a bez neho nie je nič stvorené,

čo jestvuje.

 

V Slove je život a substancia,

oheň a svetlo.

 

Slovo Božie je život a substancia,

je oheň a svetlo.

 

Láska a múdrosť

sú jedno k vykúpeniu všetkých.

 

Z lásky preto prišla múdrosť

a prebýva medzi ľuďmi,

aby títo prijímali,

čo im chce Boh, láska a múdrosť,

povedať –

dnes [1989] vo veľkej dobe

oslobodenia pokolení

zo života v tiesni a zármutku.

 

A svetlo svieti v temnote

a temnota ho nezakryje.

 

Svetlo je sila,

moc a mohutnosť.

 

Slovo je ten jeden životodarný oheň,

a tým, že osvetľuje tento svet,

stáva sa ohňom a svetlom v každej duši,

ktorá vstúpi do sveta.

 

Ja Som vo svete*

a svet je vo Mne;

 

 

a svet to nevie.

 

Ja Som vo svete

a Ja prežarujem svet –

avšak svet to nevie.

 

Ja prichádzam k Môjmu vlastnému domu,

a Moji priatelia Ma neprijmú.

Avšak všetkým, ktorí prijmú a poslúchajú,

je daná moc

stať sa synmi a dcérami Božími,

a taktiež tým, ktorí veria vo sväté Meno,

ktorí nie sú narodení z vôle mäsa a krvi,

ale z Boha.

 

Ja prichádzam k Môjmu vlastnému domu,

ku všetkým dušiam a ľuďom,

a Moji priatelia Ma neprijmú.

Avšak všetkým, ktorí Ma prijmú

a poslúchajú Ma

je daná moc,

aby sa vedome stali synmi a dcérami Božími,

a taktiež tým,

ktorí veria vo sväté Meno

a podľa toho žijú,

ktorí nepodliehajú

vôli mäsa a krvi,

ale spĺňajú vôľu Božiu.

Tí sú vedome narodení z Boha.

 

A slovo sa stalo telom a prebýva medzi nami

a videli sme Jeho nádheru plnú milosti.

 

Viďte láskavosť a pravdu

a krásu BOHA!

 

 

1. KAPITOLA

 

Zvestovanie narodenia Jána Krstiteľa

 

Ján Krstiteľ;

jeho pôvod a úloha v Diele Vykúpenia (4-6).

Vysvetlenie Zachariášovej nemoty (8)

 

1. V dobe Herodesa, kráľa Judey, žil kňaz z rodu Abiaša, menom Zachariáš, a jeho žena z Áronových dcér sa menovala Alžbeta.

2. Obidvaja boli pokorní pred Bohom a žili podľa všetkých prikázaní a zákonov Pána bez chyby. A nemali žiadne dieťa; lebo Alžbeta bola neplodná a obidvaja boli už v pokročilom veku.

3. A stalo sa, že podľa poriadku svojej služby mal vykonávať kňazský úrad. Podľa zvykov kňazského úradu padol na neho lós, aby pri vstupe do chrámu Jehova dymil kadidlom. A všetok ľud bol vonku a modlil sa v hodine kadiacej obety.

4. A zjavil sa mu anjel Pána a stál nad oltárom kadenia. A keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a prepadol ho strach. Ale anjel k nemu prehovoril: „Neboj sa Zachariáš, lebo tvoja modlitba je vypočutá a tvoja žena Alžbeta ti porodí syna a ty mu máš dať meno Ján.

5. A budeš plný radosti a blaženosti a mnohí sa budú tešiť z jeho narodenia. Lebo bude veľký v očiach Pána a nebude jesť mäso, ani piť silné nápoje a už v tele matky bude naplnený svätým Duchom.

6. A obráti veľa detí Izraela k Bohu, ich Pánovi. A bude Ho predchádzať v Duchu a v sile Eliáša, aby obrátil srdcia otcov k deťom a neposlušných k múdrosti spravodlivých a pripraví ľud, aby bol pripravený pre Pána.“ (Kap. 1, 1-6)

 

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Tieto slová počul Zachariáš v tomto zmysle vo svojom srdci. Lebo Boh a Jeho anjeli nemajú reč ľudí.

V Jánovi nebol vtelený cherub božskej vôle, na Zemi zvaný Eliáš, ale duch Eliášov žiaril nad Jánom.

Bytosť, ktorá bola vtelená v Jánovi, je v duchu priamym potomkom cheruba božskej vôle.

Aj Ján mal už od Boha úlohu povolávať a učiť deti Izraela. Mali sa obrátiť a stať sa jedným ľudom, aby Ma prijali a pojali, ak by som Ja, ako Kristus, prišiel v Ježišovi do tela. Lebo s nimi som chcel splniť poslanie Vykúpenia. Dielo Vykúpenia som splnil – avšak nie s ľudom Izraela, ale osamelý v Bohu.

 

Pretože deti Izraela neposlúchli, plán Boží sa oneskoril. Napriek tomu sa splní, lebo Boh čas nepozná. On volá tak dlho, kým deti Božie nebudú jeden ľud a nesplnia Božiu vôľu. Potom bude Izrael a Jeruzalem tam, kde ľudia konajú Božiu vôľu.

 

7. A Zachariáš povedal anjelovi: „Ako to mám spoznať? Lebo ja som starý a moja žena je pokročilého veku.“ Anjel odpovedal a hovoril mu: „Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom a som zoslaný, aby som s tebou prehovoril a priniesol ti túto radostnú zvesť.

8. A pozri, budeš nemý a nebudeš môcť hovoriť až do toho dňa, kým sa to nestane; potom bude tvoj jazyk uvoľnený, aby si mohol veriť mojim slovám, ktoré sa naplnia, keď príde ich čas.“ (Kap. 1, 7-8)

 

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Anjel Gabriel je cherubom božského milosrdenstva. Nie anjel Pána zobral Zachariášovi reč, ale zľaknutie sa pred mocným svetlom anjela a pochybnosť nad tým, čo videl a počul ochrnuli Zachariášove hlasivky. Zákon Boží neviaže. Neukladá dušiam a ľuďom ani tresty, ani utrpenia. Tieto sú účinkami príčin, ktoré boli vytvorené samým človekom.

 

9. A ľud čakal na Zachariáša a čudoval sa, že ostal tak dlho v chráme. A keď vyšiel von, nemohol s nimi hovoriť a oni spoznali, že sa mu v chráme zjavila tvár; lebo im dával znamenia a ostal nemý.

10. A stalo sa, keď bol skončený čas jeho služby, že išiel domov, do svojho domu. A po týchto dňoch otehotnela jeho žena Alžbeta a skrývala sa päť mesiacov a povedala: „A tak mi Pán učinil v dňoch, keď sa na mňa pozrel, aby mi odňal moju hanbu medzi ľuďmi.“ (Kap. 1, 9-10)

2. KAPITOLA

 

Čisté splodenie Ježiša Krista

 

Prvé upozornenie na rod Dávidov

a jeho poslanie (5). Vykupiteľská iskra – Oslobodiť sa od hriechu (6). Anjel Pána hovoril k Márii svetelnou rečou nebies (8). Stará predstava trestajúceho Boha; Kristom prejavený Boh lásky (17). Vypovedanie Starej Zmluvy – Nová

Zmluva – Hymna a prichádzajúcu Ríšu pokoja (25)

 

1. A v šiestom mesiaci bol anjel Gabriel vyslaný Bohom do mesta v Galilei, menom Nazaret, k jednej panne, ktorá bola zasnúbená s mužom menom Jozef, z domu Dávidovho, a táto panna sa volala Mária.

2. Teda Jozef bol statočný a rozumný muž a bol zručný vo všetkých druhoch drevárskych a kamenárskych prác. A Mária bola jemnocitná a vnímavá duša a tkala závoje pre chrám. A obaja boli čistí pred Bohom. A z týchto dvoch bol Ježiš-Mária, ten, ktorý je nazývaný Kristus.

3. A anjel prišiel k nej a povedal: „Buď pozdravená Mária, našla si milosť, lebo Božie materstvo je s tebou, si požehnaná medzi ženami a požehnaný je plod tvojho tela.“

4. A keď ho uvidela, bola zmätená jeho slovami a rozmýšľala, čo má tento pozdrav znamenať. A anjel k nej prehovoril: „Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha. Hľa, otehotnieš a porodíš syna, ktorý bude veľkým a bude sa nazývať Synom Najvyššieho.

5. A Boh, Pán, Mu dá trón Jeho otca Dávida a On bude vládnuť nad domom Jakubovým navždy a Jeho kráľovstvu nebude konca.“

6. Tu povedala Mária anjelovi: „Ako sa to má stať, keď ja žiadného muža nepoznám?“ ...

(Kap. 2, 1-6)

 

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Dávid je telesným praotcom pre všetky bytosti svetla, ktoré stoja v poslaní Vykúpenia. Založia so Mnou Ríšu pokoja Ježiša Krista a budú ju budovať dlhé obdobia. Pritom sa bude hustá matéria postupne zjemňovať, až kým sa – v poslednej fáze Ríše pokoja Ježiša Krista – nestane jemnejšou, svetlolátkovou matériou. Preto je povedané: a Boh, Pán, mu dá trón Jeho praotca Dávida na Zemi.

Slová „Ako sa to má stať, keď nepoznám žiadneho muža?“, znamenajú v zmysle: ako sa to má stať, keď som s mužom ešte len zasnúbená?

 

 

... A anjel odpovedal a hovoril jej: „Svätý Duch naplní Jozefa, tvojho snúbenca a sila Najvyššieho ťa zatieni, ó Mária; preto bude aj to sväté, čo sa z teba narodí, nazvané Kristus, Boží Syn, a Jeho meno na Zemi má byť Ježiš-Mária; lebo On má ľudí vykúpiť z ich hriechov, vždy, keď ukážu ľútosť a poslúchnu Jeho zákon. (Kap. 2, 6)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

A stalo sa. Ja som to vykonal!

Moje svetlo Vykúpenia horí vo všetkých dušiach, až po štvrtú očisťovaciu oblasť – či sú v tele, alebo ako duša v ríši duší.

Každý – či duša alebo človek – sa zbaví hriechu a viny len vtedy, keď oľutuje a bude spĺňať večné zákony.

Hriech človeka a duše pôsobí v duši a v človeku. Vina sa rovná hriechu. Často viaže navzájom viac ľudí, ktorí spoločne zapríčinili rovnaké alebo podobné, aby si vzájomne odpustili a spoločne očistili to, čo ich spojilo.

 

 

 

7. Preto nemáš jesť ani žiadne mäso, ani piť silné nápoje; lebo dieťa od lona Svojej matky bude zasvätené Bohu a nemá požívať ani mäso, ani silné nápoje, a ani sa nemá nikdy britva dotknúť Jeho hlavy.

8. A hľa, Alžbeta, tvoja sesternica, je vo vysokom veku tehotná s jedným synom a je teraz v šiestom mesiaci, ona, ktorá bola nazývaná neplodnou. Lebo u Boha nie je žiadna vec nemožná.“ A Mária povedala: „Hľa, ja som služobnica Pána, nech sa stane podľa tvojich slov.“ A anjel od nej odišiel.

(Kap. 2, 7-8)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Anjel Pána hovoril k Márii rečou nebies, svetelnou rečou, ktorá prúdi do čistej duše. Naznačil len, čo sa udialo v Alžbete, ale nehovoril o mesiaci a neplodnosti.

 

9. A v ten istý deň sa anjel Gabriel zjavil vo sne Jozefovi a povedal mu: „Buď pozdravený, Jozef, si vyvolený; lebo otcovstvo Božie je s tebou. Si požehnaný medzi mužmi a požehnaný je plod tvojich bedier.“

10. A keď Jozef o týchto slovách rozmýšľal, bol zmätený. A anjel Pána mu povedal: „Neboj sa, Jozef, syn Dávidov; lebo si našiel milosť pred Bohom a hľa, splodíš dieťa a máš Mu dať meno Ježiš-Mária; lebo On vykúpi Svoj ľud od jeho hriechov.“

11. To sa teda stalo, aby bolo splnené, čo Pán povedal skrze proroka, ktorý tu hovorí: „Pozri, panna prijme a otehotnie a porodí syna a dá Mu meno Emanuel*, čo znamená toľko ako: Boh v nás.“

12. Keď sa Jozef prebudil zo spánku, vykonal ako mu anjel prikázal a šiel k Márii, svojej snúbenici a ona prijala Pána vo svojom lone.

(Kap. 2, 9-12)

 

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

A tak boli pred Bohom spojení ako muž a žena. Ich zväzok bol Bohom požehnaný.

 

 

 

13. Mária ale vstala v tých dňoch a ponáhľala sa do hôr k jednému mestu v Judey a prišla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.

14. A stalo sa, keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, že poskočilo dieťa v jej tele. A Alžbeta bola naplnená silou Svätého Ducha a povedala jasným hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho tela.

15. A odkiaľ mi to prichádza, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Hľa, ako som počula hlas tvojho pozdravu, poskočilo od radosti dieťa v mojom tele. A požehnaná je tá, ktorá uverila. Lebo sa dokončí, čo jej je povedané Jediným svätým.“

16. A Mária povedala: „Moja duša oslavuje Teba, Večného, a môj duch sa teší v Bohu, mojom Spasiteľovi. Lebo On uvidel poníženosť Svojej služobnice; lebo hľa, odteraz ma budú velebiť všetky pokolenia.

17. Lebo Ty, ktorý si mocný, vykonal si na mne veľké veci a sväté je Tvoje Meno. A Tvoje milosrdenstvo je navždy s tými, ktorí sa Ťa boja.

(Kap. 2, 13-17)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Mária pripisovala blaženosť predovšetkým svojmu najvnútornejšiemu, svojej prebudenej duši – nie svojmu človeku. Ona je a ostane čistou nezištnou bytosťou v Bohu, Jeho služobnicou a aj služobnicou ľudí. Blažená, tak sa domnievala, je duša človeka, ktorý spĺňa Božiu vôľu.

Stará Zmluva prechádza z viery v mnohobožstvo do viery svetských bohov, k viere v pravého Jedného, ktorý je od večnosti k večnosti. Preto zaznieva vždy znovu trestajúci a karhajúci Boh, ktorého sa má človek báť. Ja vám ale hovorím: človek má mať hlbokú úctu pred Bohom, tým, že svedomite plní Božie prikázania. Ten pravý večný Jeden je láska. On netrestá a nekarhá. Trest a karhanie si človek uloží sám, tým, že sa prehrešuje proti Božím prikázaniam a tak prijíma, čo zasial – pokiaľ včas neoľutuje a neočistí to, čo spôsobil. Ja, Kristus v Ježišovi, som ľuďom prejavoval a vštepoval jedného Boha a Otca lásky, ktorý je pravda a život od večnosti k večnosti.

 

 

18. Ty si vykonával násilie Svojím ramenom, Ty si rozohnal tých, ktorí sú povýšení v namyslenosti svojich sŕdc.

19. Ty si zhodil mocných z ich trónov a pozdvihol si pokorných a dobromyseľných. Naplňuješ hladných dobrom a bohatých posielaš naprázdno preč.

20. Ty pomáhaš Tvojmu služobníkovi, Izraelu, v spomienke na Tvoje milosrdenstvo, ako si hovoril k našim otcom, k Abrahámovi a jeho potomkom, po všetky doby.“ A Mária ostala u nej tri mesiace; potom sa opäť vrátila domov.

21. A toto sú slová, ktoré povedal Jozef: „Si požehnaný Ty, Boh našich otcov a našich matiek v Izraeli; lebo v pravom čase si ma vypočul a v deň Vykúpenia si mi pomohol.

22. Lebo Ty si povedal: Ja ťa chcem ochraňovať a urobiť s tebou zväzok s ľudom, aby sa obnovila tvár Zeme a bezútešné miesta boli oslobodené z rúk ničiteľov.

23. Aby si Ty mohol povedať zajatcom: choďte odtiaľ a buďte slobodní, a tým, ktorí putujú v temnote: ukážte sa vo svetle. A nech sa pasú na cestách radostí a nech nikdy viac nepoľujú, ani nezabíjajú tvory, ktoré som Ja stvoril, aby sa predo Mnou radovali.

24. Nemajú viac trpieť hladom a smädom, ani horúčava ich nemá zahubiť, ani chlad zničiť. A na všetkých Mojich horách chcem urobiť cestu pre pútnikov a Moje výšiny, nech sú oslavované.

25. Spievajte nebesá a jasaj ty, Zem, ó vy púšte, zaznejte spevom! Lebo Ty, ó Bože, pomáhaš Tvojmu ľudu a utešuješ tých, ktorí utrpeli neprávo.“ (Kap. 2, 18-25)

 

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Izraelský ľud ostal hluchý. Neprijal dary milosti Krista Božieho.

Teraz prišla nová doba: láska a múdrosť pôsobia vo Vykupiteľskom pláne. Boh, spravodlivý, Vše-Jediný, zrušil [1988] zväzok so starým Izraelom a uzavrel nový zväzok s tými, ktorí slúžia v Mojom diele Vykúpenia na Zemi. A potom to bude Nový Izrael a Nový Jeruzalem na Zemi. Z tohto ľudu vyjde v priebehu jeho evolúcie Ríša pokoja Ježiša Krista a stane sa, ako je napísané, v zmysle: „Choďte odtiaľto a buďte slobodní!“

A tí, ktorí doteraz putovali v temnote, pôjdu cestou k svetlu a podajú svedectvo o svetle. A budú sa pásť na cestách radosti a nebudú nikdy viac poľovať a zabíjať tvory, ktoré Večný stvoril. Nebudú viac ani hladovať, ani smädiť, ani trpieť, ani horúčava ich nespáli, ani chlad nezničí. Lebo v Ríši pokoja bude svietiť iné slnko a elementy nebudú stáť viac protikladne k prúdiacej láske. Spievajte nebesá a jasaj ty, Zem – lebo všetko bude úrodné, vrátane púští. Lebo Ty, ó Bože, pomáhaš Svojmu ľudu a utešuješ darmi Vnútorného života tých, ktorí neprávom trpeli.

 

 

3. KAPITOLA

 

Narodenie a pomenovanie Jána Krstiteľa

 

Praví proroci (5)

 

1. Keď nastal čas pre Alžbetu, že má porodiť, porodila syna. A jej susedia a príbuzní počuli, ako Pán na nej vykonal veľké milosrdenstvo a tešili sa s ňou.

2. A stalo sa, že prišli v ôsmy deň, aby dieťatko obrezali a chlapca pomenovali po jeho otcovi, Zachariášovi. Ale jeho matka povedala: „Nie tak, lebo sa má volať Ján.“ A oni jej povedali: „Veď nikto nie je v tvojom príbuzenstve, kto sa tak volá.“

3. A pokynuli jeho otcovi, ako by ho chcel pomenovať. A on si žiadal tabuľku a písal, a zároveň aj hovoril: volá sa Ján. A všetci sa čudovali, lebo zrazu sa jeho ústa otvorili a jazyk rozviazal a on hovoril a velebil Boha. (Kap. 3, 1-3)

 

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Prijatie toho, čo bolo Zachariášovi zvestované skrze anjela a radosť z dieťaťa, ktoré Zachariáš verne nazval Jánom, uvoľnilo v Zachariášovi to, čo zapríčinil.

 

4. A všetkých, ktorí boli v blízkosti, sa zmocnila hlboká úcta a táto udalosť sa rozniesla po celom vrchovatom kraji Judey. A všetci, ktorí to počuli, vzali si to k srdcu a hovorili: „Čo to môže byť za dieťatko? A ruka Jehova bola s ním.“

5. A jeho otec Zachariáš bol naplnený Svätým Duchom, predpovedal a povedal: „Buď oslávený, ó Boh Izraela; lebo Ty si prijal a vykúpil Svoj ľud. A postavil si nám roh spásy v dome Tvojho služobníka Dávida. Tak si hovoril skrze ústa Tvojich svätých prorokov, ktorí jestvovali od počiatku sveta.

(Kap. 3, 4-5)

 

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Slová majú často rozličné významy. Záleží na tom, aký pocit vloží človek do slova. Tak boli tiež slovami „Tvojich svätých prorokov“, mienení nielen tí proroci, ktorí sú zaznamenaní v knihách takzvaného Starého Zákona.

Len jeden je svätý: Boh, Večný.

Blahoslavení boli, a sú tí Bohom zoslaní proroci, ktorí plnili Jeho vôľu a podávali Božie slovo z vlastného naplneného života a napomínali ľudí, aby toto prijali a uskutočňovali. To sú praví proroci.

 

 

6. Že budeme zachránení pred našimi nepriateľmi a z rúk všetkých, ktorí nás nenávidia. Že Ty preukazuješ milosrdenstvo, ktoré si sľúbil našim otcom a spomínaš si na Tvoj svätý zväzok,

7. prísahy, ktorú si prisahal nášmu otcovi Abrahámovi, že nám poskytneš ochranu, aby sme oslobodeni z rúk našich nepriateľov mohli Tebe slúžiť, bez strachu, vo svätosti a spravodlivosti, po všetky dni nášho života.

8. A toto dieťa sa bude nazývať prorokom Najvyššieho; lebo bude kráčať pred Tvojou tvárou, ó Bože, aby pripravilo Tvoje cesty a prinieslo Tvojmu ľudu spoznanie spásy skrze odpustenie ich hriechov.

9. Láskyplným milosrdenstvom nášho Boha, skrze ktorých nás navštívil z výšin východ slnka, aby dal svetlo tým, ktorí tu sedia v temnote a v tieni smrti, a aby viedol naše kroky na ceste pokoja.“

10. A dieťatko vyrástalo a bolo silné na Duchu a jeho poslanie ostalo skryté až do dňa jeho vystúpenia pred ľudom Izraela. (Kap. 3, 6-10)

 

 

 

4. KAPITOLA

 

Narodenie Ježiša Krista

 

Ľud Izrael zlyhal – Vláda Krista v Ríši pokoja

sa pripravuje s inkarnovanými synmi a dcérami z rodu Dávidovho (5). „Zjavenie sa anjelov“ pastierom boli vnútorné zážitky (6-9). Uznávanie pozemských zákonov,

pokiaľ neodporujú božským zákonom (12)

 

1. Narodenie Ježiša, Krista, sa udialo takto: stalo sa v tom čase, že vyšlo nariadenie od cisára Augusta, aby bol spísaný celý svet. A každý v Sýrii išiel do svojho rodiska, aby sa nechal zapísať; bolo to uprostred zimy.

2. Tiež Jozef s Máriou sa vybral z Galilei, z mesta Nazaretu, do Judey, k mestu Dávidovmu, ktoré sa nazýva Betlehem, lebo bol z domu a z rodu Dávidovho, aby bol zapísaný s Máriou, jemu oddanou ženou, ktorá bola tehotná.

3. Keď tam boli, prišiel čas, že mala porodiť. A porodila svojho prvého Syna v kamennej jaskyni a zabalila Ho do plienok a položila do jaslí, ktoré boli v jaskyni; lebo v hostinci nemali inak žiadne miesto. A hľa, jaskyňa sa naplnila svetlom a žiarila ako slnko vo svojej nádhere.

4. A v jaskyni boli vôl, kôň, somár a ovca a vedľa jaslí ležala mačka so svojimi mláďatami; a boli tam aj holuby nad nimi a každé zviera malo svojho druha, samčeka alebo samičku.

5. Tak sa to stalo, že On sa narodil uprostred zvierat. Lebo prišiel, aby aj tieto oslobodil od ich utrpenia. Prišiel, aby vyslobodil ľudí z nevedomosti a sebeckosti, a aby im prejavil, že sú synmi a dcérami Božími. (Kap. 4, 1-5)

 

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Ako Ježiš som prejavil Ríšu Božiu, učil a žil som Jeho zákony. So synmi a dcérami Izraela z rodu Dávidovho a so všetkými synmi a dcérami Božími, ktorí spĺňajú vôľu Večného, som chcel založiť a vybudovať Ríšu Božiu v Izraeli – a po Mojom návrate prísť znovu v Duchu do nádhery Môjho Otca a s ľudom Izraela ďalej budovať a riadiť Ríšu pokoja, ktorá dosiahne svoj vrchol v jemnej matérii. Avšak synovia a dcéry Božie, a aj Izraela, boli oslepení hriechom.

Po Mojom Vykupiteľskom čine volal Boh, Večný, v nasledujúcich storočiach stále znovu synov a dcéry z rodu Dávidovho a z iných pokolení, ktorí plnili Jeho vôľu, aby tak spoznali, čo je ich poslaním.

Teraz [1989] nastúpila nová doba: doba obratu zo starého do nového sveta, sveta Kristovho. Pripravujem Môj duchovný príchod – znovu skrze synov a dcéry z rodu Dávidovho a ďalších synov a dcéry Večného z iných pokolení, ktorí spĺňajú Božiu vôľu. Skrze vtelenú božskú múdrosť učím ich a všetkých, ktorí Ma nasledujú, aby sa stali vedomými synmi a dcérami Božími, ktorí plnia vôľu Božiu.

Tak sa uskutoční, čo je prejavené: Ja prídem v Duchu. Potom budú všetci ľudia žiť v pokoji a aj zvieratá budú skrze Mňa, Krista Božieho, vyslobodené zo svojho otroctva a utrpenia. Lebo kto svoj život postaví do synovstva a dcérstva Božieho, nebude zabíjať – ani ľudí, ani zvieratá.

 

6. A v tom istom okolí boli pastieri na poli a strážili v noci svoje stádo. A hľa, anjel Boží sa zjavil nad nimi a lesk Najvyššieho žiaril okolo nich a veľmi sa báli.

7. A anjel k nim prehovoril: „Nebojte sa, hľa, zvestujem vám veľkú radosť, ktorá postihne všetok ľud; lebo dnes sa vám v meste Dávidovom narodil Vykupiteľ, ktorý je Kristus, svätý Jediný Boží. A toto nech je vám znamením: nájdete dieťa zavinuté v plienkach ležať v jasliach.“

8. A zrazu bolo pri anjelovi množstvo nebeských zástupov, ktorí chválili Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsosti a na Zemi pokoj všetkým ľuďom dobrej vôle.“

9. A keď anjeli pred nimi vystupovali do nebies, pastieri medzi sebou hovorili: „Poďme teraz do Betlehema, aby sme videli, čo sa tam stalo, čo nám náš Boh zvestoval.“ (Kap. 4, 6-9)

 

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Anjel hovoril pastierom. Oni ho však nevideli ľudským zrakom a nepočuli ľudským sluchom. Tiež nevideli a nepočuli ľudským zrakom a sluchom nebeské zástupy, ktoré oslavovali a chválili Boha. Niektorí z pastierov videli vo svojom vnútri svetlo a iní zase počuli vo svojich srdciach velebenie Boha. Lebo čo nenosí šaty tela, to nemá slovo tela, a ani zvuk slova. Slovo Božie a slovo bytostí Božích je vnímané vo vnútri človeka.

Anjel Pána nestál pred nimi ako človek. Oni stáli pri ohni a ohrievali sa. Videli, ako ohnivý stĺp šľahal do výšky. A mysleli si, že vidia v ohni postavu anjela, lebo niektorí z nich ho vnímali vo svojom srdci. Pastieri neboli jednotní v tom, čo videli a počuli. Avšak tí, ktorí pocítili zmysel posolstva vo svojich srdciach, sa vybrali do Betlehema.

Podobne ako vtedy, zvestujú aj dnes anjeli Boží: pripravte Pánovi cesty! Príde Kristus, Vykupiteľ, v Duchu – a On bude pastierom jedného stáda, ktoré je ľudom Božím na Zemi. Bude mu vládnuť vo Svojej Ríši na Zemi a oni budú s Ním v Duchu, lebo dodržiavajú zákony Božie.

 

10. A ponáhľajúc sa prišli a našli Máriu a Jozefa v jaskyni a dieťa ležiace v jasliach. A keď to videli, šírili slová, ktoré im boli povedané o tomto dieťati.

11. A všetci, ktorí ich počuli, divili sa tomu, čo im pastieri povedali. Ale Mária si to ponechala a zachovala vo svojom srdci. A pastieri sa znovu vrátili a velebili a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli.

12. A keď uplynulo osem dní a dieťa bolo obrezané, bolo Mu dané Jeho meno: Ježiš-Mária, ktoré bolo vyslovené anjelom ešte predtým, než bolo dieťa počaté v matkinom tele. A nakoľko uplynuli dni jej očistenia podľa zákona Mojžišovho, niesli dieťa do Jeruzalema, aby ho priniesli Bohu. (Ako je napísané v zákone Mojžiša: všetko mužské, čo otvorí materské lono, má byť zasvätené Pánovi.) (Kap. 4, 10-12)

 

Ja, Kristus, vysvetlujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Obrezanie je zákon Židov. Nakoľko tento pozemský zákon neodporuje večnému zákonu, je Bohom – výlučne pre človeka – tolerovaný. Ak sa bytosť z Boha stane skrze vtelenie človekom, potom človek podlieha zákonom prírody a má dodržiavať svetské zákony, ak tieto nestoja v rozpore so zákonmi Božími.

 

13. A hľa, jeden človek menom Simeon bol v Jeruzaleme a bol spravodlivý a bohabojný a čakal na útechu Izraela a Svätý Duch zostúpil na neho. A jemu bolo prisľúbené, že neuvidí smrť, kým neuzrie Krista Božieho.

14. A prišiel, vedený vnuknutím Ducha, do chrámu. A keď tu rodičia priniesli dieťatko Ježiša, aby vykonali, čo je určené zákonom, zjavilo sa mu dieťa ako keby bolo svetelný stĺp. Tu Ho vzal do náručia, chválil Boha a hovoril:

15. „Teraz prepúšťaš služobníka Svojho v pokoji, ako si povedal. Lebo moje oči videli Tvojho Spasiteľa, ktorého si Ty pripravil, aby bol pred tvárou celého ľudstva svetlom, aby osvietil pohanov a k sláve Tvojho ľudu Izraela.“ A Jeho rodičia sa tomu všetkému divili, čo bolo o Ňom povedané.

16. A Simeon ich požehnal a povedal Márii, Jeho matke: „Aj hľa, toto dieťa je ustanované k pádu a k vzkrieseniu mnohým v Izraeli a k znameniu, ktorému budú protirečiť (a vskutku, aj tvojou dušou prenikne meč), aby sa prejavili myšlienky mnohých sŕdc.

17. A bola tu Anna, prorokyňa, dcéra Fanuela z rodu Aser, a bola v pokročilom veku a neopúšťala nikdy chrám, ale slúžila Bohu pôstom a modlením dňom a nocou.

18. Aj ona pristúpila v tejto hodine k nim a velebila Pána a hovorila o Ňom všetkým, ktorí tu v Jeruzaleme očakávali vykúpenie. A keď všetko vykonali podľa zákona Pána, vrátili sa späť do Galilei, do svojho bydliska, Nazaretu. (Kap. 4, 13-18)

 

 

5. KAPITOLA

 

Uctievanie mudrcov a Herodes

 

Význam šiestich lúčov

hviezdy z Betlehema (5). Posolstvá Boha a Jeho anjelov sú pokyny, ale žiadne priame výpovede o možnom – Nepriame vedenie (13)

 

1. Keď sa Ježiš narodil v Betleheme, v krajine Judea, za čias kráľa Herodesa, hľa, tu prišlo niekoľko múdrych mužov z Východu do Jeruzalema. Očistili sa a neprijímali ani mäso, ani silné nápoje, aby mohli nájsť Krista, ktorého hľadali. A povedali: „Kde je novonarodený kráľ Židov? Lebo my na Východe sme videli Jeho hviezdu a prišli sme, aby sme sa Mu poklonili.“

2. Keď to kráľ Herodes počul, zľakol sa a s ním celý Jeruzalem. A nechal zvolať všetkých veľkňazov a učencov písma ľudu a chcel sa od nich dozvedať, kde sa má Kristus narodiť.

3. A oni mu povedali: „V Betleheme, v krajine Judea, lebo tak je to napísané u proroka: a ty, Betlehem, v krajine Judea, nie si najmenší medzi kniežatami Judey; lebo z teba má prísť vládca, ktorý bude vládnuť Môjmu ľudu Izraela.“

4. Tu Herodes tajne zavolal mudrcov k sebe a vyzvedel od nich presne, kedy sa mala hviezda objaviť. A poslal ich do Betlehema a povedal: „Choďte tam a hľadajte starostlivo dieťatko, a keď Ho nájdete, tak mi o tom podajte správu, aby som aj ja prišiel a poklonil sa Mu.“

5. Keď už vypočuli kráľa, vydali sa tam: a hľa, hviezda, ktorú videli mudrci z Východu a anjel hviezdy tiahli pred nimi, kým neprišiel a neostal stáť nad miestom, kde bolo dieťatko. A hviezda zažiarila šiestimi lúčmi. (Kap. 5, 1-5)

 

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Čo znamená symbol šiestich lúčov? Syn Boží prináša zákon Boží, sedem základných lúčov nebies, na túto Zem. Šesť lúčov žiari v Duchu na Neho dole – siedmy lúč, milosrdenstvo, prebýva medzi ľuďmi: Syn Najvyššieho v zemských šatách, Kristus Boží v Ježišovi. Aj Mária niesla v sebe časť lúča milosrdenstva, lebo je v Duchu Pána spojená s cherubom božského milosrdenstva.

 

6. Putovali svojou cestou so svojimi ťavami a oslami, ktoré boli naložené ich darmi. A hľadeli pri hľadaní dieťaťa uprene na hviezdu na nebi, že na chvíľu zabudli na svoje unavené zvieratá, ktoré niesli záťaž a horúčavu dňa a boli smädné a vyčerpané. A hviezda zmizla z ich dohľadu.

7. Márne stáli a uprene pozerali vo svojom zdesení jeden na druhého. Tu si spomenuli na svoje ťavy a osly a ponáhľali sa im zložiť záťaž, aby si mohli odpočinúť.

8. A bola tam, blízko Betlehemu, pri ceste studňa. A keď sa nad ňu naklonili, aby nabrali vodu pre svoje zvieratá, hľa, tu sa zrkadlila na tichej vodnej hladine hviezda, ktorú stratili.

9. A keď to zbadali, boli naplnení veľkou radosťou.

10. A velebili Boha, ktorý im preukázal milosrdenstvo práve vtedy, keď sa zľutovali nad svojimi smädnými zvieratami.

11. A keď vstúpili do domu, našli dieťatko s Máriou, Jeho matkou, a padli k zemi a klaňali sa Mu. Otvorili svoje poklady a rozložili pred Ním svoje dary: zlato, kadidlo a myrhu.

12. A nakoľko boli Bohom vo sne varovaní, aby sa nevrátili k Herodesovi, tiahli inou cestou späť, do svojej vlasti. A zapálili podľa svojho zvyku oheň a v plameni uctievali Boha.

13. Keď však odchádzali, hľa, zjavil sa tu Jozefovi vo sne anjel Pána a hovoril: „Vstaň a zober dieťatko a Jeho matku a uteč do Egypta a ostaň tam dovtedy, kým ti nepoviem ďalšie; lebo Herodes sa Ho usiluje zabiť.“ (Kap. 5, 6-13)

 

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Je napísané: „... lebo Herodes sa Ho usiluje zabiť.“ Slová anjela a inšpirácia z Ducha, zneli v zmysle: „Teraz uteč s dieťatkom a s Jeho matkou do Egypta a ostaň tam, až pokiaľ ti nepoviem ďalšie.“ Zvesť, že Herodes chce dieťatko zabiť, sa Jozefovi dostala z iných prameňov a zhodovala sa s výpoveďou anjela.

Pretože ľudia Novej doby – uskutočňovaním a plnením večných zákonov – poznajú slobodu v zákone života, budú pochybovať o tejto alebo o podobných výpovediach: „Herodes sa Ho usiluje usmrtiť.“ Lebo vedia: takéto alebo podobné priame výpovede Boh a Jeho anjeli nerobia. Tým by prisvedčili tomu, čo sa ešte len vznáša vo vzduchu.

Preto vysvetľujem, opravujem a prehlbujem Ja, Kristus, tieto a ďalšie výpovede tak, aby táto kniha pre mnohých bola dielom poznania.

Boh necháva človeka prinášať ľuďom posolstvá inými prameňmi, teda nepriamo, vtedy, keď – úmysel nejakého človeka bol týmto už vyslovený a druhým alebo tretím, ktorý to počuli, môže byť sprostredkovaný. Ak to má význam, dostane sa to tak nepriamo k dotyčnému. Týmto spôsobom vedie Boh – v zákone sejby a žatvy – nepriamo.

 

 

14. On vstal a zobral v noci dieťatko a Jeho matku a utiekol do Egypta a ostal tam približne sedem rokov, až do smrti Herodesa, aby sa naplnilo, čo Pán povedal skrze proroka, ktorý tu hovorí: z Egypta som povolal Môjho Syna.“

15. A aj Alžbeta, keď to počula, zobrala svojho synčeka a išla s ním do hôr a tam ho ukryla. A Herodes poslal svojich mužov k Zachariášovi do chrámu, aby sa ho spýtali: „Kde je tvoje dieťa?“ A on odpovedal: „Som služobník Boží a som neustále v chráme. Neviem, kde je.“

16. A poslal znovu k nemu, aby sa ho spýtali: „Povedz mi úprimne, kde je tvoj syn, nevieš, že tvoj život je v mojich rukách?“ Zachariáš odpovedal a hovoril: „Boh je svedok: keď preleješ moju krv, Boh prijme moju dušu, lebo preleješ krv nevinného.“

17. A Zachariáša zabili v chráme medzi Najsvätejším a oltárom; ľud sa o tom dozvedel skrze hlas, ktorý volal: „Zachariáš bol zabitý a jeho krv, nech nie je zmytá skôr, kým nepríde pomstiteľ.“ Po nejakom čase hodili kňazi lós, a lós padol na Simeona, ktorý zaujal jeho miesto.

18. Pretože Herodes teraz zbadal, že ho mudrci oklamali, bol mimoriadne rozhnevaný a vyslal svojich ľudí a nechal zabiť v Betleheme a v okolí všetky deti, ktoré boli dvojročné a mladšie, zodpovedajúc času, ktorý mu oznámili mudrci.

19. Tak sa splnilo, čo bolo predpovedané prorokom Jeremiášom: „V Ráme je počuť hlas, plač, nárek a veľký smútok. Ráchel plače za svojimi deťmi a nenechá sa utešiť; lebo ich už viac niet.“

20. Avšak keď zomrel Herodes, hľa, zjavil sa Jozefovi anjel Pána vo sne v Egypte a povedal: „Vstaň a zober dieťa a Jeho matku a vráť sa naspäť do Izraela: lebo tí zomreli, ktorí dieťaťu číhali na život.“

21. A on vstal a zobral dieťa a Jeho matku a vrátil sa do Izraela. A bývali v jednom meste, menom Nazaret. A On bol nazývaný Nazaretčanom.

(Kap. 5, 14-21)

6. KAPITOLA

 

Detstvo a mladosť Ježiša

 

Chrám Vnútra (4).

Ženích Kristus a nevesta (5). Sobáš ako zväzok vernosti pred Bohom – Skúsenosť ženského princípu pre Ježiša z Nazaretu – Utrpenie a smrť na kríži nemuseli byť (10). Správne pochopenie textu – Múdrosť Egypťanov (11). Krátka správa o živote Ježiša pred začiatkom Jeho vyučovania (12). Ježiš žil a dával zo všemohúcnosti a lásky Božej a spĺňal prikázanie „Modli sa a pracuj“ (14). Posledný zväzok uzavretý s Praobcou Nový Jeruzalem –

Temnota prehrala – Očisťujúci proces Zeme (17)

 

1. Teraz išli Jeho rodičia, Jozef a Mária, každý rok do Jeruzalema na Veľkonočnú slávnosť passah; oslavovali tento sviatok podľa zvyku ich bratov, ktorí zanechali prelievanie krvi a požívanie mäsa a silné nápoje. Keď mal Ježiš dvanásť rokov, šiel s nimi do Jeruzalema, podľa zvyku sviatku. (Kap. 6, 1)

 

 

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Tým je prejavené, že Boh, Pán, nezasahuje do zákonov ľudí, pokiaľ sú to zvyky, ktoré neodporujú nebeskému zákonu. Tiež človek Ježiš dodržiaval tento zvyk a Pán Ho sprevádzal Svojím Duchom.

2. A keď sa dni skončili a oni sa vracali späť, dieťa Ježiš zostalo v Jeruzaleme a Jeho rodičia to nevedeli. Domnievali sa, že je v spoločnosti iných a prešli jeden deň cesty. Potom Ho hľadali medzi priateľmi a známymi. A keď Ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali Ho tam.

3. Stalo sa, že Ho po troch dňoch našli v chráme, v strede, medzi učencami. Sedel, počúval ich a dával im otázky. A všetci, ktorí Ho počúvali, žasli nad Jeho porozumením a Jeho odpoveďami.

4. Keď Ho Jeho rodičia uvideli, boli zdesení. A Jeho matka Mu povedala: „Syn môj, prečo si nám to urobil? Hľa, tvoj otec a ja sme Ťa plní starostí hľadali.“ A On im povedal: „Prečo ste Ma hľadali? Neviete, že musím byť v dome Môjho Otca?“ ...

(Kap. 6, 2-4)

 

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Slovami „... že musím byť v dome Môjho Otca“, nemienil chlapec dom, chrám z kameňa, ale dom z mäsa a z kostí – človeka, v ktorom prebýva Duch Boží, ktorý hovoril skrze chlapca Ježiša. Ježiš myslel: Ja musím spočívať v Sebe, v chráme Vnútra, aby som ľuďom dával – a odpovedal tým, ktorí Ma o to prosili.

Každý človek je chrámom Božím. Kto tento chrám udržiava čistý, ten pociťuje, myslí, hovorí a koná tiež čisto, a tým žije vo vedomí Boha. Ježiš učil z tohto „Chrámu Vnútra“ v chráme v Jeruzaleme tých, ktorí Ho v chráme z kameňa chceli počúvať.

 

... A oni nepochopili slová, ktoré im povedal. Ale Jeho matka zachovala všetky tieto slová vo svojom srdci.

5. A jeden prorok, ktorý Ho videl, Mu povedal: „Hľa, láska a múdrosť Božia sú v Tebe zjednotené, preto sa máš v nadchádzajúcom období nazývať Ježišom, lebo skrze Krista vykúpi Boh ľudstvo, ktoré je dnes skutočne ako horké more; ale táto horkosť má byť premenená v sladkosť; ale tomuto pokoleniu sa nevesta ešte nezjaví, a ani nie v tom období, ktoré príde.“ (Kap. 6, 4-5)

 

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehhlbujem slovo:

 

Prorok predpovedal pravdivo z Ducha. Medzitým prešli veky. Avšak ženích, Duch Krista, ktorý Ja Som, som sa teraz vydal na cestu, aby som povolal ľudí, ktorí vo Mňa veria a spĺňajú vôľu Otca, aby som ich viedol do zeme pokoja. Práve tak ako nevesta ozdobená okrasou a cnosťou Vnútorného života, prichádza mi v ústrety veľa duší a ľudí – a vždy bude viac tých, ktorí sa zmenia z horkosti v sladkosť a prídu k Mojej pravici.

 

6. A On s nimi šiel dole a prišiel do Nazaretu a bol im poslušný. A robil kolesá a jarmá a aj stoly s veľkou zručnosťou. A Ježiš rástol a pribúdalo Mu na milosti u Boha a ľudí.

7. A jedného dňa prišiel chlapec Ježiš k jednému miestu, kde bola postavená pasca na vtáky a stálo pri tom niekoľko chlapcov. A Ježiš im povedal: „Kto sem položil túto slučku na nevinné stvorenia Božie? Hľa, títo budú chytaní tým istým spôsobom do slučky.“ A zazrel dvanásť vrabcov, ktoré boli ako mŕtve.

8. A mával nad nimi Svojimi rukami a hovoril im: „Leťte preč a myslite na Mňa dovtedy, kým budete žiť.“ A oni sa zdvihli a odleteli s krikom preč. Židia, ktorí to videli, boli veľmi prekvapení a rozprávali to kňazom.

9. A iné zázraky toto dieťa konalo a bolo vidieť, ako vyklíčili kvety pod Jeho nohami tam, kde doteraz bola neplodná pôda. A Jeho druhovia začali mať pred Ním úctu.

10. Keď bol Ježiš osemnásťročný, oženili Ho s Miriam, s jednou pannou z rodu Juda a žil s ňou sedem rokov; a ona zomrela; lebo ju Boh zobral k sebe, aby On mohol kráčať ďalej, k vyšším úlohám, ktoré mal vykonať, a aby trpel za všetkých synov a dcéry ľudí. (Kap. 6, 6-10)

 

Ja, Kristus,vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Ja som nebol nikdy ženatý. V tejto generácii [1989] má slovo „ženatý“ iný význam. Pre človeka tejto doby to znamená sobáš pred úradom, prípadne s ceremóniou v pozemskom kostole pred kňazom a s kňazom.

Tiež slovo „oddanie“, má v Duchu iný význam ako „sobáš“. Oddanie v Duchu Božom znamená: dvaja ľudia uzavrú zväzok s Bohom a usilujú sa, aby sa v Bohu zjednotili. Sobáš je rozhodnutie podľa zákonov tohto sveta. Oddanie, naproti tomu, je zväzok vernosti s blížnym pred Bohom, v ktorom sa dvaja ľudia rozhodnú Božie zákony uskutočňovať a viesť spoločne čistý, Bohom naplnený život.

V tejto knihe má slovo „zosobášený“ význam: spojený skrze Božiu lásku.

Ježiš bol v Duchu spojený so všetkými ľuďmi a bytosťami, s celým Bytím – tak ako Som Ja ako Kristus.

Ako Ježiš, to znamená ako Syn človeka, musel som zakúsiť aj tento vzťah k ženskému pohlaviu, aby som ho pochopil a mohol mu pomáhať. Ako Ježiš z Nazaretu som mal hlboký čistý vzťah k tejto žene, ktorá bola Mojej bytosti veľmi blízka. Zákon znie: rovnaké priťahuje rovnaké. Táto žena mala niekoľko Mojej duši podobne vibrujúcich bytostných aspektov. Prostredníctvom nich sme boli v hlbokej komunikácii. Ja som sa cítil v nej a ona vo Mne. Pritom som zažíval pocitový svet ženského princípu v zemských šatách, a tak som pochopil aj tých veľa žien, ktoré boli počas rokov Mojej vyučovacej činnosti so Mnou.

Krátko pred Mojimi rokmi vyučovania uplynul čas tejto ženy na Zemi. Boh, náš večný Otec, ju povolal späť k Sebe, ako neskôr aj veľa mužov a žien z Môjho sprievodu. Lebo v tomto svete je príchod a odchod duší zákonitosťou, ktorá nepodlieha ľubovôli, ale chodu zákona sejby a žatvy, alebo svetelnému zákonu Boha.

Mojím poslaním ako Ježiša z Nazaretu, Krista Božieho, bolo zapustiť vykupiteľskú iskru do duší všetkých ľudí. Moje utrpenie a fyzická smrť boli znamením neoblomnosti ľudí. Keby sa synovia a dcéry Božie z pokolenia Dávidovho boli nechali zavolať Jánom a Mnou, a keby boli verne nasledovali Krista v Ježišovi, tak by sa boli pridali ďalší synovia a dcéry Božie z iných pokolení, aby Ma verne nasledovali. Z toho by sa bol vytvoril ľud, ktorý mohol byť vedome ľudom Dávidovým pre Ríšu pokoja Ježiša Krista. Keďže pokolenie Dávidovo, ktoré stojí v poslaní Vykupiteľského diela, zotrvalo v hriechu, zaobalil som sa jednou časťou jeho viny, ako aj časťami viny jednotlivcov z iných pokolení. Tak som mohol byť zajatý. A tak sa začalo utrpenie.

Keby pokolenie Dávidovo nebolo zotrvalo v hriechu, aj tak by som bol priniesol Ja Vykupiteľskú iskru všetkým dušiam a ľuďom; avšak utrpenie a fyzickú smrť na kríži by som nemusel vytrpieť. Tak som trpel za synov a dcéry ľudí, pretože sa nestali vedome synmi a dcérami Božími tým, že by plnili vôľu Božiu.

Keby pokolenie Dávidovo stálo pri Mne, tak by celé dianie prebiehalo inak. A keby bol celý židovský ľud – vrátane jeho učencov písma a farizejov – Syna Božieho prijal a pojal tým, že by plnil zákon Boží, tak by bola zostala čiastková sila v Prasile. Lebo kto spĺňa večný zákon, nepotrebuje oporu.

 

 

11. A keď Ježiš ukončil štúdium zákona, šiel zase dolu do Egypta, aby sa naučil múdrosti Egypťanov, ako to urobil Mojžiš. ... (Kap. 6, 11)

 

 

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Nakoľko mnohé texty tejto knihy nie sú chápané v zmysle, ale podľa slova, musí byť vždy znovu niečo vysvetľované a opravované.

Ja som už prejavil, že niektoré slová mali pri vzniku tejto knihy iný význam ako dnes [1989]. Takisto aj človek, ktorý vtedy slovo prijal a zapísal, mal určitú slovnú zásobu; len táto mohla byť použitá. Tiež prekladatelia mali vždy svoju vlastnú slovnú zásobu pri prekladaní. Preto by sa malo všetko, čo je z Božského podávané slovom, chápať v zmysle. Kde je bezpodmienečne nutné vysvetľovať, opravovať alebo prehĺbiť, tam budem vždy Ja znovu pôsobiť a vysvetľovať, opravovať alebo prehlbovať skrze Môj nástroj dnešnej doby [1989].

Tiež v tomto texte opravujem slová: „... išiel opäť dole do Egypta, aby sa naučil múdrosti Egypťanov, ako to robil Mojžiš.“ V zmysle to má znamenať: On sa stále znova stretával s Egypťanmi, aby s nimi hovoril o múdrosti Božej. Nešiel som však do Egypta, aby som sa naučil múdrosť Božiu od Egypťanov. Ako dieťa som bol s Mojimi rodičmi, ktorí Ma vychovávali v Egypte, ale ani vtedy nie preto, aby som sa naučil božskú múdrosť.

Okrem toho som sa stretával v púšti stále znovu s mužmi a ženami, aby sme sa modlili, a aby som hovoril s nimi o večnej pravde. Medzi nimi bolo vždy čoraz viac Egypťanov. Už ako v chlapcovi Ježišovi bola vo Mne prejavená Božia múdrosť; aj hovorila skrze Mňa. Preto som hovoril už ako chlapec Ježiš z múdrosti Božej s takzvanými učencami v chráme. Múdrosť Božia teda vo Mne pôsobila. Načo sa ju potom ešte učiť!

 

 

... A išiel do púšte, meditoval, postil a modlil sa a dostal plnú moc svätého Mena, skrze ktorú konal veľa zázrakov.

12. A počas sedem rokov sa rozprával s Bohom tvárou v tvár a naučil sa reč vtákov a zvierat a liečivé sily stromov, bylín a kvetov a skryté sily drahokamov, a naučil sa tiež pohyby Slnka a Mesiaca a hviezd a moc písomných znakov, mystériu uhlovej miery a kruhu a premenu vecí a foriem, číslic a znakov. Odtiaľ sa vrátil naspäť do Nazaretu, aby navštívil Svojich rodičov, a tam vyučoval a v Jeruzaleme učil ako uznávaný Rabbi, dokonca v chráme, a nikto Mu nebránil. (Kap. 6, 11-12)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Všetko, čo Boh stvoril a udržiava, je v duši človeka. Kto žije v Bohu, ten prijíma z Boha a bude – aj ako človek – poučovaný Bohom. Ako Ježiš z Nazaretu som žil v Bohu a prijímal od Boha, Môjho Otca, s ktorým som bol v neustálej komunikácii.

Z Ježišovho vnútra prúdila božská múdrosť a On hovoril so zvieratami vo vode, vo vzduchu, v zemi a na nej. A Ježiš, v ktorom som žil, zažil v sebe život rastlín a kameňov.

Z vnútra som ako Ježiš zažil pohyb súhvezdí, o čom som veľa hovoril s Egypťanmi, medzi ktorými boli praví mudrci.

Pretože som Ja ako Ježiš učil v chráme, mnoho ľudí Ma nazývalo Rabbi. Ja som však bol prorok a Boží Syn – v zemských šatách Syn človeka, ktorý učil a žil zákony Božie a obetoval sa, aby Vykúpenie v dušiach ľudí a v dušiach, ktoré žili v ríšach pádu, mohlo prebiehať.

 

13. Po nejakom čase išiel do Asýrie a Indie a do krajiny Chaldejcov. A navštevoval ich chrámy a hovoril s ich kňazmi a s ich mudrcmi dlhé roky a konal mnohé zázračné skutky a liečil chorých, kým putoval krajinami.

14. A zvieratá na poli pociťovali pred Ním úctu a vtáky nemali z Neho strach; lebo On ich nevystrašil, áno, dokonca divé zvery púšte cítili v Ňom moc Božiu a slúžili Mu dobrovoľne a niesli Ho z osady do osady. (Kap. 6, 13-14)

 

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Ako Ježiš som sa stretol s mnohými ľuďmi rozdielneho stavu a rôznych jazykov a hovoril som s Asýrčanmi, Indami, Peržanmi, Chaldejcami, s Izraelitmi a s ďalšími mužmi a ženami z rôznych rodov. Ale neputoval som do ich alebo iných zemí, aby som sa naučil Božej múdrosti. Prišiel som do niektorých zemí a až po niektoré hranice krajín. Často bola reč prekážkou. Ale keď sme hovorili o zákonoch lásky, každý vedel, čo blížny chcel povedať. Reč srdca nepozná žiadne hranice – ani dnes nie, v dobe blízko roku dvetisíc.

Z lásky k ľuďom vytryskla aj liečivá sila – aby pomáhala ľuďom a vydávala svedectvo o tom, čo vo Mne, Ježišovi, prebývalo; všemohúcnosť Božia.

Dnes [1989] umožňuje ešte jestvujúca technika, aby sa Moje slovo rýchlejšie prekladalo a prenášalo tak, aby sa prebudili srdcia ľudí a naučili sa reč lásky; pochopia ju všetci tí, ktorí myslia srdcom.

Mnoho ľudí je toho názoru, že som bol mnoho rokov na cestách, aby som zbieral múdrosti a konal diela lásky. Ako Ježiš z Nazaretu som síce bol veľa na cestách, aby som učil a konal diela lásky a milosrdenstva. Ale nezabúdal som plniť prikázanie „Modli sa a pracuj“.

Tak ako Jozef a Moji telesní bratia, uskutočňoval som ako tesár, čo prikázal Boh ľuďom: „Modli sa a pracuj“.

Zmysel výpovede „a nosili Ho z osady do osady“, znamená: mnoho zvierat šlo dlhý kus cesty so Mnou, niektoré z osady do osady. Kto Boha miluje, ten miluje tiež prírodné ríše. A prírodné ríše slúžia tomu, kto miluje Boha. Lebo všetko Bytie je život z Boha – a kto Boha miluje, tomu slúži všetko Bytie.

 

15. Lebo Duch božskej ľudskosti Ho naplnil, a tak napĺňal všetky veci okolo Neho a všetko Mu podriadil; a tak sa splnili slová prorokov: „Lev má ležať pri teliatku a leopard pri kozliatku a vlk pri jahniatku a medveď pri somárovi a sova pri holubici. A dieťa ich má viesť.

16. A nikto nemá zraňovať alebo zabíjať na Mojej svätej hore; lebo Zem má byť naplnená poznaním Svätého, práve tak ako vody pokrývajú dno mora. A v týchto dňoch chcem Ja ešte raz uzavrieť zväzok so zvieratami Zeme a s vtákmi vo vzduchu a s rybami mora a so všetkými stvoreniami Zeme. A chcem zlomiť luk a aj meč a všetky nástroje vojny chcem zo Zeme vypovedať, a nech sú odložené do bezpečia, aby všetci žili bez strachu.

17. A Ja sa ti chcem zasľúbiť navždy v spravodlivosti a v pokoji a v dobrote srdca a ty máš poznať svojho Boha a zem má priniesť zrno a víno a olej a Ja poviem tým, ktorí nie sú Mojím ľudom: ty si Môj ľud, a oni Mi povedia: Ty si náš Boh“. (Kap. 6, 15-17)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Toto sa stalo!

Nakoľko Izraeliti Mňa, Krista, neprijali a nepojali ako svojho Vykupiteľa, zhromažďujeme Večný a Ja, Kristus, synov a dcéry Božie v inej časti Zeme. Tam je teraz „Izrael“ a tam je tiež nový „Jeruzalem“.* Lebo Boh sa neviaže na jedno miesto a na sľub ľudí, ktorí svoj sľub nedodržia, ktorí neplnia, čo im On prikázal.

Iný ľud stojí vo zväzku. Je to Môj ľud a Ja budem Jeho pastierom. Odtiaľ teraz budú stúpať prvé sily Ríše pokoja nahor.

Boh vypovedal s ľudom Izraela zväzok a uzavrel nový zväzok – posledný zväzok – s týmto iným ľudom, s ľuďmi, ktorí sa usilujú plniť Božiu vôľu. Oni sú z veľkého rodu Dávidovho a z iných rodov, ktorí dodržiavajú prikázania života.

Večný a Ja, Kristus, sme volali a voláme do tohto sveta skrze ústa proroka a zhromažďujeme všetkých ochotných synov a dcéry Božie: ten už jestvujúci malý ľud vyrastie v mohutný národ Boží.

Posledný zväzok je uzavretý a má platnosť. Prinesie tým, ktorí ho dodržiavajú, zo zákona Božieho mnohé pomoci. Ja, Kristus, stojím v čele tohto národa Božieho a nemám žiadneho človeka ako zástupcu. Praobec Nový Jeruzalem, ktorá sa stala Obcou zväzku, je týmto ľudom Božím. Je to centrálne svetlo v Univerzálnom živote.

Ľud Boží bude musieť ešte prekonať niektoré prekážky. Avšak Duch pravdy a života je s ním a všetci, ktorí s úprimným srdcom stoja vo zväzku, budú zakladateľmi a budovateľmi Ríše Božej na Zemi. V tejto dobe – blízko roku dvetisíc – sa ukazuje, ako je napísané, v zmysle: Ja, váš Pán a Boh, uzavriem zväzok s iným ľudom.

 

 

Temnota prehrala; zväzok je uzavretý; Zem sa čistí – tak ako bolo prorokované.

Zem sa otrasie, otvorí sa a pohltí veľa ľudí. Avšak predtým, než sa toto všetko stane, prídu na ľudí choroby, utrpenie, rany osudu a oveľa viac. Anjel smrti chodí sem a tam a strháva stále viac ľudí preč. Nečisté pominie. Moria vystúpia zo svojich brehov a pokryjú všetko protikladné a súhvezdia budú svojím žiarením čistiť Zem. Potom je meč zlomený a všetky nástroje vojny. Tak vznikne na celej Zemi Ríša pokoja a na Zemi budú žiť ľudia, ktorí spĺňajú Božiu vôľu. A nastane pokoj. Potom je splnené, čo je napísané:

„Lev má ležať pri teliatku a leopard pri kozliatku a vlk pri jahniatku a medveď pri somárovi a sova pri holubici. A má ich viesť dieťa.“ Toto všetko sa stane!

18. A jedného dňa šiel horským chodníkom na okraji púšte; stretol tu leva, ktorého prenasledovalo množstvo ľudí s kameňmi a oštepmi a chceli ho zabiť.

19. Ale Ježiš ich napomenul slovami: „Prečo lovíte stvorenia Božie, ktoré sú šľachetnejšie ako vy? Skrze ukrutnosť mnohých generácií, stali sa nepriateľmi ľudí, ktoré vlastne mali byť ich priateľmi.

20. Tak ako je v nich viditeľná moc Božia, tak sa tiež ukazuje Jeho trpezlivosť a Jeho súcit. Prestaňte prenasledovať tohto tvora. Nechce vám ublížiť. Nevidíte, ako pred vami uteká a je vystrašený vaším násilím? (Kap. 6, 18-20)

 

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Slovom „súcit“ mieni Božiu pomoc. Priniesol som Vykúpenie pre všetkých ľudí a duše. Vo Vykúpení je aj oslobodenie zvierat. Lebo Vykúpením bude v evolučnom procese všetko pozdvihnuté k jednote, do svetla Božieho, ktoré je jednota, život, substancia a sila.

 

21. A lev prišiel a ľahol si k Ježišovým nohám a ukázal Mu svoju lásku. A ľud veľmi žasol a povedal: „Pozrite, tento človek miluje všetky tvory a On má dokonca moc nad zvieratami púšte a oni Ho poslúchajú.“ (Kap. 6, 21)

 

 

7. KAPITOLA

 

Jánova kázeň o pokání

 

Význam symbolov

a ceremónií (4). Súd: zákon sejby a žatvy – Čírenie

duše (10)

 

 

1. V pätnástom roku panovania cisára Tibéria, keď bol Pontius Pilátus miestodržiteľom v Judey a Herodes tetrarchom v Galilei (Kaifáš velkňazom a Annáš hlavou Sanhedrímu), vošlo slovo Božie na púšti k Jánovi, Zachariášovmu synovi.

2. A Ján prišiel do krajín pri Jordáne a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov. Ako stojí napísané u prorokov: „Ajhľa, Ja posielam Môjho posla pred Tebou sem, ktorý pripraví pred Tebou Tvoju cestu. Je to hlas volajúceho na púšti: pripravujte cestu Svätého a vyrovnajte chodníky pre pomazaného.

3. Všetky údolia nech sú naplnené a všetky vrchy a kopce majú byť znížené a čo je krivé, má sa vyrovnať a hrboľaté cesty majú byť rovné. A všetko vtelené uvidí Vykúpenie Božie.“

4. Ale Ján mal odev z ťavej srsti a rovnaký opasok okolo bedier a jeho potravou boli plody hrachového stromu a divý med. A chodil k nemu Jeruzalem a celá Judea a všetci z krajiny pozdĺž Jordánu a boli ním krstení v Jordáne a priznali si svoje hriechy.

(Kap. 7, 1-4)

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Aj v tejto správe človek poznáva, že Boh pripúšťa obyčaje a zvyky, ktoré nie sú proti večnému svätému zákonu: tu je to krst vodou.

Či si človek ešte chcel ponechať vodu ako symbol očistenia, kým nie je pokrstený Duchom života, to ponechá Boh Svojim ľudským deťom.

Kto však vyvinul lásku k Bohu a k svojmu blížnemu, ten je pozdvihnutý Duchom Božím, to znamená, je preniknutý Duchom pravdy.

Kto je duchovne zrelý, ten potrebuje stále menej symbolov a ceremónií. Žije vo vnútri tak, ako je to v nebesiach: čisto! Čistý je naplnený Duchom pravdy a preniknutý Duchom života: je teda pokrstený Duchom Božím.

 

5. Tu prehovoril k ľudu, ktorý prichádzal, aby bol ním pokrstený: „Ó, ty neposlušné pokolenie! Kto vás varoval, aby ste ušli pred hnevom, ktorý príde? Preto prinášajte spravodlivé plody pokánia a nezačínajte sami sebe hovoriť: máme Abraháma za otca.

6. Lebo ja vám hovorím: Boh môže Abrahámovi z týchto kameňov prebudiť deti. A už je sekera priložená ku koreňu stromov a každý strom, ktorý neprinesie dobré plody, bude sťatý a hodený do ohňa.“

7. A bohatí sa ho opýtali a hovorili: „Čo teda máme robiť?“ On odpovedal a hovoril im: „Kto má dva kabáty, ten nech dá tomu, ktorý nemá žiadny a kto má pokrm, nech koná tak isto.“

8. Tiež prišli niekoľkí colníci, aby sa dali pokrstiť a povedali mu: „Majster, čo máme robiť my?“ A on im povedal: „Nepožadujte viac ako je vám predpísané a buďte zhovievaví podľa svojho uváženia.“

9. Práve tak sa ho opýtali vojaci: „Čo máme robiť my?“ A on im povedal: „Nečiňte nikomu násilie, ani neprávosť a uspokojte sa so svojím žoldom.“

10. A hovoril ku všetkým a povedal im: „Zdržiavajte sa krvi zahrdúsených a mŕtvych tiel vtákov a zvierat a stráňte sa všetkých ukrutností a všetkého bezprávia. Snáď si nemyslíte, že krv zvierat a vtákov môže zmyť hriech? Ja vám hovorím: nie. Hovorte pravdu! Buďte spravodliví, buďte milosrdní voči svojim blížnym a voči všetkým tvorom, ktoré tu žijú a putujte pokorne so svojím Bohom.“ (Kap. 7, 5-10)

 

 

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Slovom „hnev“, je myslený súd, ktorý príde na toho človeka, ktorý sa neobráti v pravý čas: kto nerešpektuje božský zákon, ten bude trpieť tým, čo zasial. Žiadny človek nemôže utiecť pred svojím vlastným súdom, pred účinkami svojich vlastných príčin. Jedine ľútosť a prosba o odpustenie, odpustiť a tiež napraviť dobrom – ak to je ešte možné – umyjú dušu od hriechu. To, čo človek zaznamenal do svojej duše, svetlo a tieň, to nosí so sebou dovtedy, kým to nie je odpykané. Jedno, v ktorej dobe, jedno, na ktorom mieste sa nachádza – nosí v sebe ako tieň to, čo do svojej duše sám zaznamenal – dovtedy, kým to nie je odpykané.

Slová „A sekera je už priložená ku koreňu stromov a každý strom, ktorý neprinesie dobré plody, bude sťatý a hodený do ohňa“, znamenajú: každá neodpykaná príčina má byť odnosená. Sekera je zákon sejby a žatvy. Stromom je človek, ktorý neoľutuje svoje hriechy a nenapraví to, čo zapríčinil. Oheň znamená čírenie duše; je to aktívne pôsobenie na vykonaný neodpykaný čin, príčinu.

Kto v tom, čo je napísané, dokáže pochopiť zmysel, ten spozná, že duša a človek sa očistia len vtedy, keď svoje chyby a hriechy spoznajú, oľutujú, odpustia, prosia o odpustenie a činia pokánie – to znamená napravia a nekonajú viac rovnaké alebo podobné.

Spoznajte: celá príroda, zvieratá, rastliny a kamene, sú záhradou Božou, Jeho stvoriteľským dielom. Kto si to neváži, ten hreší – a bude vždy znovu stáť pred svojimi hriechmi, kým nespozná, neoľutuje a nekoná pokánie. A tak, keď viac nehreší a dodržiava prikázania, bude žiť vo Mne a Ja vedome skrze neho.

Kto svojho blížneho nezištne miluje, ten nebude viac ani zabíjať a požívať zvieratá. Takýto človek sa stane čistým vo svojej duši a plody, ktoré prinesie, budú životom vo Mne.

11. Ľud bol ale v očakávaní a všetci premýšľali vo svojich srdciach, či Ján je, alebo nie je Kristus. Ján odpovedal a prehovoril ku všetkým: „Ja vás krstím vodou; ale po mne príde Mocnejší, ktorému ja nie som hoden rozviazať remienky na topánkach.

12. On vás pokrstí vodou a ohňom. V Jeho ruke je lopatka a On vymetie Svoje humno a pozbiera pšenicu do Svojej stodoly a plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ A ešte oveľa viac povedal ľudu vo svojej kázni o pokání. (Kap. 7, 11-12)

 

 

 

8. KAPITOLA

 

Krst Ježiša, Krista

 

Boh a Kristus dnes prejavujú celú pravdu

skrze serafa božskej múdrosti – Rod Dávidov pripravuje s Kristom Ríšu pokoja (3)

 

1. A bolo to uprostred leta a desiaty mesiac. Tu prišiel Ježiš z Galilei k Jordánu k Jánovi, aby sa ním nechal pokrstiť. Ale Ján Mu bránil a hovoril: „Ja by som sa mal nechať pokrstiť Tebou, a Ty prichádzaš ku mne?“ Ježiš odpovedal a hovoril mu: „Ber to teraz tak, lebo nám patrí, aby sme splnili všetku spravodlivosť.“ Tu Mu to dovolil.

2. A keď bol Ježiš pokrstený, vystúpil ihneď z vody, a hľa, nebesá sa nad Ním otvorili a žiariaci oblak stál nad Ním a za oblakom dvanásť svetelných lúčov a z nich na Neho zostúpil Duch Boží v podobe holubice a žiaril okolo Neho. A hľa, hlas z nebies hovoril: „Toto je Môj milovaný Syn, v ktorom Ja mám zaľúbenie. A v tento deň som Ho Ja splodil.“

(Kap. 8, 1-2)

 

 

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Voda symbolizuje očistenie duše a tela. Voda je tečúca – Duch je tečúci.

Udalosť po krste Ježiša, o ktorej sa tu hovorí, sa prihodila v Duchu. Ján to videl vo svojom vnútri v týchto symboloch. Slovo „splodil“, znamená „povolal“. Povolaním Večného som Ja, Kristus, vykonal to, čo sa v Ježišovi stále viac prejavovalo.

 

3. A Ján dal svedectvo o Ňom a povedal: „Tento to bol, o ktorom som povedal, že On príde po mne, a je postavený predo mňa; lebo On bol skôr, než ja. A z Jeho plnosti sme prijímali všetci milosť nad milosť. Lebo zákon je daný skrze Mojžiša len čiastočne, ale milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista v plnosti.

(Kap. 8, 3)

 

Ja, Kristus, vysvetľujem, opravujem

a prehlbujem slovo:

 

Večná pravda žiari teraz do tohto sveta v nespočetných fazetách. V mnohých generáciách dával Večný z večnej pravdy, ktorou On je, vždy tie fazety pravdy, ktoré mohli ľudia usilujúci sa ísť k Bohu chápať a mohli podľa nich žiť. Tak dal skrze Mojžiša zodpovedajúce fazety pravdy pre vtedajšie generácie. Ja, Kristus v Ježišovi, som dával plnosť z pravdy. Avšak pochopiť Ma mohli len máloktorí.

Teraz [1989] nastala doba, v ktorej prejavujem všetky fazety pravdy. Kto to môže pochopiť, nech to chápe!

Spoznajte: večná pravda sa teraz bude rozširovať po celom svete a všetko nepravdivé prepadne ohňu, takže plnosť, celá pravda, bude prejavená. Božskú múdrosť som zvolil z Ducha ako pra-matku Ríše pokoja Ježiša Krista. Ženský lúč, seraf Božej múdrosti, je dnes v tele a pôsobí pre Večného a pre Mňa ako prorokyňa a posolkyňa Božia. Skrze ňu sme volali a voláme Večný a Ja, Kristus, do tohto sveta a a prinášame všetkým ochotným ľuďom – pokiaľ je to v slove možné – celú pravdu.

Podľa vôle Božej je Dávid, z ktorého vzišlo pokolenie Dávidovo, pra-otcom Ríše pokoja Ježiša Krista, po tele. Lebo priniesol semeno a z neho gény do tohto sveta, ktoré tvoria pokolenie Dávidovo.

Bytosti z Boha sa vteľujú do tých ľudí, v ktorých sú Dávidové gény aktívne. Stoja s ďalšími synmi a dcérami z iných pokolení v poslaní Vykúpenia, v Mojom diele, v Univerzálnom živote.

Dávid je podľa toho pra-otcom Ríše pokoja Ježiša Krista po tele a lúč božskej múdrosti duchovnou pra-matkou.

Dávid teda priniesol semeno a gény pre Boží ľud podľa tela; božská múdrosť prináša celú pravdu v pozemskom slove skrze jej inkarnovanú časť lúča, serafa božskej múdrosti.

Duše v tele sú volané.

Skrze prorokyňu a posolkyňu Božiu prijímajú duše a ľudia odo Mňa, Krista, v prejavenom slove celú pravdu. Vtelená časť lúča božskej múdrosti učí večné zákony aj detailne a ukazuje všetkým ochotným, ako môžu byť tieto vo svete spĺňané.

Čas nadišiel. Svet kráča k roku dvetisíc. Ja pripravujem Môj príchod ako Kristus, skrze vyvolený ľud Boží, s ktorým sme Večný a Ja, Kristus, vo Vše-sile, Bohu, uzavreli posledný zväzok. Len tie duše a tí ľudia budú stáť po Mojej pravici, ktorí poznajú celú pravdu a tú aj plnia.

 

4. Nikto Boha nikdy nevidel. Len v tom jedinom narodenom, ktorý prichádza z lona Večného, je Boh prejavený.“ A toto je Jánova výpoveď, keď Židia vyslali z Jeruzalema kňazov a levítov, aby sa ho spýtali: „Kto si?“ A on nezapieral, ale priznal: „Ja nie som Kristus.“

5. A oni sa ho pýtali: „Kto si teda? Si ty Eliáš?“ A on hovoril: „Nie som.“ „Si tým prorokom, o ktorom Mojžiš hovoril?“ A on odpovedal: „Nie.“ Tu k nemu prehovorili: „Kto si teda? Aby sme dali odpoveď tým, ktorí nás vyslali. Čo povieš sám o sebe?“ A on povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti. Pripravte cestu Svätému, ako povedal prorok Izaiáš.“

6. A tí, ktorí boli vyslaní, boli od farizejov a pýtali sa ho: „Prečo krstíš, keď nie si ani Kristus, ani Eliáš, ani ten prorok, o ktorom hovoril Mojžiš?“

7. Ján im odpovedal a hovoril: „Ja krstím vodou; ale tu stojí Jeden medzi vami, ktorého nepoznáte. On bude krstiť vodou a ohňom. On je to, ktorý príde po mne, a predsa bude kráčať predo mnou; ja nie som hoden, aby som Mu rozviazal remienky na topánkach.“

8. To sa stalo v Bethabare, na druhej strane Jordánu, kde Ján krstil. A Ježiš v tomto čase dosiahol tridsať rokov, po tele skutočne syn Jozefa a Márie, ale po Duchu Kristus, Syn Boha, večného Otca, ako bolo zvestované mocou Ducha Svätosti.

 

9. A Jozef bol syn Jakuba a Elišeby a Mária bola dcérou Eliho (zvaného Joachim) a Anny, ktoré boli deti Dávida a Bethseby od Júda a Šely, od Jakuba a Ley, od Izáka a Rebeky, od Abraháma a Sáry, od Sétha a Maaty, od Adama a Evy, ktorí boli deťmi Božími. (Kap. 8, 4-9)

 

...

 

Celú knihu s 96 timi kapitolami (1100 strán) si môžete objednať na emailovej adrese: univerzalzivot@pobox.sk za Eur 14.90 + poštovné.

 

© 2014 Universelles Leben e.V. • E-mail: info@universelles-leben.orgImpressum